Naco si s nim. Zacala si si s nim raz, nebolo to dobre, isla si do toho druhy raz, nie je to dobre, dokedy chces stastie pokusat?
Kazdy je strojcom vlastneho stastia. Toto nevyzera byt tvojim stastim. Evidentne ho nezmenis a ani on nema chut sa menit, nieto kvoli tebe. Asi mu je tak dobre, ked ma niekoho "naisto" a niekoho "na bokovku". Ked ti bolo bez neho lepsie ako s nim, cosi to znamena. Skus taku cestu, ktora ta naplni myslienkami inymi, nez "niekedy mám túžbu nájsť si milenca.","už mi je všetko jedno" apod.
P.S. Nadpis prispevku je podla mna nespravny. Malo by tam stat NEPOUCITELNA, nie Neponaučiteľný.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a ja viem ,ze to tak bude
híííí, ešte sa mám čo učiť, tak som to chcela (mala ) napísať , tak som to myslela.
/každopadne držim Daniele palce,nech to dopadne akokolvek,nech sa jej darí a rozhodne sa spravne
!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Trpela som jak taká krava (brokenheart) ...
ahoj. mám priateľa už rok a pol, no po pravde to nikdy nebola žiadna sláva. ja som zo začiatku do toho vzťahu ísť ani nechcela, ale po čase som sa proste zalúbila... a bolo mi sním krásne. má viacero chybičiek, predsa ako každý, ale jedna najhlavnejšia čo mi na ňom vždy vadila je, že vela pije. po čase, asi pol roku, som zistila, že mi klame, tají veci a začala som mať podozrenie, že ma podvádza. nechala som si to pre seba, neriešila som to. aj ked ma to samozrejme trápilo. raz som to nevydržala a prečítala som si jeho správy. mhm samozrejme sa mi veci iba potvrdili. nenápadne som mu to vyhodila na oči, ale nemohla som mu povedať odkial to mám. nechcela som byť za sprostú. aj ked kamaráti mi hovorili, aby som mu všetko povedala. nezabudnem na vetu od kamoša:"ty si sprostá. tak on ťa podvádza a ty sa mu bojíš povedať, že mu čítaš správy? nechceš náhodou prísť za ním so slovami-odpusť mi že som ti čítala správy a podvádzaj ma dalej?-" v tomto období ma na ňom už jeho nedostatky trápili o mnoho viac a viac. preplaka som nejden večer, nejedno kamarátkine rameno. stále som od neho chcela aby sa zmenil, vravievala som mu to na rovinu (aj mu to hovorím) ale on nie a nie. začala som sa snažiť meniť ja sama. raz som si povedala "budem drsná. pritiahnem mu uzdu. chlapec si nič už nedovolí pri mne. dám mu na výber: ja alebo všetko ostatné"nezabralo, tak som zmenila taktiku:"budem ticho, nebudem mu nič zakazovať, ked bude robiť niečo zlé, ja sa budem tváriť, že mi to absolútne nevadí a budem sa z toho dokonca radovať". no toto bolo na mňa moc. nezvládala som to ani takto.po čase (to bol už rok nášho vzťahu) som vedela že má dalšiu. ku mne sa správal odmerane. neprejavoval mi lásku, ani so mnou nejak nechcel tráviť čas. bola som z toho strašne nešťastná. trvalo to tak 2 týždne pred mojim lyžiarským výcvikom. ani sa so mnou nerozlúčil. bola som z toho naozaj nešťastná ale zároveň som mala na to všetko takú neskutočnú zlosť.... týždeň na lyžiarskom bol krásne strávený. pociťovala som tam tak veľa lásky od priatelov, od inštruktorov, dokonca aj od ludí ubytovaných na hoteli, tolko lásky po ktorej som tak nesmierne túžila a ktorú som od svojho priatela už pekne dlho nedostala. úplne som vypla a užívala si to. predsa len, ked ste citovo na dne a odrazu máte okolo seba tolko lásky, je to krásny pocit. poslednú noc, musím sa priznať, som priatela prvý raz v živote podviedla. no podviedla-bozkávala som sa s jednym chlapom. a vôbec to nelutujem. a nelutujem celý ten lyžiarsky lebo ma naplnil tolkou láskou .... no a vrátila som sa po týždni domov a k svojmu priatelovi som cítila taký neskutočný odpor. tak nesmierne som nechcela aby sa ma dotíkal aby ma bozkával. asi po 2och týždňoch od lyžiarského, 14 mesiacoch nášho vzťahu, som sa s ním rozišla. v ten deň som pocítila toľkú úlavu, taký pokoj, klud po akom som strašne dlho túžila. chlapec sa na mňa nesmierne nahneval. vraj som ho nikdy nemilova, pri tom som bola len ja tá čo sa ten vzťah snažila udržať, zachraňovať. vraj už pre neho neexistujem. strašne ma to ranilo :( mesiac sme spolu neboli. celý mesiac mi vypisoval ako mu to je strašne lúto, že nemôže bezo mňa žiť, že ma miluje, že vstáva ráno iba pre mňa, že všetko mu pripomína chvíle strávené so mnou, .... a takéto veci. raz som sa ho opýtala, či ma niekedy podviedol, nech mi povie pravdu. povedal že áno a že to bola najvačšia chyba v jeho živote. keby to tak mohol vrátiť spať...... po tomto mesiaci "pauzy" sme sa opať dali do kopi. ale nie hned. povedala som mu, že sa musí najprv zmeniť. povedala som mu čo chcem aby zmenil. aby prestal piť, aby ma neklamal a hlavne aby ma nepodvádzal a nestretával sa s tou milenkou. od vtedy sú to už myslím 3 mesiace ako sme sa opať dali spolu do kopy a on je stále rovnaký. rovnaký ako predtým. nechcem mu úplne krivdiť. musím priznať, že pije menej, ale viem, že mi klame, a že sa stretáva s tou čupkou. už mi je všetko jedno, hovorím mu všetko čo mám na srdci. ale on sa tvári ako hluchý. nechce ma počúvať. nikdy ma ani nechcel počúvať a mňa to vie tak stračne vytáčať :( skôr som z toho smutná ako vytočená. ked sa s ním rozprávam o vážnych veciach a hovorím mu dokonca hovorím pravdu, on sa na mňa nasere. nenávidím to. niekedy mám túžbu nájsť si milenca. asi som naivná a myslím si, že by mi mohol dať viac lásky ako môj priateľ... aj teraz momentálne mám také obdobie ako po tom lyžiarskom. cítim sa prázdna, zhnusená, ale chcela by som urobiť niečo zakázané. baby, píšem vám sem pre to, lebo už nemám chuť zaťažovať moje kamarátky tímito vecami, pretože ono je to naozaj stále to isté dookola. a ide to už fakt na nervy. chcela by som od vás, ak si prečítate tieto litánie do konca, aby ste sa nejak vyjadrili. neviem vlastne čo od vás chcem, ale chcela som sa zdôveriť niekomu ....tak čakám vaše názory :)