Nevera

Zojka, žiadna samovražda!
To je hlúposť, komu by si tým pomohla? Nikomu. Sebe by si zobrala ešte veľa pekných rokov, deťom by si vzala milujúcu mamu a manželovi? Možno by mu vypadlo pár sĺz, ale žil by ďalej svoj život.
Nemáš ani žiadnu nadváhu. Práve naopak. Ťažko radiť, lebo je to zlá, nezávideniahodná situácia, ale na druhej strane máš deti, ktoré sú isto na tvojej strane. Takže, v prípade niečoho, ty určite neostaneš sama, ale čo tvoj manžel? Určite by som mu takéto úlety netolerovala a porozprávala sa s ním o tom. Ten prvý úlet si mu tolerovala, nechala si si to pre seba a možno práve to bola chyba. Prepieklo sa mu to a preto skúša ďalej.
Možno práve to, ak by si mu povedala, že sa so svojím trápením už nevieš vysporiadať, že to musíš povedať niekomu blízkemu, trebárs človeku, na ktorom tvojmu manželovi veľmi záleží, možno to by priviedlo tvojho manžela k rozumu.
Takéto správanie u muž považujem za úbohosť, je to pre ženu poníženie, ale práve preto, ty musíš konať, povedz to niekomu, možno mu niekto dohovorí a on si uvedomí, že takto fungovať nemôže.

Skúsia by som psychologa, manzelsku poradnu, aby si to na jednej strane zo seba dostala a na druhej, aby si si sama pred sebou ujasnila, co je pre teba dolezite. Potrebujes najst samu seba a zistit, ci v tvojom zivote ma vobec miesto takyto manzel. Pri mierach, ktore si uviedla si stihla, z nejakeho dovodu si ta manzel , nevazi, dozrel cas zmenit to, nie jednoducha cesta, ale nasa vlastna hodnota by nemala stat na niekom inom, musis si najprv ty vazit samu seba. Drzim velmi palce. Skus sa vratit k tomu co ta bavi, nie kvoli tomu, aby si sa pacila manzelovi, ale bola spokojna samam so sebou ty. Viem, ze nie jednoduche, ale urcite mozne.

Jedine co potrebujes dat do poriadku si ty sama. Tvoj zivot je tvoj. A ver ci never, k zivotu svojho muza nepotrebujes. Sprosto poviem, ale nasrat mu na hlavu. Hentakeho, co ta bude ponizovat zozenies hocikde hocikedy. Daj si pauzu, chod niekde na pekny vylet bez manzela, pomozu aj kamaratky ak nejake mas. A utried si myslienky, zacni sa pripravovat na rozvod. Na rozdiel od mnohych nestastnych zien ty mas dobru vychodiskovu situaciu - mas pracu, peniaze a rodinu. Z toho taz. A hlavne hoci to znie sprosto, sprav si kopie vypisov k tym usporam, mam tusenie, ze s povahou tvojho manzela (podla toho co si popisala) a s milenkou po boku toto nebude cisty rozchod.

Nuž jediné čo ma napadá je manželská poradňa...tam by vám mohli pomôcť buďto spoločne alebo aspoň Tebe samotnej.
A teraz môj súkromný názor: podľa toho čo si vyššie popisovala sa prikláňam k názoru Ada 1, prvá nevera sa mu prepiekla a na druhú si mu dala požehnannie . Z môjho uhla pohľadu /a to len hádam z Tvojich písmenok/ si sa už od začiatku vžila do role obete: "Trvalo to rok a ja som verila, že prvotná zamilovanosť prejde a tak som v tichosti čakala a trpela. Nerobila som scény a nič som nepovedala rodine. Naďalej som hrala šťastnú manželku." Prečo si ho už vtedy nekonfrontovala? Prečo si sa s ním nerozprávala, čo ho vháňa do náručia inej, čo mu pri Tebe chýba? Mohli ste problém riešiť zahorúca. Potom následne si prijala ďalšiu rolu obete: "Po určitej dobe, keď to ona ukončila, ja som sa začala o seba starať, posilka, kozmetika a tak ďalej. Manžel sa začal o mňa zaujímať a opäť sme boli šťastná rodina." To všetko si mala robiť v prvom rade pre seba, aby si sa Ty cítila lepšie a nielen pre neho, aby zas mal záujem.
Vieš, možno je to aj tak, že mu nepripadáš neatraktívna výzorom, ale skôr zmýšľaním. Teba uspokojí, že máš navarené, upratané, nakúpené, o deti postarané...a jemu možno chýba milenka, ktorá by sa mu venovala, mala chvíľu len pre neho /a nemusí to byť len o sexe/. Nedávno som čítala zaujímavý článok, kde sa konštatovalo, že milenky /podľa štatistík/ nie sú atraktívnejšie ako manželky, ale muži ich vyhľadávajú, pretože ich vedia pochváliť, obdivovať, počúvať...Tak to je na zamyslenie.

Tiez si myslim zeby si mala zacat zit svoj zivot. Tento chlap si ta nevazi a nezasluzi si ta. A hlavne pls ani nahodou neuvazuj o samovrazde brr, zivot je dar a ten si musime vazit. Ak si myslis, ze to sama nezvladnes porozpravaj sa s detmi, zajdi za odbornikom. Drzim palce aby si nasla svoju cestu nikdy nie je neskoro zacat

Myslim, ze ak by sa aj stalo to, co si teraz zelas a on by skoncil pomer a vratil sa k tebe, bolo by to medzi vami stale. Tak, ako si pisala, ze vzdy si mala v hlave, ze co robil s tou druhou, teraz by to bolo este znasobene a dovera v tomto stadiu je velmi tazko obnovitelna.

Moj nazor je - chod dalej. Porad sa s pravnikom ohladom majetku, aby si nedopadla nejako zle v tomto smere (jasne, ze ked sa chce postarat o milenku, na rodinu velmi rychlo prestane brat ohlady); pomoz sama sebe a svojmu vnutru nejakymi sedeniami u psychologa a neboj sa buducnosti. To, co ta caka, bude urcite lepsie, ako sediet doma a premyslat, co robi s milenkou. Ja ked som odisla od muza kvoli roznym dost zlym veciam, bolo to, ako by mi odpadol obrovsky balvan zo srdca. Myslela som, ze budem cele dni plakat a bolo to uplne naopak. Ako keby som usla z vazenia... A mnoho rozvedenych zien mi povedalo to iste. Strach ich paralyzoval, ale ked sa odhodlali ukoncit nefunkcny vztah, bola to obrovska ulava.

To, či je pre Teba dobré ostať s týmto mužom vo vzťahu alebo nie, musíš vedieť Ty sama. Tvoj problém v prvom rade nie je manželstvo, ale Tvoje sebavedomie. Začni pracovať na tom, ako si vážiť samu seba a ako sa mať skutočne rada. Potom zistíš, či chceš ostať alebo ísť, a Tvoje okolie sa bude k Tebe správať tak, ako vnímaš samu seba Ty. Začiatky budovania si zdravého sebavedomia môžu byť náročné, ale nakoniec pochopíš, že nie si závislá od nikoho, ani od Tvojho muža, vašich peňazí, ničoho.

Zojka, nečítala som poriadne predošlé komenty, preto neviem či sa nebudem opakovať.
Ja by som asi trvala na tom, aby sa odsťahoval k novej "rodine", to že ho ty máš rada je málo. Ak on teba rád nemá, podľa toho ako sa chová - ja som asi iná - keby mne muž povedal, že buď nech počkám kým ho to prejde, alebo nech dám návrh na rozvod. Asi by som nečakala do kedy ho to prejde ...
A iste by som sa porozprávala s deťmi, keď píšeš, že sú takmer dospelé, majú do toho tiež čo povedať. A spolu s nimi spoločnými silami by som to riešila. Iste kvoli tomu trpia aj oni a vedia, že je niečo v rodine zle.....
Držím ŕsty.

Ja by som sa odsťahovala do druhej izby a žila si svoj život,nemboj ono ho to prejde,prosím ak môžšeš:Chodíš do práce?Respektíve keby ste sa rozišli zvládla by si finančnče chod svojej domácnosti?

Prežila som niečo podobné. S malými odchýlkami.
Tiež ukážkové bezproblémové manželstvo. Prvá láska!
Po rokoch dve deti, byt, dom, chata, dve autá, práca a dobrý príjem.
On sa rozvádzať nechcel, opustiť milenku tiež nie. Nevedel čo chce.

Hral na obe strany. Ja som to psychicky nezvládala. Tváriť sa že sa nič nedeje, hrať šťastnú a spokojnú manželku. Bolo to nad moje sily. Ako "správna žena" som cítila aj vedela, že to chce trpezlivosť, vysoký level sebaovládania, ale nešlo mi to. Nemala som síl.
Rok sme robili hrubé čiary......Zabudneme, nebudeme pripomínať, prejde to, zahojí sa......no vždy jeden zostal za čiarou.
On nechcel prestať. Nenávidela som ho, smrdel mi. Dnes viem, že si nemohol pomôcť. V mnohom ho chápem, hoci moje pochopenie neznamená súhlas s tým, čo robil. S tým sa nedá súhlasiť.

Ďalší rok trvalo, kým som pochopila, že zmeniť musím seba. Začala som u psychologičky. Ako nezainteresovaná osoba mi natočila hlavu a prúd myšlienok smerom, že nie som nedokonalá, že nie som hlúpa, že nie som škaredá, že nie som neschopná.... ani taká ani onaká....a hlavne prestať so sebaľútosťou a očakávaním zázraku, že on sa zmení, pochopí, oľutuje.

Priznám sa, že aj mňa okrajovo napadla myšlienka ukončiť život – prečo žiť?

Mala som 45, deti odišli naraz na internáty, prázdny byt, prázdna ja – typický syndróm vyhoreného hniezda. Navyše neverný chlap ako bonus k tomu
Toooooľko som v ženských časopisoch o tom čítala ako zvládať takéto situácie...a keď som sa v nej ocitla, zrazu boli všetky teórie fuč, len bolesť ostávala.

Skrátim to.

Naštartovala som si stratené sebavedomie, deti som povýšila na úroveň rovnocenných partnerov, oprášila staré priateľstvá a našla nové. Začala som si žiť po svojom. Pomaly, opatrne. Ťažko sa mi menil zabehaný spôsob života. Aj som dvakrát kľačala na kolenách, aby sa spamätal – kto nezažil, nepochopí takúto slabosť. Dnes viem, že nie ten je slabý, čo si to dokáže priznať, ale ten, čo si to neprizná.

Po čase mi osud do cesty prihral nového partnera – vyslovene kamoša, s ktorým sme našli veľa spoločného. Nehľadala som lásku ani sex...doslova mi muži liezli krkom a žiadneho som si po svojom boku nevedela predstaviť. Toto bolo niečo iné. Ak niekto neverí na priateľstvo medzi mužom a ženou, tak existuje. Pomáhal mi riešiť technické veci, opraviť vysávač, kvapkajúci kohútik, vymeniť olej na aute.....a ja som ho raz zato pozvala na koncert jeho obľúbenej kapely. Aký je svet malý. Bývalý (vtedy ešte stále manžel) tam bol tiež. To už bolo v čase, kedy sa vyše roka doma neukázal a zrazu si spomenul, že je ženatý. Tri týždne nato som dostala zo súdu termín rozvodového konania (všetko sa dá vybaviť).

Dopoludnia nás mali rozvádzať a večer sme mali byť na stužkovej našej dcéry a navyše adventný čas....samozrejme som s rozvodom súhlasila, ale nie v termíne ako si na súde vybavil. Využila som zákonné prostriedky a rozviedli nás na jar. Necelých 15 minút a koniec! Z mojej strany áno....no z druhej strany nie. Ale toto už neriešim.

Milenka ho okradla o peniaze aj o ilúzie, robí mu peklo zo života dodnes. Za to môžem ja!

Pred pár rokmi by som tomu aj verila, že za to môžem.

Asi rok bývam s priateľom a bariéru "muži fuj" som prekonala.

Ako upozorňuje ktosi vyššie na odkladanie si bločkov a dôkazov, ja upozorním ešte na jeden. Daj si pozor na osobné veci. Mne ukradol pas, z auta odmontoval ŠPZ, odmietal mi postúpiť faktúry za elektriku, plyn, vodu, (boli na jeho meno a on ich aj preberal)... ale ani neplatil – takže mňa odpojili od plynu, vody a elektriky – musela som následne čakať na zákonnú lehotu, kedy jeho prestanú evidovať ako zmluvného partnera a uzavrú zmluvu so mnou. Postup je totiž taký, že márne sa po vyporiadaní BSM oháňaš listom vlastníctva, pokiaľ on nepožiada o zrušenie zmlúv, elektrárne, plynárne a vodárne nemôžu konať. Nepožiadal, lebo ho takéto zlomyseľnosti tešili. Platila som pokuty, penále, poplatky..... ale žijem, nezabilo ma to, ani kamene neobhrýzam ako sa vyhrážal.

Ale s tými kameňmi ma inšpiroval .....možno otvorím predajňu s dekoračnými kameňmi a prenechám synovi ....ja predsa len túžim po inom

P.S. Tak silno som túžila, aby sa náš pokojný život vrátil späť do starých koľají....dnes som šťastná a rovnako silno si želám, aby sa nikdy nevrátil do starých koľají.
Hlavu hore....všetko zlé je na niečo dobré. Dôverovať niekomu, kto si to nezaslúži a čakať na odrobinky jeho záujmu....Ďakujem! Neprosím.