Cilka, radili sme ti pred troma rokmi, aby si šla do do manželskej poradne. Chodila si tam?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Cilka, radili sme ti pred troma rokmi, aby si šla do do manželskej poradne. Chodila si tam?
Asi dozrel cas na zmenu, dieta nemoze byt stastne ak vnima nestastie svojich rodicov ...
už vôbec to, ako to sformuloval, je celkom divné. Takže život s ním má byť niečo také nepríjemné, že je to vlastne obetovaním sa...?
Keby mne také niečo povedal, tak tam už naozaj nie som. Chyba je myslieť si, že to robíme pre deti. Myslíš si, že deti sú sprosté, nevnímajú ako sa k sebe správate? Oni nechcú aby ich rodičia boli spolu kvôli nim, nechcú byť v tom ako zámienka. Kto by chcel?
Ak s ním nie si spokojná a ani on s Tebou, tak načo sa trápiť. Alebo nech si rozmyslí čo rozpráva. Buď chcete a pracujte na tom, alebo nechcete tak to vyriešte.
Nemáš čo rozmýšľať. Držím palce.
Niekedy nemá význam zostávať za každú cenu, niekedy je to ozaj mrhanie svojho drahocenného času. To, ale musíš vedieť Ty, či niečo k mužovi cítiš, či to chceš ešte potiahnuť, alebo si skutočne nemáte čo povedať.
Rozhodne si však nemyslím, že žena, ktorá odchádza z nefunkčného vzťahu prejde do módu obetovania sa pre dieťa. Žena môže žiť normálnym životom aj ako slobodná matka (pokiaľ má aké také zázemie, a pár ľudí, ktorí ju v ťažšom období podržia). Človek mnohokrát zvládne viac ako si myslí
Ak nemá mať vaše dieťa šťastných rodičov,nech má aspoň šťastnú matku.Si mladá,nemá zmysel sa obetovať.Kým však spravíš radikálne riešenie,spravte si test odlúčením.Ak si nebudete chýbať a zistíš že Ti je lepšie bez neho ako s ním a že ani dcérke zvlášť nechýba, že cítiš väčšiu pohodu a kľud,tak je to jasné.To sa dá samozrejme v prípade že máš kam ísť a že Ťa môžu blízky v tomto podporiť.Držím palce!
Ahojte. Mame doma teraz zle obdobie. Rozmyslam o odchode od parntera a otca mojho dietata. Doma nam to nefunguje. Ziadna laska, city, ucta. Nic. Ked sme debatovali a povedala som mu, ze odidem povedal mi ze sa mam obetovat pre dceru. No ja nechcem. Som pomerne mlada, 33 rokov a vysvetlovala som mu ze mozeme byt este v zivote obaja stastni. Nechce to pochopit, ze mi v zivote chybaju city. Dokonca v jednej chvili mi povedal, ze keby nebolo nasej dcery tak tam uz nie som. Myslel v jeho dome. Mam byt vdacna, ze mam strechu nad hlavou. Na ostatnom nezalezi. Dcera je moje vsetko, ale viem ze mozem byt v zivote este stastna. Budem musiet sice riesit veci ako byvanie, staroslivost o dceru, financie a tak, ale myslim ze budem viac v pohode. Vy by ste sa obetovali?