Odísť alebo riešiť len svoje potreby

Vyvenči sa.Choď s kamarátkou na nejaký predĺžený víkend niekde.Ak sa dá, aj na týždeň.Nekojíš, deti sa vedia o jedlo postarať.Vyvenči hlavu a v kľude porozmýšľaj na čo máš a na čo nemáš.Bez toho aby ti niekto báchal šuflíkmi.
a onééé...kde je napísané že ty sa musíš s deťmi vláčiť po podnájmoch?Veď ich môžeš nechať doma s oteckom.

ako to vnímajú tvoje deti, ktoré už iste majú svoj názor? Napäté prostredie do musí byť aj pre nich
Tažko radiť...vrchol nenávisti určite poľaví...je tento stav už nemenný??, nieje to len prechodná kríza, predsa ste spolu už zo 20rokov.
Je vaše bývanie dosť priestranné na to, aby ste do seba nenarážali??
Určite sa sústreď viac na seba.
držím palce

ak ste na tom takto a skúšala si všetko aby to bolo lepšie tak potom je rozchod asi jediné riešenie. máš už našťastie veľké deti čo ti už veľa pomôžu.
otázne je či si ochotná ísť do nepohodlia a zároveň pohodlia.
ja som to urobila ked som mala 3 ročné dieťa a nikoho iného a zobrala som to všetko na seba pôžičku na byt, malé dieťa ktorému stále niečo treba a len svoje ruky na ktorej som sa musela spolahnúť. bolo to ťažké a nelutujem hoci som mala dve - tri roboty + domácnosť a tak je to aj teraz.
teraz sme si už s mojim terajším manželom zobrali úver máme po 40 tke a splácame do dôchodku strašne vysokú sumu s vysokým úrokom a obraciame sa znovu musíme lebo chceme svoj pokoj a klud.
Takže keď to vezmeš reálne pri rozvode dostaneš nejaké peniaze z bytu pravdepodobne, zvyšok ti banka požičia úvery sú teraz za dobré úroky. jedno dieťa máš dospelé predpokladám že sa o chvílu zamestná a na druhé dieťa budeš dostávať alimenty aspoň niečo. budeš mať dosť možností chodiť do práce a všetko čo s tým súvisí. záleží všetko len od Teba.

Neviem prečo poradňu odmietaš , možno práve tam by ti pomohli. Píšeš , že ste na seba alergickí. Prečo ? Odkedy? Niečo sa stalo čo bolo spúšťačom ... keď na to prídeš v čom je problém, vtedy sa ponúkne aj riešenie. Niekedy sa partneri kvôli nejakej prkotine na seba "nafučia" , nikto nechce ustúpiť a maličký problém sa nafúkne do obrovských rozmerov. Ste spolu 20 rokov , určite ste prežili aj veľa pekného, na tom treba stavať , snažiť sa ako sa to dá a nie sa sústrediť na to ako sa to nedá . Ťažko radiť, tomu kto vás nepozná. Snáď taká univerzálna rada- mnohé nedorozumenia a problémy sa dajú riešiť humorom. Veď za tie roky sa musíte poznať a vedieť čo na toho druhého platí. Napríklad , keď sa zdá , že sa MM chce pre niečo na mňa nahnevať, tak sa k nemu pritulkám s tým , že neznesiem aby sa na mňa hneval a väčšinou to zaberie. Skús ho niečím príjemným prekvapiť, keď ste rozhádaní , tak to určite nebude čakať a predpokladám , že akcia vyvolá reakciu a aj keď nie hneď, ale postupne po krôčkoch to pôjde , uvidíš. Určite sa muž inak správa, keď má doma normálnu usmiatu žienku ako večne naštvaného protivníka. Problémy by sa mali riešiť a nie od nich utekať. Vy nie ste protivníci , mali by ste byť parťáci. Aj keď si myslíš, že to nejde, vyskúšaj a uvidíš.

Súhlasím s Lenkou R.Ste spolu už dlho.Píšeš že problém trvá asi pol roka.Najlepšie by bolo sadnúť si a porozprávať sa.V mojom viac ako 25 ročnom manželstve som prešla už nejednou manželskou krízou.Pomohlo riešiť a zhovárať sa.Odchod je najposlednejšia alternatíva a najmä vtedy,ak sa partner už definitívne rozhodne žiť s niekým iným.

smutné...

Rozmýšľala som nad týmto príbehom v priebehu dňa, stále sa mi zdalo, že je čosi nevypovedané, že sa medzi vami muselo stať niečo vážne, čo to všetko spustilo,,,

Ja som v podobnej situacii ako Ty,tiež uvažujem o odchode a podnájme.Nemam na to ale odvahu,lebo by som mu musela nechat deti,sama by som to neutiahla.

Aj ja som v podobnej situacii ale som už rozhodnuta odísť od chlapa ktoremu som porodila 5.detí .DEti už maju svoje rodiny až na jedneho ktorý ma23.r. píšem to preto lebo aj po60, som k...a aj syn aj manžel mi takto nadavaju a už nevladem .Maju ma zaslužnicu ,ktora ma rozmyšľať za nich,a zobrať zodpovednosť za ich činy .Celych 43. rokov som nedokazala odísť až musela dozrieť ,preto ti odporučam aby si si neublížila tak ako ja .Prišla som nato, že človeka nezmeníš,musiš sa ty zmeniť .

hm... myslím si,že vo vašom vzťahu chýba odpustenie a asi je tam aj
priveľa horkosti

ja by som sa manžela spýtala, či je ochotný sa rozprávať konštruktívne a ak áno tak kedy

za predpokladu,že budeme spolu hovoriť určite by som sa vyhla skrytému obviňovaniu
ak by záujem nebol,tak som to aspoň skúsila a hľadala by som iné riešenie

Myslím si / aj sa to všade píše/ že chyba je vždy na dvoch stranách,nikdy nie iba na jednej.Tak ma zaujíma,či ty blu alebo Zuditka1 si pripúštate nejaký podiel viny.A či sa ten človek zmenil zrazu,alebo kde a čo odštartovalo tie negatívne zmeny v manželstve.Samozrejme,že po rokoch v manželstve prichádza k stereotypu a "vyhoreniu",ale ak tam je stále láska treba aj popracovat na funkčnom vztahu,nestačí iba dostávat,človek musí aj dávat.Ale kedže nevidím do vášho vztahu,je možné že máte chlapov sebcov a agresorov,a v tom prípade som radšej za ukončenie manželstva,a nie ho umelo udržiavat za každú cenu...Vela štastia...

ahoj sonia môj podiel viny je taký ,že som mu veľa tolerovala,myslela som si že ,človek po čase dozrievaa tak som ublížila vlastním deťom .to či sa zmenil odrazu je ťažko povedať ,ale on nie je rodinný tip ,a ja som zo začiatku manželstva mala ťažké obdobie ,ale to ma neospravedlnuje.A čo naštartovalo negatívne zmeny tak u mna to bola jeho nezodpovednosť a ľahostajnosť ,ktoré pretrvavaju už aj vo vyššom veku. Vieš vždy som sa ho bala, ale prečo to hľadam do dnes,lebo použiva vulgarizmy,proste je to obrovské dieťa a ja som dozrela až teraz ,že som sa ho prestala bať .teraz on bojuje o zachranu manželstva .ale ja už nechcem .lebo po mesiaci možno viac by bolo to iste ,mám to už odskušanééééééééé