reklama

Otcovska laska alebo fanatizmus?

ginaaa , 07. 12. 2010 - 13:23

reklama

Ahojte NM,viem,ze sa blizi cas Vianoc,tak skusim to trosku odlahcit.Mame 1,5rocnu dcerku,tatikova princeznicka,ktora vie pekne skusat moje nervy,tatik rozmaznava,mama je zla,lebo aj pokrici.
Inak je sikulka,beriem ju trikrat do tyzdna do "predskolky",nech si zvyka na deticky.Problem je v tom,ze ona si este nezvykla na starych rodicov z oboch stran.
Moji rodicia si prave kupili autosedacku do svojho auta,ze si budu po nu chodit.Postupne,pomaly ju na nich navykame.Vlastne zacali sme len vcera,na Mikulasa.Odviezli sme ju k nasim a s manzelom sme sami sli do mesta na nakupy.
Mala to zvladla uplne perfektne,manzel to nezvladol vobec.Uz v prvom obchode-Zavolaj,ci mala neplace,ak place,idem si po nu-Volala som,vsetko ok.
Moj manzel bol taky nervozny,ja z neho,ze sme kracali po meste ako dvaja cudzinci.Myslela som si,ze nam to prospeje,byt chvilu sami,nie,mylila som sa.Hladal pre nu hracky,nakupil pre nu vecicky na oblecenie a uz uz chcel ist po nu.Stale bol pritom nervozny,vraj jeho princeznicka ma byt s nim a nie s babkou.Tak ja vam neviem,to,ze tvrdo ignoruje mna,na to som si uz zvykla.odvtedy,ako ju zobral s porodnice pozeram len na jeho chrbat,vzdy si vsima len a len dceru,co ma moze tesit ale aj desit.Az prehnane sa o nu stara,ked zaplace,dava mi to zavinu....Ale akym pravom ju obera o vztah s babkou,to nepochopim.Zvada visela vo vzduchu a s nim sa do niecoho pustat nema vyznam.Co take zle som urobila?


reklama


reklama

linda999, Ut, 07. 12. 2010 - 14:15

ginaaa,

je to zvlastne spravanie, poradit ti neviem.
Dufam ale, ze sa tu nezhrknu vsetky zeny, ktorych partneri ignoruju ich deti a nenapisu, ze mas byt rada, ze si ju vobec vsima a co by ony za to dali.
Lebo vo vasej rodinke nieco nefunguje... a to, ze sa manzel prislis fixuje na malu nebude jediny problem.
Drz sa.

anita, Ut, 07. 12. 2010 - 14:57

Gina, ale ty si to tak pekne vystihla i sama - tou vetou, že nemá právo ju obrať o vzťah so starými rodičmi. Keďže manžel tak dcérku ľúbi, nepomohlo by, keby si argumentovala práve touto vetou? Skús poukazovať na to, že malá bude pre svoj ďalší život potrebovať i kontakt s inými ľuďmi, veď preto ju dávate i do predškôlky.
Dúfam, že sa to u vás zlepší, lebo žiadny extrém nie je dobrý, ani nevšímavosť ale ani závislosť na našich milovaných.
Pekný deň Kvietok .

Tangy, Ut, 07. 12. 2010 - 18:53

Gina, mozno sa to casom napravi. Vacsinou sa takto spravaju mamicky. Ja ked som bola uplne cerstvou maminkou, tiez som maleho nikomu nechcela dat a ked som sa uz odhodlala, maly mi po prechadzke so sesternicami, ochorel. Moje nervi. Teraz by som ho rada aj niekomu "pozicala", cakame totiz druhe baboa a niekedy uz vazne nevladzem a potrebujem oddych, ale akosi nemam komu. Sestra ma male babo, byvaju u nasich, tak babka pomaha tam a druha babka nema zaujem. Moj manzel maleho tiez nerad poziciava, ked si ho nasi pytaju na noc, tak ani za nic. Ze on veri len mne, sa vyjadril Hambím sa .

adus, Ut, 07. 12. 2010 - 19:58

Pýtaš sa, čo také zlé si urobila. No, povedzme, že to nebolo až také zlé, ale je mi trochu divné, keď píšeš, že malá má už 1,5 roka a AŽ teraz ju začínate zvykať na starých rodičov.
Viem, že nie vždy a všade sa to dá, pretože mnoho starých rodičov ešte pracuje, takže nejaká celodenná starostlivosť o vnúčatá nie vždy prichádza do úvahy - ale zase kto má hneď po rodičoch k dieťatku najbližšie ak nie práve starí rodičia?
Moji traja boli prakticky od prvých dní v opatere starých rodičov - keď som napríklad potrebovala odskočiť do mesta niečo vybaviť (samozrejme, musela som to stíhať medzi dvomi kŕmeniami Mrkám ) a tak potom nebol problém ani neskôr, keď som napríklad chcela, aby ostali so starými rodičmi cez noc (či už u nás doma, alebo aj u nich).
Takže, tu vidím trochu chybu, ale zase nie že by to bolo niečo zlé. Zjavne ale dcérka to zvláda lepšie ako ocinko - a tam bude ten pes zakopaný.

lastovička, St, 08. 12. 2010 - 08:06

ja si tiež myslím, že to časom prejde, ja tiež, ked som dcérku nechávala prvýkrát s našimi, to mala niečo cez 4 mesiace, tak na 2-3 hod. bola u nich, tiež som sa strachovala, ale čím častejšie bola takto preč, tým som to lepšie zvládala, prvý krát bola na noc preč ked mala 2 roky, to som bola tiež nervozna, ale časom si človek na to zvykne, určite aj tvoj manžel, a tie výčitky ber jedným uchom dnu a druhým von, pretože ty si nič zlé nespravila, ale ak je to možné, treba chodiť častejšie medzi ľudí, deti, k rodičom, aby nebola potom s cudzích ľudí vyplašená,

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama