ozaj na odstrel?

Ahojte,chcela by som poradiť, neviem čo robiť.
Som vydatá necelých 8 rokov, mame 2 deti. 6r, a 1r. ale mám pocit, že som na všetko sama, manžel o nás nejaví prílišný záujem, a to je "kameň úrazu".
Na začiatku bol on ten, kto sa chcel brať, mať deti,mňa to vôbec nelákalo, ale nakoniec rok po svadbe bolo mimčo a už sa to začalo. On bol buď v práci, alebo pracoval doma, prerábal dom. vzdy ked som od neho niečo chcela, tak nemohol, nikde s nami nechodil, akurát na návštevy k svojej mame. (dosť dlho som to brala dobre, mala som z toho pomaly spoločenskú udalosť) lebo sme sa presťahovali na dedinu kde som nikoho nepoznala a ťažko sa mi s malou dakde dochádzalo, ale chodila som. on mi to stále vyčítal, že sa flákam, aj ked som išla ku kamoške do mesta a hrali sme sa s deťmi. takže už vtedy som bola z toho na nervy, ale dáko som to vydržala, začala som chodiť na VŠ dialkovo, to bol iný odvaz, medzi ľudmi, v meste...
potom som nastúpila do práce, medzitým to tiež nebolo medzi nami nejaké ružové, stále samozrejme niečo prerábal doma, alebo u mamy, alebo si našiel vždy niečo iné. on sa svojich pôvodných záujmov nevzdal, tak ako ja.takže nebol pre neho ísť na týžden preč na zájazd, na víkend. sústredko a nezaujímalo ho kde sme čo robíme, že sa musim učiť na skúšky..
Ja som na svoje záujmy nemala čas, ved ťahať celú domácnosť RD, a skola ma dosť zamestnalo. Na cvicenie, čo som dovtedy chodila som nemala už energiu a nemala som ani kde nechať malú. Pretože on by ju postrážil len vtedy ked už spala, aby ju
nemusel uspávať on. (posilka bohužial nečaká kým ja uspím dieťa)
Časom sa to trochu zlepšilo, dohovárala som mu, tak sa chvílu snažil. no a mne zrazu preplo, že ako nám je dobre, tak chcem druhé bábo! (on chcel druhé stále, najlepšie jedno za druhým, a teraz este tára o tretom, lebo chce syna, máme totiž dve baby)

no a sme doma, zase to isté. už fakt nevládzem. minulý rok som mala takú depku, že už som chcela odísť z domu s deťmi, potom sa zas nachvílu snažil, ale teraz nič. Celé dni je bud v robote, alebo si nejakú ešte nájde. Možno si myslíte že mu krivdím, že on na nás robí a ja hundrem, no ale to sa nedá. totiž on robí na dome zásadne všetko sám, na nič nechce zavolať ľudí, lebo chce šetriť. pritom úplne zbytočne držíme ešte 2 nehnuteľnosti, ktoré prenajímame a platíme hypošku(samozrejme aj tam treba údržbu, tak ked nerobí na jednom, tak na druhom, treťom). no a najlepšie na tom je, že možno tí naši nájomníci žijú na vyššej úrovni ako my. lebo furt na nič nemáme, ledva vyjdeme s peniazmi. a preto samozrejme ani nikde nechce ísť, lebo by dačo minul.ešte keď ide dakde sám, tak to môže byť. to mi tiež len oznámi, nezaujíma ho môj názor.

kočíkovať malú bol sám zatial 2x, aj to som sa s ním musela pomaly pohádať. vôbec s nami nikde nechodí,ani len na ten nákup. ked idem s nimi dakde ja, tak komentuje,načo, prečo, zase sa flákame. a to sa len prechádzame po dedine. staršia dcéra býva často chorá, tak on má predstavu, že musíme sedieť doma a nikde nechodiť, lebo ochorie.

On dokáže uplne v pohode presedieť celý den, alebo aj víkend pred telkou a pc. mna z toho už šlak triafa, nič mi nepomôže, s deťmi len minimálne, že postráži to menšie ked dačo chcem rýchlo urobiť a poblázni sa so staršou každý den, najlepšie pred spaním a potom ju už okrikuje nech ide spať, ked je ona v najlepšom. Celá domácnosť je na mne, on tvrdí že to prehánam s čistotou, ale on nemá ani predstavu ako to v normálnej domácnosti funguje, lebo u nich to vyzerá na 4-. Nič po sebe neuprace, riady nedá ani len do umývačky, nechá ich pri dreze.veci všetky upratujem po nom, este mu ich aj triedim do prania, zachvílu ho asi začnem aj krmiť.

Ja som sa obrnila,chodila som si všade len sama s deťmi, nevolala som ho ani som si ho nevšímala, len minimálne. ale tak sa nedá fungovať večne!!
Ale najlepšie je ako sa vie on prezentovať, aký je rodinný typ, takže všetky baby ho v podstate žerú a nemožem sa sťažovať pred dákou spoločnou známou.akurát moje staré kamošky, to vedia, aj keď už mi je to aj trápne sa o tom baviť.

Ak ste to niekto zvládli dočítať až sem,túto moju dlhú litániu, tak mi napíšte čo si o tom myslíte a čo by ste s tým robili, lebo ja dosť vážne uvažujem žeto s ním skončím.nevidím dôvod zosťávať s ním, ale detí mi je ľúto.
musela som to zo seba dostať, lebo neviem komu to povedať. na všetkých sa snažím pôsobiť celkom optimisticky, len tak sem tam pofrflem,ked ma naštve, ale ked sa chcem posťažovať, tak sa mi zdá akoby to nechceli počuť.