A ľúbiš ho ešte?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A ľúbiš ho ešte?
Je to ťažké,sú situácie keď ho milujem ale potom príde obdobie keď sa takto správa a ja mám pocit, že moju lásku by si zaslúžil niekto iný.
Monart, prečo si myslíš, že tvoju lásku si musí niekto zaslúžiť?
Ja som brala ako prirodzenú vec,že ak nájdem lásku tým sa to nekončí, vzťah treba rozvíjať,treba mu niečo aj obetovať.Ale človeká veľmi bolí ak je nato sám a len dáva.Myslela som ,že ak ma partner miluje budem to cítiť a viem ,že by ma to motivovalo pracovať na svojich chybach.
Monart, lenže naozajstná láska je nepodmienečná. Takže aj ty chceš niečo (čokoľvek) dávať, tak dávaj preto, že to dávať chceš.
A nie preto, aby si niečo za to dostala. Pretože keď očakávaš, že tiež niečo dostaneš - tak sa takmer zákonite sklameš.
A keď budeš dávať s tým, že dávaš len a len to, čo dávať chceš - tak sa vyhneš aj pocitom sklamania a obetovania sa.
...hmm,zase sa tu budu riešit teorie o vlastníctve a pod.
neviem či slovičko "zaslúžiť" presne vystihuje to,ako to monart myslela,ale ja ju vcelku chápem.
prečo by ju malo uspokojit,ak si jej manžel myslí,že ak fin.zabezbečí rodinu,už nič viac "dávať" nemusí???
je prirodzené,že ked jeden do vztahu dava a spat sa mu nedostava,po čase začne byt frustrovaný.
Neporadim ti Monart, len mi je luto ze to je takto, viem ako boli ked ti niekto vykrikuje ze zarobi viac nez ty, ked kontroluje nakupy, ja by som ocakavala ze su to vase spolocne peniaze. Je mi luto aj to ze ti venuje malo casu-toto som zazila aj ja a bola som z toho na liekoch. U nas sa to skoncilo rozchodom, no u vas to tak byt nemusi. Zalezi na tom ci ho lubis, ci sa s nim da pozhovarat o tom ako sa citis ked takto kona, neviem , hadam ti poradi niektora z dievcat ktore maju viac skusenosti. Ja ti len drzim palce aby si stratenu sebauctu nasla a bola stastna.
To je teda tyran!Dg je jasná. Chce mať otroka domáceho...si Ťa vychová, ak sa nevzoprieš.
monart,
tvoj muz si k tebe dovoli tolko, kolko mu umoznis.
Eva
s Evou m sa da iba suhlasit
a zmeny vytycenych hranic su vo vztahu mozne, len na to treba dlhodobu strategiu a vela trpezlivosti.
Je to despota, prešla som si podobnym .Trochu sa to zlepšilo pomaterskéj ked som si aj ja zarábala,ale nikdy to nebolo toľko aby som sama s deťmi vyžila. teraz po x rokoch zarábam viac ako môj EX ale som rozvedená a mám cez 40. Neviem mám pocit ,že možno je tolepšie urobiť skôr.Myslím že žiadna žena by nemala vo vsťahu trpieť.Ak sa ti dá začni študovať dialkovo škola sa ti vždy zíde aj do budúcna keby to nefungovalo,snaž sa biť finančne nezávislá možno to pomôže a uvedomí si že nieje jediný na svete.Buem ti držať palce je beh na dlhé trate.
Ďakujem za všetky povzbudivé slová, už som sa snažila vzoprieť viac krát,ale vždy bol víťaz on,len napr.vybral na pár dní všetky peniaze zo spoločného účtu, aby som si skúsila žiť z ničoho či mi bude lepšie, nechcel m a pustiť do bytu nech si idem k rodičom keď mi tam bude lepšie,zobral mi kľúče od auta, keď chceš byť emancipovaná poraď si.Teraz práve som v podobnej situácii začali sme stavať chatu,on má okolo veľa vybavovačiek a práce uznávam,ale aj ja sa snažím prispieť.Pravidelne varím robotníkom,spolu zháňame materiál,hľadám na internete inšpirácie a mám na starosti domácnosť a dieťa a už asi pol roka pomáham kamarátke s obchodom,síce nezarobím veľa ale aspoň niečo.A keď ho prosím aby sme s malou niekam išli,alebo že či ju nemôže postrážiť tak sa spustí lavína.Že maám len jedno decko a aj tak to nezvládam, že som sa vedela narodiť, že tie peniaze čo som si zarobila mám dať jemu lebo to sú spoločné.Už nevládzem a malá ma tak potrebuje.
Takže peniaze, ktoré zarobíš ty, sú spoločné - a tie, ktoré zarobí on, sú len jeho?
Nechcem aby si to ku mne dovoľoval-idem do boja,ale bojím sa jeho vyhrážok, a on to veľmi dobre vie.Tak čo s tým?
Monart, skúšala si navrhnúť mužovi návštevu manželskej poradne?
On nemá problém,ja mám stále nejaký problém.
Monart, k psychologičke môžeš ísť aj sama. Rozhovor s ňou by ti pomohol utriediť si priority, aj so sebavedomím by ti pomohla, aj s riešením tvojich partnerských problémov.
A odísť od neho sa ti nepozdáva? mne to zaváňa týraním
Preto som napísala, chcela som poznať aj nazor íných, či je to normálne, či niečim takým v manželstve tiež prešli.Odísť myslíš rozviesť sa?
Čo keby si začala najprv tým odchodom (napr. k rodičom)? Možno si uvedomí, čo robí zle. Alebo aspoň to, že vôbec niečo robí zle.
Inak súhlasím s Tankou - po ďalších podrobnostiach, čo si napísala, to veľmi pripomína psychické týranie.
Čo sa týka financií už som mu navrhovala, že budem mať vlastný účet a budem z neho prispievať na domácnosť.Dopadlo to tak,že mi podrobne vypísal naše mesačné výdavky(platby,strava,splátky atď.)a dal to delene dva.Názorne mi ukázal, že z môjho platu by mi už nič neostávalo.
Faktická poznámka:
taký postup je manipulatívny - každá pravda sa dá vyložiť tak aj tak - manželia majú voči sebe vyživovaciu povinnosť (to ako po prvé) a potom na spoločnú domácnosť každý prispieva podľa svojich možností, t.j. ak vezmeneme, že tie spoločné náklady sú 100 (čohokoľvek) a vaše príjmy sú v pomere 30:70 - tak z tých 100 on by mal zaplatiť 70 (čohokoľvek) a ty tých zvyšných 30 - potom by to bolo spravodlivé!!!!
Nenechaj sa oblbnúť, hlava nie je na (len) na klobúk, rozmýšľaj!!!!!
Hmmmm
No chlapik vyzera na profika.
Rozhovor medzi vami dvomi a vylozenie kart na stol asi nepomaha ( tymto je myslene, nepaci sa mi, ze ...dopn sama a ziadam zmenu)
"Idem do boja!" vyzera dost zavazne, tak sa najprv zamysli a spytaj samej seba:
"Mam vsetko premyslene do detailov a som schopna/ochotna znasat nasledky?"
P.S. Cim viac mu das najavo, ze ta to depta, tym viac bude stupnovat napatie, takze , stiahni sa a pozoruj jeho spravanie, neprejavuj sa, ci ti nieco vadi alebo nie a v tejto situacii by som do hadok tiez nesla. a premyslaj,vela premyslaj.
Lenže to som už skúšala,nebavili sme sa,nič som nežiadala,robila som si vlastný program aj s malou,ale netrucovala som- mal navarené, opraté, ožehlené.Nič sa nedialo on dostal čo potreboval(sex mu veľmi nechýba-aspoň doma nie)a ja som nedosiahla nič.Tak po poslednom vynadaní do p....., že nič doma nerobím,chodím s malou na kupko....som prestala robiť niektoré domáce práce(napr.som oprala len moje a malej veci a musí si sám žehliť košele do práce.A nasledovalo to čo som opísala vyššie.Tak čo tváriť sa že sa nič nestalo,či bojovať ďalej či si niečo neuvedomí?
Monart, pýtala som sa ťa vyššie - mohla by si odísť na nejaký čas napr. k rodičom?
...psychoteror!!!!
Asi by som sa zbalila, a odišla trebars k rodičom, ku známym....a uvidíš, ked nebude mať koho týrať, tak bude zúfalý...bude prosiť o odpustenie, bude sa vyhrážať, že Ti dieťa zoberie, ale v konečnom dôsletku je prepáč, za výraz Chudák najväčšieho kalibru!!!
Až mi stoja chlpy na tele, ako toto čítam, ved Ty si rozumná žena, preboha! Si predstav, že teraz máš trebars 25rokov....si ochotná takto žiť ešte ďalších 40 rokov!!!!!
Ja si myslím, že čím skôr toho pána Pekného/navonok/necháš aj s jeho predstavami o "manželstve"/lebo zrejme sú veľmi choré/, tým lepšie pre Teba. Utýrané ženy - to je zbedačenie na entú...ver mi, prešla som tým peklom a ešte stále nie som ako treba...Chráň svoj život a život svojho dieťaťa, ako sa asi cíti ono, keď Ťa vidí / a cíti/ trpieť ? Viem, ľahko sa hovorí - no ak máš kam odísť, tak odíď a nenechaj sa tyranizovať...možno sa spamätá a keď nie, nevrátiš sa a začnem budovať nezávislosť...si vystavená veľmi ťažkému tlaku, ktorý sa žiaľ vyskytuje....Najhoršie, že pán Pekný vie čo robí a navonok je úžastný...jasné, že budú veriť jemu a o Tebe bude šíriť , že si "psychicky narušená", budeš v takej depke, že sa nebudeš vládať postarať ani o dieťa ani o seba.../s maminkou si náhodou nerozumie ideálne??/, on bude mať pravdu a z Teba bude troska......daj si POZOR
Monart, na inej stránke som našla podmienky pre harmonický vzťah.
Ak partneri spĺňajú nasledovné podmienky, existuje reálna šanca na trvalý a harmonický partnerský vzťah. Jeho predpokladom je:
-Obmedzenie citových vzťahov partnerov so svojimi rodičmi
-Vytvorenie vlastného štýlu partnerskej dvojice prostredníctvom ktorého dvojica dáva najavo, že patrí k sebe a tvorí nedeliteľný celok
-Vzájomná pomoc a starostlivosť jedného o druhého
-Ochota riešiť vzájomné konflikty bez ohrozenia vzťahu
-Kvalitný sexuálny život
-Ustavičné uchádzanie sa o priazeň toho druhého
-Pútavý vzťah, v ktorom sa partneri nenudia a tešia sa na spoločne strávené chvíle
Koľko bodov spĺňa vaše manželstvo? To si môžeš zobrať ako odpoveď na tvoju otázku vyššie, či sú pomery vo vašom manželstve normálne.
A sú tam aj rady pre šťastné manželstvo, ale aj definície, čo manželstvo utužuje a čo ho rozbíja.
Znova, čo z toho sa týka vášho manželstva?
Skús nad tým popremýšľať a prehodnotiť, či ti stojí za to zostávať v takom vzťahu...
nema pravo vybrat z uctu vsetky peniaze, tvoju matersku tam musi nechat. ak to uz tak berie, to nie su jeho peniaze. uplne bez penazi nebudes.
na delenie dvomi je tiez protiargument: musi delit pomerom, nie na polovicu, to je detinske myslenie a nie hodne inteligentneho chlapa. s tym by bol kazdemu na smiech.
nema pravo ta vyvierat zo spolocneho bytu a vyhanat k rodicom. ani na skusku - tym uz porusuje zakon, ako inteligentny clovek to urcite vie - zase hlupy argument. uz tam nejaku dobu zijes, spolupodielala si sa na jeho zveladovani, zakon hovori, ze majetok manzelov je 1:1, rovnako jeho ako tvoj. nemozete si navzajom vytycit to je moje a to tvoje.
jasne, ze tym si tie prachy, ani slobodu od neho nevymozes, ale nedas sa mu tak lahko. nezatlaci ta do kuta a neprinuti sklapnut usi a mlcky drzat ako hluchy dvere.
a ak zacne naopak pritvrdzovat, budes mat istotu, ze v jeho hlave nieco nie je v poriadku. ze sa jedna o cloveka s tyranskymi sklonmi.
inak, strasne mi to pripomina jeden pribeh psychoteroru, kde mal chlap tak premakane techniky, ze oblbol este aj manzelkinu psychologicku a tej samej trvalo skoro rok, nez pana dokonaleho prekukla a vedela jeho zene ucinne pomoct.
Ďakujem, Georgina, za všetko, čo odporúčaš prečítať, je to ozaj prospešné, škoda, že som o tejto stránke nevedela skôr..tak čo tu ešte všeličo objavím...možno aj šťastie....
Monart,to čo napísali dievčatá,úplne s nimi súhlasím.Ten človek ťa psychicky týra,ubíja tvoje "Ja.! Chce aby si sa mu úplne podvolila,bola ako jeho psík,na povel robiť to, čo "ON" chce. Si mladé žieňa, máš dieťa,dočerta, nechápem toho tyrana:Vedˇon potrebuje len a len slúžku ,bez rečí ,bez sexu, bez frflania. Aby si ho Ty,o všetko prosíkala a on sa bude chváliť, ako ťa prevychoval. Niečo podobné som prežila a neprajem to nikomu. Zober odvahu,aj za cenu ,že ťa pošle k rodičom,(asi budú veľmi prekvapený čo to majú za zaťa).Bojuj,veď ako sa potom bude správať k dieťaťu ak bude staršie??? Tiež tak majetnícky?? Prajem všetko dobré.
Na otázku či by som mohla odísť k rodičom odpovedám Ano, oni vedia takmer o všetkom a veľmi ma podporujú.Ale ja to ešte stále beriem ako krok späť,bola som hrdá že som sa osamostatnila.Teraz to cítim ako zlyhanie,nedokázala som v manželstve to čo iné ženy.
Monart, aby bolo manželstvo funkčné a dobré, musia partneri spolupracovať. Obaja. Nie tak, že jeden plieska bičom a druhý poslúcha.
A niekedy treba v živote urobiť krok späť, aby si sa dostala na lepšiu cestu za novým cieľom.
ak niekto vo vašom manželstve zlyhal, tak ty to určite nie si.
tvoj odchod k rodičom by nebol krok späť, bol by to krok vpred. A po čase, keď všetko prebolí, si uvedomíš, že si spravila správny krok, že môžeš byť na seba právom hrdá.
Myslím si že to ako dieťa videl doma,ale nikdy mi nerozprával detaily.A svokor ešte počas nášho chodenia zomrel,tak sa o tom nerozpráva,len niečo tuším.Svokra už nechce iného muža aj keď ovdovela v najlepších rokoch,vraj teraz je konečne slobodná.Ale u nej sa porozumenia nedočkám,raz som to skúsila hneď po svadbe keď sme prerábali byt a on sa vrátil z práce a ešte vo dverách ma pred robotníkmi,mojou rodinou vykričal,prečo som tak málo urobila a ako nedôsledne.Svokra reagovala tak ,že správna žena veľa znesie a nerozmazáva to a musí sa s tým vysporiadať.Vtedy mi spadli rúžové okuliare.
Bojím sa aj tlaku okolia,žijem v malom meste a všetci si myslia ako dobre som sa vydala.Ak je žena týraná fyzicky vidia to všetci a stoja na jej strane, ale takto budem ja tá čo pokazila manželstvo, tá čo si neváži čo všetko pre ňu muž spravil.Možno aj preto sa bojím urobiť rázne rozhodnutie.Viem ako riešili a podrobne rozoberali u nás v práci rozvod jednej koleg.,desím sa toho.
Tak moja, Ja mám doma čosi podobné. No zbohom rodina!!!
Tu sa pomôcť asi nedá. Sorry.
súhlasim s dievčatami hore. Myslím si, že to čo si povedia ľudia je to posledné čo by ťa malo trapiť. Nech vravia čo chcú, oni s ním nežijú, ale ty ano. A ak k tomu pride každá jedna sa k nemu môže nasťahovať a skúsiť si žiť "tak královsky ako ty ". Tý čo za niečo stoja a poznaju ťa budú stáť pri tebe a ostatný ti môžu byť ukradnutý.
Ahoj,o financovani domacnosti Ta najlepsie informuje pravnik(rodinne pravo)Ty mas platit 1/2 najomne,musi prispievat na chod domacnosti ako strava,drogria a aj tvoja praca v domacnosti ako pranie,varenie,upratovanie.Dalej musi prispievat na dieta a to podla vysky jeho platu!Pravnik bde ziadat od jeho zamestnavatla aky ma plat(to plati ak nie ste rozvedeny) TO SA MU ASI NEBUDE PACIT tak bud sa spamata alebo pritvrdi.Pozicky sa asi platia na pol ale to nevem.Vyhliadky tam asi dobre nemas tak skus porozmyslat a zacat vlastnym uctom ale najprv POROZMYSLAT co naozaj chces.Tvoj manzel je tyran ako z psycho hororu a to by som rada zartovala,no poznam jednu co takto zila 18 rokov(a to vycital ze detom upiekla kolac alebo kupila topanky)az raz jej preplo a rozbehla sa na neho z nozom no v poslednj chvili ho hodila na zem.Na druhy den zbalila deti a par os.veci a od vtedy ZIJE.A nelutuje.Len rozmyslaj aby si urobila co chces TY.Tak vela stasta.
Ľudia...klebetia, stále dakoho prežúvajú...Pripomínaj si, že každé čudo tri dni trvá.....Viem, aký silný môže byť tlak okolia, no príliš veľa riskuješ - svoje zdravie aj zdravie dieťatka.
Čo by ľudia povedali , to nie je namieste.Chceš predsa navrátiť sebaúctu najbližšiemu človeku - sebe.Tak to urob, georgina a mamky Ti dobre radia....
Je to až neuveriteľné, ešte včera som si myslela, že som na to sama.Ďakujem za pochopenie a všetky rady.Budem tuho premýšľať čo ďalej.Radila som sa o tom pred pár rokmi aj so psychologičkou,ale vtedy som mala nádej, že sa situácia zmení po narodení mimina.(čakali sme na mimčo 5 rokov).Ona mi vtedy odporúčala hlavne sa zbaviť citovej závislosti na ňom.(nemať veľké očakávania,nesústrediť sa na spoločný program...)To sa mi už takmer podarilo, no s finančnou závislosťou to bude veeeeeeeeeeeľmi ťažké.On pracuje v tejto oblasti a ja nemám prehľad o podrobnostiach.Viem len, že už máme asi 5 úverov(byt, auto, chata....)niektoré sa priebežne splatili, nové zobrali.A aby toho nebolo málo, dosť často počúvam koľko z jeho kamarátov sú právnici.
no to aby si náhodou niečo na neho neskúšala, aby si uverila, že nič proti nemu nezmôžeš.
Ale ty sa mu môžeš postaviť, stačí len chcieť. prestaň sa pozerať na to, čo povedia druhí, začni sa pozerať na to, čo chceš ty a čo je dobré a správne pre tvoje dieťa. A ver mi, že taký život, aký žijete, sa takým tyranom, ten správny a dobrý nie je.
Súhlasím ,vážne stačí len chcieť a rozhodnúť sa ostatné všetko sa dá vyriešiť .Bývať môžeš u rodičou alebo v podnnájme a všetky tie veci si spomýnala že máte na úver všetko sa to dá predať a doplatiť úver, chod sa spýtať do banky čo sa stým dá robiť. A ked tvoj manžel dobre zarába bude musieť platiť aj primerané alimenty tebe aj bábätku aby ste žili aspoň na takej úrovni ako on.A keby si nu dokázala psychické týranie tak by si mohla vysúdiť aj byt do výlučného vlastníctva. Ale psychycké týranie sa asi veľmi ťažko dokazuje,to by chcelo vyhľadať odborníka aby ti pomohol. BUDEM TI DRžAť PALCE.
Ty máš za sebou podporu rodičov, máš kam ísť a trápi ťa len to, čo povedia ľudia?! Ženská, nejeduj ma! A s tým strachom z jeho kamošov právnikov! Myslíš, že nenájdeš aj ty takéto dobrého, akých pozná on? Veď sa v praxi stretli už s kde-čím, študujú rovnaké zákony a bifľujú rovnaké paragrafy!
Ty sa vieš dostať k nejakým vašim peniazom? Žeby si si čo-to na začiatok vybrala v deň svojho odchodu... Zbalíš veci, prídeš k rodičom, zbehneš do banky, vyberieš peniažky... Nech mu aj SMS pípne, ale neurobí nič. Ći to máte poriešené tak, že dispozičné právo má iba on? Nevrav mi, že keby si aj odišla, máš materskú, pomáhaš kamoške a z toho aký-taký príjem + budeš u rodičov - že toto nerochodíš!
Ja by som najprv šla za psychologičkou. Netuším, či pred súdom (v prípade rozvodového konania) pomôže fakt, že som sa snažila zvládnuť túto situáciu, ale min. by mi poradila, ako sa pripraviť na rozvod. A máš tu kopu báb, čo si tým prešli - a nie také úskoky zo strany manželov zažili! Od vyťahovania kariet typu: "ostaneš bez peňazí" až po "ostaneš bez dieťaťa"! A kde dnes sú? Čo s tých vyhrážok zrealizovali ich ex-? Há?
Nech si ľuďia hovoria čo chcú; tí rozumnejší si povedia: ak si od TOHTO zbalila saky - paky a šla, čo je to potom za týpka?
Žieňa moje, ty si TÝRANÁ! A to nevyzerá dobre ani len ako napísané, nie to ešte prežívané!
Určite to chce odborníka na týranie...aby sa Ti otvorili oči, aby si pochopila v akej si situácii. Čo myslíš, ak to takto pôjde ďalej, ako sa budeš cítiť o 5 rokov? Kedy si vlastne mala sebaúctu, ktorú si chceš navrátiť - aké to bolo, keď si nehľadala pomoc ako teraz, ako si sa cítila, keď si mala zdravé sebavedomie? Čo by si si poradila - sama sebe...aby sa Ti navrátilo?
Ahoj Vinciffuk,je to tak,že tie škaredé obdobia som voľajako prežila-preplakala a potom zas vyšlo slniečko.Oni najprv trvali len pár hodín,potom dní a až teraz sú to týždne až mesiace.Keď počúvaš príbehy fyzicky týraných žien, tiež neodchádzaju po prvej bitke, veď ich partner je potom veľmi zlatý a oni uveria že bude znova fajn. Aj ja som to tak prežívala,počúvala som od žien, že v každom manželstve sú búrky,ale potom vždy vyjde slnko.Čo sa týka mojej sebaúcty a sebavedomia je pravda,že som nimi nikdy príliš neoplývala, aj keď mi rodičia hovorili, že kým som sa nezaľúbila bola som smejko a optimista.Ale tak som v 17 r. stretla jeho, prvú veľkú lásku a prirodzene aj vzor.Asi rýchlo zistil, že so mnou môže manipulovať.Pamätám si ako ma nútil,aby som šla študovať diaľkovo(on to tak urobil), že budem mať peniaze a popri tom aj vyštudujem. Ja som sa vzoprela, nechápala som prečo sa mám vzdať najkrajších rokov života aj za cenu, že budem fin. závislá na rodičoch. To ste mali vidieť ako sa tváril, keď mi odovzdávali červený diplom- vraj je to jeho zásluha, keď ma doučoval z matiky.Vtedy som si naivne myslela, že mi tým len pomáha dospieť a byť zodpovednejšou.
Prosím poraďte mi ako ďalej.Je to zodpovedný muž,milý otec stále si berie viac a viac práce, tvrdí že všetko robí pre nás, ale ako s ním žiť?
TO TO JE POSLEDNA VETA TVOJHO PRISPEVKU.........
Skus si to rozobrať čo si napísala........zodpovedný muž milý otec stále si berie viac a viac práce.......vôbec mi to nejde dohromady , máš to v hlave pomýlené čím skôr si ty sama sebe priznáš že je to TYRAN tým lepšie pre teba.....si mladá ,si vzdelaná,život a karieru máš ešte len pred sebou............čo čakáš kedy ťa zloní uplne ? ked uveríš že to čo robí robí pre vás !!!!! NEROBI všetko robí pre seba....... spametaj sa !!!!!!!!! a neospravedlňuj, neopekňuj ho je to haj....l ,nie si jeho majetok....
Ahoj, Monart, v 17 rokoch si bola optimista a smejko....Potom prišla veľká láska, všetko zružovela...ani si si nevšimla že to jemu patrí červený diplom, ktorý si Ty dosiahla vlastným štúdiom...To ON! Čo keby si jeho pomoc pri matike a svoje úsilie na VŠ spojila a delila na dvoje? Kto teda ten červený diplom dosiahol - on či Ty? A už vtedy si pripisoval zásluhy, ktoré mu nepatrili....Nemala si dosť sebavedomia - veď v 17 rokoch si ešte nebola dospelá...Ale teraz sa na svoju situáciu pozri dospelými očami - a ak to nevieš, najdi odborníka na duševné zdravie...To je môj názor, premýšľaj. A porovnaj si svoje a jeho priority...Nie sú uňho na 1. mieste peniaze, ktoré chce hlavne pre seba?Nestávaš sa náhodou časťou jeho majetku a tak aj s Tebou jedná - ako s kusom nábytku....Nechceš byť tiež pani Pekná? Lebo ňou ťa nerobí...z Teba chce mať, zdá sa mi - hlavne pani Poslušnúbezvlastnejvôle...No, možno sa mýlim.Nič nepokazíš, ak nájdeš odbornú pomoc - psychológa/ičku, môžeš iba získať....
Je to smutne takto zit... v kazdom pripade by som sa zamyslela aj nad tym, aky vzor, aku atmosferu bude vnimat vase dieta, ked bude vyrastat. Zamysli sa nad tym, co ti baby radia aj v jej mene!
Už pár mesiacov túto stránku doslova hltám, ale ešte nikdy som nereagovala. Teraz však musím, pretože to čo píše Monart je presne to, čo som pred 20 rokmi prežívala ja. Prečítala som si to tu úplne všetko, ešte teraz mi trepe srdce od rozrušenia. Monart musíš sa mať rada kvôli svojej dcérke, nenechávaj sa ponižovať od takého vola. Aj ja som váhala, bála som sa urobiť ten rozhodujúci krok, lebo som si neverila, že to zvládnem. Bola som sama s dvoma malými deťmi, nemala som pri sebe žiadnu rodinu, nikoho blízkeho,rodičia môjho muža už vtedy nežili. Pomohli mi však na sociálke, vtedy ešte neboli takéto úžasné stránky a takéto skvelé dievčence, ktoré ťa vždy podržia a poradia ti. Jedného dňa som si povedala "dosť", zobrala som deti, nejaké peniaze a odišla 200 km k mojim rodičom.Prešiel týždeň a môj muž prišiel aj s dodávkou, hodil sa na kolená a odprosoval nás, že sa to už nestane.Ja naivná som uverila.
Vrátili sme sa, zostala som tehotná a on si bol istý, že ma má v hrsti a peklo znova začalo. Skrátim to. Narodila sa mi dcérka a ja som sa pustila do boja za moje tri deti. Požiadala som o rozvod, deti mi boli zverené do starostlivosti, byt takisto. Nikdy nezabudnem na to, ako sme sa s deťmi tešili, keď sa EX odsťahoval a konečne sme začali žiť v pokoji.
Monart, je to veľmi ťažké rozhodnutie, ale nezliepaj to. Nemysli na majetok, neboj sa, že to nezvládneš, veď máš rodičov. Dopraj sebe aj svojej dcérke pokoj a lásku. Lebo si to zaslúžite. Škoda každého dňa, ktorý prežiješ pri takomto "človeku".
Tara,ak by som si nebola ista, ze sem moja mama nenakuka, mohla by som 100% tvrdit, ze tvoje slova su jej. X krat sme utekali k starkej od tyrana, ktory sa po kolenach namestickom nasho azyloveho mestecka plazil -a doliezal -a sluboval -a dosiahol svoje...tiez sa po 5 rokoch putovania, strachov, meneni skol, detskych kamaratov, ruseni sportovych detskych aktivit, kruzkov, atd... narodil moj brat, ktoreho On zaprel este pred jeho narodenim... fyzicke a psychicke nasilie, zamykanie, vypynanie elektriky na ucenie, rusenie slubenych darcekov a vyletov za dobre ucenie, likvidovanie vlastnorucne usiteho oblecenia - dviha mi zaludok pokracovat vo vymenovani Jeho aktivit... po narodeni najmladsieho bolo najdlhsie obdobie nasho uniku (8 mesiacov) a posledne "udobrenie" skoncilo podanim ziadosti o rozvod a skryvanie predvolani (hrozby vyvrazdenia vsetkych), sme pri poslednom policajtami konanom dovedeni pred sud- schovani v pivnici ( rozumej matka a tri deti!) dosli k oslobodeniu- zavreli Ho na par mesiacov do Plesivca ( psychiatricka klinika).
Monart, nevytiahla som tieto pochovane spomienky rada, prajem ti z uprimneho srdca nevyhrocovanie zivotnej situacie do podobnych extremov. Ja som bola v case " vyslobodenia" 10 rocne dieta popotahovane do vtedajsej spiny na sudoch a dodnes mam problemy s autoritami a agresivitou muzou, moj mladsi brat " nerozchodil" prehru prveho vazneho vztahu a uz nie je medzi zivymi a najmladsi - " zachranca" vztahu rodicov je sploditelovho oka vypadnuty aj charakterovo a nie je stastnym clovekom...
Nedovol, aby tvoje dieta nieslo ako zlu karmu nasledky tvojho konania a OSLOBOD sa. Prajem ti vela sily a ochranu anjelov. MM
Mira Maria,
ak si toto prezila v zdravi, tak mas moj obdiv. A ocenujem, ze si to napisala, dievcata, ktore ziju v takych vztahoch, ako tvoja mama by to mali mat ako povinne citanie. Potom by si snad rozmysleli slova typu / kvoli detom, deti ho maju radi, nechcem rozbit rodinu atd.
Eva
Milá Monart, trochu som váhala, či reagovať. Keďže už 30 rokov žijem s takým človekom ako Ty,rozhodla som sa napísať svoj názor na základe mojich naozaj bohatých skúseností. Vychádzam z toho, ako píšeš, že je to zodpovedný muž a milý otec.
Zatiaľ neutekaj k rodičom. Bezpochyby by Ti pomohli, ale budeš utekať celý život? Zriaď si svoj účet v banke a až potom to oznám manželovi.
Utužuj čo najviac vzťahy so svojou rodinou.Rozprávaj sa s nimi o Tvojej situácii. Rozprávaj sa o tom aj so známymi. Jednak sa Ti uľaví a tiež narušíš tú predstavu o ňom, aký je skvelý. Ty sa nemáš za čo hanbiť.
A teraz k jeho vyhrážkam o peniazoch, dovolenke, bývaní atď. Na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny je odbor sociálnych vecí, kde sa môžeš obrátiť so svojimi problémami. Pracovníčky Vás navštívia, prešetria situáciu, určia podmienky spolužitia, hlavne finančné. On musí prispievať na dieťa, na domácnosť, na Teba, aj keď nie ste rozvedení. Mne stačilo len sa o tom pred manželom zmieniť. Ten krok som nikdy nemusela urobiť, lebo by sa to dotklo jeho ega. Ale keď má nejaký problém, hneď to vytiahnem. A prosím Ťa,neplač. Vyplač sa hocikde, len nie pred ním. Nesťažuj sa mu, nekrič, ale s prehľadom konaj. Staraj sa o domácnosť, o dieťa, ale hlavne o seba. A ak by bolo treba, skutočne choď na ten úrad práce. Neviem koľko máš rokov, ale čím skôr sa zatneš, tým lepšie pre Teba. Z vlastnej skúsenosti viem, že každý jeden dobre mienený rozhovor bol k ničomu. Bola to len strata času. On bol vždy ten hrdina a ja tá chudera. Tak som prestala debatovať a začala konať. Dá sa povedať, že používam jeho zbrane. Realizujem sa v práci a mám úspech. Mám skvelé deti, veľa priateľov ale hlavne, mám svoje sebavedomie. Keď sa občas vyhráža, že sa rozvedie, neriešim to. Nech to pokojne urobí. Drž sa zásady - čo Ťa nezabije, to Ťa posilní. A ono to fuguje. Je to úžasné, keď všetko berieš s nadhľadom, so zhovievavým úsmevom a myslíš si svoje. Chce to však čas a výdrž. Alebo potom rozvod. To si musíš zvážiť sama. A ešte jedna vec. Vždy mysli na to, že chlapovi sa nikdy nezavďačíš. Držím Ti palce, hlavu hore, život je krásny.
Kiara, obdivujem tvoju odvahu a zivotny pristup.
Plne suhlasim s tvojim nazorom:
"Vždy mysli na to, že chlapovi sa nikdy nezavďačíš."
kiara, a to si akože šťastná vo zväzku s takým mužom?
To radíš žiť s mužom, bez lásky, opory, dôveru, stále v strehu, byť pripravená na boj? prečo???????? prečo sa radšej nerozviesť, ak to má byť tak ako píšeš?????? prečo si zničiť najlepšie roky takým životom?????
Tanka,ale nemyslím že by Kiara bola nešťastná alebo deprimovaná,aspom som to nevycítila z jej príspevku.Ak to jej vyhovuje a je v takom vzťahu spokojná tak nie je čo riešiť,aspom myslím...
Kiara,úžasný článok
Ak si na materskej a nerealizuješ sa vo svojej práci / čo si vyštudovala?/ aj to Ti môže spôsobovať depresívne stavy,ubíja Ťa byť iba pani domáca aj keď je úžasné byť maminou...tak čo zariadiť veci tak, čo najskôr do zamestnania a zabezpečiť si opatrovanie dieťaťa? Mysli na svoju budúcnosť...
Vinci
Monart,moj nazor cim skor odides tym lepsie.Tiez som tym presla.Ked sa mi narodil prvy syn 8Ote roky bola materska iba pol roka a ked skoncila hnal ma do roboty,ze ma nebude zivit.Kde som mala dat pol rocne dieta?ani uschovna nefungovala.Moja mama este robila,svokra nepripadala do uvahy tak sa zlutovala sestra,ktora bola vtedy tiez na materskej.Tiez som si myslela ze sa to zlepsi ale figu borovu.Tiez ma vyhadzoval ze vsetko je jeho az som sa po 2Orokoch zbalila a odisla ani nevedel kde a kedy /s dvomi taskami/neriesila som rozvod"ved naco" a ake prekvapko prestal robit a nasledne predvolanie na sud zevraj manzelske vyzivne /synovia uz boli dospely/poviem ti to bol sok.Je toho strasne vela co som prezila a pomalicky sa vam tu otvaram ale nenechaj sa tyrat,tvoji rodicia ti dali zivot a on nema pravo sa takto spravat aby ti sposoboval zdravotne problemy a celozivotne traumy.Drzim palce
Ahoj, Mihula, zaujala ma tá poznámka "svokra nepripadala do úvahy " prečo ? Mám so svokrou........skúsenosti, rada by som poznala Tvoju odpoveď.
Pisala som v najnovsich prispevkoch dnes o svokrach pozri si mozno budes v obraze pa
ok
Ahoj, Monart, vidíš, nie si sama, čo zažívaš takéto trápenie...no načo sa trápiť, keď nemusíš...Pouč sa z chýb druhých a vysloboď seba i Tvoje dieťa...Aby si potom roky nechodila po lekároch a riešila neskutočne ťažké zdravotné stavy.Už si okúsila...To je ako písala v jednom komentári Hojahoj: babka radila vydržať bolesť, keď chirurg zareže a odstráni hnis, ako chodiť a oštipkávať boľavé miesto okolo...
Takže to chce odvahu a byť pripravená na bolesť, ktorá príde. No potom , onedlho, bude dobre. Hlavne sa finančne,hoci skromne, zabezpeč.Ak si zdravotne ok, aj malé,tak to dokážeš. Držím palce.Ozvi sa, ako sa Ti darí...
Mila Monart,
normalne ma zaplavila zlost z tvojho manzela a tiez zlost na Teba, ze si tolko rokov sa prisposobovala, isla si do toho, aj ked si vedela, ze nie je to ono. Je neskonaly sebec a to sa nezmeni, vzdy ty budes ta neschopna truba, ktora je vlastne nanho odkazana.Mas male dieta, nie je to dobry stav, ver mi, skor ci neskor sa pomalicky znicis. Rada by som povedala, ze skus sa porozpravat, ale to iste nepojde. On ma svoju pravdu a tym to konci. Mas vlastne stastie, ze mas kam ist. Bude ta musiet vyplatit, aj ked vsetko on zarobil /to urcite tvrdi/ Si mlada, naber silu, chod za psychologickou a daj si radit. Neboj sa, bude to trnista cesta, ale oslobodis sa. Si v tazkej kazajke a ked nieco nespravis, bude len horsie.
Prajem ti vela sily a odvahy.
Ahojte,už dva týždne žijem u rodičov.Nič sa nezmenilo,nekomunikujeme.Len si príde po dieťa bez slov si ju vezme a na otázku kedy mi ju vráti, len povie:"ČO MA POTOM."Ešte mi nariadil aby som sa už vrátila do práce, lebo on darmožráča chovať nebude.Prišiel na to,že som sa s vami radila,samozrejme ho to urazilo,že ho vykresľujem ako tyrana a poslal mi veľmi formálny list napísaný na počítači v ktorom mi dáva dve možnosti rozvod, alebo ďalej v dobrom i zlom.Zodpovednosť hodil na mňa.Nič v zmysle chýbate mi,potrebujem vás,bez vás by život nebol ono.....Nereagovala som, tak mi dnes dal podmienku na vyjadrenie do konca mesiaca.
Fúúú, ty máš ale guráž! držím všetky palce, aby si to dobojovala do enjakého zdarného konca!
Ako sa dozvedel, že si tu písala? Pozerám, že sa ani nemienil zamyslieť nad faktom, ako celú situáciu vnímaš a vidíš ty. Len hrá urazeného. Tak jemu isto o urovnanie vašich problémov nejde. Máš rodičov, pomôžu ti, ak by si chcela ísť späť, len si to dobre premysli. Lebo máš jedinečnú šancu pohnúť sa ďalej. Koľko má maličká rokov? Do roboty od nej môžeš ísť? Ale nenáhlila by som sa pred jej tretím rokom. Minimálne. Hoci by ho šlo aj rozpučiť od jedu. Teraz si začínaš robiť ty tak ako uznáš za vhodné! Žieňa, tie päste čo ti držím, som zaťala nad klávesnicou aj naozaj!
Monart, výborné rozhodnutie, aj ke´d to nebude ľahké ustáť /ke´d sa rana od hnisu vymýva.../, ale prajem veľa sily a odvahy, energie!
K Tvojmu rozhodovaniu - skús si predstaviť seba ako tú 17- ročnú, ktorá spoznala tohto pána dokonalého, či by si s ním išla chodiť, ak by si vedela, že je takýto /ako sa dnes správa/. Pretože on taký je naozaj. Inak pripadá mi ako človek s poruchou osobnosti /ľudovo PSYCHOPAT/, pretože vie tak geniálne meniť masky a pritom k najbližším sa správa tak ľadovo. A bez pochyby sa jedná o týranie, premyslené a systematické, bezpochyby. Takže keď už si ruky preč od ohňa dala, čo ťa pálil, vydrž a najmä prosím neuver jeho sľubom. On teraz hrá, akože mu je to jedno, ale najťažšie presviedčanie máš ešte pred sebou - a to vtedy, ak mu napadne, že to možno myslíš vážne - vtedy bude cukrový cukrúšik. Teraz sa mu po mysli máta, že len vyvádzaš, ale že to sa poddá /ako to, že máš ísť do práce, ve´d on ešte nepochopil, čo si urobila/.
Monart, ruku na srdce, ve´d nastane tá chvíľa, keď príde za Tebou a povie Ti, ako veľmi mu chýbaš...a bla -bla - taký manipulátor, príde ľahko na to, čo chceš od neho počuť - a Ty mu na to skočíš? a vrátiš sa? to peklo bude väčšie, lebo aj rodinu to môže prestať baviť Ti pomáhať dokola, ak by sa to opakovalo...
Prajem veľa sily a odvahu vydržať, pa
Jeho podmienky a ultimata s kludom anglicana ignoruj a podaj si o vyzivne na dieta i na seba a ci chce alebo nechce zivit darmozraca, to by ma tiez nejak nezaujimalo. Jeho trapne poznamky ignoruj a este by som mu aj povedala, ze je trapny a ze teba jeho rady nezaujimaju. Len raz by mi na otazku, kedy prinesie spat dieta povedal, co ma potom, uz aj by som mu zabuchla dvere pred nosom. Treba poziadat o zverenie dietata do osobnej starostlivosti a tak isto i o urcenie pravidiel stretavania sa s otcom. Vsetky tieto navrhy ti bezplatne spravia na urade socialnych veci a rodiny. Gratulujem k odvahe riesit tento neunosny stav, ze si nabrala dost sil a vzoprela sa. Drzim palce
Mila Monart,
velmi ti drzim palce a posielam .
Pravy charakter cloveka sa ukaze v krizovych situaciach ty mas momentalne dobru sancu pozorovat, ako by vyzeral tvoj zivot po 20tich rokoch manzelstva, ak sa s nim rozhodnes zostat.( moja stara mama zije tymto sposobom 52rokov )
Tak pozoruj a premyslaj...
A pre dvojcata a ja, super nazor.
Ahoj, Monart - vydržať, vydržať a pozorovať /prečítaj si niečo na internete o manipulátorských praktikách aj o anti...možno sa viac zorientuješ/.Si statočná a Tvoji rodičia sú skvelí, keď Ti podali pomocnú ruku...
Ak si Ty skončila s červeným diplomom, tak verím, že vieš pracovať a dokážeš byť aj vynikajúca...nedaj sa zdeptať/ ja by som ho poslala k psychiatrovi liečiť poruchu osobnosti...no takíto páni Dokonalí nájdu rýchlo iné riešenie, len aby si o sebe nepokazili mienku/ no možno sa stane zázrak a on začne hľadať príčinu ...?? Lenže ak si Ty preňho darmožráč...tiež by som mu pribuchla dvere a nech sa sám prechádza po tom svojom skvelom príbytku a počíta si peniaze...Čo okolie, prežilo to?Veľa síl prajem a aj šťastie vám obom,a ako sa vlastne po tom kroku cítiš ?
Ahoj Monart
si velmi odvazna ze si to urobila.A on ti vobec nema co nariadovat aby si isla pracovat.Ty si matka a ty rozhodnes ako dlho sa budes dietatu doma venovat."nech ide do certa"Prajem vam vsetko naj
držím ti palčeky a súhlasím treba vydržať a nedať sa opiť roškom lebo to bude len horšie
Ahoj Monart, ako to dopadlo? Stále na teba myslím, že si mala tú silu zbaliť sa a odísť.
Keď som čítala tvoj príspevok, mala som pocit, že žiješ (žila si) s mojím mužom...(u mňa to je 5 rokov manželstva, 4 ročná dcérka)
Ja som však zvolila cestu, ktorú popísala Kiara.
Som jedna z tých,čo si nevedia poradiť s každou životnou situáciou, všetko veľmi prežívam a navyše som na materskej dovolenke tak nemám veľa možností na rozptýlenie.Môj veľký problém je práve náš vzťah s manželom.Poznáme sa 13 rokov z toho sme 7 rokov manželia.Nebolo to ideálne už ani počas chodenia,ale vždy som si hovorila ideálny partner neexistuje, v každom vzťahu sú aj nedorozumenia a pod..Už menej som brala do úvahy, že každý pochádzame z iného rodinného zázemia, máme iný postoj k práci, k traveniu voľného času atď.Už na začiatku spolužitia som si myslela,že je prirodzené ak partneri veľa veci robia spolu, ale on sa tomu veľmi bránil. A v tom je asi ten problém.On si v hlave všetko premyslí a následne koná ako sám uzná za vhodné, bez toho či sa mi to páči alebo nie.Takto plánuje pracovné záležitosti,voľný čas, dovolenky, návštevy rodičov, naše rozhovory, nákupy no takmer všetko.Ideme niekam, oslavujeme,prechádzame sa,nakupujeme, pracujeme, milujeme sa, len keď to vyhovuje jemu.Ak som protestovala vždy ma odrovnal slovami čo ty vieš o živote.Je dosť úspešný v práci,rýchlo postupuje a venuje jej veľa času.Vždy chodil na služobky ,na spoločenské večierky a iné pracovné akcie okrem toho rád športuje, tak pre budovanie nášho vzťahu veľa času neostávalo.Veľmi mi to vadilo, ale on o tom nediskutoval , lebo to patrí k jeho práci a hotovo!Samozrejme sa mu už nikde so mnou nechcelo ísť, ak mal tákýto rušný život.Bolo dobre len vtedy ak som nič nežiadala, k ničomu sa nevyjadrovala.Ak som na niečom trvala začal znevažovať moju prácu, moje vzťahy s rodinou....napr.prečo by mal pomáhať v domácnosti , keď ja chodím z práce domov skôr a určite nemôžem byť tak unavená ako on(mám VŠ vzdelanie).Poviete mi, mala si sa venovať svojim koníčkom a nesústrediť sa príliš na vzťah.Skúsila som,ale nastal ďalší problem.Zariadil aby som bola finančne závislá.Máme spoločný účet- vyžadoval si bločky,mal vždy prehľad koľko a kedy som vyberala z bankomatu.Keďže som zarobila len asi tretinu z jeho platu,počúvala som za čo chceš ísť posedieť, začo chceš ísť na dovolenku atď.Občas som sa vzburila a nastali vyhrážky a ps.vydieranie,vraj ak chcem byť emancipovaná tak uvidím.Teraz máme dieťatko po dľhom snažení(zrejme zohrala svoje aj psichyka) a deje sa to znova.Pomoc a pochopenie žiadne,veď Ja ležím celé dni doma a nudím sa preto furt mám nejaký problém.Najhoršie, že k cudzím je šarmantný a milý.A všetci mi hovoria ako sa mám výborne, keď som tak zabezpečená.Prosím poraďte mi ako ďalej.Je to zodpovedný muž,milý otec stále si berie viac a viac práce, tvrdí že všetko robí pre nás, ale ako s ním žiť?