Podľa mňa si úplne normálna žena, predsa každá z nás potrebuje tú, akú takú istotu a ešte o to viacej, keď si doma na MD. Veď bez peňazí sa žiť nedá a ani v neistote dostane alebo nedostane nejakú výplatu. Mám taký pocit, že tvoj muž je nejaký špekulant, ktorý sám nevie čo chce, ja by som na to asi nemala nervy. Na tvojom mieste, by som asi šla do práce, samozrejme ak máš nejakú babku ku ktorej by si mohla dať malého. Drž sa 
Mila Katka sme na tom velmi podobne. Našim mužom sa skrátka nechce robit a zarobit. Moj muž od decembra vystriedal 5 zamestnávatelov a nakoniec skončil u toho prvého od ktorého odišiel v decembri neviem čo chcel tým dokázat. Niekedy mu vobec nerozumiem. Samozrejme príjem mal tak razm za dva mesiace a ked mu spomeniem šeky tak mi povie že ma iné ani nezaujíma on si na seba zarobí lenže zabuda že ma ešte dve deti a na jedno platí alimenty. Takže asi tak držím ti palce a pevne nervy ti prajem.
to myslis vazne ze ti povie ze na SEBA zarobi???? aaaaa co vy???? prave sa mi zastavil moj kuraci mozog
Tak toto ja nepoznám. Ale s podobným niečím sa borí kamoška: ten jej síce nie je fluktuant, robí si v jednej firmičke už hodne dlho, ale to, čo domov donesie, akosi nezodpovedá času stráveného v robote. O žiadnom privyrobení nech ona nezačína, lebo je z toho na nervy, inú robotu si nenájde, lebo... Vlastne: ani nikdy žiaden dôvod neuviedol, prosto, je mu to fuk. A je mu fuk, že má dieťa a jeho žena popri materskej robí na polovičný úväzok plus opatruje babku s ktorou žila od puberty. Rodičovský príspevok jej ešte pár mesiacov patrí - ale čochvíľa ma malá 3 roky a pozastavia ho. No jeho to vôbec netrápi, že v dome sú jedny ústa navyše - tento fakt sa snaží ignorovať od samého začiatku. Na infarkt!
Môj zas robí ako kôň, raz donesie, inokedy treba látať dieru v podobe zamestnancom zdemolovaného auta - narýchlo vybrať čo máme a s kolegom to vložiť do opravy - sú také výkyvy, ale fakt sa sťažovať nemôžem. Skôr ma hnevá, že je urobený ako mulica a raz ho pepka klepne priamo v robote. Ten môj má zodpovednosti za rodinu asi aj za vašich dvoch.
Kaťa, čo si robila predtým ty? Ja by som mu asi v prípade, že viem nejakú tú korunu doniesť domov, predostrela návrh, aby doma zostal on a ja pôjdem do roboty. Trebárs nech si to finančníctvo robí popri materskej...Ako bonus. A možno sa mu aj zadarí, čo vieš?
www.ribisska.sk hihi... mam pocit akoby chcel lietať a ty ho stale držíš za nohy a ťahaš dole. a jeho to potom živí že ti to dokaže že mu to pojde. skus ho podporiť. povedz mu že super, nech robí čokolvek, ked donesie korunky na živobytie a kde sa bude dobre cítiť. hm? čo ty na to? robila som MLM... je to riadna drina. podpor ho, nebrzdi ho. 
. neviem čo by si robila keby nerobil nič 
Jaj, dakujem vam baby, ste zlate. Som z neho riadne na nervy, vzdy ked mi pretecie trpezlivost sa pohadame. Boli chvile, ze som sa rozvadzala kazdy druhy den, neskor kazdy druhy tyzden, teraz raz za dva mesiace. S bliziacim sa koncom RD sa to zlepsuje, co poviete? S nim je to zlozite, ma o koliecko viacej, nebude robit, co mu povie niekto iny, ani sediet na zadku v malom kancli (odkial moze podla neho dostat kedykolvek padaka) ... snazi sa, ale ... Ked uz bolo horsie, som ho dokopala, aby sa zamestnal, co aj urobil. Ale chyba sa vludila - cez znameho (on si totiz asi len raz nasiel robotu sam za seba!), ten sa za neho prihovoril, vzali ho na uvolneny flek. Chudak chlapec sa nabehal ako obchodak tyzdenne cez 1000 km, po veceroch, ak sa mu vobec chcelo a doma bol klud - co pri malom babe casto nie je, dohanal podnikanie. Boli s nim nanajvys spokojny, zvysil obrat a tak, ale dostal vypoved v skusobnej ako blesk z neba. Skoro ma trafilo, zasa sme sa pohadali, maly sa v ten vecer doskrabal do krvi v laktovych jamkach - mal ekzem. Vsetko si to totiz odnasalo dieta. Dovod: zrejme sa pred onym znamym zmienoval, ze ma firmu a ma mu vyjst udajne nejaky biznis a ked mu vyjde, tak da vypoved, znamy si to asi vymyslel, lebo ziaden biznis sa nekonal. Jeho manazer pod papucou riaditelky ho bez rozumneho rozhovoru(vedel,ze ma firmu, este podotkol, ze je zvedavy, ako to bude stihat, nie lenze to stihal, ale podaval vysledky!) prepustil zo dna na den. O takom niecom som este nepocula, ale ved som este malo rokov na svete. Ano, on sam hovori, ze ho mam podporit, ze co robi, robi pre nas. No aj tak neviem pochopit, preco mu nestaci menej a v klude zarobene peniaze, bez stresu, nahanania, neistoty, co bude buduci mesiac. nehovorim o pracovnej dobe, od 9 (bezne odchadza aj neskor, lebo robi aj doma na PC a pod.) a prichadza po 18-tej a su dni, ked nema skoro nic. Mam pocit akoby nerobil vobec nic. Prezradim, ze ide o jednu najlepsiu financnu poradensku skupinu. On vsak nema zaujem sam behat po klientoch, ale chce si vybudovat skupinu. Asi mam zuzeny obzor a obmedzene myslenie, ale ja v tom nic nevidim, a si nemyslim, ze dosiahne prevratny uspech. Krivdim mu? A presne ribisska si to vystihla, ked mam nejake namietky voci tomu, co robi (on to stale vola vycitky - to tiez nechapem, preco si chlapi myslia, ked sa nam nieco nepaci, su to vycitky, aj vasi muzi su taki, ze vam nepovedia ani a ani b, vsetko si mozete robit, ako chcete?), povie, ze este moze sediet doma. Vierik, ja som pred tym robila asistentku, vcelku praca v pohode, aj som mu navrhovala nech ide na MD, ale podla neho je to uloha zeny a nie chlapa. V tom najhorsom pripade by to zvladol, ale asi si povazuje za povinnost pracovat on. Mala som uz ponuky vratit sa do prace na ine miesto - docasne, ale som vzdy odmietla, nedalo mi to, mam materinsky cit a maly bol este maly, aj je. Manzel mi povedal, ze je rad, ze soms malym ostala, ze sa to na nom prejavi (v dobrom). Je to nas skvely anjelik, nase slniecko - pre celu rodinu. Nemame zial babku, ktora je blizko, je to ovela komplikovanejsie - cela situacia. Som sa vydala na vychod republiky, kde som bez rodiny, a manzelovi rodicia maju zdravotne problemy, niet sa na koho obratit, spolahnut. Dakujem za podporu! Dufam, ze budeme zdravi (uz sme prekonali aj podozrenie na cysticku, tak toto bude malina) a potom bude vsetko, drzte sa tiez! Hoci nemam k vychodu velmi pozitivny vztah, stretla som tam niekolko ludi, ktori stoja za to, aby som ich mala v zozname a vytocila ich cislo, tym patri poklona aj pani Kamilke, ze prisla na takyto uzasny napad. Je obdivuhodne, co vsetko vymyslia zeny na rodicovskej. Musime drzat spolu a dokazeme naozaj zazraky... pa pa
www.ribisska.sk dievča, pripadaš mi ako 13-ročná. prečo by mal tvoj muž robiť niečo čo mu kaže niekto iny??? ved on ma uplne fantasticke vyhliadky do buducna v praci. ved ty popisuješ ako maka a že sa to tebe nepači. prečo by sa mal uspokojit s malom, ked dokaže viac??? prečo by mal makať sam, ked ma ambicie na vytvorenie si skupiny??? ved to ty u vas robiš harakiri s dietatom. tvoju nespokojnosť nasava do seba. dieta je napojene na teba a na tvoje nalady a preto sa ti škriabe. vyzera to že mate krasnu rodinku, ale ty si stale nespokojna. niečo ti chyba a tebe v hlave stale prudia veci a očakavania a ked sa nesplnaju, tak mu fakt vyčitaš blbosti. veci sa daju povymyšlať akokolvek. hlava ma neobmedzene možnosti výmyslov. ale treba sledovať skutočnosť. ked pride tvoj muž domov a povie fakty ako je: prešiel som 1000km, povedz mu : si šikovny, ty to zvladneš. ked povie : šef ma pochvalil, môžeš povedať : ja viem, ved si užasny, preto som si ťa vybrala. ked povie : chcem si vytvoriť skupinu, môžeš povedať: pomožem ti, podporím ťa... neni to ťažké, skus to. on ti nebude chodiť domov so strachom ako bude minať energiu že musi bojovať s tvojimi vyčitkami že chceš stale niečo ine ako ti on hovorí... ty nechaj sposob prace a vykon a zarabanie na neho, ved píšeš že on chce makať a pochval ho za všetko čo urobía staraj sa o domacu pohodu. tak sa aj vaše dieťa ukludní. podla mna maš doma normalneho chlapa, čo sa snaží a ma aj spravny pristup k životu. prizeraj sa, komunikuj, nechci zmeniť to čo robí on, on vie čo robí a aj čo chce. a hlavne popracuj na trpezlivosti. neda sa mať všetko hned. nechaj tvojho muža poskušať aj milion možností, iba tak zistí čo mu bude vyhovovať. ak mate poplatene učty, tak sa nemaš čo strachovať. nepokaz si to dievča, ten tvoj vyzera byť velmi šikovny a velmi vas ma rad. neminaj jeho energiu na vysvetlovanie ti čo robí , prečo a ako. ja som obchodny zastupca 13 rokov. mam dve deti a som rozvedena. v roku 2005 som menila trikrat zamestnanie, lebo som hladala to najlepšie. a aj som našla. tak isto najazdím vela vela km denne v zime, v lete, v daždi a fujavici. makam ako iní ludia. všetci musime niečo robiť. nikto neni chudak kto pracuje. oka? uživaj matersku. prizeraj sa ako tvoj muž maka na zabezpečeni vasej rodiny a teš sa z každeho dna a rieš až ked budeš mať čo riešiť. oka, ribišška
Dakujem ribisska, hovoris presne ako moj muz, ktory sa zatial postaral o to, ze mame dieta, po teoretickej stranke zvlada hadam vsetko, za 2 roky na RD s nim nestravil pol dna sam a ked aj bol nejaku tu hodinku, co som sla cvicit, tak sedeli za PC, odbremeni ma od starosti vtedy, ked mu to poviem, sprav toto a toto. Nema k starostlivosti o dieta jednoducho vztah. Ked nemusi, nepohne ani prstom. Ja viem, ze mu nemozem vycitat to, aky je, kazdy sme nejaky. Podla mna ma problem sam so sebou a nevie CO robit, preto sa chyta vsetkeho. Je nestaly a neisty, naivny k ludom, kazdy je super, staci, ze ma zmysel pre humor. Viackrat som prehliadla jeho kamaratov a povedala mu svoj nazor, sam sa musi poucit. Idolom su ludia, ktori maju postavenie a prachy,a zostali "normalni", neskazeni slavou. On nema siroke lakte, ma dobre srdce a na to doplaca. Nie je mu sudene zarabat kopec penazi. Pekne ho tu ohovaram ... co uz. On ma sebavedomie a chybu na sebe nevidi. Teoretizovat vie, ale k robote sa chytit nie. Ked treba, tak stale zaskakuje otec. A co sa tyka tych uctov, tak boli casy, ze sme nemali na zaplatenie, stale sa vyhovoril, ze zabudol, je pod jeho uroven sa priznat s farbou. Najviac ma dorazil, ked mi vzal z pradelnika odlozene peniazky pre dieta, aby si zaplatil najom za kancelariu. Povedal mi to medzi dverami, ked som sa vratila od rodicov z "dovolenky", ze si ich vzal, aby som vedela. zaskocila ma to tak, ze som sa nezmohbla na slovo, na to nemal pravo. Peniaze mi nedaval, tak mi ich nemal ani zobrat. Ja som nieco podobne nikdy nespravila a nikdy peniaze od neho ani nepytala. Nie je clovek, ktoremu sa sype z ruky. Vsetko, co aj nase dieta dostalo pri narodeni, sviatkoch, nic nema odlozene. Sam manzel ma dlhy, o ktorych radsej nevediet... Mam na neho tazke srdce a tu si ho vylievam. Prebrali sme to stokrat, nic sa nezmenilo. Mate pravdu, som nespokojna - kvoli nemu, on sa nezmeni, teda musim najst nejaku spokojnost v sebe a zmenit zivot. Na to ma moj manzel jednu vetu: len aby si vedela zit sama so sebou. Dakujem za povzbudenie na konci pa pa
Katarina napíšem ti svoj príbeh čo sa práce týka a aj to ako ma vnímalo moje okolie a ako som sa vnímala ja sama.Kedysi som vôbec nevedela čo chcem robiť, ale dosť presne som vedela čo robiť nechcem...Nechcela som byť odkázaná na prácu v nejakom "blbom" kolektíve, kde sa ohovára, kydá, nadáva...nechcela som robiť prácu z ktorej budem chodi´t maximálne unavená a húkať doma po deťoch, po manželovi...nechcela som prácu kde sa po mne bude voziť nejaký "neuspokojený" pako...a takých "čo nechcem" bola celá kopa...a tak som hľadala- urobila som si masérsky kurz, ale potom som pochopila, že ani toto nechcem robiť...Vydala som sa, narodili sa mi deti. Po čase som zistila, že chcem študovať a vyštudovala som a chcela som ísť do práce...A zas bolo kopu takých "čo nechcem"...A napočúvala som sa dosť toho, že to mám skúsiť v manželovej firme- tak to videla manželova rodina, aj to že som lenivá a náročná a neviem ešte aká...A veľmi sa chceli zastarať do toho, že mi nájdu teda oni nejakú prácu- keď uź som teda vyśtudovala tú školu...Ale vypálilo to tak, že pred 4 rokmi som išla sama na jeden konkurz a vyhrala som ho- bez pomoci kohokoľvek a som v tej práci doteraz. Baví ma, napĺňa, je tam perfektný kolektív, mám priestor na osobný rast a ĺudia ktorí si kedysi mysleli, že som prehnane náročná a lenivá teraz často otvárajú pusu nad tým čo všetko robím, čomu všetkému sa v práci venujem...Prešla som si aj odsúdením okolia, ani môj tatino neveril, že sa mi niekedy podarí nájsť si prácu, kým som mala zmluvu na dobu určitú tak si stále myslel, že ma už už vyrazia...Manžel mi kedysi povedal, źe vieš čo všetko dokážu iné ženy? To som len čumela? Nemyslím si že som niekedy bola lenivá, alebo prehnane náročná...Len som presne vedela čo by ma položilo, ublížilo by mi a cítila som čo potrebujem dosiahnuť pre vlastnú spokojnosť...Tvoj muž bude mať raz super miesto, bude spokojný s tým čo dosiahol, bude š´tastný vo svojej práci a bude zarábať sluśné pekné peniaze...A ty budeš vtedy buď pri ňom pyšná na seba, že si mu dôverovala a pyšná naňho že to dokázal, alebo budeš z diaľky soptiť a hnevať sa nad tými stratenými rokmi kedy teba a rodinku finančne zanedbával...Ale on raz nájde svoje uplatnenie, lebo to sú ľudia ktorí majú cieľ a idú za ním aj napriek nepochopeniu okolia...Núti ich k tomu túžba uspokojiť svoje JA, zaźiť sebauplatnenie, nielen doniesť nejakú tú korunu domov, ale prostrednéctvom práce vyjadriť svoje vlastné JA.
www.ribisska.sk fiha katarina22. raz pišeš tak a raz onak ...
Dakujem Klodik, daj Boze aby tak bolo, na moj vkus to uz trva dlho, ja som z ludi, ktori maju radi nejaku tu istotu. Asi je to tak ako hovoris, niektori dru roky v jednej firme a hoci su aj nespokojni, ale maju aku taku istotu a zvykli si alebo skusaju a hladaju to prave orechove. Nemam vela pracovnych skusenosti, mam dokoncenu vysku, pedagogicke minimum, statnicu z jazyka, jedno dieta, nie je to malo, ani vela, to svoje prave, co sa tyka prace som este nenasla. Ked sa pustim do hlasneho snivania, tak tiez sa stretam s nepochopenim okolia a hláškami "sa na to nehodis, to si neviem predstaviť teba ako ... " alebo nevymyslaj s tym a tym ... ide o moju vlastnu rodinu, ktora ma nepodpori. Asi som sa od nich nainfikovala. Manzelova rodina podpori cloveka - da sa povedat - vo vsetkom, aj mna takisto. Dakujem, fakt, zacinam zmyslat uz len v ciernom. Ten zaver si pekne napisala, nie je to len o peniazoch, ale aj o sebarealizacii a byt so sebou spokojny. Prajem Tebe a rodinke vsetko dobre!
Nerozumiem ribisska, co pisem raz tak a raz onak, naposledy som reagovala na Klodikin prispevok, chapem aj ju, ze skusala, kym nenasla, ale chlap by nemal skusat, kym nenajde, mal by sa vediet postarat a nie zacat experimentovat a taktizovat a stavat si svoje vzdusne zamky prave vtedy, ked je rodina, ktora potrebuje kazdy den nieco do ust ... ja to vidim tak, keby som sa mala postarat o rodinu, snazim sa zarobit akukolvek korunu, kazda je dobra a zide sa, zena toto neovplyvni (ja v mojej specifickej situacii pokial sa nechcem zachovat ako mrcha matka urcite nie) pokial je na MD, aj ona sa predsa obetuje dietatu a rodine a prichadza o svoj prijem, vzdava sa kariery, pracovneho kolektivu a mnoho ineho ... robi sluhu za svojim zlatickami a nikto jej nepovie ani dakujem ... robi malo? a este ma byt vdacna muzovi a vazit si ho, ze sa snazi??? a nema byt nespokojna a nervozna, o nu sa kto postara, sama ma byt natolko tak silna, ze si nebude robit nic zo svojho muza len aby nepreniesla nervozitu na dieta? byt matkou je podla mna to najnarocnejsie povolanie, pardon, poslanie na svete a vysledku sa dockate po dlhej, dlhej dobe, denne rozdavam dietatu tolky lasky a pozornosti, ze ja sama jej tolko nedostavam (teda okrem syna) - dobijam si energiu a relaxujem pri takych rucnych pracach, ze sa uz cudujem, co vsetko dokazem.... tak prepacte potom, asi som z Venuse a uz nicomu nerozumiem. Aj chlap by mal tak konat, aby bolo dobre rodine a nie stuplo jeho ego! Inemu je dobre radit, najtazsie sebe. Dovidenia, majte sa vsetci ako chcete!
Kati,verím,mas to tazke.Pridam svoju skusenost.Ja som bola doma 6 rokov/koli zdr.problemom mojej krpatej/a uz mi zacinalo z toho zahrabkavat.Koruniek bolo malo a velmi ma urazalo,ked mi manzel rozpraval ako neviem hospodarit/nezarobi najhorsie/.Hadky boli na mesacnom poriadku-ked dochadzal financ a do vyplaty par dni.Nevedela som,ako sklbit starostlivost o post.dceru a pracu v nemocnici na tri smeny,kam som sa mohla kedykolvek vratit.Coraz castejsie som sa pohravala s myslienkou opatrovatelstva v Rakusku.Po 10 dnoch som prisla na to,ze to nie je ono.Korun sice citelne pribudlo,ale potreba byt s rodinou bola silnejsia a ja som to na 11 den zabalila.
Teraz mam pracu,ktora ma naplna,pracovna doba mi vyhovuje a financme je to lepsie ako opatrovatelsky.Je to ina situacia ako tvoja a u nas sa vyriesila.
Ale predstav si,ze sa tvoj manzel zamestna,prijem sice bude,ale jeho praca nebude bavit a ty mas na "krku "dalsi problem.Manzela,ktrory sice donesie domov vyplatu pravidelne,ale je mrzuty,podrazdeny a dennodenne ti otriepa o usi,aky je v praci blby kolektiv,nafukany sef ...
Neviem ti poradit,mozem ti len popriat,aby tvoj manzel nasiel to, to co hlada a aby to nasiel co najskor.Drzim palce.
Dakujem an, prajem všetko dobré!
Kačenka, nelúč sa. Ribišška často volí terapiu šokom. Nie je hovorcom tejto stránky, takže si útoky neber osobne.
Mne sú tvoje myšlienkové pochody veľmi blízke.
Kedy sa narodil cvrček? Koľko má? Odkiaľ si? Pridaj aj nejaké fotky... a cíť sa tu ako doma.
www.ribisska.sk utoky? 
Ahoj Opica, k tejto prezyvke sa sa uz ako dostala? Dakujem inak. Netesi ma vsak, ze nie som sama s podobnym osudom, ktory nie je az taky "tragicky", skor "tragi-komicky". Ja som trpezlivy clovek, ale len do urciteho casu. Casto sa podriadujem druhym, prispôsobujem, beriem na vedomie ich potreby a takto to potom vypada, ze trpim ja. Aj mojho muzicka mi bolo tak trosku luto, ale to uz nejdem pitvat. Sam nemal mozno najstastnejsie detstvo a trpel aj za druhych. S dusevnym striptizom tu koncim. Kto je na mojej vlnovej dlzke, s tym rada budem v kontakte, ale nie takto verejne. Nahodne som si precitala rubriku o nevere a cudujem sa urcitym osobam, no je to ich vec. Tak ak chces, napis mi Tvoj e-mail. Dakujem za pohostinnost, pa pa
katka nanicmama je web kde sa baby postazuju, ponadavaju si a mnohe ani necakaju na nejake zazracne vyriesenie svojih problemov len sa potrebuju pozalovat...
Su tu baby s dost vyhraneymi nazormi ale ber alebo neber...citaj alebo necitaj...toto je tvoj blog a ty si sa vyzalovala...
Ja nemam k tomu co dodat, ja som podivin co si zije vo svojom vlastnom svete ale tiez nechcem aby si nam z nanicmamy zdrhala kvoli ribisskinym nazorom...tak ako si ona povedala svoje, povedala si si svoje aj ty a j mnohe ine...a ci si z toho nieco zoberies je len a len na tebe, nie?
Ved zijeme len raz a zijeme presne tak ako zit chceme...stale mame na vyber...
Tak vitaj medzi nami a cit sa tu dobre...
A Opica presla od kaktusu cez konvalinku az ku opici....tiez mi to nejak nejde cez zuby, pre mna bude navzdy konvalinka
Katka, podla toho co som si precitala, myslim si, ze tvoja nespokojnost vychadza hlavne z toho, ze si neveris ty sama. Sama sa nerealizujes v takej oblasti, ktora by ta uspokojovala. Venovanie sa rodine pokladas za obet. A to je zle. Ak to tak citis a neprinasa ti to radost, NEOBETUJ SA!!! Fakt je, ze tvoju obet asi ani nik neoceni. Deti ti budu mozno neskor vycitat, ze si v zivote nic nedosiahla len preto, ze si nemala odvahu premoct sa a ist za svojim cielom a im nemas co vycitat, ze si sa obetovala pre nich.
Teraz mas este pevnu istotu - rodicovsky prispevok od statu a nie si totalne odkazana na prijem svojho muza. Kym mas prispevok od statu je najlepsi cas hladat si pracu a nastupit mozes kedykolvek do prace ak zistis, ze si nasla prave taku pracu, ktora ti vyhovuje a financne sa oplaca. A ak ta prepustia, dalej mozes poberat rodicovky prispevok.
Nesustreduj svoju nespokojnost na svojho muza. S nim nepohnes.
Mozno ho len budes viac a viac neznasat.
Snaz sa ty pracovne realizovat. Rozposli ziadosti o pracu hoci aj na skrateny uvazok, a pod.
Ak najdes si pracu, ktora ti vyhovuje, budes spokojnejsia a zlepsi sa aj atmosfera vo vasej rodine.
Ked zacnes chodit do prace, tvoja starostlivost o dieta tym nekonci, zalezi len na tebe kolko sa mu budes venovat a na ukor coho (mozno nebude vzdy upratane, navarene, oprate, vyzehlene - no a co, nielen tym je clovek zivy).
Prajem ti, aby ti tvoj sposob zivota prinasal uspokojenie.
Pre livete: dakujem aj za Tvoj nazor, mozno mas pravdu, na vsetko si treba zvyknut, ci na novozalozenu rodinu a takisto aj na pracu, v tej predchadzajucej som si zvykla a uplne najlepsie mi "padala", ked som bola bruchata, to bol skvely pocit nosit v sebe zivot - babetko :o). Ja sa len dopredu nepustam do veci s prilisnym optimizmom, ale sa pozeram aj na mozne rizika. A ver, ze vo vsetkom viem najst pozitivum. Obetovat sa uz patri k mojmu zivotu - taky priklad som dostala vo svojej rodine, sebectvo v nej nema miesto. V manzelovej je to trosku ine ... pokusim sa uz o nom nehovorit. Ako hovoris, musim sa zamerat na seba, to som si uvedomila. Byt na MD, potom na RD mi padalo o to horsie, ze som s dietatom bola kazdy bozi den sama od rano do vecera v cudzom prostredi (nemala som ani tuto vymozenost dnesnej doby, ani s kym si pokecat, nie to dat si kavu), kde som nikoho nepoznala ... bez akejkolvek rodiny a kamaratov, da sa povedat, vsetkeho som sa vzdala pre svojho muza ... dalsia pravda: to, ze sa obetujem, naozaj nikto neoceni, ale dieta mi to teraz vracia... nechcela by som byt ako mamy, ktore mozno musia, mozno nie (nechcem sa pytvat v tom, preco nastupia uz aj od 6 mes. dietata do prace), zveria dieta babkam (u mna ani tato varianta nepripada do uvahy, lebo: moja mama je asi 200 km od nas a este pracuje, a druha babka ma diagnozu SM a sama je odkazana na pomoc druhych :o( ...) alebo si zaplatia opatrovatelku a dokonca odidu si na dovolenku bez rocneho decka kdesi do Egypta a pod. Na to nemam zaludok, raz si nebudem nic vycitat, som stastna, ze sa mozem venovat dietatu, chvalabohu je zdrave! K zivotu mam zodpovedny pristup a rodina je urcite teraz na prvom mieste a bude aj neskor, neda sa robit dve veci naraz a dobre, aj co sa tyka zamestnania, uvazujem, ze ho prisposobim dietatu, nezavesim mu predsa klucik na krk a nech beha samo po vonku, kedze dat ho k babke jednej ci druhej, nie je velmi realne. Bude mat 2 roky, je nadpriemerne bystre, vnimave, citlive, je to dieta, na ktore som pravom hrda a tym som hrda aj na seba ... . Mam vypestovane prilisne sebakriticke myslenie, som narocna na seba, a casto sa snazim nejak ovplyvnovat aj druhych, co je zle a nema to zmysel, len si plytvam energiou ... aspon si to priznam a viem na čom mam popracovat :o) Na vlastnu sebarealizaciu sa chystam, mozno uz coskoro popri MD, ale nepojdem hlavou proti muru. A este stale mam svojho zamestnavatela, co nie je na zahodenie, a da sa sklbit jedno aj druhe.
Laska je o obete ... ale nie kazdy to vie ukazat a ubrat zo svojho pohodlia (ked sme sa spoznali, bol moj buduci nauceny vyspavat do 10-tej, som si ho rozmaznala, nosila mu cerstve zemle a budila, dodavala mu energiu ... ups, som povedala, ze ho uz nespomeniem). Tak posudte, kto tu je vacsi sebec, ten, kto sa obetuje pre dieta, alebo kto si chce budovat svoju karieru (nehovorim prinasat domov peniaze) a stat sa niecim, nieco vybudovat, neviem??? Rodina je pe mna trvalejsia hodnota ako povysenie v praci a pod., ten, kto ju nema a po nej tuzi, to mozno vie ocenit a ten, kto ju ma, to nevie. A mozno je to o nenaplnenych osobnych ambiciach niekoho, rodina byva vacsinou ako ceresnicka na torte, ked som uz profesijne vyformovany a "za vodou", ja si svoje karierne plany nejdem budovat na ukor rodiny, teraz iste nie. Prepacte, damy, ja odtialto neodchadzam, bavme sa na veselsie temy. Dufam, ze som to dobre napisala a nikoho sa nedotkla, nemam chut viest slovne vojny - tie s manzelom ma dostatocne vycerpavaju a uberaju chut do cohokolvek, nie sme predsa v parlamente :o) pekny vecer
Napisala si to pekne a viem, ze nemat oporu v niekom, kto ti je ludsky blizky, cloveka obera o pohodu. Koniec-koncov musis si pomoct sama a aj preto si obmedzena vo svojom konani.
Aj tak si vsak myslim, ze clovek moze byt spokojny, len ked nie je zavisly. A k nezavislosti patri aj praca.
Ked ma clovek pohodu v praci, financnu pohodu, dokaze mat aj pohodu v rodine.
Ahoj, ano, je to tak.
Mam pocit, ze len ja som obmedzovana, ale nateraz to beriem. Rodina je pre mna viac ako pracovne uspechy, kto si na ne po rokoch spomenie, ale deti sa ku mne budu vracat, ked budem stara.
Len naberam pocit, ze svojho draheho nepoznam, nechapem, ani on mna, sme si dusevne vzdialeni.
My dvaja mame spolocne akurat dieta, co je dost. Som naivna, ked som si myslela, ze ked pride rodina, tak to obaja budu prezivat rovnako?
M. je uchvateny novymi prilezitostami, ocareny, ako to niekto daleko dopracoval. Argumentuje, ze po rokoch prace, ma dotycny aj cas na rodinu, co by pri "normalnej" praci nemal. Lahko sa vie nadchnut a v priemere to po roku alebo trochu viacej konci. Ja si myslim, ze teraz dieta potrebuje (ano, hlavne mamu)aj otca, tie prve roky ho budu podvedome sprevadzat po cely zivot. Ked teraz nema dieta s otcom pevny vztah, bude ho mat neskor? Detstvo je zaklad, nie ked bude v puberte a ta prichadza coraz skorej.
Je myslienkami stale kdesi prec ... zanietene dokaze rozpravat len o praci, o vzdusnych zamkoch, nie o jej podstate, ale o tom, co bude mat (cas), ked ... Lakaju ho najviac peniaze a asi ten pocit slobody, co mu daju, viac volneho casu a bla bla bla ... chce sa vzdelavat, hľadá sám seba ... som zvedavá, kde za ten cas budem ja a nase dieta, ktoré akoby zilo v dvoch svetoch, mne je blizsi ten, v ktorom som vyrastala ja.
nechapem, nechapem a prepacte moj kuraci mozog to nechape ...
Vsetko je na ukor niecoho. To dobre, aj zle, sa cloveku vrati.
Livete, pajem pekny den! Mne ho maly hned vylepsil, vyzeral tak bezradne, ked stal s nohou v legovom domceku :o) a zlostil sa. naozaj pekny den prajem!
Katka, podľa mňa si veľmi rozumná žena a nestotožňujem sa s názormi, že si nespokojná, že sa obetuješ a že máš manžela len chváliť a chváliť. Úplne ťa chápem, že si nespokojná s prístupom tvojho manžela k rodine. Jeho správanie (hľadanie sa) by snáď nevadilo, keby bol slobodný, bezdetný. Rodičovstvo si vyžaduje zodpovedný prístup a ja si myslím, že tvoje požiadavky sú oprávnené. Smola ale je, že sa to nedá vynútiť, lebo sme takí, akí sme. Zrejme nemá zmysel s tým bojovať. Pokús sa prijať svoju situáciu a rozmýšľaj, prečo ti prišiel do cesty práve tento muž, čo sa máš od neho naučiť. Lebo žiadne stretnutia nie sú náhodné. Cítiť z teba, že dokážeš rozdávať lásku, tak jej nechaj voľný priechod.
myslim si podobne, nechat manzela si robit co chce je v niektorych pripadoch - nerobit nic. Ja by som si tiez navliekala koralky a malovala namiesto prace, proste robila si nieco co ma bavi. Lenze by ma to asi neuzivilo, nieto este deti. Z coho zaplatime seky? Alebo nezaplatime, ale hlavne, ze sme spokojni s tym, co robime? Nezijeme v state, kde si mozeme vsetci robit co chceme, zivit sa tym, co nas bavi, je to bohuzial vzacnost, ak je to tak. Naco mi je partner, ktory nedonesie domov peniazky, ale hlavne, ze je stastny s tym, ze sa "hrajka na to svojom piesocku"?
Ahoj ailataN,
dakujem aj za Tvoj nazor, mas pravdu, nase zaluby nas nie vzdy mozu zivit. Moj m. si vsetko lahsie predstavuje, nech mi prepaci, ale nemiestne zartujem, ze mi je divne, ze dieta urobil sam ...
a co mam robit? Ked mu oponujem, on uz nie je dieta, on vie, co ma robit (umysel ma asi dobry, len sposob nie). Pisala som aksamietnici, ze on asi vyrastal v liberalnej rodine, ja neviem, kazdy si robi, co chce. To je moj dalsi oriesok, ktory sa snazim rozluskat a je velmi tvrdy.
U nas je to striedavo oblacno, ale neda sa donekonecna zit ako na hojdacke. Hovori, ze to robi pre nas ... nestimuje mi to nejak. Co uz mam problemy, ktore maju bezne zeny zo strednej vrstvy (povedal odbornik).
Problem je asi v tom, ze moj m. je malo kreativny a akcny a robime (skoro) vsetko podla mna. Isla som za nim. Nasla si pracu. Odstahovali sa od jeho rodicov do prenajmu. Chybal mi zmysel zivota. Navyse lekar povedal, ze s babom moze byt problem. Nebol ... Mam zmysel zivota. Nas vztah sa zmenil, alebo obohatil, neviem. Pristahovali sme sa naspat. Vzali sa (takto som to nikdy nechcela). Na nas den nespominam rada. Chodila som dalej do prace. Prerabali sme kupeny byt (dalsi hriech medzi nami). Narodilo sa babetko. Sama, sama a zasa sama... ked toho uz bolo privela, isla som k rodicom. So 4-mes. vlakom, s 11-mes. opat vlakom, niekedy nas odviezol ocko (zbavil sa nas ja hovorim) a pod. Maly sa nacestoval hajajaj. A ja neviem, kam patrim.
M. hovori, ze sme robili "keď", lebo keď sa odstahujeme a budeme byvat sami, bude to ine, ked budeme mat dieta, bude to ine, ked bude mat svoj byt, bude to ine ... a veru ine to je, len niektora strana to nechape a neprisposobuje sa tomu. Takych "keď" už bolo dost, ake keď pride teraz? Keď pojdem do prace?
Trapi ma toho naraz viacej, neviem, od coho sa odrazit.
Ahoj aksamietnica (ake pekne meno, ako ten kvietok?), dakujem, ze si ma pochopila, rozmyslam nad tym, preco ... aj ma niektore veci napadli ... asi preto, ze v moje povodnej rodine vladne velka pracovna moralka, malo casu na vzajomny rozhovor a vysvetlenie si veci, sama kritika a prikazy a zakazy, v ktorych som vyrastala a pod., manzel je toho protikladom, ked nemusi, neprelozi krizom slamy, musim viackrat povedat, ze ma urobit to ci to, nerozhadze ho len tak nieco (no v poslednej dobe je to uz ine, lebo ku mne neprejavuje tolko trpezlivosti ako zo zaciatku - dosla mu), necha ma robit si, co chcem, mam si vymysliet aj si to zrealizovat (pocas tazkych dni materskych mi to neulahcil, nedockala som sa: chod tam, ja povarujem, on sa naproti tomu svojho programu nevdzal), on je tak nauceny do druhych sa nestarat a nech sa nikto nestara ani do neho (jeho mama moze byt vdacna, ze ho ma, ze k nej chodime a pod., ona mu dohovarat nebude, ani otec, aj ked som si pred nimi vyliala srdce ... nepomozu mi, vraj mu nemoze prikazat, co ma robit ..., a to som povedala aj im, ze ked mi dojde trpezlivost, tak si to poriesim po svojom, aby bolo dobre mne, aj dietatu., kde je napisane, ze ked uz mame davno 18, rodicia sa do nas nemaju pravo starat, alebo si sami myslia, ze nemaju na to pravo ...). Je to tazke. Ja uz nejdem nasilu robit veci, ktore by som za "normalnych" okolnosti robit mala, uz ma to nebavi, som vystavena z maleho, je to sidielko, ktore neobsedi. Nastastie mi momentalne pomahaju moji rodicia ... (ocko nam, hlavne malemu iste chyba, aj ked to este nevie dat tak najavo, je mi najviac luto dietata, ale ani kvoli nemu, nebudem zo seba robit hus)dakujem, si zlate ziena, teraz uz naozaj nechavam veciam volny priechod, stane sa, co sa ma stat ...
Katarínka, čo keby si to skúsila chvíľu neriešiť? Pokús sa prijať situáciu takú, aké je teraz v tomto momente. Rob všetko naplno v každej chvíli a nerieš, čo bude o rok. A potom uvidíš, čo ti život prinesie do cesty. Len sa to snaž prijať s dôverou, že ťa to má posilniť, má to byť k tvojmu dobru. A tiež si myslím, že by si sa nemala sťažovať jeho rodičom, lebo si ich môžeš znepriateliť. Aspoň u mňa je to tak. Svokra nechce na svojho syna počuť žiadnu kritiku, hoci by to všetko bola pravda. Všetci ostatní sú zlí (kamaráti, kolegovia, okolnosti), lenie jej syn, on je len obeť tých zlých ľudí a okolností. To oni ho lákajú na zlé chodníčky. Myslím, že svokrovci ťa nepodporia. Nežiadaj ich, aby ti pomohli s manželom, skús ich poprosiť, či by ti nepomohli s malým synčekom. Prepáč mi ten rozkazovací spôsob, nechcem, aby to vyznelo, že mudrujem. Len tak uvažujem nad tvojou situáciou a úprimne ti prajem, aby si to zvládla, aby si si mohla naplno vychutnávať pocit spokojnosti a pohody.
Ahoj aksamietnica, prave sa mi nejakym sposobom vymazala dokoncena odpoved, tak este raz ... dakujem za povzbudenie, snazim sa o to, zial nie po boku toho, koho som si vybrala, ale stratenu pohodu, dusevnu rovnovahu, ci sebadoveru sa snazim nabrat v mieste, kde som vyrastala a ktore mi velmi chyba.
Postazovala som sa raz a veru mi to nepomohlo, presne, ako hovoris, ostatni su zli.
S dietatom mi nepomozu, niekde vyssie som o tom hovorila. V lete som mala lakavu moznost nastupit hoci na docasne miesto, ale som to v poslednej chvili vzdala, dieta prevazilo. Svokrovi som ani slovom nenaznacila, ze budem potrebovat pomoc, sam prisiel za mnou a povedal, ze on s nim nemoze byt.
Najvacsou pomocou mi boli a aj su moji rodicia, ku ktorym ale musim prist ja. A tak som prisla na vikend, ci tyzden, z ktoreho sa stali dva a ide na treti.
Situacia je trosku zamotanejsia ako sa zda. Vlastny byt je v prenajme, kvoli zdraviu (mal iste problemy, ktore sa nepotvrdili) maleho sme docasu u svokrovcov, az po case som zistila, ze to nie je riesenie a nevyhovuje nam to.
Takze uz len vydrzat! Dakujem za uprimne prianie!
No to je dan za to, ze si si zobrala muza, ktory sa este len hlada. Kolko ma tvoj muz rokov?
Hladanie sa, nie je len zalezitostou mladych, ale v zivote cloveka su rozne zlomy a neraz musi zacinat akoby odznovu,..hladat novu pracu, novy domov, noveho partnera/-ku...
Ved aj ty sa este hladas. Ucis sa byt matkou a chces to robit na plny uvazok, ale je ti smutno, ze ti bezia roky, ked by si sa mohla pracovne realizovat -robit karieru.
Ver si, ze ty to dokazes aj naraz!!
Neraz si spomeniem na vyrok, ze deti su ako dielo, ktore sa moze proti tebe postavit.
Tak napriklad napises knihu a ohlas na nu ta dostane do velkych tazkosti.
Vychovas dieta, ako najlepsie vies a ono na teba zanevrie.
A zas su zle matky, ktore ich deti zboznuju.
Iste je, ze v nicom nemas 100 % istotu, s tym sa treba naucit zit.
Vela rozmyslas a to ta nici, skus viac nieco robit najlepsie pre niekoho ineho (nemyslim len domace prace), studovat, stretavat sa s ludmi,...
Dufam, ze sa nebudes na mna hnevat za tieto riadky, co som napisala,..viem, ze si rozumna a budes si vediet vybrat z nich to najlepsie, co ti pomoze znasat svoju situaciu.
Cau
P
Ahoj,
nehnevam sa, dakujem, si mila, aj ja som uprimny clovek ...
No snazim sa s tym nejak zzit, ze je to tak a inak nebude. Je pravda, ze vela rozmyslam, na to mam popri malom uz aj cas :o). Stale sa snazim nad niecim rozmyslat, aby bolo lepsie ako je, teraz hlavne nad byvanim. Ale tak ako vsetko ma aj toto zadrhel. Vsetko sa snazim robit kvoli dietatu, tak ako si myslim, ze bude lepsie pre neho. A v konecnom dosledku aj pre mna. Manzel je prisposobivy v tom ohlade, ze nema nic proti, ale nech necham ho robit to, co chce, nech ho neobmedzejum, hlavne, co sa prace tyka. On neobsedi na jednom mieste. Uz ma dost na to, aby vedel, co chce (30).
Nikdy nie je neskoro na to, aby clovek priznal svoju chybu. Rodicom som niekedy vytykala, ze s nami nikde necestovali, resp.malo, a teraz ... chcem sa vratit ... Mylila v tom, ze v meste je lepsi zivot. Nie je to celkom tak, utekala som od rodiny, mala som ine nazory ako ona a navzajom sme sa nerespektovali. Ano, hladam aj samu seba. Dieta to zmenilo, vidim veci inak. Taha ma to spat a to je silnejsie ako ja. Dieta sa prisposobi, ale predsa nechcem aby vyrastal ako mestske decko, hlavne, ked ja som tak nevyrastala a ani neviem, co s nim v panelaku robit... mozno on mi bude raz vycitat, ze sme mali zostat zit v meste, lebo by mohol chodit na taky a onaky kruzok a mohol byt z neho to...
Rada sa s Tebou "porozpravam" aj nabuduce, vyzeras byt fajn. Ked mi napises svoj e-mail, poslem Ti peknu prezentaciu "Neprestan spievat" - ak si ju este nedostala, je to mile.
pa pa
Poz
Ahoj vsetky mamicky, som na RD uz takmer 2 roky, ale az teraz som nadabila na tento skvely portal, az som sa odhodlala aj niecim prispiet, resp. som zvedava na Vas nazor. Neviem, ci som trafila spravnu rubriku, ale dufam, ze ano. Moj manzel je niekedy naozaj na odstrel, hlavne, co sa tyka jeho zmyslania o pracovani - nechce robit na druhych, namiesto toho stale vymysla nieco, na com sa da zarobit a preto si vytvoril aj svoju firmu - ja hovorim, ze sa "hra". Raz nieco zarobi, raz nie, lebo samozrejme, nebude robit to, kde uz dobre neplatia, tak hlada novy obzor. Kym sa rozliadne a rozbehne to, tak prejde nejaky cas, kym daco zarobi. A tak to ide odkedy sme sa vzali, co nie je dlho, ale ma to poriadne vycerpava a ubera energiu. Po dlhsej dobe sa opat vracia k financnictvu, v ktorom svojho casu karieru neurobil a chce ju robit teraz. V mojich ociach nestupne, ked sa vysplha za 10 rokov na Landesdirektora alebo kde, ja chcem mat istotu, ze kazdy mesiac budeme mat isty prijem. Som nenormalna, chcem tak vela? Kdesi sa tu spominal aj MLM, kde podla necho kazdy ma rovnaku sancu, co sa tyka zarobku, tak je to podla neho aj vo financnej skupine, kde sa "zabieha". Okrajovo uz len spomeniem, ze sa dal nahovori aj na Amway, kde nezarobil vobec nic, a nevedel to ani predavat. Za 2 roky nasho manzelstva vystriedal v oblasti "obchodu - predaja" viacero produktov. Ja si uz neviem rady, kedze tieto sustavne zmeny mi nerobia dobre. Poradte mi zenusky!