Asi by som o rozvod poziadala a urobila prvy krok sama. Je dost mozne, ze sudca Vas na prvom pojednavani posle do poradne, pokial on slovo dodrzi a bude dalej deklarovat svoj zaujem manzelstvo zachranit. Ak do toho vstupi psycholog, tak pana manzela poradne vyobracia a bude sa musiet rozhodnut a vyklopit co dalej, ako si to predstavuje, co so vztahom mimo atd.
Dopracujes sa k tomu, ze to neostane pri prazdnych reciach a pan manzel bude musiet zacat konat a do isteho terminu sa aj poriesit. A za beznych okolnosti asi pana manzela do poradne nikto nedostane.
Druha vec je tvoj osobny pocit- ci mu dokazes odpustit, ci dokazes zit dalej s pocitom, ze tu raz bola ina atd. a vobec - ci Ti este na nom zalezi a chces sama ostat s nim. Ak nie- rozved sa radsej, pretoze zivot mas len jeden a este mozes stretnut niekoho, komu bude na Tebe ovela viac zalezat a mat Ta rad trosku inac. Dieta ziadnou prekazkou nebude.
Ak ano- caka vas dlha cesta a nie lahka.
ivet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Som zufala zo situacie, v ktorej sa nachadzam, preto to skusim napisat sem a som zvedava na vas nazor. S manzelom zijeme oddelene od oktobra minuleho roku, pricom od augusta ma frajerku. Nasiel si ju 4 mesiace po narodeni nasej dcerky. Zijem s malou u mojej mamy. Vacsinu veci mam uz tu prestahovanych okrem dcerkinej postielky a este nejakych drobnosti. Cely cas ma manzel drzal v tom, ze chce aby sme sa este vratili, ale ze sa boji, ci to bude dobre. Problem bol v tom, ze po narodeni malej som vsetok cas venovala jej a nestihala som sa mu vesat okolo krku, ako si to vyzadoval a na domacnost mi tiez nezostavalo vela casu, kedze som bola na vsetko sama. Mne sa zmenil narodenim dcerky zivot o 180 stupnov, manzel nadalej venoval vacsinu svojho casu firme, hokeju a posilnovni. Prestali sme sexovat, pretoze vecer som padala od unavy. Ved viete, o com hovorim. A tak si nasiel druhu a argumentoval tym, ze co mal robit, ked som ho odmietala! V tehotenstve ma odmietal on, potom som nevladala ja.
Dnes, ked sa ho pytam, ci dal na rozvod, tak mi odpovie, ze nie, ze kam sa s tym tak ponahlam. Postielku nechce doviezt, vraj este stale dufa, ze sa tam vratime. Isty cas som bola ochotna mu to odpustit, ale ked vidim, ze sa tej zenskej nechce vzdat, tak uz som to prestala riesit. Neviem, ci mam tomu verit, ale vestica mi povedala, ze ja nemam davat na rozvod. Preto pisem sem, aby som zistila, aky je vas nazor a preco to podla vas takto natahuje.
Isty cas som ho ignorovala, vtedy sa stazoval, ze to vzdy vzdam, ked on chce, aby sme sa vratili. Asi pred mesiacom prisiel, ze chce, aby sme sa vratili, ze sa s nou rozide. Ale pri slovach ostalo, ziadne stahovanie sa nekonalo, ked som povedala, ze musi vymenit periny a matrace, kedze tam do bytu, kde sme spolu byvali, si vodi tu svoju babu. On chuda sa stale boji, ci to bude dobre a bla bla bla. Ale ze ja mu mam zacat znova verit, to vobec neriesi.
Nedavno som mu povedala, ze takto to dalej ist nemoze, ze predsa musi vediet, ci chce zit s nami alebo s nou a ze chcem, aby sme to uz uzavreli. Tak povedal, ze da na rozvod, ale dodnes nedal. Tvari sa, ze toto je uplne normalna situacia. Nechapem, o co mu ide!!!