Prečo ste opustili manžela?

No, mne to trvalo viac ako 13 rokov! Dvakrát som písala žiadosť o rozvod a potom ju zahodila, ale tretiu som už dotiahla do konca. Dôvod? Alkohol, fyzické útoky, nadávky. Piť síce po čase prestal, ale to ostatné ostalo. A či som oľutovala? Po rozvode začalo tisíc iných problémov. Pri niektorých ma napadlo, či by som ich musela riešiť aj keby som sa nerozviedla, ale neľutovala som svoje rozhodnutie.
A stále si uvedomujem, že tým, že som nebola rozumná pri výbere partnera, manžela a otca svojich detí, som si veľa v živote pokazila.

Neviem prečo tato otázka, ale odpoviem.
Trvalo mi 7 rokov, kým som dospela k úplnemu rozhodnutiu.
Išla som k lekárke s dcérou, lebo ju seklo v krku a pani doktorka sa opýtala - mate doma problémy? a ja som odpovedala, ale nie všetko je v poriadku
Ona na to: - pozrite je to vaša vec a tak Vám poviem ak je to viróza tak za dva týždne bude fit ak je to preto, že mate v rodine problémy, bude si to niesť po celý život.
Na druhý deň som odišla z veľmi dobrej práce, odišla z bytu len s pár vecami pre deti a školskými taškami.
Odvtedy som stále na tom zle, čo sa týka finančne, ale neoľutovala som to rozhodnutie.
Zaujímavé je to, že rok predtým som ja veľmi ochorela a predsa to nestačilo na moje rozhodnutie a tak som ostala s dvomi deťmi, chorá a bez všetkého.
Banovala som len za tým, že som to neurobila kým boli deti menšie, už kvôli ním by to bolo lepšie a vtedy som ešte bola zdravá.

...myslím,že to bola jedna z najlepších vecí,čo som spravila..
Prečo?..lebo si vážim sama seba,lebo nie som ničí majetok,lebo kompromisy som robila len ja,ale tolerovať absolútny nezáujem o rodinu a zodpovednosť za rodinu som nemienila...A kedy nastal ten bod zlomu?...Ked mi oznámil,že je úplne normálne mať manželku,deti a milenku,dokonca mi chcel platiť aj "držhubné",aby sa to jeho matka nedozvedela.. ja ťapa,ako som mohla zbohatnúť !!!
Žiarlil na všetko,na kolegov v práci,na to že som mala skôr vodičák ako on,že som mala dve zamestnania,takže aj väčší zárobok,mali sme auto,od ktorého nosil kľúče vo vrecku,aby som sa náhodou nevozila s deťmi,takže na Pohotovosť s deckami som chodila so susedom,lebo drahý bol vždy na služobke,nemohla som mať kvety na balkone,lebo tam boli vrtačky a bycikel.....a ked som zistila,že vyhodil aj môjho brata,ktorý sa vrátil z vojny,nemal kde bývať a chcel týždeň ostať u nás,vyhodila som milovanému veci na chodbu... ...Krásne to boli časy...budem mať na čo spomínať na lavičke pred starobincom

Ja strucne- v mojom zivote prosto vzdy nastanu casy na zmeny a potom menim.....nielen manzela
ivet

Mne to trvalo 9 rokov a neľutujem to.Strašne dlho som sa odhodlávala kým som nabrala odvahu.Bola som psychicky na dne,ale pomohli mi kamarátky.Dva mesiace po rozvode,keď sme ešte bývali v spoločnom dome (každý v svojej izbe) si ma dovolil ešte udrieť za to,že som sa rozviedla.Zbalila som švestky,vybavila úver,kúpila byt a odsťahovala sa aj s malým 20 km preč.A nič neľutujem.Aj keď teraz žijeme každý mesiac z úplného minima čo nám zostáva,za nič na svete by som túto psychickú pohodu nevymenila.Malý má s ním pekný vzťah,my dvaja sa nebavíme.A dôvod??Chorobná žiarlivosť.Na všetko.Na kolegov,na to že slušne zarábam,na to že chodím na vysokú školu,na to že mám kamarátov ... a neustále podozrievanie že niekoho mám ... stále psychické urážky,vydieranie ... kto neprežil nepochopí,čo všetko sa deje za zavretými dverami a všetci okolo rozprávali,že akého úžasného a starostlivého a dobre zarábajúceho chlapa som opustila.Ale ja som vedela,že pravda raz vyjde najavo - a vyšla a hlavne že sa máme fajn a majte sa ja vy všetci okolo - každej z vás to zo srdiečka prajem.Buďte šťastné.. vo svojom vnútri ...to je najdôležitejšie ... buďte odvážne - je to ťažké,ale treba vydržať a dotiahnuť to do konca

dievcata,
je mi vselijako z vasich skusenosti, len mi stale nejde z hlavy otazka -
FAKT sa toto nedalo predvidat este pred manzelstvom?
Neboli naznaky, ze ten clovek je ziarlivec, lakomec, tyran atd?
Eva

ahoj ,u mňa to bolo 12 rokov a neľutujem,bývalý bol alkoholik,bil ma,psychicky týral,našla som si nového partnera,sme spolu už 16 rokov a stále je to krásne,ako na začiatku nášho vzťahu,ba môžem povedať ,že aj lepšie

Občas sa ľudia odcudzia. Sami osebe sú to superský ľudia, veľmi sa ľúbili, sedeli si, plánovali spolu zostarnúť. Možnože iné názory, iné vidiny do budúcnosti... takže niekedy nemusí byť "ten druhý" tyran, násilník, lakomec, žiarlivec,... proste občas sa ľudia "stratia". Je tu šanca, že sa nájdu, to bývajú tie krásne návraty , občas sa cnie jednému a druhému sa nezačne- to ale znamená, že to nebola tá pravá, osudová láska
"Nielen žienka domáca", ja myslím, že nás to všetkých občas napadne, tie nepríjemné, dotieravé, väčšinou nahnevané otázky vo vlastnej hlave Tak prečo nie? Lebo som si nikdy nemusela položiť otázku "prečo zostať?", lebo na ňu som mala "vypísané" vždy 4 plné A4 , veď vieš, tie moje vnútorné otázky. Ak by som sa mala cítiť viac nešťastne a v nepohode, mala by som voľbu jasnú. Ak je Matúš TEN, som si istá, že by sme sa nestratili, ale pomohlo by nám to nájsť sa.

Ja som mala kolegyňu,ktorá keď si išla s priateľom sadnúť ona si dala koňačik on malinovku chodili spolu cca 2 roky láska ako hrom keď sa ho pýtala prečo si nedá s ňou?Že vraj on nepije.Keď sa vzali bolo to presne naopak pil jak dúha,keď sa ho opýtala,že prečo si teda niekedy vtedy nevypil jej odpovedal,že keď vtáčka lapajú pekne mu spievajú samozrejme sa rozviedli.

Ja mám iný problém. Chcem opustiť môjho priateľa, lebo ho nemilujem. Ale je ozaj skvelý, tak mám strašné výčitky. Neviete poradiť ako to urobiť nejak citlivo?