Robite vsetko pre chlapa,alebo...?

lydusha.LENKY, aj u nás je to tak,ako píše lydusha .nemám k tomu čo dodať . ale musím podotknúť, že vždy aj bolo.už moja maminka ,keď sme po svatbe bývali u našich, každú sobotu manželovi s úsmevom podala vysávač a on makal. poďakovala, pochválila. a on pomoc v domácnosti začal brať ako samozrejmosť.dodnes je to tak a zbližuje nás to. nemusím mu potom pracne vysvetľovať, čo obnáša domácnosť, pochopí, lebo to zažil na "vlastné ruky". osobne si nemyslím, že je v poriadku prístup manžela k žene a k domácnosti , ako to popisuješ ty. drž sa

U nás taky tak, manžel priloží ruku k dielu, či už sa to týka upratovania alebo kuchyne, detí. Tiež nosí domov viac peňazí a viac pracuje, ja zas viac "servisujem" deti. Keď každý priloží ruku k dielu, je potom viac času na iné spoločné aktivity ako šport alebo niekam vyraziť, či len tak poleňošiť.

no u naas je to lenky tak ako u teba..ja manzelovi serviirujem vsetko pod nos a berie to ako samozrejmost..len zriedkakedy to aj vlastne ocenii,ze maa full servis.. a co sa tyyka pomoci v domaacnosti tak maalokedy,ale sem tam povysaava a stalo sa ze ked som zahystercila tak aj umyl riad... ale to je tak za uhorskyy rok..a to ze zaraaba viac som mala neraz vyhodenee na oci..takze v tomto sa nasi muzi asi bohuzial podobajuu... snaziim sa ho naviest na to aby bol ochotnejsii mi pomaahat ale zatial mi to moc nejde..

Už som tu o tom podrobne písala - tak si to teraz uľahčím:
http://www.nanicmama.sk/my-skoro-dokonale/pomoc-v-domacnosti

U nas napriklad vari mm - vie to lepsie a bavi ho to - takze ked raz za cas ukuchtim nieco ja je hotovy asi preto to neberie to ako samozrejmost a vzdy ma vychvali a podakuje. Ale to plati aj opacne napriek tomu ze som si uz zvykla ze vari vzdy ho pochvalim a jeho to potom bavi... S naberanim jedla je to ako pise lydusha - kto je skor hladny naberie si a spyta sa toho druheho ci uz chce papat. Rano si robime kavu asi rovnako casto jeden druhemu sem tam aj ranajky do postele.
Na nakupy a vybavovacky chodi on lebo ja nesoferujem on sadne do auta a za chvilku ma vsetko "obehane".
Doma spravi tiez hocico ale vacsinou len ked mu poviem alebo ked ma chce prekvapit kym som niekde prec. Len nezehli - odkedy musel vyzehlit vsetky detske vecicky kym som bola necakane skoro s malou v porodnici.
O malu sa stara s radostou - od narodenia ju prebaluje (co tvrdil ze nebude robit ) krmi chodi s nou na prechadzky ked si chcem oddychnut alebo vklude poupratovat hra sa s nou...
Ze zarobi viac penazi berie ako samozrejmost a nikdy mi nic take nepovedal. On je skor z tych co to beru ako svoju povinnost aby nam nic nechybalo.
Niekedy povie ked sa ho spytam ci v noci nakrmi malu ze nie lebo rano vstava do roboty - ale to beriem. Niekedy mu to zase nevadi a kludne vstane vacsinou aj po nocnej to nejde vobec spat ak je uz krpec hore zoberie ju a necha spat mna napriek tomu ze on je ten co by sa mal vyspat po robote...

Lenky-som vydata 23 rokov - domov nenosim momentalne ani cent /som nezamestnana vyse roka a nemozem najst robotu/ a muz mi to v zivote nevyhodil na oci- ze ma zivi. Jedlo si nalozi sam, niekedy ho aj navari.Este ked zila moja babka, tak tiez mala take tendencie-ked prisiel muz z roboty isla si nohy ulamat co tak bezala za mnou, aby som mu nalozila jest. Moja odpoved znela:"a co ma ruky v sadre?"Samozrejme, ze mu nalozim, ale nie stale - ked mam nieco tak si nalozi sam.

...u nas -ako-kedy- niekedy musim zahystercit, aby sa vsetci prebrali z tazkej letargie- inokedy zasa prekvapia.....ale nateraz som naozaj viac doma ja s malou,tak sa ocakava, ze bude uz poobede navarene, upratane, oprate, vyvesane a uz ideme len spolu na kavu, alebo si pobeham este popri podnikani nejake urady, ak stiham....a vykrikovanie? u nas skor typu-nie kto viac zaraba, ale kto viac mina! ocakava sa odo mna, ze by som mala ja minat menej, nakolko moj prijem je slabsi-ale akosi si to stale nedokazem ustrazit
ivet

U nás je to tak, že teraz, ked som doma, manžel robí do večera každý deň, tak varím, upratujem ja.Samozrejme, že nebudem doma ležať a večer ho naženiem upratovať.Naložiť na tanier jemu a synom mi neprekáža,dokonca sa teším,ked prídu domov a ja ich obskakujem.Viem,že za toto ma moje budúce nevesty nepochvália.ale ja sa fakt teším, ked prídu domov,že ich môžem obslúžiť.Ale ked sa necítim dobre, tak ich pekne naženiem, či uvariť,alebo upratať.Nevravím,že to robia automaticky,ale ked treba,tak pomožu.Synov som naučila aj variť,aj upratovať,ale nerobia to s radosťou.tým,že bývame v dome,manžel a chalani majú robotu aj po vonku.Kosiť, rúbať drevo,večne je na pozemku roboty dosť.Tak to máme akosi automaticky podelené.

=) dlho som sa snazila pochopit, preco manzelovi zalezi na tom, aby som ho pekne obsluzila a samozrejme robila spolocnost. Dlho som sa z toho smiala, vravela som mu ze aj on ma ruky a tak....no hovori, ze je to pre neho taky velky oddych ked si sadne za hotove a mozem mu robit spolocnost pri stole, kde preberieme aktualne rodinne temy. Je to mile=) Zvykla som si na to, pretoze mi dokazuje co pre neho znamenam. Sedim pri nom aj ked ja nejem, len sa pozeram ako papa a vychvaluje ma do nebies=) No nasa domacnost je fifty fifty=)ako sa hovori. Mame dcerku malinku a vacsinou ju prebaluje on ked je doma. Nedudre, nefrfle, robi to s laskou. Poupratuje taktiez-akurat nezehli-boji sa=)
Myslim si ze spolocna domacnost je o kompromisoch. Viete kedy si manzel najviac uvedomil,aku velku hodnotu MA ZENA?????????? PRI PORODE!!! A PO NOM, ked bol sam!!!!!!Od tohto momentu nikdy nepadlo povysenecke slovo "ja toto, ty toto..." Babenky bez nas to proste NEIDE krasny den

Trochu smutne čítam Vaše riadky, presne o tomto som nedávno premýšľala. Manžel mi začal vyhadzovať na oči, koľko zarábam ja a koľko on, doma nepomôže takmer nič. ALE! Uvedomujem si, že to takto nebolo stále. Zo začiatku sme si naozaj prácu doma delili a robili spoločne. Nemal problém povysávať, pozmývať, upratať. Len okná a žehlenie, to niééééééé, to nerobil nikdy . Všetko sa nejako pokazilo, ked som bola na materskej. Zvykol si, že som stále doma a mám čas robiť všetko ja - a mne to neprekážalo.Teraz už však druhý rok pracujem a neviem ako ho znova "prinútiť" aby mi pomáhal tak, ako voľakedy.

nooo ja mám pocit že to záleží aj na tom ako bol vychovaný .... môj starší brat svojej manželke pomáha skoro zo všetkým a prácu si delia ale môj mladší brat bol od mala braný nie jak zvláštne ak nechcel robiť tak som to musela urobiť ja a tak to funguje aj teraz neuprace za sebou ak by mal variť tak to radšej bude hladný a to je vyučený kuchár.... dať mu všetko pod nos a všetko za neho urobiť tak to je jeho...
som zvedavá že čo to bude mať doma keď sa ožení lebo jeho priateľka je podobná,žehliť nie,prať nie variť nie..... tak mam taký pocit že to budu mať doma pestré
tak sa drž

Prevažnú časť nášho manželstva som doma-14r.,najskôr MD,teraz invalidný,ale nikdy za tie roky čo sme spolu ani jeden jediný raz sme sa nepohádali pre peniaze,nikdy u nás nebolo delenie peňazí-moje a tvoje,vždy sme mali len jeden spoločný účet,vyberáme z neho peniaze obaja,každý koľko potrebuje(a koľko na ňom je )a čo sa týka peňazí,prevažnú časť si riadim ja sama-účty a poplatky,bežné nákupy a výdavky,čo sa týka nákupov na prerábku domu,kúpa auta,proste väčšie položky,to do toho kecá celá rodina-myslím aj deti,ale nakoniec rozhodneme my dvaja s manželom.
Manžel má dve zamestnania,to znamená,že je doma veľmi málo.Ráno,keď vstávame s chlapcami,tak buď už odišiel do práce-alebo sa vracia z nočnej, väčšinou nás čakajú na stole voňavé rohlíky,koláče,vianočka na raňajky,niekedy aj desiata pre chlapcov do školy je už zabalená.Ja ich potom poodvážam,najmladší má školu len cez cestu.Cestou domov si nakúpim,alebo vybavím čo potrebujem,doma robím samozrejme ako ty Lenky,alebo ktorákoľvek z nás,čo treba,či navariť,popratať,poprať,požehliť...ako kedy,ako v každej domácnosti.A vzhľadom na môj zdravotný stav,som rada,že zvládnem aspoň to!(to nerátam do toho nekonečné obchôdzky po lekároch so sebou).Manžela neobsluhujem nejako zvlášť mimoriadne,on to odo mňa ani neočakáva,ani nevyžaduje.Vie,že za celý deň sa naskáčem dosť,veď aj to je práca,ako tá jeho,len mne za ňu neprídu každý mesiac na účet peniaze,tak prečo by mi ešte vyhadzoval na oči,že on zarába a ja nie?Veď aj vďaka mne,že sa o väčšinu vecí doma postarám,má možnosť robiť prácu akú robí a ešte ho to aj baví.
Ja nemám problém ho obslúžiť,keď som doma a on príde skôr domov ako ja už letím dolu nosom,alebo máme spoločný obed,či večeru,naložím aj jemu,aj kávičku mu spravím,veľmi rada,veď mám rada aj jeho,mne sú takéto chvíľky vzácnosťou.Aj po ňom odpracem smradľavé ponožky a kopačky,ale aj on bez slova spraví kopec vecí pre mňa.Keď dojde neskoro večer domov,chlapci už dávno spia,ja odpadnutá na gauči a on ma ešte dekou zakryje,naloží do umývačky špinavý riad,pozbiera zo zeme všetko čo mu bráni umyť podlahu,pokontroluje svojich svištíkov v posteli a potom ma odnesie do spálne.Neviem či mi to niektorá uveríte,ale už som ho takého "hotového" dostala,nemusela som ho to učiť,robil to od mala doma,bol najstarší a musel sa starať o mladších súrodencov,mal ťažké detstvo-tak možno preto.
Ja sa to snažím učiť aj našich chalanov,nechám ich všetko robiť,snažia sa zatiaľ o dušu,vždy ich pochválim,aj keď sa mi to nepáči a nie je to tak ako by som chcela(veď keď ma nevidia,tak si to "opravím"po svojom.)
Tak isto ako píše Georgina,aj som sa veľa krát rozplakala,koľko váz a všeliakých mojich obľúbených vecí mi rozbili,ale hlavné je že sa snažia,veď vázu si môžem kúpiť,kedy budem chcieť,nie?
Sú len dve veci,ktoré môj muž nerobí-nevarí a neperie.Variť ho nebaví,ja ho ani nenútim,načo aj,on ma zase nenúti rozoberať vod.odpad pod drezom-to neznášam,hoci viem robiť,a prať nepotrebuje,stíha to zatiaľ naša stará práčka...

Môj manžel je striedavo oblačný, hlavne keď ma vytočí, tak si to chce vyžehliť. Naberať mu nenaberám, hoci moja suseda, má na to taký názor, že mám muža obslúžiť, keď príde z práce, a mňa kto oblúži?Ja tiež chodím do práce a dokonca pracujem od vtedy ako mala malá 16 mesiacov. Má predsa 2 zdravé ruky, občas niečo, keď mu kážem a má voľno /on totiž pracuje na smeny/ uvarí. Tak napr. v nedeľu ma vytočil, ale to je na dlhšie, nechcem sa o tom rozpisovať a včera mi volal, že vraj potrebuje životopis a žiadosť do práce a ja na to, nech Ti ju napíše ten, s kým si bol zbierať kukuricu v nedeľu 5 hodín. Pravdaže som mu to napísala, ale som ho ešte pekných pár hodín naťahovala a dala som mu to až dnes ráno. Včera večer sa uložil do postielky o 20:00 hodine a mne išla Ordinácia v Ružovej záhrade a bolo treba ešte pripraviť desiaty a veci na ráno a samozrejme navariť na druhý deň, tak som ho pekne "zdurila" z postele a vravím: mohol by si načistiť zemiaky a vypražiť už obaleného pangasiusa. Maželík pekne bez slova kmital po kuchyni a ja som s vyloženými nožičkami pozerala Ordináciu... veď nežijeme v prvotnopospolnej spločnosti a predsa podľa zákona o rodine sa na chode manželstva a domácnosti majú rovnakým dielom podieľať všetci členovia rodiny. Dúfam, že so mnou súhlasíte, naničmamky. Občas chlapom treba trošku poťahnuť uzdičku, aby nám neskákali po hlave.

radina, a ty sa ako podielaš na chode domácnosti?
tak že sedíš pred telkou a rozkazuješ partnerovi, čo všetko treba urobiť?
na tvojom mieste by som sa nad sebou veľmi rýchlo zamyslela, a vykonala nápravu, inak sa môže stať, že skôr či neskôr nebudeš už mať komu "poťahovať uzdičku"
Miluješ svojho manžela, vážiš si ho ako muža, otca, partnera, priateľa? Ak áno, tak sa k nemu podľa toho aj správaj.

Je mi ľúto, že ste si to niektoré zle vysvetlili, asi som mala presne rozpísať, čo sa stalo v nedeľu, ale nevadí. Každá máte svoj názor, som len veľmi smutná, že ste to hlavne evka m s tou uzdičkou zobrali doslovne. Ja som to myslela ako srandu. Teraz si asi všetky myslíte, že som nejaká xantipa alebo striga. Tanka, milujem svojho manžela a dúfam, že aj on miluje mňa, máme celkom šťastné manželstvo, ja sedím pred telkou len 2 krát do týždňa a to v utorok a vo štrvtok a to len večer po 20:00 keď ide ordinácia a dovtedy mám zvyčajne všetko urobené, toto bola výnimka, lebo sa vyskytli iné okolnosti. A ako sa ja podieľam na chode domácnosti? To by si sa veľmi čudovala, že všetko leží na mojich pleciach. tiež chodím do práce tak ako on, mám psychicky veľmi náročnú prácu, potom bežím domov, píšeme si s dcérou úlohy, učíme sa potom ak je pekne ideme na chvíľu von a večer vždy varím. Medzitým stíham ešte plno iných vecí nákupy, vyplácanie šekov, pranie, obšívanie, žehlenie a podobne. Moj manžel príde z práce naje sa ide na dvor napr. pohrabať lístie a potom ide do hory na postiežku, príde naje sa a ide spať väčšinou o 20:00 hodine. takto to trvá už vyše mesiaca, tak som to asi citovo nzvládla a chcela som od Vás podporu, ale nejako ste sa všetky spikli, neviem, či Vás k tomu viedol môj článok, alebo Vás vyprovokovali Vaše reakcie navzájom. Chcela som len trošku podpory, ale nevadí, neviem, čo to do mňa vošlo, že som napísla tento článok. Nabudúce to už skúšať nebudem. Vyhrali emócie. A tiež neviem čo je na tom zlé, keď chlap dovarí večeru, ale asi som sa nevyjadrovala správne. Mnohé ste to pochopili ako teror a že chlapa ponižujem, toto sa mi stane možno 1 krát za pol rok. Som z tohom veľmi smutná a možno neveríte, ale je mi to plaču.Zamýšľam sa nad sebou ako mi poradila tanka. ďakujem pomohli ste mi

Ďakujem Georgina a Polarka, ja viem, že sa dá všetko riešiť v kľude a ja hneď aj riešim, mám totiž rada vo veciach jasno. Polarka ja viem že "nemám toľko chleba, aby som všetkých zapchala ústa"- že každý si bude myslieť a vykladať si to po svojom. Ale celá ťarcha je na mojich pleciach nie len posledný mesiac. Ja viem, že komunikácia je dôležitá, ja sa o to aj snažím, keby si ma poznala uverila by si, ale čo keď je komunikácia len z jednej strany. Nemusela to byť podpora z Vašej strany v pravom zmysle slova, ale ťažko mi padlo to, že ste sa tu všetky na mňa "vyrútili". Georgina, znova som čítala svoj text, ale nevidím tam nič, čo by tam nemalo byť a neviem, čo by som si zrovna o pisateľke pomyslela, že je xantipa.Potrebovala som sa len vyrozprávať. A neviem, ako by zareagoval môj manžel, keby som ja v nedeľu odišla z domu na 5 hodín a nechala všetko tak. Možno to skúsim a potom Vám napíšem ako reagoval. Keby som nebola v práci tak revem ak dážď , asi dnes nemám dobrý deň. Ešte raz ďakujem polarka a georgina

Riesime tu manzela na odstrel alebo manzelku?
Preco sa tu posledne kazda dobra tema zvrhne na utoky jednotlivcov?
Beriem Georgina tvoje mne podobne nazory a ostatne menej vztahom ostrielane rocniky respektujem, no a co ak sa jedna zle vyjadrila a este ma aj zly den?...no a co ak je aj xantipa - su chlapi co to zeru...
... ak dovolite vratim sa k teme LENKY, mala som to stastie ako Fidorka a tiez uz som nasla chlapa "hotoveho" a tiez to bude asi jeho tazkym detstvom, kedy priskoro stratil oboch rodicov a musel sa o seba a dom i starsieho postihnuteho nevlastneho brata starat sam... niezeby to bol navod pre vydajachtive, kde hladat "hotoveho" chlapa

Pri Prispevku MM som si spomeniula ako ma jedna podstatne starsia kolegyna poucovala o tom akeho chlapa si mam hladat a vravela, ze najlepsi je chlap ktory je bezdetnou sirotou

Georgina, nehnevaj sa na mňa , ale zdá sa mi, že si trošku odporuješ. teraz som si prečítala Tvoj Blog "pomoc v dmácnosti" hlavne tie repliky ako sa ty rozprávaš s manželom, Na 95 % sa o to isté snažím aj ja, on mi síce neoponuje, ale aj tak si občas spraví po svojom. Škoda že si to nemôžeme vydiskutovať osobne.Nechcem sa hádať, ani nikomu vyvracať jeho nezáry a tiež netvrdím, že tie moje sú "superácke" Mne nejde vôbec o robenie si naschvál, či nejaké prieky. Keby som bola táka "xantipa", tak mi ten životopis ani žiadosť nenapíšem, ale nechcem robiť rozbroje vo vlastnej rodine. Môj manžel vyrastal bez mamky a otec sa o neho tiež veľmi nestaral. Keď sme sa zobrali robil všetko, lebo bol na to zvyknutý, ale teraz vidí, že ja všetko stíham, tak na čo by sa trhal. A ja ho vždy slušne poprosím a pekne mu poďakujem aj ho pochválim. A tak to praktizujem aj na dcére.Myslela som, že je to samozrejmosť, preto som to podrobne nerozpisovala. A súhlasím s Mirou-Máriou, že sa to tu občas zvrhne na útoky na jednotlivca. Ale aj tak vďaka Gergina na Tvoje rady. Potom si si manžela dobre vychovala aj keď ti to dlho trvalo, ako sama píšeš a teraz Vám to dobre funguje, prajem TI to z úprimného(brokenheart). Aj o tom odchode som sa s ním slušne porozprávala a včera bez toho, aby som si to tu najprv prečítala, všetky tieto veci, sme si to vydiskutovali a fungujeme ďalej.Alej aj tak nerozumiem Tvojmu názoru, prečo on môže a ja nie, keď píšeš, že nežijeme ani patriarcháte ani matriárcháte, prepáč.

Mira-Mária, ďakujem Ti za Tvoj názor, pomohla si my Myslím si, že každá z nás má občas zlý deň. Keď ja pripievam svojím blogom na tejto stránke, snažím sa pomôcť a poradiť ostatným NM a verím, že ste sa mi milé NM snažili pomôcť aj vy mne. Ak som to zle pochopila, všetkým sa ospravedlňujem. Sorry

Georgína, ďakujem za vysvetlenie, máš úplnú pravdu, ja viem, že si mi chcela pomôcť. Už som aj ja pokojnejšia. ja som v práci. Tak pekný deň a ak som sa ťa dotkla, tak prepáč.(brokenheart) A myslím si, že som celkom normálna žena, manželka a matka, ktorá občas niekedy vybuchne. Mám poučenie, že keď budem nabudúce písať, má to byť bez emócií, aby to aj iní pochopili ako som to myslela. A myslím si, že tí moji dvaja, čo sú teraz doma, vlastne 1 v škole a jeden tiež ide do poobedňajšej služby to so mnou majú tiež niekedy ťažké. Príjemný dníček

radina, ahoj,
co sa mna tyka, pis ako citis. Ak mas radost, alebo trapenie a potrebujes to zo seba vydat, tak asi tazko budes cakat kym opadnu emocie . Ono, ale ak opadnu emocie, tak veci az take dolezite nie su a aj inak vyzneju, a to ma, samozrejme, tiez svoje caro.

...ine som chcela. Ja som tvojmu prispevku rozumela tak, ze si potrebovala pohodu, chcela si si ju uzit. Ak si si ju aj uzila a stalo to za to, aj ked iba chvilka v jednom dni, tak pohoda lesna. Ostatne neries.

Osobne som toho nazoru a tym odpovedam aj LENKY, ze aj manzelia, partneri...su rozni. Su muzi, ktorych volam jaskyniari, kde sa lame akakolvek komunikacia. Ma ju rad, vazi si ju, zije s nou, deli sa o prve posledne...ale preco ho zatazuje recami, ktore ho nezaujimaju. Moze zena byt vzdelana, nevzdelana, komunikovat nadurovnou - podurovnou, nedospeju k zaveru...nie pre nu, ani pre neho, proste k ziadnemu. Otoci sa, uzavrie sa, zacne inu temu...a cela komunikacia o delbe prace moze ist... A tak zena chce stale to iste riesit a on s tym stale nechce mat nic spolocne. Takze si nemyslim, ze by som prenasala nejake osobne krivdy na manzela, tym, ze by niecim v domacnosti prispel osobnou ucastou a iniciativiou za nejakeho mojho manipulovania.

...a specialne pre LENKY, nerobim vsetko pre manzela, ja totiz neviem varit. V ostatnom som rodine plne k dispozicii, niekedy ufrflana, niekedy vycerpana, ale ich...a jeho, samozrejme...