Rozvod

henrietta a co tomu predchádzalo?

Henrietta, ak to Tvoj manžel myslel vážne, tak zrejme mu vadí viac vecí a toto bola posledná kvapka.
Ale niekedy ľudia v hneve povedia veci, ktoré tak ani nemyslia. Takže keď sa vráti z práce, tak sa ho skús opýtať, ako to myslel.

Chcem mat v tom trosku jasno - tak si vyber situaciu, ktora na vas vztah viac sedi:

situacia 1: A je dokonaly pedant. v domacnosti ma tristo cistiacich prostriedkov, na kazdy typ materialu v dome iny, vratane na kazdu vec specialnu handru, prachovku, utierku, atd. a najradsej by mal gauce potiahnut igelitom, podlahy novinovym paierm, pri vchode obuva navleky a v domacnosti funguje v chirurgickych rukaviciach.
B si pokojne vystaci s jarou a dvoma handrami. dvojtyzdnovy prach v kutoch pre neho nie je neporiadok, iba malicka zavada, ktora sa znesie. ved zivot je o inom.
a teraz maju tito dvaja zit pod jednou strechou. ak sa zo seba nemaju zblaznit, idu sa robit ustupky, kompromisy.
A zvolni zo svojho pedantstva, odbura navleky, igelit, noviny a rukavice a ma pocit, ze ubral na maximm.
B priberie do sortimentu aj ine cistiace prostriedky a nauci sa rozlisovat aspon 5 druhov handier. a ma pocit, ze urobil maximum.
zaroven si vsak B o A mysli, ze je to s nim neznesitelne, lebo ho vytaca pri kazdom odtlacku na lesklom stole a este by mohol ubrat. a A si B mysli, ze je to s nim neznesitelne, lebo nic nie je po nom dokonale ciste a este by mohol pribrat na snahe.
A si o B hovori - co mam este urobit, aby pochopil, ake je to dolezite?
B si o A hovori - sibne mi z neho, nic mu nie je dobre. jemu sa nik nezavdaci.
a potom jedneho dna B povie - odchadzam, uz to nevydrzim. a A sa cuduje - robil som, co som mohol a aj tak mu to nebolo dost?!!! co je divne na dokonale cistom dome?!!!

situacia 2: A je z domu nauceny udrzovat si poriadok v domacnosti. B je prototyp cloveka, ktory kludne bude zit aj s trojtyzdnovym kosom odpadkov pri posteli.
pri snahe o kompromisy A prestane az tak trvat na pravidelnom upratovani a B sa nauci po sebe aj ciastocne spratat.
no stale je to o tom, ze A za B robi poriadky, lebo vo svojej podstate jeho upratovanie sa rovna: "poriadok na oko", a tak sa najde spinave pradlo spolu s cistym zmuchlane v jednej skrini, hlavne, ze to vyzera na oko upratane (nepovaluje sa po dlazke). alebo mastny tanier oplachnuty stuedenou vodou je pre B rovnako dobre cisty ako umyty v teplej. trocha usadenej mastnoty na nom predsa nevadi, ved sa zajtra aj tak pouzije zas.
A ma pocit, ze robi maximum ustupkov a snazi sa B primat k vacsej snahe udrziavat dom cisty.
B ma pocit, ze robi maximum ustupkov a A je vecny nespokojnik, ktoremu podas prst a taha celu ruku. a jedneho dna B zahlasi - odchadzam, uz to nevydrzim, tebe nie je nic dobre.
a A nema slov, lebo podla neho B sa nesnazilo ani z polovice akoby mohlo.

A) nestačilo ani šípom r-ť vytrieť povedané vulgárne.
B) neznášal šípové ruže
Raz chcel žiť ináč a aj žije. Do manželskej som chodila sama...ale mne to pomohlo. V inom náhľade na seba - nešla som za hranicu svojich možností a uťala som manipuláciu na sebe a v konečnom dôsledku aj na deťoch.

moje PONAUČENIE: Nechoďte za hranice svojej svojbytnosti a pusťte čo chce ísť, nech si ide kam chce.

ahoj Henrietta,

mne sa presne pred polrokom stalo to iste. Scenar: "zarabanie 2.babatka", kupa noveho bytu a v tom scista jasna presne co si napisala Ty: manzel mi povedal: neviem s Tebou zit, podme robit nieco s nasim vztahom, si taka, onaka, makova .... nikam sme sa nedostali.....

A na čo som prišla a čo sa dalej dialo?
Na to, že za tym bola nevera. Že som si asi dlho nič nechcela pripustiť že nie všetko je tak ako by to malo byť /mesiac - dva predtym som navrhla sama manželovi manželsku poradnu, lebo bol nejaky uzavrety, nestastny, absentoval zdravy spontanny sex, radost, bol nervozny a ja s ním/
Dalej to pokracovalo tak, ze bola u nas taka dusna atmosfera z toho,ze som sa odstahovala k mojim rodicom /aj s nasou dcerou/. Podotykam ze tu neveru som tusila, ale z neho som ju "vypáčila" až ked som bola odsťahovaná.
Vsetky nase hadky, vysvetlovanie si nasho problemu sa aspon odohravalo mimo nasej dcery /vyhovorka pred nou bola ze ideme k babicke a dedkovi lebo je im smutno/. Vsetko sme riesili osobne, telefonatmi aj v manzelskej poradni a ja este osobitne na sedeniach u psychologicky. Manzel mi pocas nasich hadok a telefonatov totalne zdupal sebavedomie pod ciernu zem (ze sa nespravam, nestaram o seba ako zena /ved jasne ked si uhol s nejakou cicou, ktora neriesi stale male chore dieta a domacnost/, nerobim veci, ktore by som mala ako zena v domacnosti, stale mu nieco vycitam, som zadubena a tak vykonavam aj svoju pracu, a dopadneme ako moji rodicia /rozumej podla neho nie moc idealne/)
Takto sme "fungovali" pol roka. Az nakoniec som sa ja z toho "pozbierala" /zistila u psychologicky ze nie som az tak hrozna osoba ako ma videl moj manzel a nakoniec vdaka tomu aj ja samu seba/ a dala som mu ultimatum s tym , ze o.k. ak so mnou nevies a nechces zit, nema vyznam aby sme to tu natahovali, takze podam o rozvod.
Dala som sa doporiadku fyzicky /schudla som/, starala som sa o svoje zaluby /mala som viac casu vdaka dohodnutej "striedavej starostlivosti" o dcerku, stretavala som sa viac s kamoskami, ostalo mi viac penazi /kedze predtym islo viac na domacnost/, bola som na dovolenke a vytiahla som si zo svojej "samoty" vsetky pozitiva.
U manzela behom polroka nastal obrat: povedal mi ze mu chybam, ze ma lubi a bol by rad keby som prisla spat. Tak sa aj stalo. Presne po polroku som sa vratila "domov".
Myslim, ze to prospelo aj mojmu muzovi: musel sa naucit sam postarat o domacnost, upratat, zehlit, prat, navarit /co predtym nerobil, iba to upratovanie s tym pomahal/ a musel sa na 100% venovat dcerke a vymyslat jej program. Teraz s odstupom casu si myslim , ze moj odchod z domu bola dobra "skola" pre nas oboch.Moj manzel sa naucil snad viac docenit aj "podradne" zenske domace prace /jeho heslo bolo: zenino misto je u plotny a muž je pánem tvorstva / Ja si vazim viac samu seba /byt zenou nie je len starat sa o domacnost a robit doma sluzku, ale sa aj starat o seba a svoje potreby/, neskocim hned na to co chce manzel /nie som jeho sluzka ani jeho mama/, problemy si hned vydiskutujeme aj nase predstavy, moj manzel /introvert a navonok chladny kludas/ sa naucil riesit svoje predstavy a namietky otvorenejsie /rozumej povedat nie vsetko len oklukou a diplomaticky, co sa u mna minalo ucinku/ a jeden o druhom sme sa naucili a spoznali viac za tohto polroka ako za celych sedem rokov co sme spolu.
A aky je moj zaver? Manzelstvo uz nie je len o vasni a laske ale casom by malo prerast v priatelstvo v ktorom nebude absentovat ucta, oddanost /chut prekonat aj toto z obidvoch stran/ a dovera /na tej este stale pracujeme aj my, neda sa to vratit sibnutim carovneho prutika/. Aj ked toto vsak prekoname, nikde nie je napisane ze nam to vydrzi a nestane sa este v zivote nic horsie, ale tak to chodi.
Takze radila by som Ti zamysliet sa nad tymto vsetkym ak sa Ti to da v tomto stave. Viem ze to je sok. Ale hlavne nespanikar a neries hned rozvod /naozaj v hneve povie clovek vela hluposti a krutych slov aj ked mozno nechcel a neda sa to vratit spat/.
Ak bude manzel nakloneny manzelskej poradni, tak mate este sancu. A aj tak: cas je najlepsi lekar.
Drzim Ti palce

Andula veľmi pekne si to napísala