stále s ním žijem, až mi je z toho smiešne cez slzy, Ona a on, Diskusie

blbost blu, je milion veci, ktore mozes urobit .... mozete predat byt a zbavit sa hypoteky, mozes ist byvat do niecoho mensieho, mozes ist byvat do podnajmu, mozes ist byvat k rodicom ... vzdy mozes nieco urobit

...alebo mozes prehltnut tu horku slinu, sadnut oproti MM a povedat mu ".....pocuj, mne sa to nepaci, ale mohli by sme skusit toto a toto a ked toto a toto nepojde, tak sa dohodnime, ze to ukoncime, co ty na to???????"

A chcela by si zlepsit vas partnersky vztah, popracovat na najdeni si cesty k sebe? Mas zaujem o uzdravenie vasho " spolubyvania"?

Myslíš že ak to za 5 rokov nedokázali, tak to dokážu teraz?

Ano, myslim, ze takmer vzdy je cas zmenit pristup a laskou sa da uzdravit mnoho manzelstiev v troskach.

Blu, prešla som si všetky tvoje staršie príspevky na NM a...
Stále si myslíš, že len tvoj manžel na to išiel zle?

Všetko sa dá len treba aspoň trošku chcieť

Je koniec to vieme obaja, môj muž nechce odísť, tvrdí, že nepôjde pod most lebo si to ja prajem, ja s odchodom to mám tiež ťažké, vravím si, prečo by som mala ja s deťmi odchádzať a komplikovať si život ešte aj takto, ja som vo vzťahu nepodvádzala a nevypustila špinu medzi nás. Ak bol nespokojný s vecami, mal sa tiež pokúsiť veci riešiť a nie skočiť k inej akože chápajúcej. Po čase už ani ona nebola "chápajúca", ale náš vzťah to rozbilo na cucky. Potom to už šlo dole vodou. Prestali sme si chýbať a začalo nám to možno z časti aj vyhovovať, bol relatívny pokoj, každý riešil svoje. Zraňoval ma svojím spôsobom života neustále aj po tejto zlomovej udalosti. Možno je viac párov čo žijú oddelene pod jednou strechou a začnú si žiť každý po svojom. U nás už prichádza len taká možnosť, už sa nikomu nechce. Ja mám občas stavy, že mi to vadí, zdá sa mi to zbytočné. Ak by som mala odpovedať, čo by som naozaj chcela, tak poviem fungujúci vzťah, u nás nemožné.
A na odpoveď georginy, viem čo chceš povedať, ale ak by si poznala detaily, tak ja som zo začiatku bola vždy tá, čo niečo chcela vyriešiť, zachrániť, ver mi netlačila som na pílu, potom som rezignovala (sama mám rada voľnosť a dopriala som to aj druhej strane, ale to chce vyšší level, na to sa musí dozrieť v manželstve). Ak sa nesnažia o cestu k sebe obaja, je to zbytočné. Potrebovala som od neho nazvime to - jednu úprimnú debatu o všetkom, nešlo to. Tak to išlo sori baby za výraz "do riti".

Blu, nepotrebujem vedieť podrobnosti, tieto partnerské príbehy sú si podobné viac ako sa na prvý pohľad zdá, je to niekoľko "šablón", podľa ktorých sme naučení jednať.

K psychológovi ste viac nešli? Spomínala si, že ste raz boli.

Truc podnik Vám možno ešte viac komplikuje život, ako je žiadúce.
Nie je predsa jediným riešením, aby niekt z Vás dvoch + - išiel pod most.Riešenia tu už boli navrhnuté.
"Prečo by som ja s deťmi mala odchádzať a komplikovať si život..."
A nekomplikuješ si život práve teraz a takto?
Možno to iba my zvonka tak vnímame.
Z môjho pohľadu- buď by som ešte o toho partnera zabojovala- keď je o čo stáť, alebo odišla. Nič medzitým. Žiadne pomalé umieranie.
Skúšala si to aspoň prebrať s nejakým odborníkom, aby si si Ty vo svojom vnútri bola načistom a potom hľadala riešenie?

Celý život som sa učila od mužov, že ak už chlap skončí vzťah so svojou ženou (bez ohľadu na dôvody), nikdy viac sa k nej už nevráti. Viem si predstaviť, že sa staráš naďalej o chod domácnosti a rodinu a to lenivému a pohodlnému tvorovi mužského pohlavia plne vyhovuje. Čo by si on komplikovať život. Meniť nič nebude.
Navrhujem riešenie:
1. NEUTEKAJ, nezbavuj sa svojho majetku ktorý si nadobudla
2. Zisti si, či si Ťa považuje za ženu cudziu
3. Ak áno, ži s ním ako cudzí človek, ktorý sa nemusí zdôverovať s tým čo cíti, alebo čo robí
4. Ak nie, bojuj. Žena je tvor vynaliezavý

Celý život som sa učila od mužov, že ak už chlap skončí vzťah so svojou ženou (bez ohľadu na dôvody), nikdy viac sa k nej už nevráti.

Viem minimálne o desiatich prípadoch, kde to tak nebolo.
Predpokladám, že ich bude podstatne viac.

Navrhujem riešenie:
1. NEUTEKAJ, nezbavuj sa svojho majetku ktorý si nadobudla
2. Zisti si, či si Ťa považuje za ženu cudziu
3. Ak áno, ži s ním ako cudzí človek, ktorý sa nemusí zdôverovať s tým čo cíti, alebo čo robí
4. Ak nie, bojuj. Žena je tvor vynaliezavý

1. Utekať nie je v poriadku, aspoň nie ako prvé riešenie, to súhlasím. Ale táto situácia v manželstve Blu trvá už nejakých šesť rokov, takže útek by nebol prvé riešenie.
Neutekať však kvôli tomu, aby Blu neprišla o majertok, je hodne divná "motivácia".

2. Cudzincov v jednom vzťahu je na mrte. To stále neznamená, že sa s tým nedá vôbec nič robiť.

3. Ak je to tak aj vo vzťahu Blu, jednať podľa hesla ako ty mne, tak ja tebe je jednanie na úrovni trojročných detí, nie dospelých. Okrem toho, túto "taktiku" už Blu roky vy/skúšala a dostala sa tak presne tam, kde je teraz.

4. Bojovať je tiež nedobré riešenie. Vzťah nie je bojisko, nejde tam o to kto z koho. To sme zase pri bitke o kýbliček.

Gladys, aj ked ty máš zlé vzťahové skúsenosti, stále to neznamená, že to je nevyhnutný vývoj aj v iných vzťahoch.

"Celý život som sa učila od mužov, že ak už chlap skončí vzťah so svojou ženou (bez ohľadu na dôvody), nikdy viac sa k nej už nevráti."

Poznám celkom dosť párov, ktorých životný príbeh potvrdzuje, že práve opak je pravdou. Preto si myslím, že nie je možné takto zovšeobecňovať a tá veta, ktorú som citovala, určite nie je všeobecne platná.

gladys nesuhlasim s tym, co si sa cely zivot od muzov ucila.
osobne poznam aspon jedneho muza, ktory toto vyvracia...
a velmi dobre poznam muza, ktory skoncil vztah so svojou zenou a po necelom roku sa k sebe vratili...
nesuhlasim ani s tvojim riesenim, jedine s vetou, ze zena je tvor vynaliezavy... aj muz je tvor vynaliezavy, ale naco pouzivat svoju vynaliezavost na robenie si zle, ci dokazovanie si nejakych principov...

Nepoznam tento pribeh, v jeho pokračovani, ale to ani nie je dolezite. Vyjadrim sa k tomu, čo je - tu a teraz.
Nesuhlasim s tym, ze nemozes vobec nic robit. Tak ako to tu bolo napisane v prvych dvoch komentoch, cele by som to podskrtla a podpisala.
Este vzdy mozes vela
Ci sa Ti aj chce, to je uz ina otazka.
Mozno Vam to uz aj takto obom vyhovuje...
Napriek tomu, že nepoznám Tvoj vek, ani vek detí, nevešala by som to na klinec. Ešte je nádej prežiť pár pekných spokojných rokov a deti určite cítia tiež, že to nie je ono a to ich môže poznačiť v ich budúcich rozhodovaniach.
Držím prsty, prajem veľa síl, ale aj ODVAHY prijímať nové rozhodnutia.

Georgína, NEOPISUJ A VYMYSLI NIEČO NOVÉ!!!!! Kritizovať a odsudzovať je veľmi primitívna vlastnosť. (pivové reči, aby to bolo tentoraz jasné)

I tak še dá...

nemám pocit, že by geogina vo svojej reakcii na tvoj príspevok niečo kritizovala, alebo odsudzovala - podľa mňa len komentuje. A od pivových rečí to má hodne ďaleko. Trošku menej ješitnosti a urazenosti by to chcelo, nemusí sa každý stotožniť s tvojim názorom. Ani ja sa s ním nestotožňujem...

p.s. kritizovať a odsudzovať nie je vlastnoť, ale konanie...môže a nemusí vyplývať z konkrétnych povahových vlastností
p.s.2 s konkrétnymi radami a návodmi by som bola opatrná, čo keď sa podľa nich niekto aj zachová a potom bude nešťastný... brala by si si to na triko?
p.s.3 viedla som už mnoho rečí pri pive a väčšinu z nich by som neoznačila sa primitývnych, ledaže by si za také považovala napr. porovnávanie quantovej mechaniky s teóriou strún

"Chcela by si to všetko zmeniť, už vieš, že to nejde, je príliš neskoro, príliš veľa rán na duši ..."

Blu - kým žiješ, nikdy nie je príliš neskoro. Nie je neskoro pre teba, nie je neskoro pre tvoje deti. A snáď ešte ani pre tvojho manžela.

blu to vzdala..takže ju už nič iné ani nečaká...bude to smutný život, len aby tým neskorsie už nebola poznačená a nebolo to na nej vidno...vid príklad mojích rodicou...to su 2ja cudzí ludia žijuci vjednom dome...oboch mi je velmi luto...otca zvlášť mamu tiež zvlašť...trvá to celé roky..matak hovorila že po svatba a ked som sa ja narodila tak videla na tatkovi veci co jej vadili..neboli až také podstatné..islo len o to že nebol,,kutil" tatko je silný intelektuál...a teraz po rokoch keby ste ich tak videli.....hrozné mama ním priam opovrhuje..opovrhuje jeho talentom...má vela umeleckých nadaní...ja si ho nezastávam...!!tiež sa mohol posnaziť ale boha ked videla že nieje kutil tak mala ist od neho preč!! detstvo...samé hadky...kolko krát som až zvracavala z toho...naozaj...sem tam sa až pobili to som utekala po deda.. to je fuk...len blu davajte si pozor aby to časom nevypuklo do nasilia medzi vami...a matka ona vyzerá ako smrtka, naozaj,,je totálne bez akéhokolvek citu..je na nu bolestný pohlad..to ja takého cloveka, ak sa dá nazvať clovekom som este nepoznala..ani usmiať sa nevie...nič!!len taktovi furt niečo káže..hruzaaaa..s nikým sa nestretáva len do práce a z práce..prehána vsade len si myslí že číhaju katastrofy..ja som si zobrala ponaučenie, že takéto ja manzelstvo mať nebudem...vsak bola láska ,vsetko len mne je tiež velmi luto že to v mojom manž. je zléé, ale to som si ja urcite podvedome nepreniesla z detstva...to je o inom..

a najlepsie jej posolstvo pre mna od nej...že sa mám zamerať na deti..sak to je samozrejméé...ona čo by mala vedieť aké to je...tak si to už ani neuvedomuje..otras

blu, ja z Tvojich riadkov cítim sebaľutovanie, mám pocit, že si sa postavila do role obete. Neviem Ti nič konkrétne poradiť, jediné čo Ti viem povedať je, že ľudia drobčia veľa krát na jednom mieste (v začarovanom kruhu), lebo majú strach urobiť krok vedľa - do neznámeho. Skús sa porozprávať najprv sama so sebou, zistiť, čo v skutočnosti chceš a podľa toho konaj a hlavne NEBOJ sa!, strach ochromuje a bráni nám konať. Držím palce

Dievčatá ďakujem za komentáre, človek vidí ako každá z Vás má na to iný pohľad. Každá niečo prežíva, zažila, prežila a to ju formuje. Ďakujem za povzbudenia tipu - nikdy nie je neskoro a podobne, ale to by sa musel stať "zázrak", aby som to takto smerovala, ja už nie. Kimka ani obeťou sa necítim, jednoducho sa to pokašľalo, možno zlá voľba partnera ..., prílišné očakávania od partnera a potom krutá bežná realita. Pozerám sa na to už časom trošku inak, je mi len ľúto, že dvaja ľudia, ktorý sa mali radi (aspoň ja určite som to tak cítila) zrazu došli do stavu - že lepšie sólo ako takto. Nemajú chuť niečo zachraňovať, lebo si myslia, bože to už tu toľko krát bolo a čo z toho, žiadna zmena k lepšiemu.
Ale osamostatniť sa vieš prečo nemôžeš, tak ti čo ostáva, ak chceš fungovať, odstrihnúť sa citovo od tohto človeka a žiť svoj život s deťmi a tešiť sa z iných vecí. Má to pár výhod ak to tak nadnesene poviem - nerobím fuul servis, riešim len svoje vecí a okolo detí. Je to určitý druh slobody, síce za nejakú cenu, ale dá sa. Až sa "bojím", že mi to začína vyhovovať, ten božský pokoj. Potom príde do hlavy nejaký červík a povieš si, veď toto si nechcela, tak prečo s tým niečo neurobíš a tak dokola .