Clare, píšeme ti od septembra 2008 stále to isté dokola - odíď aj s deťmi. Ponúkali ti tu už dievčatá dokonca pomoc s nájdením zamestnania aj ubytovania.
tyran?mamičkin synáčik?...
Ahoj clare,aj som na teba minule myslela,že čo je s tebou...neviem či práve toto chceš počuť,ale je načase odísť.mysli na svoje deti.
je mi ľúto a do plaču ked čítam tvoje riadky,nepoznám celý tvoj životný príbeh,ale pre mňa ženu by bolo nesmierne ponižujúce,keby mi môj muž takto vulgárne nadával pred deťmi.Aj v našom manželstve ako v každom inom pri hádke bolo povedané hocičo,ale pi.. a ku... nikdy-preboha živého ved si MATKA jeho detí.Tak načo čakáš-na zázrak-Georgína ti dobre
napísala.
clare,
viem, ze toto nechces pocut, ale si zodpovedna za to, v akom strese tvoje deti ziju a za to, ze na to tvoja dcera doplaca zdravim. Uz davno si mala odist. Na co cakas? Co sa ma este stat, aby si konala???
Eva
nemám ku Evkinmu komentáru čo dodať
Evka uplne s tebou suhlasim
Ano, to si uvedomujem. Ale kam mam odist? Deti tu chodia do skoly, maju radi svoje ucitelky, svoje kamaradky,... Neublizim im este viac, ked budu musiet opustit kamaradky, skolu, kde si zvykli? A okrem toho nemam kam ist. S mamou som sa nepohodla, nebola som tam uz mesiac a peniaze na byt nemam. takisto aj ja tu mam pracu a z coho budeme zit, ked sa sice odstahujem niekde do podnajmu a bez prace, prijmu.
Clare, si učiteľka. Aj dnes existujú učiteľské byty a dobrí učitelia sú všade vítaní. Už ti to tu dievčatá písali.
Vložil(a) mirka11, 11. August 2009 - 18:48
Vždy je riešenie,ak dokážeš bokom odložiť určitú časť peňazí, vieš ísť do podnájmu.Písala si že si učiteľka, tu v Bratislave stále hľadajú učiteľky . Podnájom 1- izbového bytu je okolo 300 EUR na mesiac.Máš nárok na daňový bonus teraz na jedno dieťa je 20 Eur. Rodičovský príspevok na jedno dieťa tiež asi 20 EUR. Koľko bude výživné na dieťa je na súdnu dohodu.100 EUR by mohlo byť reálne? Si pripravená si nájsť stratenú sebaúctu za takúto cenu?Plat učiteľky asi 500 Eur? Asi,neviem odhadujem.Zrátaj si a rozhodni sa.
Vložil(a) aretta, 11. August 2009 - 22:00
Clare, zamyslela si sa niekedy čo vychovávaš zo svojich detí??? Budú z nich bud týrané obete alebo tyrani, podla povahy. Ved iný vzor v rodine nevidia. Mojka, zastaviť to môžeš iba ty. Naber odvahu a zariad lepší život sebe aj deťom. Podnájom ti iste pomôže, existujú aj tzv. učiteľské byty. O jednom takom viem, je to na dedine nedaleko Levíc. Ak by si mala záujem, pošli maila a skúsim niečo pozisťovať. Iste si šikovná baba a dokážeš sa o seba postarať aj bez manžela a mamy. Hlavne nenechaj po sebe dupať, ani vlastnej mame.
hladas dovody, preco nie. Rozmyslaj a hladaj moznosti, ako ano.
To, v com ziju, tvojim detom ublizuje viac ako cokolvek ine.
Skus sa udobrit s mamou, vyhladaj krizove stredisko niekde u vas v okoli, navstiv socialnu kuratorku, podaj ziadost o rozvod...
moznosti a riesenia su, len ich musis CHCIET!!!
Eva
Ježíííííííš,clare11!
Predpokladám, že ten konkrétny učiteľský byt na teba nečaká dodnes, ale už si mohla mať takmer pol roka pokoj! Uvedomuješ si to? A nemusela byť ani dcérina diagnóza - možno... Ty si vážne myslíš, že bez tohoto terorizovania a ponižovania ti bude ešte horšie?
Ty nerobíš nič. Nič. Ale keď dvihneš hlavu, poobzeráš sa, uvidíš aj možnosti, aj ľudí, ktorí ti pomôžu.... Čo tak to skúsiť? Trebárs.... kvôli deťom....? Lebo - nehnevaj sa, ale správaš sa čisto egoisticky. Ty sa bojíš, tak nech tvoje deti dopadnú ako v budúcnosti rovnako - toto chceš? Ak áno, len postupuj ďalej pekne a pomaly v tejto ceste.
Clar
samozrejme im "ublizi" ak budu zit bez tyrana v kludnom prostredi. Ako inak.
Ja si myslim jedno, ze aj keby ti tu nanicmamy nasli pracu a byt - ty aj tak neodides, lebo nechces. A je jedno, ze tvoje deti trpia a dokonca aj ochoreju, lebo to tam uz ani psychicky a fyzicky nezvladaju. Hlavne, ze nemusis nic robit
Aj tak sa da
XClare, prepáč, ale podľa mňa im teraz ubližuje viac, ako keby im zoberieš kamarátov a učiteľky, Tvoj muž s prizeraním sa Tvojím im beriete detstvo.Neprinaleží mi Ťa súdiť, je to tvoj život,ale tie deti za nič nemôžu.
clare caka az jej deti spachaju sebevrazdu alebo si zacnu ublizovat v dosledku stresu v rodine a neadekvatnej starostlivosti a vychovy...len tak dalej, potom si sama odovodni, co si pre ne ako matka urobila, co si im ake detstvo pripravila...
mali by ti zobrat deti, socialka by mala davno vediet v com vyrastaju....
Eva
milá Clare,Ty si svoje deti porodila,Ty si povinná ich ochranit
,čo strašné ešte musí Tvoj muž urobiť,aby si si uvedomila,ze musiš a maš odísť,ked ubližuje Tebe ,dobre,je to Tvoj život,ale čo urobili Tvoje deti?prijmi pomoc,čo Ti tu dievčence ponukaju a chod od neho preč,aj s deťmi
.......noo, aspon som sa ,vykecala,lebo Ti žial stále dookola, všetky vravíme to isté..
Eva
Muž všetku vinu hádže na mňa. Vykričal mi pred deťmi, že keby som skapal, tak by im bolo bezomňa dobre. A mne sa už fakt nechce žiť. Dokonca mi raz staršia dcéra v zúrivosti vykričala, že keď sa rozvedieme, ona chce ostať u otca. Čo som jej spravila, že drží stranu otcovi a na mňa je takáto?
co si jej spravila, clare? odpovedz si sama! v prvom rade nechala si ju doteraz zit va takomto prostredi!
Eva
Clare,musi sa fakt stat naozaj nieco zle,aby si pochopila?Len moze byt uz velmi neskoro.
Veď ťa začínajú vnímať vlastné deti otcovými očami! Toľko opakovaných nadávok a toľko tvojho ponižovania zažili, že preberajú jeho model správania sa! Vidia, že on má "navrch" a nechcú byť tie slabé na ktorých sa iní vŕšia! Ty by si chcela - byť na ich mieste?
Eva M
ma pravdu. Vies co si spravila ? NESPRAVILA SI ABSOLUTNE NIC... To je to co si spravila a robis. Nerobis nic pre seba a ani pre svoje deti. A ako som pisala vyssie, aj keby ti nanicmamy nasli pracu a byt a ponukli akukolvek pracu - aj tak nie si ochotna nic nerobit.
Myslim, ze to chce minimalne regres - aby si zistila co zapricinuje tvoju absolutnu pasivitu a rolu obete, aby si sa konecne bola schopna oslobodit
Clare, Ty si vážne myslíš, že ublížiš viac svojim deťom, keď ich zoberieš zo školy,kde majú učiteľky, ktoré majú rady a od spolužiačok, ako tým, že ich necháš vyrastať v tom nezdravom prostredí? Ochorelo Ti z toho už jedno dieťa, čo sa musí stať, nejaká tragédia, aby si sa konečne spamätala? Ja osobne by som radšej jedla suché kôrky a bývala niekde v jednej izbietke, ako znášať všetko to ponižovanie. Dievča, veď Ty si už stratila všetku sebaúctu.
Chceš pri tom všetkom zažiť to, že aj Tvoje deti sa k Tebe začnú správať ako Tvoj "manžel"?
Clar kolko vykricnikov este potrebujes ?? Toto ti nestaci ??
Dovetok.
Nie ON, ale TY si zodpovedna za SVOJ zivot. NIKTO INY. Nikto ta nepriviazal k manzelovi, nikto ti pri hlave pistol nedrzi /predpokladam/. Takze ak je niekto zodpovedny za to kde sedis a za to, ze to NERIESIS si to TY. Aj ked sa ti to zda krute. Ale nie je. Je to brana k slobode. Lebo ak si si ty sposobila tuto bolest, TY z nej mozes vystupit. TY a nikto iny nema tu moc. Len TY si mozes pomoct. A popripade aj svojim detom - lebo zatial na ne moc ohladov neberies.
Takze Clar ak sem napises PROSIM POMOZTE MI SOM OCHOTNA UROBIT PRE SEBA A SVOJE DETO COKOLVEK - ja sa s tebou stavim aj o 100€ /ktore momentalne sice nemam/, ze ti nanicmamy velmi ochotne a rady pomozu.
Je tu dost ludi, ktori mozno cakaju len na TVOJ impulz - chcem ist prec, pomozte mi. No nasilu ti nikto pomahat nebude
clare podľa mňa čakáš, že tvoj manžel si uvedomí svoj podiel viny, že sa zmení...
zmenilo sa niečo tým keď si prečítal diagnózu v karte tvojej dcérky??? Zmenilo sa niečo tým keď tam lekár-ka napísala, že dieťa potrebuje pokojné rodinné prostredie???Alebo sa všetko ešte zhoršilo???
Očakávaš od svojho muža spoluzodpovednosť za to čo sa u vás deje -to je fajn- v princípe je to fajn.No ak sa tak nedeje už viac rokov tak je niekde zrejme chyba...
No v zásade ide o to vedieť rozlíšiť kedy je takéto očakávanie osožné a kedy už nie...
skúsila si sa na svoj problém pozrieť za pomoci nejakej alternatívy? Napríklad rodinné konštelácie, liečiteľa ktorý by ti vedel podať súvisloti s minulými životmi a prepojenie toho prečo zotrvávaš v takomto vzťahu? regresnú terapiu?Proste niečo skúsiť...
Toto ako ťa to silno drží má svoje opodstatnenie a je evidentné, že nevieš, nedokážeš urobiť potrebné kroky tak aby si pomohla sebe a svojím deťom...dôležité je aby si hľadala hlbšie, je to hlbšie prepojené...možno potrebuješ hlbšie argumenty prečo ten ktorý ktorý krok nedokážeš urobiť...
Toto čo ti tu radíme my môže pomôcť, môžeš si z toho niečo vybrať, a nemusíš, a možno cítiš, že by si aj mala, ale nedokážeš to...a niekde je ten dôvod prečo to nedokážeš, ale ten dôvod nie je nejaké univerzum všeobecne platné, to sú súvislosti ktoré musí každý hľadať sám...
Clare,ja mám len jednu otázku a prosbu na teba,zamysli sa nad tým...
Teraz chodíš na psychiatriu s dcérou a je na liekoch.Ja by som toto nedopustila,ale dobre,ja nie som ty.Takto ako vy žijete,sa o chvíľu dostaneš na psychiatriu aj ty.Čo bude potom,čo bude potom s tvojimi deťmi,s vašimi životmi?
vecer ti napisem viac, ale taaaaak velmi ti rozumiem.
prosim vas dievcata, clare ma toho naozaj dost na tanieri, nepridavajte jej este, tadial cesta nevedie... su puta, ktore ju drzia s manzelom napriek vsetkemu
tak tak andrea, clare potrebuje hľadať čo sú to za putá, odkiaľ prišli prečo sú tu...keď si človek zodpovie na tieto súvislosti vlastného života všetko nadobudne iný zmysel, význam...
Mňa tu tiež kedysi dobre "vymasírovali" niektoré NM a nepomohlo mi to, len to ublížilo a teraz som napriek všetkému ťažkému čo sme prežili spokojná, šťastná, vyrovnaná...len treba hľadať, nie tápať....na život neexistuje univerzálny návod....
nám napríklad nepomohlo nič čo je všeobecne dobre akceptovateľné ako pomoc...my sme museli ísť do úplne neštandardných možností, ešte aj z tých menej štandardných nepomohlo to čo mohlo pomôcť...ale hľadali sme...
pridava sa iba clar
Clarinka,
ja viem že je veľmi ťažké vyjsť so starých koľají, ale všetky dámy čo písali predomnou snáď nie sú z iného sveta, veď sa pozri na tie názory.. všetky rovnaké.. prečo asi? neboj sa čo bude, horšie už to nebude.. proste urob ten krok a ostatné budeš riešiť postupne, tak ako to príde.. netráp sa dopredu pre prácu, bývanie peniaze, rodičia Ťa isto v štichu nenechajú a aj keď viem že isto im nechceš byť na príťaž, nateraz asi lepšie riešenie nieje. Ale predsa ešte nie je všetkých dní koniec.. po daždi býva dúha.. a slniečko aj v živote je to tak, raz si hore a raz zasa dole, treba zdvihnúť hlávku k oblohe kôli deťom, od zážitkov z detstva sa bude odvíjať celý ich život.. takže by asi bolo vhodné čím skôr im zabezpečiť pokojné rodinné zázemie, bez ocka a hlavne sa veeeeeľa spolu smejte, uvidíš o rok, o dva aká budeš spokojná, hoci aj v skromnejších podmienkach a s menším príjmom, ale pokoj v srdci pohľad na spokojné deti za to stojí, ver mi.
Prajem veľa húževnatosti, sily a správnych rozhodnutí
P.S. kedysi som aj ja bola v podobnej situácii, hádky, nadávky, bez príjmu a bez chuti žiť..ak by si mala záujem, napíšem Ti ako to dopadlo.
Lucia
sa mi zdalo,, ze nemam casu, ale mam. clare neries teraz manzela, ani deti. potrebujes riesit seba. poriadne sa na seba pozri a pytaj sa, preco si myslis, ze si toto zasluzis? ako vnimas samu seba? ako hodnu lasky? alebo ze nemas ziadnu hodnotu? kazdy sa bude k tebe spravat iba tak, ako od teba citi, ze si to zasluzis
iste, ze nemas silu zit. tvoj muz nevidi, ze nieco treba zlepsit, tak mu to nepodsuvaj, nema to vyznam.
ja som bola v podobnej situacii 13 rokov. mozno v horsej, bitky atd...taaaak som sa snazila ukazat muzovi, akyje chybny. a vies co? jemu tak bolo dobre, on nevidel chyby. dlhe roky som hladala, ako sa pohnut z miesta. a konecne sa hybem.
iste si mala tazke detstvo. ked chces, chod a najdi si nejaku pomoc pre seba - psychologicku, liecitelku, sama sa z toho nevymotas. ja som nahodou nasla jednu ale super zenu a s jej pomocou pomaly zacinam vidiet svetlo na konci tunela.
s muzom sme sa takmer rozisli - uz sme mali vsetko podelene. a dali sme si poslednu sancu, s tym, ze nielen ja, ale aj moj muz potrebuje pomoc. a stala sa neuveritelna vec - buducu sobotu ideme k tej zenicke obidvaja a to moj muz odmietal pomoc 14 rokov.
budem na teba mysliet a ty hlavne mysli na seba
Krasny priklad toho, ked si clovek CHCE pomoct
andrea,hore vyššie píšeš:
prosim vas dievcata, clare ma toho naozaj dost na tanieri, nepridavajte jej este, tadial cesta nevedie... su puta, ktore ju drzia s manzelom napriek vsetkemu
čo si tým prosím ťa myslela?Kto jej čo pridáva?Ja som to nepochopila.To čo si teraz zhrnula do tohoto tvojho posledného komentára,jej tu dievčatá radia už 1,5 roka,presne to isté...
Každá ktorá sa ozvala jej chce pomôcť,nikto z nás jej tie problémy nenarobil.
fidorka trošku sa pripletiem do "rozhovoru"..
Niekedy aj tie najlepšie mienené rady pridávajú bolesť na aj tak dosť doráňanej duši...to čo napísala Andrea je veľmi, veľmi, super...
máš pravdu,andrea to krásne vyriešila,aj jej dobre poradila.Pre Clare je tiež len jedno riešenie ako východisko z tejto situácie.Ja do nikoho nerýpem,ani som to zle nemyslela,len som to nepochopila,som zvedavá,tak sa pýtam.Lebo naozaj neviem,čím jej kto ubližujeme.Tým že jej dievčatá našli ubytovanie,zamestnanie,aj osobnú konkrétnu pomoc jej niekto ponúkol,len už si nepamätám kto to bol...to nie je málo.
Len Klódik nesmieš zabudnúť na jednu veľmi dôležitú vec,medzi Andreou a Clare je veľký rozdiel,Andrea sa nakopla,lebo chcela a Clare stojí na mieste,lebo nechce.
clare stoji namieste, lebo nevie inac. aj ja som stala na jednom mieste dlhe roky a vykladala taketo zufale pribehy dookola. vsetko chce svoj cas. clare zufalo hlada, ale pre nu ten cas este neprisiel...
a co som myslela tym, ze netreba jej este pridavat a ze su puta, ktora ju drzia s manzelom, ktory si ju nevazi?
clare je uplne na dne. ona vie o tom, ze je treba odist, ale nedokaze. cim viacej to tu meliete dookola, tym viac sa tomu brani, lebo nema navod na to, co dalej. vie, ze sama by bola bez neho stratena, lebo si absolutne neveri. tipujem nestastne detstvo, absolutny nedostatok sebavedomia, lepsie toto zlo, ako nove nepoznane, kedy si mysli, ze nie je dost pekna, mudra, sikovna, veri tomu, ze si nikoho nenajde... veri tomu, ze nebude schopna postarat sa o deti. a co puta, ktore ich drzia spolu? funguju na principe kluc- zamok. taki aki su teraz obidvaja, sa doplnaju a navzajom sa potrebuju. tyran - teda jej manzel a clare, zena, ktora/ v najhorsom zmysle slova/, potrebuje byt tyrana, ked tomu rozumiete. to je to, comu clare veri, ze si zasluzi.
keby sa aj rozisli, nic by to nevyriesilo, lebo... clare by si nasla niekoho druheho, ktory by bol presne taky isty ako jej terajsi manzel a este by nebol otcom jej deti. to, co ona teraz vyzaruje by pritiahlo do jej zivota chlapa presne takeho isteho, ako je jej manzel.
jedinym riesenim z celej tejto situacie je zmena clare, znova, kde niet tyrana, nie je ani obet. potrebuje sa naucit mat rada samu seba a vtedy sa zacnu menit aj veci okolo nej.
ANO
ja by som to riesila regresnou terapiou,alebo mozno tu, mat na to peniaze
http://www.thejourney.com/czech/flyer_definitiv_zum_druck.pdf
Clare nič nehľadá,len sedí v kúte,drží si na chrbáte ten svoj pomyselný kríž,lebo veď všetci máme nejaké trápenie.Toto si ale zapríčinila sama,nikto iný,je dospelá,môže sa brániť,ale jej deti?
Nechce odísť od nich,lebo sa bojí,že stratí rodinu,ale pri tom nevidí,že už dávno o ňu prišla...Potrebuje pomoc,zúfalo o ňu volá,a keď sa dočká odpovede aj konkrétnej rady a pomoci,tak sa zasekne a NIE!Tak ako sa naučí mať rada sama seba,ako si pomôže sama,keď odmieta všetko a všetkých?Je zlomená a SAMA si nepomôže.
fidorka napíšem ti mail
ďakujem,už došiel
Clare, prečítala som si rady od ostatných, ako aj Tvoju ságu... A napadá ma len jedno: komu niet rady, tomu niet pomoci. Ty nemáš silu odísť. Ale mala by si prevziať zodpovednosť za Tvoje deti, toto všetko ich neskutočne negatívne ovplyvňuje. A tým, že svojmu mužovi nezabrániš takéto správanie, na tom nesieš vinu aj Ty. Viem, že sa to počúva zle, ale myslím, že je najvyšší čas s tým niečo spraviť.
už včera bolo neskoro
Hm, to áno. Veľmi zle sa číta takýto príbeh, kedy obeť nie je schopná odísť, ani kvôli svojim deťom. Úplne vidím osudy jej detí... nič pekné
Je to ťažká a komplikovaná situácia,ale možno má úplne jednoduché riešenie.Lenže ako ktorá žijeme,väčšinou dokážeme ovplivniť len my samé a nie ten druhý,aj keď často nám do života zasahujú rôzne udalosti,okolnosti a iní ľudia.Ale cestu,ktorou sa vyberieme,si určujeme každý sám,nikto nám nič nenanúti.Škoda len v tomto prípade,že problémy dospelých najviac zasahujú deti,ktoré si to ponesú celý život so sebou a za nič nemôžu.
Ja som sa dnes s deťmi o tom rozprávala a pýtala som sa na ich názor. Vysvetlila som im, že by sme mali odísť z domu bývať sami preč. Aby sme nežili stále v tých hádkach, kriku, aby ešte viac neochoreli, neboli sme nešťastné...Že môžu otca navštevovať aj on ich niekedy... A oni, Nechcú o tom, žeby sme sa mali presťahovať ani počuť! tak čo mám teda robiť, Ja predsa nemôžem odísť a nechať ich tu!
Clare,môžeš.Ver mi,že áno.Len či to dokážeš?
Deti by aspoň videli a vedeli porovnať,nie sú to malé detičky,sú už rozumné,nechaj ich nech sa rozhodnú samé.Keď budú cítiť,že im veríš,pochopia aj tie hádky a nezhody a aj nadávky.
Pred časom som ti aj ja písala,že mám kamarátku,ktorá žije tak ako ty.Už to nie je pravda.Má tri deti,nechala ich manželovi,odišla na psychiatriu,lebo už nevládala,šla sama dobrovoľne.Bola tam desať týždňov a keď sa vrátila,deti nechceli otca viac vidieť,odišli za ňou.Pretože pochopili,že nie mamina je tá zlá ako im otec húdol roky,ale že ocino je "chorý".
Ak mi žena povie, že čo ak jej bude chcieť takýto "manžel" vziať deti, odpoviem: nech si ich vezme. Je rovnako ich rodič ako ty. Má na tie deti rovnaké právo.
A okrem toho, deti to nakoniec všetko VŽDY pochopia.
presne tak Dreya,kto vie mať len múdre reči,nech to dokáže aj svojimi činmi.
Súhlasím . A nepochybujem , že takýto vzorný otecko ich veľmi rýchlo pošle za mamou. Ved ked nebude mať jej servis, ale bude musieť pohnúť zadkom, rýchlo ho zunujú. Je to žiaľ dosť krutá a častá realita. No a tak isto aj detičky zistia kde je sever
keby len to! v horšom prípade si z nich spraví nové obete - keďže tá doterajšia by mu chýbala. všetky príkoria, ktoré doteraz náša Clare by potom prešli na deti
kraaasny priklad
Preboha, čo mi to tu radite niektoré? Odísť aj bez detí?! Predpokladám, že aj vy ste matky, teda ako to môžete napísať? Vy by ste to urobili? Ja bez svojich detí nedokážem žiť.
Ja tvoje deti uplne chapem. Kam by s tebou isli, ked si si nechala nahovit aka si ne/schopna a neviem aka. Ty si ten "program" prebrala a jednas podla neho. Deti maju pud sebazachovy, nebudu predsa s niekym v kom necitia zadnu oporu...
Fakt by nebolo odveci skusit regresnu terapiu
Áno, clare11, dobre čítaš. BEZ DETÍ. Veď oni ťa držia v manželstve, nie? Oni nesúhlasia s tým, aby si bola šťastná, nie?
V prvom rade si TY. Ak TY nebudeš v pohode, nebude v pohode NIČ.
Mám dve deti. Jedno z prvého manželstva. Ani ona nechcela aby sme odišli od ocka. Odišli sme. Už na súde mi povedal, aby som nerátala s tým, že ju chce do výchovy.
Nechce ju dodnes. A to kedysi trhal zo seba oblečene, ako strašne ju miluje...
Ja osobne by som ju milerada nechala svojmu ocinkovi, nech sa stará. Je to jeho povinnosť, určená zákonom. Lenže...
A skutočne nie som jediná, ktorá vidí, že nehľadáš spôsob ako vykorčuľovať zo situácie.
Hľadáš spôsob ako ospravedlniť to, že si stále na tom istom mieste ako v roku 2008.
Dala som si ú námahu a prečítala všetky tebou založené blogy a ver mi, chce to riadnu guráž. V každom to isté...kopec rád zmietnutých zo stola slovom ALE..
Kľudne sa naštvi.
Všetko začína odhodlaním sa.
Clare, ale my ti to radíme pre tvoje a aj ich dobro. Nemyslíš, že je lepšie byť bez detí týždeň - dva alebo ked aj mesiac či dva ako dohnať k samovražde seba či dieťa??? Prepáč, ale ako ťa tak čítam, mám z toho ten dojem. Ved dcéru máš už na práškoch. Bud taká láskavá, naštartuj sa konečne a začni konať. NIE sa iba ľutovať!!!
Fidorka
Nechápem, kde mi to tu dnes skáče 18:08-na ten výrok to patrí
Prepáč clare11, ak si budeš chcieť nechať voperovať nové, funkčné srdce, budeš žiadať deti o povolenie? Koľko majú rokov?
Len pre to, že deti nechcú, aby ste odišli, budete všetci trpieť? Má ich otec rád? Venuje sa im? Páči sa im, ked do teba " kope "????
Dievča drahé, ide ti o život. A nielen tebe.
Najhoršie je, že s tým nič nerobíš...
A ani nebudeš robiť, si proste taká. Žiadať rady na všetky strany a na každú potom povedať: Dobre, ALE....
Ono stačí vykročiť jednou nohou, posunúť aj druhú nohu a pôjde to. Treba sa odhodlať a odísť.
tie deti za teba clare nemozu rozhodovat. robila si za vsetko zodpovedneho muza a teraz robis zodpovedne deti. bud zodpovedna ty. mozes sa zaujimat o nazory na skolu, nove byvanie, mikinu, farbu bicykla, ale nie na to aby si teraz vybrali a rozhodli za vas ako budete zit. zaujimaj sa o ne ako doteraz, co si myslia, ale rozhoduj ty a sama. drzim palce. aj deti sa upokoja. ale potrebuju aby si bola rozhodna a pokojna ty.
Clare,tebe sa tu žiadna rada nepáči,nič ti nevyhovuje...vieš čo by si potrebovala zo všetkého najviac?Nie tých objímajúcich smajlíkov,čo tu krútia hlavami (zrejme už ani oni sa nevedia na to všetko dívať),ty potrebuješ objatie.Objatie skutočného veľkého a mocného dobrého chlapa,ktorý ťa bude mať rád a vážiť si ťa takú aká si.A to ti tento,ktorého máš doma nedá...od neho sa toho nedožiješ a keď budeš pri ňom aj naďalej,tak sa toho nedožiješ nikdy.A keď si ťa bude vážiť tvoj chlap,budú si ťa vážiť aj deti...
zlaticko na co cakas ?na zazrak ze sa zmeni musim ti povedat aj ked je to krute nezmeni a nabuduce ked mu vylejes pohar vody do tvare ta este aj zbije myslim to vazne mas psychycky chore dieta ktore potrebuje klud lebo ocd cize nutkave myslienky moze prepuknut aj nieco horsie preco neodides nemas kam ?a mas pravdu je to psychicke tyranie a fyzicke nema k tomu daleko a co chces este viac schudnut tak ze nebudes vladatk detom sa postavit ? alebo chces skoncit na psychyatrii aj ty ?nerozumiem naco pises taketo veci ked sama davno v hlbke duse vies co mas spravit potrebujes to pocut od inych hovorim ti utekaj kade lahsie odtial kde si a ak to je tvoje ,zbal cloveku ktory uraza teba aj tvoje dieta veci a posli ho kade lahsie lebo moze sa stat ze raz sa budes pozerat do oci zene ktora ti bude vsetko davat za vinu a bude to tvoja dcera ktora bude mat zniceny zivot nie len detstvo aby sa ti nestalo ze ked budu velke a nepovedali ti mami preco si neodisla ?a ty povies nechceli ste !a deti ti povedia mami boli sme deti ty si mala rozhodnut oni zistia ake je to super ked bude doma pohoda a klud a budu stastne ze maju taku mamu co sa voci vsetkemu takto postavila a budu na teba aj hrde
Ked si tu tak dlho nebola, verila som, ze si sa urazila, zamyslela a nieco so sebou aj porobila a vidim, ze sa naozaj zmenilo vela- ale k horsiemu. Teraz si uz len nalistuj svoje stare prispevky a mozes si zhodnotit ako bolo kedysi a ako je u vas teraz...a kam to cele smeruje...cim budu deti starsie, tym menej si ta budu vazit, pretoze ty si nevazis sama seba...si pre nich presne to, co ti hovori tvoj muz...je to pre nich normalne, lebo kazdy si necha len to, co sam dovoli a ty si to tvojmu muzovi dovolila a dovolujes to aj detom...
Cize mas dve moznosti: spakujes sa a pojdes prec a zacnes konecne zit svoj zivot....alebo ostanes tam kde si a budes otrok svojho muza, svokrovcov aj deti. Tvoje deti dospeju, maju naozaj zly priklad do zivota, nenaucila si ich nic, neukazala si im ze mas hodnotu, ze sa vies za ne postavit a ze nie si to, co ti naklada tvoj muz. V mene nejakych pokrutenych hodnot ako uplna rodina a miliona inych vyhovoriek zijete vsetci v absolutne nefunkcnej domacnosti.
Clare, mas co si chcela. Ty chces takto zit, nechces pocut nijake rady. Potrebovala si sa len opat vyzalovat.
Si po usi v blate a je ti tam dobre.
Nikto ta nevezme za ruku a nepovie ti pod, tu mas novy domov.
Nikto nepride za tvojou rodinou a nepovie im no no no, nebudte taky bakani na maminku.
Budu na teba este horsi. Chce to len cas. Ty ho mas? Kolko mas rokov?
Ale ked ty ked mas chut na cakanie co bude tak ok...cakaj si---je to tvoj zivot, nie moj, ani georginin, evin, polarkin...TVOJ a len ty sama si zodpovedna za to ako ho prezijes....
Clare, kedy sa chces konecne pozriet na to, ako sa veci maju? A realne zhodnotit svoje sance na novy zaciatok?
Co myslis, na co su azylove domy a preco sa ponuka pomocna ruka zenam ako ty? Lebo je to normalne ako zijes?
V kazdej rodine su problemy ... moj manzel mi rano povedal: milacik, ranajky, kavicka a dal mi pusu. Kedy to naposledy urobil tvoj manzel? kedy ti uvaril? Co ti dal na valentina? Na sviatok? Vzal ta von? Myslis, ze ty si toto nezasluzis? No ked si to mysliet budes, tak si to aj nezasluzis.
Mas pravo byt milovana zena aj mama...ale zacat musis od seba...
Bohuzial, alebo vdakabohu ?
Neviem... Zalezi od uhla pohladu sme si mi strojcom svojho ne/stastia. A vzdy mame minimalne dve moznosti co mozeme urobit. Zostat, alebo odist.
Clare uz si prepasla chvilu kedy by mozno aj deto sli s tebou. Uz si v tom tak hlboke, ze aj vlastne deti sa ti otacaju chrbtom. A ked zostanes bude to len horsie. Uvazuj preco deti nechcu ist s tebou ? Deti maju cit sebazachovy. Si pre ne slaba a oni potrebuju prezit. Oni potrebuju niekoho, kto sa o nich postara. ZATIAL /pisem zatial, lebo vzdy jemoznost, ze to bude aj inak / nie si schopna postarat sa o seba.
Co mozes stratit Clare odchodom ?
Deti ? Muza ? Domov ? To uz davno nemas. Z toho co pises mam pocit, ze si nevitanym hostom . Ked odides mozes najst svoju sebauctu, hodnotu a silu
- a ja verim, ze ako tu uz jedna nanicmamina napisala - tvoje deti budu na teba hrde
Clare, kopec ludi mozno len caka na to, kedy vystries ruku a povies pomozte mi prosim. Len ty musis chciet. Bez toho to nejde
Ja viem, že mám právo...a tiež si uvedomujem všetko ostatné.
A kedy mi do postele muž naposledy priniesol raňajky, No napr. dnes. lenže ja mu na kašlem. Najviac ma štve, že on na mňa nakričí, a to aj pred deťmi prasačiny a potom si myslí, že na druhý deň sa s ním vudem normálne baviť a dokonca ešte aj sexovať! No to je už vrchol!
Takže keď aj náhodou tvoj muž urobí niečo pekné, tak to ohrdneš? Clare, potom sa ani nečudujem, že to u vás vyzerá tak, ako to vyzerá. Takto sa správajú malé deti...
Geo,
ja viem, že do tej konkrétnej rodiny nikto z nás nevidí - ale za seba - ak by mňa niekto roky terorizoval a ponižoval, asi by som aj ja mala tendenciu neveriť, že úmysel je úprimný a nezištný. Veď podľa toho, čo tu čítame (aj keď je to len pohľad z jednej strany) - toto je jasná metóda biča a cukru - no rozhodne nič, čo by som si chcela zažiť na vlastnej koži
Adus, veď práve - píše sem len Clare. A už dosť dlho. A aj keď je to len jednostranný pohľad a len cez písmenká, sem-tam napíše Clare niečo, podľa čoho sa dá usudzovať, že aj ona občas prileje olej do ohňa. A ako napísala aj Andrea, medzi Clare a jej mužom sa zrejme jedná o nejakú prapodivnú symbiózu. Tomuto úsudku zodpovedá aj to, že Clare tvrdohlavo (a napriek všetkým znakom, že ich spolužitie nie je zdravé) odmieta odísť.
Nie, keď môj muž urobí niečo pekné, tak som rada a poďakujem sa. Lenže to je raz za sto rokov. A ja jednoducho , keď ma muž hnusne pouráža aj pred deťmi, tak na druhý deň sa nebudem tváriť akože je všetko v poriadku a zobať mu z ruky. Ja Ťa nechápem Georgina, prečo ma chytáš za slovíčka? Neverím, že by si vždy konala tak ako tu vždy múdro každému "radíš" a vždy tak, že si poriadne udrieš a mám pocit, že vždy tak z postu toho nadradeného.
Clare, nikto ti nenapísal, že máš manželovi zobať z ruky.
A nechytám ťa za slovíčka - čítam všetky tvoje blogy a podľa tvojich písmeniek a hlavne podľa tvojich reakcií si vytváram predstavu, ako to u vás doma asi vyzerá.
clare,tebe skutočne nič nevyhovie.Chápem,že ľudia ktorí sa po rokoch hádok a urážok chcú udobriť,je to ťažké,ale ty zrejme nechceš.Ty chceš len poľutovať.Kto vie,či ale nepotrebuje poľutovať aj tvoja svokra,alebo manžel,pretože teraz tomu už začínam prichádzať na koreň.Máte to riadne domotané,ty si negativisticky naladená voči všetkému a každému,takto sa tvoj život nezmení k lepšiemu.
Lydusha
+ keď odídeš bez detí teraz, to neznamená, že to tak musí ostať. Deti si samé urobia svoj názor a rozhodnutie môžu zmeniť.
Clare, neviem aku mas specializaciu. Toto su inzeraty na profesii
http://www.profesia.sk/praca/skolstvo-vzdelavanie-veda-vyskum/ucitel/
Byt do prenajmu tiez nebude tazke najst . Rada ti s tym pomozem, ak budes chciet
. Psychologicku pomoc, ci liecitela mozeme tiez skusit najst
. V aprili dokonca pride Radko do NR
. Neviem z ktoreho kraja si. Ak by si chcela mozno by sme ta mohli vyzdvihnut cestou.
Chces ???
Ďakujem Polárka. Ja som ale zo severného Slovenska ... A kto je Radko?
Daj si v pravo do okienka Hladat "Radko" a precitaj si .Mozno ta to zaujme. Nevadi, ze si zo severneho Slovenska. Na cas mozes pracovat aj v inom regione a za detmi dochadzat
.
Nehladaj preco to nejde, ale skor AKO BY TO ISLO
Popripade ked by si chcela, ale musi dat vediet ci chces, ba sa mohli nanicmaminy informovat vo svojom okoly a skusit nieco vybavit. Co na to povies ?
Clare, ten Polárkin nápad sa mi vidí veľmi konštruktívny.
Veruže by ma nenapadlo hneď riešiť to takto. A mne sa to vidí veľmi reálne. Prečo by si ty ako matka nemohla dochádzať na týždňovky tak, ako to bežne robievajú muži? Vidíš? Aj ja mám už skostnatené myslenie...
Budeš presne ako ženy, čo chodievajú do Rakúska a Nemecka... A skôr by si sa aklimatizovala bez detí.
Plus: to staré známe poznáš: "všetko zlé je na niečo dobré". Ak zostanú v opatere otca, ver, že toto deťom oči otvorí.
Veľmi na teba budem myslieť a držať ti palce, aby si sa nad tým aspoň zamyslela a nabrala odvahu to skúsiť... Veľmi veľmi!
...je mi ľúto čo prežívaš...
Clare,
keby si odišla bez dievčat, aspoň by si si ľahšie zvykla na nové podmienky; zariadila veci a podobne. Keby ťa prišli navštíviť, videli by, ako je u teba, ako je doma a verím, že by si z toho vyšla víťazne
Nemáš naozaj nikoho, na koho by si sa mohla obrátiť? Kamarátka, sesternica, babka, teta... Keby som ostala sama s deťmi, asi by som skúsila popasovať sa so situáciou s kamoškou s podobným osudom. Pomohli by ste si aj so strážením detí a podobne - väčší podnájom vyjde lacnejšie (keď sa delí dvoma), raz by navarila jedna, raz druhá. Pokiaľ máš nejakú osamelú tetu, strynú, známu, možno nejakú inú staršiu pani, mohla by si jej ponúknuť pomoc (či už s opatrovaním jej samej alebo okolo domu a podobne) plus nejaké nájomné za izbu, ktorú nepoužíva alebo obývateľné podkrovie. Podľa mňa radšej nechoď veľmi ďaleko, aby ste nemuseli toho meniť priveľa. Bolo by fajn, keby aj muž bol blízko kvôli dcéram a aby si v dnešnej ťažkej dobe nemusela ešte hľadať prácu (to by veci len skomplikovalo). Poobzeraj sa po možnostiach. Určite sa ti niečo pritrafí. Hľadaj, pýtaj sa, informuj sa, buď činná. Odhodlaj sa už konečne. Veľmi ti držím palce.
Clare, zvládneš to! Pomôžeme ti. Minimálne tu budeme pre teba vždy, keď budeš mať všetkého plné zuby. Len už niečo rob! Jasné?!
Čau!
Clera,keby sa to tykalo ,len teba ,tak si druhu vetu nezasluzis,
KOMU NENI RADY TOMU NENI POMOCI,
ale su tu deti,urcite je vychodisko,ale ty nic preto nespravis,naco sem pises,ked nic nepodnikas,nehnevaj sa,ale mne je luto tvojich deti a mam hnev na teba,ze ti nezalezi na detoch,naco si ich mala ,ked ich nevies branit a uz jedno je chore,to je len otazka casu ako to bude pokracovat s dalsimi,to je lahko povedat ,ze nechces zit a co tie deti,rozmyslala si co by bolo s nimi,zeny ti radia tak sa vzchop!!!!!!!!!!!
Ahoj Clare, zda sa mi, ze si dovolila tuto situaciu zajst pridaleko.Tak ako je tvoj manzel zodpovedny za zlu atmosferu ktoru vytvara doma, tak aj ty si zodpovedna za to, ze to dovolis.Dovolis aby sa k tebe spraval hrubo a dovolis aby tyranizoval deti. Na co cakas, kym nabrie odvahu vas mlatit? A potom sa budes vyhovarat ze on nas bije?No ked si o to koledujete, tak vas bude aj bit.Ja osobne si myslim, aj z vlastnej skusenosti, ze ked raz vztah nadobudne takuto podobu, a hlavne aj voci detom, to sa nikdy nenapravi, nech ti hovori kto chce co chce. Nejde to. Postupnym "dozrievanim" vo vztahu ste dozreli na toto? Nemali ste to dovolit, ale zase, vychadzali ste len sami zo seba a tym padom, ste vytvorili vas vztah nefunkcny a nezmysleny. Nech vas nedrzi spolu len majetok a myslienka - mame spolu predsa deti. Niektori ludia by proste nemali spolu zit, lebo sa tym pacha viac skody ako osohu. Nech uz pojdes kamkolvek, hlavne chod , nezostavaj.
clare potrebuješ dnes pomoc verbálnu aspoň zatiaľ. je mi ľúto čo prežívaš. vzťahy sú zložité a niekedy práve to čo nám najviac ubližuje tak veľmi milujeme. to však neznamená, že sa musíš nutne zničiť. po prečítaní tvojich príspevkov, neviem či to správne chápem, ale nadávky, vulgarizmy a osočovanie je u vás obojstranné. teraz sa to navyše odrazilo na zdraví vašej dcéry. ale ani to ťa-vás neposunulo ďalej. choré prostredie v ktorom žijete a /ne/vychovávate svoje deti treba liečiť. ak na to nemá silu partner, tak by si sa mala zmobilizovať a ak už všetko ako píšeš robíš kvôli deťom, tak sa neuzatváraj pred nimi, ale ukáž im čo všetko si schopná pre ne urobiť. žiješ s mužom kvôli deťom, nechceš odísť kvôli deťom, tak prečo pre tie decká nevytvoríš zdravé prostredie?! takto ako to píšeš, je to tvoj pohľad na vec a problém. bolo by dobré vypočuť si aj druhú stranu - tvojho manžela, ža ako to vníma celé on.
My sme sa sťahovali už 3-krat.Bali sme sa najma o deti,že prídu o kamaratky.Lenže ked boli vynate zo zlého prostredia,pomohlo im to.čo sa týka kamaratov,tých si našli za pár dní.Neboj sa toho.Ked je detom dobre,su spokojné,je to pre ne to najlepšie v živote.Deti su všade. A deti sa radi zoznamuju s dalšími deťmi.Kamaratou si určite najdu.Rozhodni sa,či je lepšia strata zleho života,alebo kamaratou detí.Priprav deti predom na nove prostredie,hovor s nimi o takej možnosti.Potom sa razne rozhodni pre to,čo bude pre teba lepšie.Držím ti palce,pri riešení ťažkej situacie.
V žiadnom prípade od neho bez detí neodídem. Jednak viem aký je, keď ho chytí to jeho obdobie a inak ja by som bez nich nevedela žiť. A nech mi na to povie kto chce čo chce, je to môj názor. A popravde o žene, ktorá by to urobila si myslím svoje.
"A popravde o žene, ktorá by to urobila si myslím svoje."
- clare a co si myslis o sebe a o svojom konani?
Eva
a ja si myslim svoje o tebe, tej ktora necha chlapa tyranizovat celu rodinu, ta, ktora nici detstvo svojim detom svojim vahanim, tej, ktora demoluje detsku psychiku tym, ze je slaboch, ktory necha nech po nom kazdy dupe....
deti maju detstvo iba jedno, raz ta budu nenavidiet za to, co vsetko si dopustila...
V žiadnom prípade od neho bez detí neodídem. Jednak viem aký je, keď ho chytí to jeho obdobie a inak ja by som bez nich nevedela žiť. A nech mi na to povie kto chce čo chce, je to môj názor. A popravde o žene, ktorá by to urobila si myslím svoje.
Výborne. Tak potom nes následky svojich NEČINOV.
Ďalší dôkaz toho, že nehľadáš konštruktívnu pomoc, iba dokazuješ, že ON je ten zlý..NIE, clare11, TY si tá zlá, TY dovoľuješ, aby ON ubližoval tebe a deťom...
Nikto iný, len a len ty, s tým vieš niečo urobiť? Čakáš na čo? Až práde, ja neviem, sonia alebo lydusha, chytia ťa za ruku, pohrozia tvojmu manželovi NONONO a všetko bude OK? Že sa manžel ZÁZRAČNE spamätá a bude presne taký, ako chceš?
EE, takto to nefunguje.
TY sa musíš pohnúť z miesta...
Ak by si odišla bez detí, neznamená to, že ich nemiluješ...znamená to len toľko, že sa potrebuješ dať do poriadku a pokiaľ sa oni na tom nechcú podieľať, dopraj im, nech si užijú otca..
Alebo? Je niečo, čo si nám zamlčala? Niečo, o čom vieš len ty, čo v sebe skrývaš a čo je pravou príčinou tvojho ne/konania??
Clare
a ako inak chces pomoct sebe a detom a mozno aj manzelovi ?
ved nikto ti nevravi, ze mas odist na vzdy. Len na cas, kym sa das dohromady a objavis v sebe stratenu sebahodnotu a istotu
Och, prepáč, že zase píšem, ale napadlo mi ešte aj iné riešenie tvojho problému.
Ostaň doma, pri manželovi, aj s deťmi a prijmi ho takého, aký je, s jeho chybami i pozitívami. Ber ho ako svoju súčasť, ktorej sa proste zbaviť nedá, a prispôsob svoj život tak aby si bola spokojná s človekom, ktorý ťa ponižuje, "kope" do teba, ktorý sa vyvyšuje, hucká proti tebe deti...toto všetko je predsa tvoj život, tak ho neopúšťaj, ži si ho a buď šťastná s tým, čo si si vybrala.
Je to veľmi smutný život tiež by som odišla ale v prvom rade do centra pre matky a deti tam by sa deti v prvom rade aj ukľudnili pomohli by ti z robotou ,učiteľov v Bratislave berú nenechaj sa urážať a deti stresovať. Niektorá tu spomínala podnájom za 300E to určite nie to bude viac mám znamych čo dávajú byty do podnájmu určite nie za tristovky hoci by som ti to priala zo srdca aby si taký našla rozhýb sa už konečne.
Clare dievčatá ti radia a ty na všetko Nie .Ale uvedomuješ si v akom prostredí tvoje deti vyrastajú?A aké následky to môže mať do budúcna ?ako sa oni budú správať v dospelosti k svojím partnerom?Alebo ti to je jedno,keď sa trápiš ty tak sa môžu aj ostatný?Ja viem,že odísť nie je ľahké ale pre dobro svojich detí by som urobila čokoľvek.Nečítala som tvoje príspevky od začiatku ale tieto posledné a ja som si myslela ,že si nejaká (prepáč za výraz puťka domáca)ale ty si vzdelaná žena ,prečo necháš so sebou zametať Sliapať po sebe?Veď si študovala pedagogiku a asi aj psychologiu a ty nekonáš?Nehnevaj sa ale mne sa zdá,že ti to takto vyhovuje.
Rada by som vedela ako to dopadne a ako dopadnú tvoje deti.
Dlhší čas som sa neozvala, lebo som čakala ako zvyčajne od niektorích spŕšku nepríjemných slov... Ale teraz som už vážne na dne a potrebujem pomoc...aspoň zatiaľ verbálnu.
Áno, stále žijem s mužom u jeho rodičov a nič sa nezlepšilo, práve naopak.
Mojej dcére zistili na detskej psychiatrii OCD - chúďa sa trápi, stále jej v myšlienkach behajú slová, že jej mama je pi.., ku...,
roky to počúvala od muža, až z toho ochorela. ja som s ňou zašla k doktorke pre lieky. Povedala, že asi túto poruchu spustil stres v ktorom žije. Potrebuje harmonické rodinné prostredie, aby sa z toho dostala. Napísala jej to aj do zdravotného záznamu, aby si to muž prečítal. Dcéra je teraz veľmi neposlušná, kričí, odvráva - najma k mužovi. Ten stále pre to po nej len hučí a niekedy ju capne aj po zadku. vyhráža sa jej, že ju "nevyberie zo školy, keď neposlúcha a že už nemá otca, dokonca, že povie v škole, že aké žerie tabletky a kde sa lieči!!!" To vtedy ke´d dcéra mu povie, že to povie v škole, čo robí. podľa mňa toto je už psychické týranie!!! Strašne sa vtedy pre to pochytíme a je zase bordel - zase si deti vypočujú aká som ku,... a že sa váľam v dome jeho rodičov,... Je mi nanič, schudla som 10 kg, som stále unavená nervózna, nemôžem spať - všetko ma strašne trápi, zožiera. Muž ako keby si svoju chybu ani neuvedomoval.
Všetko vyvrcholilo nedávno, keď sa doma opil a večer, keď už mali deti spať im na mňa kydal, že som pi.., že sa kur... za peniaze,... Deťom malým, z ktrých jedno je z takýchto vecí už choré!!! Myslela som, že ho zabijem - normálne ako som v ruke držala pohár vody, tak som mu ho vyliala do ksichtu. teraz sú deti odvčera u mojich rodičov a ja tu zavretá v jednej izbe. Muž je teraz u mamičky na obede, lebo je urazený, že ja som mu nič dnes nenavarila!!
Chcel sa udobriť, aj sa mi ospravedlnil, ale toto už prehnal a ja už ho nemôžem ani cítiť. neviem ako z toho von, ale si uvedomujem, že toto všetko speje do záhuby a ide tu už aj o zdravie detí!!! Nechce sa mi žiť...