reklama

Už ďalej nevládzem!!!

leniela , 19. 01. 2013 - 18:23

reklama

Ahojte, velmi pekne vas prosim o radu, lebo sama to uz nezvladam. Som vydata este len rok, ale s manzelom sme spolu 5 rokov, momentalne som tehotna v 5. mesiaci a som zufala. Manzel sa o mna ani o babo vobec nezaujima ma svoje konicky ktorym sa venuje naplno, momentalne ma dlhsie volno, tak nechodi do prace, ale doma je minimalne a ak aj je, tak bud sedi za PC, alebo kuka telku, alebo sa hra na telefone. V domacnosti absolutne nepomaha ale s nicim!!!ja chodim do prace, kratky dlhy tyzden, taham 12-ky, ked mam volno musim varit prat upratovat nakupovat, zatial co on sa flaka,ked mam 2 dni v tyzdni volno, on ide radsej na turistiku na cely den, akoby mal byt so mnou, pride na 2 hodky domov a uz ide do krcmy, ze co bude doma. Ja uz naozaj nevladzem, potrebujem oddych, trochu volna, a trochu pozornosti, najviac ma mrzi, ze ho netrapi ako sa mam, ci je vsetko v poriadku alebo ci babo este nekope, no nic, ale absolutne Plačem uz neviem co mam robit, stale sa len hadame, lebo mu to vycitam, a potom len placem, lebo som citliva a ublizujem tym len sebe a miminku Smútok


reklama


reklama

ludka79, So, 19. 01. 2013 - 20:53

skus sa správať ako on... doslova nenakúp ,nevyper, nenavar, aspoň 10dni !!!!sa zahraj na sebca! sprav si program s priateľkou!!! a vylož si nohy!!!

georgina, So, 19. 01. 2013 - 21:01

Taktika kto do teba kameňom, ty do neho ešte väčším je v manželstve jeden z najspoľahlivejších spôsobov, ako sa veľmi rýchlo dopracovať k rozvodu.

nemozna (bez overenia), So, 19. 01. 2013 - 21:57

Ja často praktizujem taktiku kto do teba kameňom Ty doňho chlebom. Sú ľudia na ktorých to absolútne nefunguje.
Stále skúšajú koľko chleba si schopná vyprodukovať, ak skúsim kameň - aha! zistia, že sú hranice. Takže tak.

georgina, So, 19. 01. 2013 - 22:01

Písala som o manželstve.

nemozna (bez overenia), So, 19. 01. 2013 - 22:04

Viem. Slnko Chcela som počuť Tvoj názor.

georgina, So, 19. 01. 2013 - 22:12

Zásadne jednám s ľuďmi slušne, nerobím nikomu podrazy, naschvály, nemanipulujem, citovo nevydieram, nehrám "hry". Občas mi ešte ujde tón a intenzita hlasu - hold, som od prírody cholerik a nie som dokonalá.
Takmer vždy sa nakoniec dohodnem s každým, len to občas sakra dlho trvá.

Toto ťa zaujímalo? Úsmev Úsmev Úsmev

zuza2, Ne, 20. 01. 2013 - 14:45

Tlieskam Tlieskam Tlieskam medzi smajlíkmi by som uvítala aj palec dole...niekedy by sa zišiel Chichocem sa Chichocem sa Chichocem sa

lydusha (bez overenia), So, 19. 01. 2013 - 21:02

Nebolo by vhodnejsie sa- namiesto hrania absurdnych hier kto z koho, posadit si manzela a pohovorit si s nim ako partnerom?
K comu su dobre taketo maniere ja tebe, ty mne?
On evidentne problem nema, problem ma pisatelka, takze ked s niecim nie je spokojna, chce to zmenu...no nie som si ista, k comu by bol dobry tebou spominany strajk. Mne keby toto urobil muz, tak mam na haku, no neupratuj, svet nepadne...ale ze by som sa isla zrazu potrehat a zacala upratovat ja- to si mozes byt ista, ze by to mnou ani nehlo....

ludka79, So, 19. 01. 2013 - 21:08

nemala som na mysli robiť si naprieky, ale možno že by mu došlo že nieje na hoteli... Vyplazený jazyk

georgina, So, 19. 01. 2013 - 21:10

Môžeš si byť istá, že nedošlo. Toto jednoducho nefunguje.

lydusha (bez overenia), So, 19. 01. 2013 - 21:11

Preco by jemu malo nieco dochadzat? V partnerstve sa ma komunikovat a necakat, ze mi ten druhy bude citat myslienky...

georgina, So, 19. 01. 2013 - 21:16

Leniela, zožeň si knižky od Plzáka, je v podstate jedno, ktorou začneš, a čítaj a čítaj a čítaj. Potom uvádzaj do praxe.
Ty si nespokojná, ty rieš.

Buba (bez overenia), So, 19. 01. 2013 - 23:05

Pomerne podobny problem o komunikacii sa tu riesil nedavno. Ak by to bolo skutocne, ako to opisujes, opytam sa, preco si si ho brala? Realita je vsak asi taka, ze on vobec netusi, o com tocis. Si tehotna, pre neho normalne. Tehotna bola aj jeho mama a asi niekolkokrat a otec sa zrejme spraval podobne, ako teraz on. Bola som tehotna trikrat a tiez som mala predstavu, ze manzel bude okolo mna behat, pusinkovat ma, drzat za ruku a nosit mi chladene zeleninove stavy. Nestalo sa, a zato nas velmi lubi. Vychadzaj z predpokladu, ze aj Tvoj muz lubi Teba a Vase dietatko. Sadnite si a bez placu a vycitiek mu jasne povedz, co od neho chces, co ma doma on urobit, kedy a ako ho potrebujes. Ale jednoducho a najlepsie s humorom a usmevom. S humorom, nie sarkazmom. A pan Plzak je skvely, aspon sa pobavis.

vyvyka, Ne, 20. 01. 2013 - 08:10

Leniela a ako sa choval k Tebe, kým si nebola tehotná? Predpokladám, že rovnako, len s tým rozdielom, že vtedy Ti to nevadilo. A tiež predpokladám, že ani len netuší, čo od neho chceš.naozaj muži nevedia čítať myšlienky a ani len tehotným Mrkám . Skús mu to vysvetliť, ale niečo mi hovorí, že to bude dlhšie trvať, lebo ty chceš zmeniť jeho postoje a návyky, ktoré mu doteraz vyhovovali.

Ariesa, Ne, 20. 01. 2013 - 10:42

urcite v prvom rade rozhovor. ale preco by to, ze prestane robit full servis, mala byt hra? ja mam tiez niekedy dost a zariadim sa. nehram hry, len sa pocuvam.

georgina, Ne, 20. 01. 2013 - 10:51

Rozdiel je v motivácii. Ak niečo nerobím, lebo jednoducho nevládzem, je to niečo úplne iné, ako keď nerobím z trucu.
To prvé je normálna dospelá rekacia, to druhé dupkanie nožičkou trojročného dieťaťa.

Miesto rozhovoru boli len hádky, výčitky a plač, čo je stále silnejší tlak zo strany manželky, prirodzenou reakciou bol stále silnejší manželov odpor.
Ak si manželka teraz ešte aj začne dupkať nožičkou (ja chcem, ja chcem, ja chcéééém!), tak amen tma.

púpavienka, Ne, 20. 01. 2013 - 14:01

Nuž ako vidím a čítam v komentároch - u nás už každý má žiť šťastný život ak taký nežije je si na vine sám a môže sa hanbiť, lebo nevie také niečo jednoduché. Stačí prečítať pár kníh a je to,
kam sa hrabú psychologické poradne.
Zrejme prestávam chápať.
Geo, napadlo ťa niekedy že zásluhu na Vašom vzťahu môže mať tvoj partner? - čo by si robila ak by inak reagoval?
Moja kolegyňa vyriešila problém slúžky v rodine - bez ohlásenia - nevarila a nechala lístok čo treba nakúpiť a ona išla ku kaderníčke. Najskôr si doma mysleli že je to vtip, ale ked v sobotu ležala do 11 a nič neurobila, konečne bol čas na rozhovor, ktorý dovtedy viedla iba ona a tak sa podieľali aj muž, dcéra a syn na chode domácnosti. Takže neviem, prečo by malo ísť kto z koho, ak sa tak zachovám, alebo nemá právo len tak sa venovať aj ona svojím koničkom alebo iba dieťaťu?
pekný deň Slnko

georgina, Ne, 20. 01. 2013 - 14:15

Ale každý si u/robí podľa seba, Margori. Tak to bolo, je a aj bude.
Môžem tu popísať trebárs osemdesiatdva kilometrov písmeniek, aj tak na tom nič nezmením, a ani to nemám v úmysle.

Napísala som tu svoj názor, ako všetci ostatní. Mám ho podložený nielen celkom slušnou kôpkou naštudovaných kníh, ale aj pozorovaním v mojom živote, v živote mojich blízkych, priateľov, známych a tak ďalej, a hlavne "testovaním".

V mojom manželstve som skúšala obe taktiky
1. tlačenie na pílu,
2. rešpektujúci prístup.
Ten prvý spôsob sa absolútne neosvedčil nielen mne, ale aj množstve iných ľudí.
Ale možno má niekto nejakú špeciálnu výnimku, a fyzika na neho neplatí.

Ako som napísala vyššie v komentári pre Ariesu, záleží na motivácii toho, kto niečo ne/robí. Aj keď ju má dotyčný/á len v hlave, aj tak to druhí cítia, je jedno ako. A zariadia sa podľa toho.
Ak jednám ako dospelá, dostanem dospelé reakcie (ak nie hneď, tak časom).
Ak jednám ako zduté decko, presne toho istého sa aj dočkám.

Jááák je komu libo Pohoda.

georgina, Ne, 20. 01. 2013 - 14:32

...u nás už každý má žiť šťastný život ak taký nežije je si na vine sám a môže sa hanbiť, lebo nevie také niečo jednoduché. Stačí prečítať pár kníh a je to,

Nie, nestačí prečítať pár kníh.
Budhisti majú peknú vetu: Čítaním receptov na koláče sa nenaješ.
Môžeš prečítať horu kníh, ak naštudované nezačneš uvádzať do praxe (ako som napísala vyššie aj autorke príspevku), tak je ti celé štúdium nanič.

Proste kým sa od "receptov" nezdvihneš a nezačneš podľa nich "piecť koláč", budeš furt hladná.
Ak si nikdy koláč nepiekla a nemáš ani recept, aj samotná činnosť veľmi pravdepodobne dopadne neslávne.

Väčšina z nás dostala v pôvodnej rodine nesprávne partnerské "vzory". V škole sa to neučí, čítanie príručiek o partnerstve je podľa spústy ľudí vraj "len pekná teória, ktorá v praxi nefunguje" a chodiť do manželskej poradne je údajne "pre chorých" (ako som sa tu minule dozvedela).

Tak každý pečie ako vie, teda skôr nevie, a potom sa prevelice čuduje, že koláč je v strede surový, okraje prihoreté, smrdí ako sto čertov a chutí ako... no, proste vôbec nechutí.

A keď náhodou niekto upečie výborný koláč, čo sa len tak rozplýva na jazyku a vonia až do druhého chotára, a povie, že piekol podľa dobrého receptu, tak ho neúspešní pekári najčastejšie pošlú do hája zeleného aj s jeho "teóriami".

O tom to zvyčajne je aj so šťastným životom, aj dobrým manželstvom, spokojnosťou, duševným pokojom a tak ďalej Úsmev Úsmev Úsmev

georgina, Ne, 20. 01. 2013 - 14:55

Skoro som zabudla - aby som sa stala MAJSTROM pekárom, musím upiecť veľa koláčov a dokopy piecť aspoň takých 10 000 hodín.

Ale ak budem piecť podľa dobrého receptu, v dobrej rúre a z dobrých surovín, už prvý koláč bude podstatne lepší ako predchádzajúce "bezreceptové" nepodarky.
A ten druhý podľa receptu bude ešte lepší a ten ďalší ešte lepší... Občas niečo prihorí, občas zabudnem pridať škoricu a tak, ale celkovo to bude OK.

ludka79, Ne, 20. 01. 2013 - 15:50

geo Slnko ale fígeľ je v tom že každému pečie rúra inak a každý ma iné odmerky keď budeme obe piecť podľa tvojho receptu tak to nemusí dopadnúť rovnako... a tiež recept ktorý sa tebe môže zdať úžasný mne v ňom môže niečo chýbať... napríklad namiesto škorice vanilka... Mrkám

georgina, Ne, 20. 01. 2013 - 15:57

Na to potrebuješ tých 10 000 hodín, aby si vychytala "špecialitky".

Základný recept (nie môj, z kuchárskej knihy, tam som ho našla) však zostáva.
Ide tam múka (niekto radšej pšeničnú, niekto ražnú...), cukor (niekto dá biely, niekto trstinový), vajcia (niekto kupované, iný prisahá na domáce, potom sa mu koláč podarí...) a tak ďalej.
Piecť niekto musí hore v rúre, niekto v strede, niekto dole, niekto si tam musí dať ešte extra pekáč s vodou. Niekto pečie rovných 25 minút, niekto presne 27,5 minúty.

Ak vynecháš múku, alebo cukor, alebo vajcia (však netrebáááá!), alebo koláč nepečieš v rúre, ale sušíš na slnku, tak z toho jednoducho nebude to, o čo ti ide - dobrý, chutný, voňavý koláč.

modrypondelok, Ut, 29. 01. 2013 - 21:32

Áno Áno Áno
pre Margori /odhodilo ma Veľký úsmev /

Iwa, Ne, 20. 01. 2013 - 15:50

Všetko je o komunikácii... Nerob, čo nevládzeš. Ak nevládzeš variť, choď sa najesť von. Ak nevládzeš upratať, tak povedz manželovi "Uprac toto, ale dnes, prosím Ťa." Ako vraví môj, muži sú tvory s jednoduchými ušami a spravia to, čo počujú. Ja som raz môjmu povedala, aby mi priniesol mlieko - sedela som v posteli, mala som suché ruky a chcela som mlieko pleťové. Hádaj, čo som dostala Chichocem sa hrnček plnotučného! Spravil len to, o čo som ho požiadala Mrkám Tak skús na to pozrieť aj z druhej strany a počúvať, čo mu hovoríš. ďalšia zvláštnosť je mužský pohľad na tehotenstvo. Mne sa manžel priznal pri druhom tehotenstve, že nechce ísť na so mnou na uzv. Lebo on tam vidí len kostričku, tá mu asociuje mŕtvolku a to ho desilo... podobne pohyby bábätka sú pre neho nepredstaviteľné (muži poznajú akurát tak "vetry", čo 2x príjemné nie je, tak prečo by sa mali rozplývať nad niečím podobným u manželky).
Tebe zrejme vadí až teraz, že veľa chodieva mimo domu. Tak mu to povedz, ale jasne a presne. "Ostaň dnes doma, chcem byť s Tebou." Nie také niečo "A nemohol by si dnes ostať?" "Musíš tam ísť?" " Furt niekde chodíš..." to si len povie, že asi nemáš dobrú náladu, že kým príde tak sa hádam ukľudníš a pod. Ja som s tým mojím 25 rokov a zo začiatku som to mala tiež také veselé... a takáto komunikácia funguje aj na deti Mrkám

katika2, Ne, 20. 01. 2013 - 18:50

Ahojte dievčatá, blogy s touto tematikou rada čítam.

Oceňujem rady Georginy, príde mi to hodne logické.

Ale: trápi ma, prečo práve my ženy takéto veci riešime? - teda že muži nám dostatočne „nepomáhajú“ v domácnosti? Georgina kedysi dávno si tak múdro napísala, že to nemajú oni pomáhať s domácnosťou nám, veď tá domácnosť nie je len ženina, je to spoločný priestor.

Ale aj napriek tomu – ženy na sebe vnímajú tlak – veď keď príde napríklad neohlásená návšteva a v domácnosti nie je upratované, čo povie väčšina ľudí??? No niečo v tomto duchu: ONA tam mala bordel.

A preto žena cíti na sebe väčší tlak, je to akoby cítila, že predsa len je tá ťarcha viac na nej, väčšina ľudí to bude chápať ako jej osobné zlyhanie.

Je to dosť nespravodlivé. Prečo ženy (okrem toho, že veľmi často vykonávajú aj rovnakú prácu ako muži ale za menej peňazí) – tak ešte aj doma na ne ostáva práca, ktorá je neplatená???

Nie je to určité zneužívanie žien? Nekalý postoj spoločnosti voči ženám? Nie je to nefér, že práve od ženy sa očakáva vykonávanie toľkého množstva neplatenej práce???

Nie, nie som feministka, len sa pýtam, uvažujem, polemizujem, chápem, že je to v prvom rade na žene, ako si to zariadi... ale pýtam sa to preto, že ma toto vždy pri takýchto blogoch napadne.

georgina, Ne, 20. 01. 2013 - 18:58

Katika, na pôvodnej myšlienke feminizmu nie je nič v neporiadku. Tá znela: ženy sú rovnoprávne s mužmi.

To je fakt, ktorý netreba nijako dokazovať. Sme si rovní, ale nie sme rovnakí.
Keby sa bojovníčky za ženské práva "zastavili" pri tom, že ženy majú volebné právo a majú právo pracovať, bolo by všicko OK.

Ale to im nestačilo, preletelo sa (ako je v našej spoločnosti zvykom) do druhého extrému - od submisívnosti k pocitu nadradenosti (jasne, veľmi zjednodušené).

A aby ženy dokázali, že sú viac ako muži (nie sú), nabrali si toho na plecia viac ako unesú - pracovať v zamestnaní, potom sa starať o domácnosť, o deti, a ešte byť sexi. To je ale moc aj na koňa.

Cesta von existuje, je to však na dlhý pokec. Nejdem to tu rozpisovať, tu je to od témy. Možno niekedy inokedy v extra príspevku.
Autorka príspevku má "len" základný komunikačný problém medzi mužom a ženou. Minule tu Buba spomínala skvelé video, "oplatí" sa kuk (obom pohlaviam): http://www.videacesky.cz/ostatni-zabavna-videa/mark-gungor-pribeh-dvou-…

katika2, Ne, 20. 01. 2013 - 19:07

ďakujem za objasnenie pojmu feminizmu - nebola som si istá, dlhšie hľadám rozdiel medzi pojmom feminizmus a emancipácia...

okej nebudem tu rozvíjať debatu iným smerom, máš pravdu, že tu zrejme ide o komunikáciu medzi partnermi, vďaka za podnetné video, má to čosi do seba :)

hela1960, Ut, 22. 01. 2013 - 09:50

Ja osobne viem,že sa s tým dá žiť a manželstvo pôjde ďalej.Vlastná skúsenosť.Robila som vždy všetko sama,lebo manžel chodil na týždňovky.Po 33 rokoch pomôže už aj manžel,len chyba je teraz vo mne.Podla mňa neurobí nič dobre, s ničím nie som spokojná.Pomaha mi teraz syn,lebo som ho vycvičila na môj obraz tak som s jeho prácov spokojná.Ja som sa s manželom často rozprávala ako by som si jeho pomoc predtavovala a odpoveď dobre a urobil si vždy po svojom.Teraz môžem povedať,že robím len to čo stíham a vládzem.Keď som chodila do práce tak som uvarila a neupratala,keď som upratala tak som neuvarila povedala som že nestíham ale mala som to horšie o to že už som mala 2 deti tak variť som niečo musela,ale nie vždy to čo chcel manžel.Teraz keď som doma a nepracujem manžel odomňa nevyžaduje ani variť každy deň a ešte ma posiela aj oddychovať.Takže na záver ja si myslím nehádať sa ,nerozčulovať,nevšímať si ho a robiť len to čo stíhaš a on sa s toho spamätá.

hela1960, Ne, 27. 01. 2013 - 12:46

P.s.Nevravela som chyba je aj vo mne.Dneska som na neho nakričala,že mi posunul podnos s umytým riadom a ja mam málo miesta.A výsledok ,neurobil to,bol to syn ktorý je doma len občas. Chichocem sa

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama