Hovor za seba, Ja žena, Diskusie

reklama

Pred pár dňami sme šli domov až večer. Náš mladý muž pozrel na tmavú oblohu a povedal: "Je tam len jedna hviezda."
A ja mu na to: "Hovor za seba."
Nebol to náš prvý rozhovor na túto tému, syn sa teda zamyslel a po chvíli sa zasmial: "No vlastne zo Zeme sa dá pozorovať niekoľko miliónov hviezd, ale JA tu a teraz vidím len jednu."

Náš mozog prostredníctvom našich zmyslov registruje obrovské množstvo informácií, spracuváva asi dvetisíc procesov súčasne. Iba veľmi malá čiastka z nich, približne päťdesiat, nám však prenikne až do vedomia. Je to preto, lebo mozog nás takýmto spôsobom chráni pred veľkým informačným pretlakom. Chráni nás, aby sme sa z toho všetkého nezbláznili.

Mozog informácie selektuje podľa dvoch základných reakcií - približovanie a vzďalovanie (alebo boj/útek). Mozog akoby neustále tancoval v rytme polky na dve doby. Na prvú dobu spracováva podnet a na druhú robí rozhodnutie o vzdialenosti: „Idem k podnetu?“ alebo „Odchádzam od podnetu?“
Odpoveďou mozgu na podnety z okolia je väčšinou vzďaľovanie, ktorému hovoríme nezáujem.

Súčasne mozog pracuje ako systém, ktorý rozpoznáva nové skúsenosti, tie si zapamätáva a potom využíva. Keďže je však energeticky efektívny, prednostne využíva staré skúsenosti, teda zapamätaný obsah. Poznáva až vtedy, ak nemôže využiť starú skúsenosť.

Dôsledkom je, že v drvivej väčšine prípadov sa nám zo všetkých informácií, ktorými sme obklopení, do vedomia dostávajú len nám známe podnety. Množstvo informácií, ktoré nezodpovedajú zapamätanému, mozog vyselektuje ako nezaujímavé a nereaguje na ne.

Mnohé staré duchovné učenia o tomto skreslenom ľudskom vnímaní veľmi dobre vedia.

Mája (maya, v sanskrite (माया /māyā) je filozoficko-náboženský pojem hinduizmu a budhizmu. Mája je akýsi závoj tmy, ktorý visí medzi nami a realitou takou aká je. Pôvod slova maya vychádza zo sanskritského koreňa “ma” (nie) a “ya“, ktoré sa prekladá ako “to”.
Mystické védske učenie tvrdí, že fundamentálna pravda nemôže byť odhalená mysľou, ani rôznymi mentálnymi pojmami. V skutočnosti sú ľudské myslenie a skúsenosti iba malým fragmentom tejto pravdy. Podľa toho žiadny zmyslový objekt alebo objekt vytvorený myslením nemôže byť stotožňovaný s absolútnou pravdou, takže nemôžeme povedať “toto je ono”.

Toltéci zase vravia o sne planéty, kolektívnom sne miliárd menších osobných snov, ktoré spoločne vytvárajú sen o rodine, o spoločenstve, meste, krajine a tiež sen o celom ľudstve.

Carlos Castaneda hovorí o tom, že každý z nás má svoj osobný príbeh, vlastnú realitu.
Podľa dona Juana, Castanedovho duchovného učiteľa, je vnímanie skutočnosti súčasného človeka absolútne scestné, pretože dnešní ľudia vnímajú svet, svoj život a ľudskú spoločnosť cez šablónu sociálnych vzorcov. Tiež tvrdí, že ľudským vnímaním môže byť nepredstaviteľne manipulované.

To, čo vnímame, teda nie je realita, ale len odraz reality, príslušne zcenzurovaný a znetvorený našou schopnosťou ne/vnímať. Bežný človek totiž vníma to, k čomu bol od detstva učený a vytrénovaný.

Všetky náboženstvá, duchovné náuky aj moderná fyzika (rôznymi spôsobmi) tvrdia, že je mnoho svetov, ktoré sa vzájomne prekrývajú.
Ako príklad si skúste predstaviť, že celý priestor je vyplnený nekonečne malými kocôčkami, ktorých strany sú označené číslicami 1 až 6. Bežné ľudské vnímanie je však na základe výchovy schopné vidieť len tie strany kocôčok, ktoré sú označené číslicou 3. Zvyšok jednoducho nie je pre vnímanie bežného človeka dostupný, preto mu tiež nezostáva nič iné než tvrdiť, že realita a objektívny svet sú strany kocôčok s číslicou 3, zatiaľ čo všetko ostatné je fantázia alebo výmysel.

Okrem toho, že žijeme v kolektívnej ilúzii, všetci si ešte vytvárame aj vlastné neuveriteľné mytológie (ako to robia spoločnosti a náboženstvá na celom svete).
V našej osobnej mytológii žijú hrdinovia a zločinci, anjeli a démoni, králi a obyčajní ľudia. Vymýšľame si rôzne postavy vrátane svojich vlastných osobností. Postupne si vytvoríme predstavu o sebe samých a začneme ju používať v určitých situáciách. Sme umelci predstierania a stávame sa tým, čo si o sebe myslíme.
Keď sa stretneme s druhým človekom, okamžite ho zaradíme do nejakej kategórie a pripíšeme mu určitú úlohu vo svojom živote. Vytvoríme si o ňom predstavu, ktorá odráža to, čo si o ňom myslíme. A to isté robíme vo vzťahu ku všetkým a ku všetkému okolo nás.

Celá naša realita, všetko, čomu veríme, je teda naším vlastným výtvorom. Celý život sa učíme byť tým, čo si myslíme, že sme; a robíme to tak dobre, že si to nakoniec dokonale osvojíme. Majstrovsky ovládame svoju osobnosť, svoje názory a presvedčenia; ovládame všetky svoje akcie aj reakcie.

Všetky naše drámy a utrpenia sú naučené. Vyberáme si rôzne role a potom sa spôsob, ako myslíme, cítime a konáme, stane rutinou. Už nemusíme premýšľať o tom, čo robíme. Správame sa určitým spôsobom na základe naučených reakcií.

Málokto si pritom uvedomí, že v skutočnosti žije v realite, ktorá "platí" len pre neho. Nikto iný na tomto svete nikdy nemal, nemá a nebude mať takú istú.
A všetci ostatní majú svoje vlastné reality.

Navyše sa naše individuálne reality môžu meniť každým dňom, každou hodinou, každou minútou. (Na "zdokumentovanie" nášho meniaceho sa vnímania sú dobré rôzne formy denníčkov. Keď si človek po nejakej dobe číta svoje zápisky, neraz sa čuduje, ako vnímal svet v čase, keď ich písal. Navyše bol vtedy často presvedčený o svojej dokonalej objektivite.)

Náš mladý muž v danom čase a na danom mieste videl jedinú hviezdu. Len o pár kilometrov ďalej niekto iný v tom istom čase možno tiež pozoroval oblohu a videl desať hviezd. A niekto s ďalekohľadom ich videl sto.
Tri odlišné pozorovania však stále neurčujú počet hviezd. V skutočnosti ich je totiž na oblohe mnohonásobne viac.

Toto platí pre všetky naše (individuálne) pozorovania, teda nielen rôznych vecí a javov, ale aj všetkých ľudí, ktorých nejakým spôsobom poznáme (či už osobne, cez net, len z niečieho rozprávania, z jeho/jej kníh, z kníh, ktoré o danej osobe napísal niekto iný...). Toho istého človeka X ľudí vníma inak ako Y iných ľudí a inak ako Z ľudí.
Akokoľvek veľký počet pozorovaní veci/javu/osoby však stále nehovorí o tom, aká je skutočnosť.

Z faktu, že sme všetci dokonalé individuality, ktoré žijú v individuálnej realite, vyplýva aj to, že dokonale scestné a vyslovene chybné sú aj úvahy typu:
"Ja danú vec/jav/osobu vnímam takto, teda to tak vnímajú všetci."
"Daná vec/jav/osoba ma nejako motivuje tak, že ne/konám určitým spôsobom, teda tak budú ne/konať všetci."

Dobrá správa je, že svoje naučené vnímanie sveta a ľudí môžeme zmeniť.
Nie je to však ani jednoduché ani rýchle.

Psychológovia tvrdia, že aby sme sa niečo naozaj naučili, teda dostali danú zručnosť "pod kožu", treba sa jej venovať (v priemere) 10 000 hodín. Pri "tréningu" osem hodín denne (vrátane víkendov a sviatkov) to je záležitosť na cca 3,5 roka.
Každá cesta však začína prvým krokom.

A ten prvý krok môže byť aj to, že predtým, ako niečo poviem (napíšem), si skúsim uvedomiť, že toto je iba môj pohľad (skúsenosť, vnímanie...) - a teda budem hovoriť za seba.

Ja žena

reklama

Ja som tak rada, že mô mozog uprednostňuje hviezdy.
pekný článok

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Tiež som vcelku spokojná s tým, aké podnety vyberá môj mozog do vedomia.

Nepovažujem to však za konečný stav, pracujem na tom a učím sa vidieť veci, ktoré som doteraz nevidela.

Ako pri rôznych príležitostiach hovorí Helar: Energia nasleduje pozornosť.
Takže je to len otázka času .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Pekný článok
Prednedávnom som dostala knižku od MICHIO KAKU paralení světy , zaujíma ma táto problematika ako paralelné vesmíry, teóra superstrún a podobne. Len keby som mala trošku viac času na čítanie ...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Také témy veľmi zaujímajú aj mňa. Pred dvoma rokmi som tu písala o prednáške, na ktorej sme boli so synom. Témou prednášky bola možnosť cestovania v čase.

Od prednášajúceho jadrového fyzika sme sa dozvedeli, že možnosti sú rôzne, pričom záleží na tom, kto sa pozerá .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Máš super syna ono málokto dokáže vnímať pohľad aj toho druhého, nielen svoj. Ja aj keď by som vedela, že som spravila chybu, určite by som na toho policajta nadávala ako sa poznám
Rada chodievam na podobné prednášky aj ja . Občas bývajú vo vedeckom centre na Patrónke celkom zaujímavé témy.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Hej, priznať si vlastnú chybu nebýva vždy jednoduché, hlavne keď do toho vstúpia emócie.
A ešte máš brať do úvahy aj pohľad druhého!

Ale dá sa to, chce to, samozrejme, "tréning". Treba pri tom rátať s tým, že nie každý deň je nedeľa, a teda to vždy nevydá.

Vtedy pri aute s papučou som to zvládla. Pršalo až lialo, keď prišli policajti, starší zostal v aute a taký mladý ucháň išiel ku nám riešiť. Zavolala som ho pod dáždnik, nech nemokne, však on si len robí svoju robotu, za čo sa mám na neho hnevať.
Vybavili sme kontrolu papierov, poučenie, pokecali sme, prečo som zvolila práve túto formu parkovania, poradil mi, kde mám zaparkovať druhý raz - a dostala som najmenšiu možnú pokutu.

Potom som to pri ceste domov využila na pokec so synom typu: "So slušnosťou ďalej zájdeš."

Syn je vážne super - pokojný, rozumný a rozvážny...
Som však presvedčená, že je to hlavne tým, že sa s MM "neobmedzujeme" na prednášky (či moje, či MM, či jadrových fyzikov), ale aj "demonštrujeme" v praxi.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Mas skvele prispevky ig, Geo vela sa ucim/dozviem a dakujem
Prajem krasny vikend

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja ďakujem tebe
Krásny víkend všetkým

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

paci sa mi tento clanok.
A myslim, ze je to hlavne o respekte reality druhych ludi, o tom, ze nemam patent na pravdu a dokonalost. Ze vsetci mame rovnake pravo na svoj uhol pohladu.
S nasimi dievcatami v DC mavam take aktivity v ramci nacviku socialnych zrucnosti. Jedna z "hier", ktore hravame a baby ju maju velmi rady, je Uhol pohladu. Naukladam vedla seba, spredu, zozadu, zboku... vselijake predmety, sedime v kruhu okolo a kazda vravi, co vidi. Kazda vidi, samozrejme, tu svoju "pravdu", zo svojej strany. A potom im s kolegynou predvedieme taku "hadku" o tom, ako si kazda presadzujeme, ze to co vidim ja, je to spravne, ten spravny pohlad. Baby sa bavia a zaroven si uvedomuju, o com ta hra je. Dost dlho sa o tom potom vzdy rozpravame, rozoberame to, hovorime o respekte, o tolerancii, o ucte k nazoru ci pohladu toho druheho.
Eva

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Evka, prosím ťa, keby si mala čas a chuť, nenapísala by si niečo viac o tom, ako u vás v DC vyučujete sociálne zručnosti?
Myslím, že by to zaujímalo okrem mňa aj kopec iných naničmám.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ok, dobry tip
Eva

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Super, teším sa

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

K téme sa mi hodí aj prednáška Eckharta Tolla (tu citovaná časť začína vo videu o 8:28 - odporúčam pozrieť si to aj s Tolleho gestikuláciou a mimikou):

V porovnaní so životom vesmíru je každý individuálny život ako drobunké cvaknutie. Ťup! Ťup! Tu je celá vaša životná dráma - ťup! Z pohľadu vesmíru všetky tie veci, s ktorými si robím také starosti, a všetky tie dôležité veci - ťup! Ťup! Fúúúú... Záblesk a milióny ďalších zábleskov - ťup, ťup, ťup, ťup, ťup... Vesmír zažíva sám seba, presne to chce, zažíva sám seba v miliónoch živých foriem, ale je to len jeden celok skúseností. A ty si len jedna bunka v tomto celku.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Super clanok, dostala som sa k jeho precitaniu az teraz......skoda len (ale to je iba moj nazor, teda hovorim za seba), ze vacsina ludi, ktorym by mal prospiet sa od toho podnetu bude vzdalovat........
A este za seba poviem, ze taketo clanky od teba geo, ma hodne posunuli na ine miesto, nez som bola pred tym.....a svieti na nom viac a v dusicke mam vacsi pokoj.....

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

enixelka,
Eva

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

EniXelka, ďakujem

Ono, drvivá väčšina ľudí ide podľa "schém", ktoré majú zafixované, je to prirodzené, tak "fungujeme".
Na to, aby som prijala novú "schému" (v tomto prípade nebudem "tancovať" medzi bojom a útekom, skúsim sa "zakotviť" v "strede"), najprv treba vedieť, že niečo také ako nová "schéma" vôbec existuje.
A kedže ľudia zvyčajne tie staré "schémy" považujú za plne funkčné, tak pri zmienke o niečom novom nastupuje nezáujem.

A dokonca aj keď o novej "schéme" viem, treba stále vedome sledovať, či sa jej aj držím.

Ako príklad - pred cca štyrmi rokmi som išla k Ribišške na kurz pletenia košíčkov. Do mailu mi podrobne opísala, ako sa k nej dostanem, ale aj tak som sa stratila. Hold, mám orientačný nezmysel. Tak som vtedy zaparkovala uprostred veľkého sídliska a telefonicky som si pýtala ďalšie inštrukcie. Podarilo sa, dorazila som.
Keď som k nej išla druhý raz, Ribišška ma deň dopredu telefonicky znova informovala o ceste. Počúvala som prvé dve-tri vety, potom môj mozog "vyhodil" hlášku: "Poznám, nezáujem!" a "vypol".
Druhý deň som išla podľa zachytených čiastočných info, a zase som len skončila uprostred sídliska, dokonale stratená. Volala som: "Som tam a tam, vpravo je taký obchod, vľavo je taká budova, to som niekde úplne inde ako minule, ako je to možné?"
A Ribišška so smiechom odvetila: "Tak je to možné, že som sa pred troma týždňami presťahovala, preto som ti včera vravela novú cestu. Mala si počúvať, čo ti hovorím, nie to, čo si si myslela."
BUM!

Raz mi o tomto jave pri inej príležitosti vravela aj Elin: "Usudzuješ podľa minulých skúseností. Dnes si ale ty niekde inde, dotyčný je tiež niekde inde, toto je úplne nová situácia, len zdanlivo identická s tou minulou."
BUM!

V podstate je to o tom, že tých 10 000 hodím neobabreme, dá sa len mierne hýbať okolo tohto počtu (podľa toho, aké máme predispozície, "základné nastavenie"), teda niekto potrebuje na získanie určitej zručnosti 9 502 hodín a niekto iný 10 483.

Červenú a modrú tabletku, ktoré všetko razom zmenia, má len Morfeus, Neo to mal ľahké.
My si to musíme (nejako) odmakať.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Geo, neo potom lutoval že si tu Morfeovu tabletku dal

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Však hej, ale makačku mal pri "prebudení" ušetrenú.
Ale tak oddrel si potom .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Dobry clanok Geo
"Málokto si pritom uvedomí, že v skutočnosti žije v realite, ktorá "platí" len pre neho. Nikto iný na tomto svete nikdy nemal, nemá a nebude mať takú istú.
A všetci ostatní majú svoje vlastné reality."

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

minule som čítala o prípade, kedy starý muž - angličan, ktorý sa prebral v nemocnici po prekonaní mozgovej príhody, prestal rozumieť a hovoriť anglicky - svojím rodným jazykom, ale za to začal plynule hovoriť welšsky - jazykom, ktorý sa nikdy neučil. S welštinou sa stretol len vo svojej mladosti, pred 60timi rokmi a to počas II. sv. vojny, keď sa kvôli bombardovaniu s rodinou na dva roky presťahovali do Walesu.
Ak je toto naozaj pravda a nie len nejaká novinárska kačica, tak si naozaj vôbec nemôžeme byť istí, čo robí náš mozog s informáciami, s ktorými sa stretáva. Veľmi sa neobťažuje dať vedieť nášmu vedomiu na čom pracuje, alebo možno naše vedomie to vlastne ani nezaujíma, tak sa s ním o tom nebaví.
Možno je to s naším mozgom ako s PC - to čo si pamätáme tvorí niečo ako operačnú pamäť - ktorá je pomerne malá. no určite máme okrem nej aj niečo ako hard disc a ten môže mať prakticky neobmädzenú veľkosť - rozhodne však je rádovo mnohotisíc krát väčší a my ani netušíme, čo všetko obsahuje a tobôžnie ako to aktívne využiť.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Áno, ľudský potenciál je obrovský. Minule tu Elin písala o knihe Neobmedzené možnosti človeka od Tatjany a Vitalija Tichoplavových.
Ešte som sa nedostala k prečítaniu, ale je v poradí .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Mám vážne podozrenie, že základné nastavenie našich mozgov (boj/útek) má priamy súvis s tým, že ľudia milujú extrémy.

V partnerských vzťahoch buď treba nasilu-namoc prerábať partnera na môj obraz (boj), alebo držať hubu a krok (útek).
Vo výchove je dieťa buď panáčik na kľúčik (boj), alebo niekto, pre koho sa treba obetovať (útek).
Existuje však aj "stred", teda riešenie neextrémne. Vo vzťahoch všeobecne je to rešpektujúci prístup.

No a ešte milujeme "instantné" riešenia.
Keď niečo nefunguje, je jedno kde, či s manželstvom, či s odbojným puberťákom, tak ľudia chcú "opravu" maximálne za tri dni, a láskavo nech to urobí niekto iný. To by tak bolo, aby som JA pohla zadkom!!!
10 000 hodín, potrebných na získanie akejkoľvek novej zručnosti, však nepustí...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ahoj, geo,

so zaujmom citam, tesi ma, ze sa tu objavuju temy, po akych som pred par rokmi priam dychtila

chcem sa ta spytat, ako riesis sama pre seba ten rozpor medzi predpokladom, ze kazdy ma svoje vnimanie svojej reality (a ma nan nespochybnitelne pravo) a tym, ze bezne poradenstvo funguje tak, ze inym casto doslova vnucujeme nase vnimanie, niekedy nie zrovna setrne (myslim, ze zrovna tu na NM sa celkom udomacnil vyraz "nakopavanie").

Neposobi to na teba rozporuplne? Kto a na zaklade coho urcil, ktore vnimanie nejakeho problemu, resp. aky sposob prezivania zivota, ktora volba tvorenia a vnimania reality, je to spravne/nespravne, lepsie/horsie?
Alebo je chyba v mojom videni, ked mam dojem, ze to vyzera, akoby ti, co radia, vedeli, "ako je to spravne, ako to ma byt"?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ahoj, Elin, teším sa, že si znova raz nakukla na NM

K tomu, čo si nahodila - ja vidím problém v tom, že logika a rétorika už dávno nie sú základom vzdelania. Mnoho ľudí nechápe už ani podstatu diskusie, tu na NM (aj v reále) to sledujem bežne.
Je samozrejmé, že za týchto podmienok nastávajú "informačné šumy" rôzneho rozsahu.

Chcem o tom napísať podrobnejšie, len ešte stále nemám dočítanú knihu, o ktorú sa chcem pritom "oprieť".

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

geo,

"chcem sa ta spytat, ako riesis sama v sebe..." :)
Preco potrebujes docitat knihu, aby si mi mohla povedat, ako to vnimas ty? - toto je to, comu nerozumiem a na co sa ta pytam :)

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Kľudne môžem napísať príspevok už teraz, sama za seba, zo svojich skúseností, z môjho pohľadu.
Ale tá kniha o rétorike je fakt dobrá, chcem sem dať recenziu, zvyknem vtedy k tomu napísať aj svoj pohľad. Duplovať témy sa mi nechce.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

oki :)

zasa raz nespravny predpoklad, myslela som, ze sa cez tvoju odpoved dostaneme k tym 10 000 hodinam. Mam dnes sialene filozoficku naladu, volny book a som sama doma, tak som sa tesila na pokec

Chcela som sa dozvediet (som na to uprimne zvedava, vrta mi to hlavou uz davno), ako ty dalej pracujes s tym, co sa k tebe dostane ako "informacia".

Konkretne prave pravidlo 10 000 hodin, potrebnych na to, aby sa z nas stal "majster" v comkolvek... Je to vysledok studie. Jednoznacny.

V jeho interpretacii sa ale rozchadzame - podla toho, co si napisala, je to nieco, co ma pre teba pomerne "univerzalnu platnost".
Pre mna je to len a iba tvrdenie, ze ti, ktori boli zahrnuti v skumanej vzorke, potrebovali priemerne 10 000 hodin na to, aby sa "stali majstrami svojho oboru". Mam matne tusenie, ze slo o hru na hudobny nastroj, nechce sa mi googlit, na podstate to nic nemeni - nic to nehovori o tom, ako dlho mne bude trvat, kym ziskam urcitu zrucnost. A uz vonkoncom vobec nie v takych oblastiach, ako je - nazvime to napr. "zmena reakcnych schem".

Velmi ma fascinuje, ako je mozne z jednej informacie prist k tak rozdielnym zaverom. A kto teraz, na zaklade coho urci, ktory zaver je platny/neplatny, "lepsi"/"horsi"?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No jo, 10 000 hodín...
Áno, v tej štúdii to testovali aj na zručnosti hrať majstrovsky (podotýkam majstrovsky) na hudobný nástroj.
Hore v texte som napísala, že je to priemer, nie pevne dané číslo. V komentároch som potom ešte špecifikovala dve čísla (v tom momente z prsta vycucané, len ako príklad) a spomenula predispozície.

Inde som pri inej príležitosti našla pokec o tom, že talenty vlastne nie sú talenty, ale "prenos" zručností z jedného života do ďalšieho (pri reinkarnácii).
Teda niekedy niekde si človek tých cca 10 000 hodín odmakal, potom si to len "preniesol" a bol v ďalšom živote trebárs za hudobného génia. Ako príklad - Mozart. (Pričom netvrdím, že sa reinkarnoval, len to, že bol hudobný génius).

Proste mi tých cca 10 000 hodín dáva vcelku zmysel, a nie preto, že som to niekde vyčítala.
Stáva sa mi bežne, že niečo (čokoľvek) okolo seba dlho pozorujem, a/alebo (nejako) "testujem" priamo na sebe, vyvodím si z toho nejaké závery, a POTOM sa niekde dočítam, že k tým istým záverom došli aj niekde inde a iným spôsobom.
Podľa mňa celkom slušný predpoklad, že to platí pre väčšinu ľudí.

Jasne, že Mozart zďaleka nepotreboval 10 000 hodín, bol klavírnym virtuózom už ako štvorročný.
Akurát tých "mozartov" po svete nebehá nejako extrémne veľa. Vlastne sú výnimkami.

Všade inde sa zas a znova ukazuje, že ak chcem niečo (aspoň dobre) vedieť, tak treba vynaložiť na to určitý čas a námahu. Je jedno, či sa chcem naučiť perfektne nemecky, alebo dobre variť, alebo rýchlo behať, alebo tancovať klasické tance.
Ja ako jedinec s určitými predipozíciami budem na perfektnú nemčinu potrebovať takých 12 000 hodín (jazyky mi nejdú), slušné varenie som zvládla za cca 7 000 hodín (nie som ale MAJSTER), rýchle behanie s mojimi prefajčenými pľúcami nejdem ani skúšať, vzdávam to dopredu. Klasické tance nemám odhad, nikdy som sa to neučila, polku a valčík ma otec učil asi tri poobedia a nešlapem pri tanci nikomu na nohy, takže asi nie som načisto drevo.
Z toho však nijako nevyplýva, že na tom budú všetci tak isto.
V každom prípade mi však z toho vyplýva, že len tak mi akákoľvek zručnosť z neba nepadne. Akákoľvek zručnosť.

Už som si odvykla brať veci ako pevne dané a všeobecne platné (a to je aj tvojím vplyvom ).
Informácia je proste informácia, ktorá platí za určitých podmienok pre určitý počet objektov (a je fuk, či sú to ľudia, delfíny, alebo kremene).
Tak to aj beriem, veľmi sa snažím nezovšeobecňovať, zväčša sa mi darí.
Hold, "netrénovala" som to ešte asi dosť dlho, k majstrovi mám ďaleko .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

dakujem za obsiahlu odpoved :)

pokracovanie asi necham na niekedy na skype, filozoficke debaty "live" su predsa len lepsia zabava :)

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Tešííím sa už teraz

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ale toto je už obrovský posun-odskok od témy, ako si ju vymedzila svojím príspevkom hore. Ja som myslela, že ti šlo o zmyslové vnímanie a jeho reflexiu (mozog - vníma všetko, ale len niečo hodí ako použiteľné do RAM-ky, alebo vníma len zlomok z vnímateľného - vyberá si vnímať/nevnímať?) / o teórie poznávania - gnozeológiu (je možné? - poznať PODSTATU vecí(čo je to?) považujú mnohé filozofické, teologické a duchovné školy za nesmierne ťažkú ak nie nemožnú) / paralelnú realitu (existujú svety našimi zmyslami napoznateľné).
toto je už ale o rozhodovaní a konaní, ktoré mnohokrát nespočíva na vedomom rozhodnutí; ale to je jedno, je to podľa mňa už o niečom celkom inom

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Je to môj príspevok a je na mojom uvážení, kam budem prípadne rozvíjať tému (a či vôbec) .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

je to dobrý príspevok. zaujímavý. a preto som sa zapojila. a píšem len preto, lebo ma ten posun zmiatol - už nedokážem sledovať ako uvažuješ a prečo. chýbajú mi tam prepojenia.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ale ja nemusím byť vždy len logická

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Dobry clanok !
Spravanie a posudzovanie podla "zauzivanych vzorcov" - poznam... a potom vsetko ostatne (spravanie, nazory, postupy..) dotycni beru ako nieco "nenormalne"/zle/nespravne... lebo to je ine, ako robia/hovoria/vidia oni.....

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Áno, niečo také je mi vždy prevelice čudné...
No ale na druhej strane - každý robí ako vie.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Georgina.....waw
Také články už som dávno nečítala , aj som na film zabudla,že ho pozerám...
Je super mať takú osôbku aj doma pri sebe...
Nemusím trápiť svoj mozog..

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Nuž, zo syna rastie veľmi zdatný diskutér (čo ma teší), aj MM vie všeličo zaujímavé porozprávať (keď má náladu na rečnenie), bambuľka si tiež už povie svoje, a neraz má veľmi trefné postrehy...
Takže u nás je všeobecne veselo, nie som na to sama