Najhorsie je, ze aj ho chcem ako keby ignorovat chvilku, stravit nejako cas bez neho, ale je to strasne tazke a vtedy mam pocit, ze kazda minuta trva minimalne hodinu.
Simculka, ak chceš partnera ako keby ignorovať, tak to fungovať nebude. Akékoľvek manipulačné partnerské hry sú na dve veci - na nič a na milú rozmilú.
Ale aj naozajstná ignorácia partnera je zlé riešenie.
Ak nemáš vlastné záujmy a pre teba jediný zmysluplný spôsob, ako tráviť voľný čas, je byť spolu s tvojím partnerom - tak sa ani nečudujem, že mu zrejme začínaš liezť na nervy. Tvoj pocit sa nevynoril len tak - nejakou časťou svojho vedomia vnímaš signály, ktoré "vysiela" tvoj partner.
Každý potrebuje mať svoj priestor a svoj čas. Niekto menej, niekto viac. Prestaň na partnera tlačiť, aby ti každý deň vyznával lásku a prestaň ho tiež vyšetrovať, prečo ti (napr.) nezavolal. Keby chcel zavolať - zavolal by. (Ak by mne manžel volal len preto, že "musí" - tak o taký telefonát nestojím.)
Okrem toho, ak nevieš byť spokojná sama so sebou, tvoj partner to nenapraví. Je len ilúziou, že ťa niekto (ktokoľvek) dokáže urobiť šťastnou. To máš v moci len ty.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
p
Nebuď zúfala. Zvláštne, že potrebuješ toľkokrát počúvať, že Ťa má rád.Vyzerá to, akoby si mu neverila...alebo Ty nemáš rada samu seba?Prepáč, to som "trepla", no prišlo mi to divné...
Ahojte dievcata, pisem vam, lebo som uz celkom zufala...Mam priatela, sme spolu dva roky, a byvame spolu rok. Posledny mesiac mam pocit, ako keby sa nieco zmenilo v jeho chovani... Neviem, ci ja za to mozem, alebo ci mu uz leziem na nervy, ale napriklad uz ani nema potrebu dat mi pusu, ked s nim chcem sexovat, tak mi povie, ze teraz nie, ze zajtra. Navyse, mam pocit, ze sa uz o mna vobec nezaujima. Este donedavna mi stale volal, a teraz uz ani to, ze sa mu nechce telefonovat... Ako neviem, co uz robim zle. Viem, ze casom sa vztah meni a miestami upada do stereotypu, fajn, to beriem, ale ja sa snazim to nejako zmenit a moj priatel ma furt s niecim problem. Raz sa mu nechce, inokedy zas nieco ine robi...Neviem, co si mam o tom mysliet. Na druhej strane, su chvile, ked sa sprava ku mne pekne, hovori mi, ze ma má rad, ze keby so mnou nechcel byt, tak nie je..Ked sme spolu niekde na prechadzke, dokazeme sa hodiny rozpravat a smiat na niecom. Ale mam pocit, ze sa mi proste straca, ze nieco sa deje a ja neviem prist na to, ze co. Asi ma uz ma dost a nechce byt so mnou alebo ja uz neviem, co mam robit.. Niekto je taky, ze nepotrebuje pocut denne slova ako -mam ta rad- atd..ja to naprikald potrebujem pocut a uz som mu to povedala nejedenkrat. Najhorsie je, ze aj ho chcem ako keby ignorovat chvilku, stravit nejako cas bez neho, ale je to strasne tazke a vtedy mam pocit, ze kazda minuta trva minimalne hodinu. Viete mi nieco poradit, alebo mi povedat, co mam robit, lebo ja uz som zufala. Stratit ho nechcem, ale takto zit tiez nechcem.
