Ja asi neporadím, len želám veľa trpezlivosti a veľa šťastia, nech sa to čo najskôr vyrieši.
už neviem na koho sa mám obrátiť?!
Čo keby si sa obrátila na právnu poradňu na tejto stránke? Alebo z môjho uhla pohľadu. Verím Ti, že trpíš a to trápenie je neznesiteľné , ale...
tak ako Tvoj muž chce to, čo chce /nebudem písať všetky podrobnosti, ktoré si Ty už vyššie uviedla/ a na druhej strane ty chceš tiež, aby veci dopadli podľa Tvojich predstáv a uprostred toho je zákon, ktorý automaticky neupiera práva otcom na ich deti /pokiaľ nie je dokázaný ich nepriaznivý vplyv na vývoj a zdravie dieťaťa/ a rozvod je tiež beh na dlhé trate. Nebudem Ti radiť, čo máš robiť, pretože nebudem žiť Tvoj život za Teba, ale na druhej strane mám odstup a Tebou mávajú emócie /a právom!!! Tiež by som bola zúfalá a na dne/ a tak Ti len napíšem na celú situáciu svoj názor:
1., Na postup policajtov sa dá sťažovať a každá sťažnosť musí byť prešetrená. Nemala by si sa len pasívne prizerať, ako sa "bratkujú" s Tvojím manželom a svokrom. Na každý výjazd, ku ktorému máš pripomienky sa oficiálne sťažuj! Si predsa človek, ktorý má svoje práva, tak prečo sa ich vzdávaš? Podľa mňa možno Tvoj manžel v tomto chápe Tvoju slabosť a preto sa mu situácia lepšie kontroluje.
A takisto pritlač na kurátorku, ak si presvedčená, že si neplní svoje povinnosti /i keď tu trochu pochybujem, že by sa zľakla nátlaku Tvojho muža, keďže v tejto oblasti pracuje a podobných prípadov mala zrejme viac/.
2., Ak spolupracuješ so psychológmi /pedopsychológmi, pedopsychiatrami/, tak spolupracuj, pretože oni Ti automaticky nenapíšu na papier: na vine je otec, pretože to tvrdí matka dieťaťa, nezverujte mu dieťa...znovu to chce čas a trpezlivosť /a nič v zlom, ale aj Tvojej ubolenej duši by sa uľavilo, keby si zašla za psychológom a porozprávala sa s ním, určite by Ti pomohol nájsť silu na boj, ktorý Ťa čaká /
3., Každé zranenie, ktoré Ti spôsobil manžel daj riadne lekárom zaprotokolovať ako domáce násilie - má to svoju váhu na súde.
4., Prosím, nájdi si aj so synom bývanie, kde budeš mať pocit bezpečia: u rodičov, príbuzných, priateľa, kamarátov, krízovom centre...pomôže To to získať odstup a nadobudnúť znovu stratené sebavedomie.
Tak to bol môj názor, netvrdím, že správny, ani s ním nemusíš súhlasiť, ale aj tak držím päste, nech sa Ti podarí situáciu zvládnuť a nájsť pokoj v duši
story ako z amerického filmu
A čo tá tvoja známosť?
čo sa týka práce policajtov určite sa obráť na odbor/oddelenie kontroly, je na každom krajskom riaditeľstve PZ, ak nepomôžu sťažuj sa písomne priamo na inšpekciu PZ v BA na Prezídiu PZ.
Najhoršie na takýchto prípadoch je to,že si to odnášajú predovšetkým deti. A skutočne odnášajú.(brokenheart) Mala by si mysliet hlavne na svojho syna,zmobilizovat všetky svoje sily a použit všetky dostupné inštitúcie,ktoré ti možu byt čo i len trochu nápomocné. A hlavne NECAKAT. Toto neznesie odklad. NECAKAT a ODIST. Kamkolvek,kde malý bude mat pokoj,aby dalej nebol vystavovaný podobným zážitkom už ani na chvílu. Ty získaš odstup, ostatné budeš riešit postupne krok za krokom. Prajem vela sily. Mysli na syna
neviem poradit,bude to velmi tazky boj,ale odsudili uz aj policajtov,aj pravnikov,takze si myslm,ze vyhrazanie a zastrasovanie mu velmi nepomoze,ani znamosti...musis byt hlavne trpezliva,vytrvala a ist si za svojim cielom....kazdu bitku hlas na policii a trvaj na tom,aby bola zaprotokolovana,rany na svojom tele daj osetrit ,pisomne vyzvi kuratorku aby sa zucastnovala stretnuti,ona je povinna,nemoze povedat ze sa boji.,ked nepride ,stazuj sa nadriadenemu pisomne,obrat sa pisomne na rozne institucie,ktore pomahaju tyranym zenam a ked vsetko zlyha,obrat sa na Lamparen,alebo Palbu,popripade verejneho ochrancu prav,to je len moj nAZOR ,PRAJEM ELA STASTIA a trpezlivosti
Mám zimomriavky keď toto čítam.My dospelí vydržíme veľa,ale tu ide o malé dieťa,čím dlhšie sa toto bude riešiť,tým väčšie následky to na ňom zanechá a tým dlhšie sa bude z toho dostávať a či sa vôbec z toho úplne dostane.Súhlasím s Anjeli,treba byť dôsledná,ak policajti pri výjazdoch veci zľahčujú-oni držia spolu-treba na nich podávať sťažnosti.Dúfam,že sa nájdu medzi nimi aj poctiví.A hľadala by som všetky možné spôsoby ako z tohto uniknúť.Ja mám 46 rokov a mala som otca alkoholika,nám deťom síce fyzicky neubližoval,ale k mamke sa správal strašne.Viem,že doteraz máme z toho rany na duši a často som vyčítala mame,prečo od neho neodišla.Nikdy nepochopím ľudí,ktorí sú ako tvoj muž,ich správanie,možno to súvisí s tým,že su emocionálne plochí,ale keby môj muž ubližoval mojim deťom,bila by som sa za ne zubami nechtami.Nezniesla by som,aby zažívali niečo podobné ako ja kedysi.
Nemáš to ľahké a asi ešte dlho nebudeš,no verím,že máš niekoho o koho sa môžeš oprieť-rodinu,priateľa.Držím palce,želám veľa trpezlivosti a nevzdávaj sa.
mam kamaratku, tiez je takto tyrana s malymi detmi, lenze je natolko hlupa ze s muzom chce ostat, ten ju bije, aj deti, deti maju psycho. problemy, muz ma priatelku, a odstahoval sa, ona hlada kazdu prilezitost a nuti ho, aby chodil k detom aj kazdy den len aby bola s nim, a deti maju z neho panicky strach. Ziadne rady nepocuva.
prajem pevne nervy, hlavne aby syn to nepocitoval, urcite je to tazke.
cmaca, ak tu chces pravnu radu, budes musiet tento svoj text prekopirovat do noveho Blogu (nie do diskusie), ktory potom das pod hlavicku Pravna poradna, nie Manzel na odstrel.
chodievaju sem pravnici poradit (niekedy dostanes odpoved aj v priebehu par dni, niekedy dlhsie, podla toho,ako maju cas), ale myslim, ze si vsimaju len blogy pod touto hlavickou. inak by tu stravili dost casu hladanim toho, kto potrebuje pomoc.
snad najdu pre teba riesenie.
://www.kafe.cz/chci-byt-zdrava/co-trapi-dusi/pripad-monyova-alarmuje...
http://lesk.cas.sk/clanok/956
http://lesk.cas.sk/clanok/95624/sokujuce-sms-takto-volala-monyova-44-o-p...
cmaca,
drzim velmi silnusko prsty
Prajem vela sil, odhodlania. Mas silneho "supera", ale ani ten najsilnejsi nie je nezdolatelny. Je fajn, ze si sa vobec odhodlala.
Poslala som Ti mail cez kontaktny.
Verim, ze by sme ti aspon v niecom vedeli pomoct.
ahojte nebola som tu dlhšie lebo moje životné peripetie s ešte zákonitým manželom nemajú konca.chcem sa vám poďakovať za vašu podporu,veľmi si to vážim.a najväčšia vďaka patrí jednej úžasnej osôbke happy60,ktorá mi veľmi pomáha
a ja som veľmi rada,že som ju vďaka NANIČ MAME spoznala
v mojom živote sa inak k lepšiemu nič nezmenilo.muž na poslednom rozvodovom pojednávaní sa snažil dokázať,že sa o môjho synčeka nestarám,že som zlá matka,že synov zdravotný stav je kritický a ja som tomu na vine a on ho chce do opateri!!Keď som to počula myslela som,že odpadnem od hrôzy.kolízna mu ešte nahrala a povedala,že syn je zanedbaný.keď sa ohradila moja advokátka,že čo to rozpráva za klamstvá,tak jej asi došlo,že čo to povedala za hlúposť ale sudkyňa ju stále tlačila do výpovedi,že je syn zanedbaný a aj to dala do zápisnice.kolízna bola u mňa 3x,ja som bola na sociálke niekoľko krát a vždy videla,že o syna sa starám ukážkovo,chodí pekne,čisto oblečený,nebýva vôbec chorý,chodím s ním po všemožných vyšetreniach,očkovaniach,do parkov,na ihriská,má svoju krásnu izbičku plnú hračiek...tak neviem potom prečo si vymyslela,že je zanedbaný.najradšej by som dala na ďalšom pojednávaní návrh na zmenu kolíznej opatrovníčky,ale bolím sa že obe sudkyne-na úprave styku pred rozvodom a aj rozvodová sudkyňa by mi ešte viacej prihoršili,lebo sú jasne na mužovej strane.dala som návrh na súdneho znalca z psychologie,aby dokázal aký je muž človek a ako je na tom naozaj môj syn,po tom všetkom,čo musel zažiť pri otcovi.ale neverím,že bude nestranný,po všetkých mojich skúsenostiach so spravodlivosťou.inak synčeka mi už vyhodili aj so sanatoria pre deti s vývojovými poruchami m.sýkorovej,kde sme chodili v oktobri a chvíľu v novembri 2x do týždňa na hodinu akože do škôlky.po mužovom telefonáte a následnej návšteve si pani primárka vymyslela,že syn je nezvládateľný a nemajú miesto pre neho a kázala mi každý mesiac zavolať,či sa nejaké neuvolnilo.volala som už 3x a vraj po novom roku mám skúsiť zase.je mi jasné,že sa tam už nevrátime.malý tam chodil tak rád a vôbec nebola pravda,že ho nezvládali,jedna mamička mi povedala,že boli tam aj nazbednejší chlapci.sanatorium m.sýkorov pre deti s rizikovým vývinom je jediné na slovensku,ktoré sa vraj venuje autistom,deťom s agresívnym správaní a iným psychickým postihnutím a sú vraj najlepší.takúto reklamu si robili na stránkach denníka sme.realita,ktorú som zažívala som synčekom 4mesiace bola úplne iná.teraz sme bez škôlky a a ni neviem kde by som mohla so synom ísť,keďže podľa riaditeľky škôlky v mojom meste nepatrí medzi zdravé deti a mám ho dať do ústavu.neviem kam máme ísť.čakáme na konečné testy v andrease-autistické centrum v bratislave,či nám potvrdia autizmus,ak nie tak neviem kam pôjdeme do škôlky.ak by ste tu niekto vedeli kam by som mohla ísť so synčekom do nejakého zariadenia pre deti s poruchami správania v bratislave,bola by som vám veľmi vďačná za radu.ešte raz všetkým ďakujem.maca
cmaca,V prvom rade ti posielam objatie.
Nezúfaj a pohladaj si cez net školy pre deti s poruchami správania a autizmom.Neverím,že tá vaša bola jediná.Ked sme my hladali pred 6.rokmi školu podobného zamerania pre našu dcérku,bola som velmi zúfalá.Skoly pre nu boli všetky v Blave.Odvtedy sa mnohé zmenilo.Teraz má špeciálne školy už takmer každé velké mesto.Aj u nás ich už našťastie zopár otvorili.Tak sa pozbieraj,pohladaj a chod sa osobne poinformovať o možnostiach prijatia.
Možno nejaké maminy z Blavy budú vedieť kde sa školy nachádzajú.
Držím palce,nech sa váš život nakloní už len k dobrému.
maca ,posielam objatie
,veru tazke to mas
myslim na teba ,nech sa vsetko zmeni k lepsiemu
Mas to tazke, najdi si neake ubytovanie, len odíd od toho tyrana, nech ti je na prvom mieste tvoj syn.Strasne zle sa cital tvoj pribeh aj ked neviem pomoct zelam Ti vela sily a aby sa Ti podarilo vsetko na dobre obratit a mohla si byt stastna so svojim syncekom zo
(hu
ja by som to nezvladla,obdivujem ta a hladaj ine ubytko ako radia baby
ďakujem vám krásne za vašu pomoc .držte mi palce,zajtra ideme skúsiť novú škôlku a novú detskú psychologičku.
chcem ešte len doplniť môj príbeh-ja bývam už našťastie sama so synčekom.minulý rok po tých jeho bitkách som nabrala odvahu a vymenila zámky na mojom byte(našťastie mi ho darovali rodičia,lebo ma chcel o neho dostať a skončila by som na ulici)prišiel ešte pár krát,ale teraz ani pre synčeka nepríde hore k dverám,nesiem mu ho ku vchodu baráku.zato nám strpčuje život psychickým deptaním,zastrašuje synovu pediatričku,psychologičky,klame na súde,vyhráža sa soc.kurátorke... na poslednom súde som žiadala súdneho psychologa,aby vyšetril muža.zatiaľ si vypýtali zo súdu po dvoch mesiacoch odo mňa 400euro poplatok,keďže so sa odvolala budem čakať ďalšie 2mesiace na odpoveď.v auguste budú 2roky od podania o rozvod a stále som sa nedočkala pokoja.spokojný je len ex lebo sa mu darí oddiaľovať rozvod,platí smiešne výživné 80euro(aj voči tomu sa odvolala,chcel platiť naďalej len 50e)syna si berie párnu sobotu na celý deň,z mojich žiadostí neschválili ani jednu.dnes som chcela napísať ministrovi Lipšicovi,ale má zablokovanú stránku,poprosiť ho o pomoc.skúsim zajtra.ďakujem ešte raz krásne za podporu.
... chcem ti len poslať jedno velke a držím palčeky aby sa ti konečne začalo aspon trošku dariť, je až neuveritelne ako niektorý ludia nedokážu priznať svoju vinu...myslím že psychiatra by potreboval on spolu aj so všetkými jeho prívržencami...
Ahojte.Hľadala som centrum pre týrané ženy a našla som túto stránku a zdá sa mi podľa vašich príspevkov,že by mi hádam mohol tuná niekto pomôcť s mojimi problémami.V prvom rade je tu môj,ešte muž,ktorý mi robí so života už viacej ako 3roky peklo a ďalej je to môj synček,ktorý po tom všetkom,čo zažil za 3.5roka života je hyperaktívne,agresívne,nevyspytateľné dieťa.Začnem mužom.je to bývalý policajt a vyštudovaný právnik,ktorý si po 18rokoch spoločného žitia a 2mesiace pred narodením syna našiel známosť.Ja som na to prišla vďaka mojim schopnostiam,snívajú sa mi zlé veci,ktoré sa do 2-3týždňoch splnia,3týždne pred pôrodom.Namiesto ospravedlnenia som dostala odpoveď,že čo som čakala a po tom obrovskom šoku som ešte netušila čo ma ešte čaká ďalšie roky.Ten človek ma stále klamal,ponižoval,trápil,po troch mesiacoch ma už posielal robiť,lebo on ma vraj živiť nebude(zarábal 4tisíc euro,aj teraz)Nevedela som čo mám robiť.Vyhodil ma z domu a zamkol sa s malým v byte a ja som sa túlala v lese 4hodiny a až potom ma začal hľadať a celá moja rodina.Doma sa zdržiaval málo a ja som bola na všetko sama,keď prišiel došlo vždy k hádkam a agresií.Mieril na mňa s pištoľou,potom na seba,že sa zabije,chcel skočiť so štvrtého poschodia polonahý,rozbil sklené dvere s päsťou keď som stála pri nich so 4mesačným synčekom,zamykala som sa pred ním v kúpelni,v spálni.Stále klamal,že nemá žiadnu priateľku a že ja mu robím zle.S jeho priateľkou som niekoľkokrát volala aj som ju chcela navštíviť,ale so synom,ale neotvorila mi hoci bola doma.Ešte minulý rok mi tvrdila,že sú spolu šťastný už dva roky.Nech sú doprajem jej to čo som mala ja 20rokov.Prestal mi dávať peniaze a chcel len on rozhodovať o financiách doma.To bol prvý rok.V druhom roku ma začal biť,dokonca aj so synom na rukách.Volala som niekoľko krát políciu,ale vždy som mala pocit,že ich obťažujem,dokonca mi to aj povedali,že si máme riešiť manželské nezhody sami doma a nemám ich obťažovať.Volala som ich vtedy,že ma muž bil s malým na rukách a oni prišli za hodinu,vraj ma nevedeli náisť podľa adresy,to boli u mňa už 3krát pred tým!!Pred 2rokmi som si našla známosť aj ja a oznámila som mu,že nech si žije s priateľkou a ja budem žiť s tým mužom,povedal že dobre.Víkend na to došiel domov v noci a začal ma udierať s päsťou do hlavy,škrtiť na zemi a biť po celom tele.Myslela som,že zomriem.Podarilo sa mi ho kopnúť do rozkroku a zamknúť sa v izbe a zavolať policajtov.Páni policajti prišli o jednej v noci,dorazili aj svokrovci,ktorých zavolal on,a následne si vo dverách podávali ruky ako starý známi!!Podotýkam,že svokor robil celý život na polícií a aj na pol.škole a na policajnej inšpekcií.Ja som sa triasla v kúte na zemi a z hrôzou a nechápavo pozerala,čo tí policajti robia-nerobia!!!Bola som ošetrená u chirurga,dobitá s pomliaždeninami na tele a krku!Podala som trestné oznámenie na muža a keďže som len hlúpa žena nevšimla som si,že tam páni policajti napísali priestupok voči spolunažívaniu.Skončilo to tak,že ešte mne chceli dať policajti pokutu!Do dnes neviem prečo!Hneď po tom som podala žiadosť o rozvod.Za dva mesiace som ju stiahla a myslela si,že sa muž zmení.Hovorí sa tomu syndrom týranej ženy.Fyzické týranie,aj s malým na rukách,psychické a finančné týranie pokračovalo s ešte väčšou intenzitou ďalší rok a ja som znova podla o rozvod.Muž ma udáva na sociálke,šikanuje ich tam,dokonca teraz dal aj sťažnosť na soc.kurátorku,že nie je spokojný s ňou(vyhrážal sa jej,že má urobiť čo on chce lebo ju dá na súd).Policajtov som veľa krát nevolala lebo ich len obťažujem a mám podozrenie že nekonajú lebo muž je bývalý policajt.Na sociálke,keď som bola po tom ako ma muž skoro zabil opýtať sa čo mám robiť,mi povedali,že oni nevedia a mám to vydržať!!!!Teraz ma predvolávajú za každú hlúposť,čo si muž vymyslí a udá ma.Čakám už na druhé rozvodové pojednávanie a určite to neskončí.Muž dostal syna do predbežného zverenia každú párnu sobotu od 10.00do 18.00.A dali nám výživné 80euro hoci on zarába od 4000e a na syna dával 50e.Písala som na súd,že s malým ma bil,že je agresívny,nebezpečný a nestará sa o nás.podľa súdu ako otec má právo na syna!!!Malý sa ho bál dostával záchvaty zúrivosti,bil ho a v noci mi nespával 3-4dni po tom ako prišiel domov.Zlepšilo sa to na chvíľu ale zase je to späť.Synček dopláca na to akého má otca.Po tom ako ma začal muž byť s ním na rukách,bolo to asi vo dvoch rokoch,sa začal správať agresívne,bil ma s radosťou do tváre(presne ako to videl u otca)je hyperaktívny,neposlúcha,žije si vo vlastnom svete.Chodím s ním už pol roka po pedopsychologoch a pedopsychiatroch a nikto nevie kto o mu je a hlavne mi nikto neverí,že najväčšiu príčinu na jeho stave má jeho otec!!!Keď rozpoviem každej psychologičke(už 4ej)čo nám ten človek robil a robí,každá odpovie,že ju nezaujímajú pomery medzi manželmi ale dieťa.Teraz chodím do Karlovej Vsi do Sanatoria M.Sýkorovej a tam som nedostala za 3mesiace žiadnu odpoveď a ani radu ako mám vychovávať syna.So škôlky nás vyhodili po 5dňoch,že syn bije deti,nepočúva a je neprispôsobivý.Odporučili mi dať syna do špeciálnej škôlky alebo do ústavu!!!!Bojím sa o syna,bojím sa o nás,čo nám ešte ten zlý človek urobí.Neviem si už rady a ako mám proti nemu zasiahnuť!Ako mám zrušiť predbežné opatrenie súdu na zverenie dieťaťa,ak mi nechce žiaden doktor dať potvrdenie,že synovi zhoršuje zdravotný stav stretávanie sa s otcom(doniesol ho z rozitou pusinkou,doškriabanou nohou od mačky,spáleného od slnka..).Kurátorka nechce byť pri preberaní a odovzdávaní syna,hoci podľa mojej advokátky by mala byť,aby videla ako syn trpí!!Muž sa vyhráža kurátorke,psychologičkám,pediatričke a všetci majú z neho strach a záhadne stratia pamäť ak od nich chcem svedčenie na súde.Ja už neviem kde mám prosiť o pomoc.lebo všade je to to isté!!Týrané ženy dám vám jednu dobrú radu-budte ticho a trpte lebo nikoho váš osud nezaujíma a ste si sami na vine.Len takú pikošku na záver..jedna pani detská psychiatrička dokonca ponúkla môjmu mužovi,že nám bude robiť manželskú poradňu a dá nás do kopy a keď som súhlasila so stretnutím,len aby som jej ukázala čo je to za človeka,prišiel s kopou papiera,kde mal na mňa rôzne udania a nezačal rozprávť,že chce naspäť rodinu a ako to ľutuje všetko ale začal diktovať podmienky kedy mu mám dávať syna a ja som mu odpovedala,že budem rešpektovať len rozhodnutie súdu,začal kričať a nadávať mi do k... a vraj ma dostane do blázninca a oberie ma o všetko aj o malého.Po tom mi ešte pani psychologička povedala,že ho mám chápať lebo on je nešťastný!!!Prosím vás dokáže mi tu niekto pomôcť?!Ďakujem vám.Maca