pisala som tu v decembri blog Ako dalej, ze sa to medzi mnou a manzelom vsetko pokaslalo a ze neviem ako dalej. odisla som na cas prec, samozrejme mu to bolo jedno a az potom vysla pravda najavo...
...pravda menom najlepsia kamoska...
uz mi to potom hned vsetko do seba zapadlo. preco bol nevsimavy, preco chcel byt vzdy von, preco vsade chodila s nami, rozisla sa so snubencom...
a ja som odisla, uvolnila som jej kolaj a dva mesiace som pocuvala buzeracie od vsetkych a hlavne od rodiny ze im robim hanbu, lebo som opustila "takeho perfektneho chlapa" a mam sa o seba starat sama...
boze jak som bola hlucha a slepa...
verila som jemu a verila som kamoske. s nou sa poznam 13 rokov, hlavna druzicka a svedkina na mojej svadbe...
Wow, cely Kristian...
"Zavřete oči slečno..."
...sejdeme se v cestovní kanceláři (oddělení Afrika-Orient)
Ženské tu napíšu celé litánie, ale toto je super. Mám rada tieto filmy.
Už aj keby som sa ešte chcela zapojiť, to nemá zmysel.
Vystihol si to presne, takmer bez slov, ale trefne.
Tam to tuším dobre skončilo, nie?
Unbi, presne v tom to je. Vedieť vyjadriť objemnú myšlienku čo najstručnejšie. Pomer obsah /forma. 
Čím väčšia nepriama úmera medzi týmito "veličinami", tým honosnejšia veta.
Súhlasím. Ľudia s "trefnosťou" majú môj obdiv. Rozdiel je práve v tom prečo sú ženy ženami a muži mužmi. Ženské sa potrebujú vyrozprávať, preberať, filozovať, počúvať skoro takmer celé "litánie" a potom sa niekedy cítia pochopené a že sa im venuje dostatočná pozornosť. Nie je to tak vždy, ale často.
Veď aj tu na stránke je to tak. Prečo to tak je, to otázka odveká.
Zacali ste spolu byvat az po svadbe?
necele dva mesiace pred svadbou. viem, mozno v tom sme spravili chybu. po svadbe ma proste uz zrazu bral ako samozrejmost
uz to zacal brat tak, ze sak budeme spolu cely zivot, ze naco ist niekam so mnou, ked je so mnou "stale" doma, naco sa mi venovat dnes, ked moze zajtra, naco tento vikend, ked bude so mnou aj dalsi atd. on proste prestal ten vztah nadalej budovat a rozvijat, jeho oblubenym slovom sa stalo POTOM. naco sa mi venovat ked pride z prace, ked moze potom ked si oddychne a naco potom, sak radsej pojde von, lebo so mnou bude celu noc a naco sa milovat vecer, ked mozme aj rano a ked nie v ten den, tak dalsi...
a mna to bolelo...
vkuse ma zrazu odmietal a odbijal a ja som len cakala na to jeho potom. a tiez sa mi to prestalo po case pacit, ze ked ma potreboval, stala som pri nom, no ked som ho potrebovala ja, tak som pocula iba potom, potom, potom... a ja som sa donekonecna prisposobovala a robila vsetko mozne, ale za nic som si tu pozornost nezasluzila. po svadbe si ma prestal totalne vazit, uz ho vobec nezaujimali moje pocity, moje potreby. existoval len on, jeho robota, jeho oddych, jeho kamarati, jeho kapela... a vsetko co sa tykalo mna mohlo pockat. nechapem co ho tak zmenilo. ja som si ho brala, aby sme mohli byt spolu, aby sme sa mohli spolu tesit, robit veci spolu, pomahat si, rozpravat sa a byt na ten zivot dvaja, ale boli sme dvaja na jeho zivot... a casom som tam ja zacala byt navyse
No co ti ja viem, ci ako samozrejmost. Pre mna je nepochopitelne vziat sa skor alebo takmer skor, ako spolu zacnete byvat a spoznate sa (chaaaaapem, ze to bolo nahle a spontanne). Celkovo - zhrnme to tak, ze ste neboli zreli na manzelstvo ani vedenie spolocnej domacnosti. Hovorim v mnoznom cisle, pretoze keby to bolo len tvojou nezrelostou, zrejme by isiel lovit do inych vod, ako tvoja naj kamoska, co je predpokladam tvoja rovesnicka. A tak. Podla mna nemas za kym plakat. Je to nasilnik a primitiv (sudim z jeho prispevkov, ktore tu sice povacsinou vsetkych ocarili - mna nie; napriek tomu, ze vie "recnit", nepodarilo sa mu skryt svoju manipulatorsku povahu). Uz nerozmyslaj nad minulostou, micka, zivot pred tebou a kopec milych chlapcov na obzore! 
Jaj bambula, ja len cumim. Ale chapem - babenka v tvojom (= mojom ) veku chce ist do skoly, prist z nej a cele popoludko byt s frajerom. Ale ked chodi clovek do prace, musi sa starat o kopec veci, chce byt aj s priatelmi, aj so zienkou... Ty si bola cely den doma sama, snazila si sa co-to upratat, pripravit do skoly a potom si uz len na neho vyckavala... Co ja viem, trochu podobne boli moje prve mesiace na materskej. Cely den s babenkom, uz som sa ani s nikym nebavila, lebo moje kamosky este najblizsich desat rokov nielen ze deti nechcu mat, ale este nado mnou aj krutia hlavou... cely den som cakala, kym pride drahy z prace a ked dosiel naaahodou mrzuty, este som sa urazila, ze ja na neho cakam a on pride v takej nalade... Ale zacala som chodit do prace aj ja a kraaasne sa mi otvorili ocka (pracovala som aj predtym, ale bolo to nieco uplne ine, ako ked zijete v jednej domacnosti)...
lenze ja som nemala problem s tym pochopit ze je po praci unaveny, ale to ze vzdy bolo nieco, len nie ja. ked uz unaveny nebol, tak isiel von a ak nie von, tak na skusku s kapelou a ak nie to tak na pocitac a ak nic, tak k rodine a ja som vzdy len cakala a cakala to nie je normalne, ze s kamaratmi bol kazdy bozi vikend okrem toho ked bol chory alebo musel nieco ine a aby sme si vysli sami dvaja, na to bol cas za rok a pol 3x a aj to pod mojim natlakom ktory musel zacat "mesiac dopredu"
Vy ste boli už len pár!!! Ako princ Charles s Dianou, takmer presne to isté. On sa oženil, aby splnil povinnosť, ona mladá naivnučká snívala, že je z nej princezná. On chcel ženu nech zabezpečí následníkov trónu, ten tvoj, nech sa mu staráš o domácnosť. A obe ste si svoje problémy priniesli už z domu, obe ste sa vrtali v partnerských vzťahoch, a nechceli ani počuť o tom, že sa to ťahá dávno.
Ako napísala Konvalinka, boli ste absolútne nepripravení, či nezrelí. To by ťa malo poučiť do života, že nikto "Dokonalý" neexistuje, že určite nebol taký Pán Úžasný do bodky aj pred svadbou, len ty si bola tak zaľúbená, že si nič nevidela.
Pozri čo píšeš..len také veci, aby sme ťa tu dokola, dokolečka ľutovali. Chceš sa hrať na tvrdohlavú? Hraj sa, ublížiš len sebe. Tvoj problém nebol len ON, a už vôbec by ním nemal byť teraz. Tvoj problém je tvoja minulosť, v tom čo si vyrástala, od čoho si možno utekala preč, prečo si sa skoro vydávala, prečo si videla pána dokonalého a princa na bielom koni a nie realitu. Je mi ťa ľúto preto, že tvrdohlavo nechceš dať za svet tie klapky dolu a začať vnímať seba, ako sa z toho dostať. Chceš len plávať v sebaľútosti, v nej však nedoplávaš nikam, iba k takému istému chlapovi a vzťahu ako predtým.
Tvoja rodina - na dlho? Aj tento tvoj nárek je tu už nadlho. Tak čo keby si skúsila otvoriť novú kapitolu, zaoberať sa svojou rodinou, a skúsila viac pochopiť samú seba, nájsť samú seba. Ak to skúsiš, určite ti dievčatá pomôžu, dozvieš sa veľa o vzťahoch rodičia-dieťa, čo môže zničiť, či napraviť výchova, ako sa to môže odraziť na deťoch, hoci už majú 40.
Co pise Jarmila mi zase pripomenulo situaciu z mojho zivota. U nas doma to nikdy nebolo velmi prijemne ovzdusie, s mamou sme sa od mojich 12tich-13tich do krvi denne hadali, v 15tich som si nasla frajera, na ktoreho som sa strasne naviazala (myslim, ze aj on na mna ). A tak sme to tahali roky-rokuce, zrejme nahradzajuc si rodinu (moju nefungujucu, jeho nekompletnu) az kym sme nesplodili Jakubka. Dava to logiku - problemy doma, snaha vytvorit si rodinu inde.
No tu rodinu som si nakoniec vytvorila s inym muzom Tak neboj, Vachna. Myslim, ze najst lepsieho chlapa, ako je tvoj ex, nebude az take tazke 
Starostlivo vyberaj. Alebo aspon nechod do toho tak bezhlavo
lenze ja ho stale strasne milujem a viem ze dokaze byt uzasny, a strasne sa bojim odputat, lebo sa bojim, ze sa potom spamata a potom uz fakt neviem co by bolo dalej a ako by som to riesila.a myslim si ze on sam nevie co vlastne chce. je mi luto zahodit to vsetko krasne co sme spolu prezili. bolo to tak pol na pol.prvy rok a pol krasny a druhy rok a pol odveci.keby som len vedela ci by sme si k sebe dokazali najst opat cestu a zacali odznova. mozno by to bolo po tychto skusenostiach uplne ine. je mi bez neho strasne smutno a viem ze aj on trpi... ale bojim sa buducnosti, ze zase pride a zase mu uverim a neviem ci by som mu vlastne chcela uverit alebo nie. 15. ma meniny nasa mala svetlanka, ochvilu ma on meniny. ja sa fakt bojim buducnosti, ze sa odputam a ked mi uz bude lepsie, tak pride...(brokenheart)
Konvalinka presne s tebou suhlasim, Vachna nebola pripravená na manželstvo a asi ani jej, teraz už bývali manžel.
Jarmila píše trochu tvrdo, ale chce ti dobre poradiť, lenže Jarmila, ako sme my rozmýšlali v jej veku? Asi to bude tým vekom, že mnoho veci vidí inak, možno musí dozrieť. No na druhej strane to tiež nemá jednoduche, v jej veku zažiť už toto.......
Ako to už býva po rozpade manželstva, takmer každá prejde týmto zufalstvom a sebalutostou, u niekoho to trvá dlhšie u niekoho menej, preto si myslím že lahko sa hovori: kašli už nanho, sustred sa na seba, netráp sa, aj ked su ozaj správne rady, Vachna asi ešte nie je v štádiu aby to vnímala takto, asi týmto štádiom musí prejsť, aby sa odrazu postavila na na nohy a zobrala to ako životnu skusenosť, že všetko zle je na niečo dobre.
Vachcna máš sa komu vyrozprávať? Možno to potrebuješ dostať zo seba, aby si mohla isť dalej. Snad to čím skôr prejde a ty si povieš dosť a odteraz už idem žiť!!!!!
Držím palce aby to bolo čím skôr!!!!!!!
Mimochodom Vachni, ja obdivujem, ze sem este pises. Po tom, co vsetko ti tam baby minule napisali...
Ja mam presne ten dojem, co Zuzi. Preco ste k nej take tvrde??? Ja som silu odkopnut chlapa nasla, az ked islo fakt do tuheho. Keby sa nestal Kubko, este by sme zrejme stale boli v takom podobnom vztahu ako Vachna. A nemyslim si, ze by to bola nasa chyba Nam to ani nedochadzalo, ze je to nieco nenormalne - schadzat sa a rozchadzat, hadat do krvi, robit sceny pred kamaratmi. Kym nezijete v jednej domacnosti, nenapadne vas riesit napr. ze jeden sedi doma na zadku a zivi ho matka, kym druhy chodi na VS, pracuje a realizuje sa vsemoznymi sposobmi. Vy ste toto riesili, ked ste mali 20? Ako sa dokaze postarat o rodinu, ako vas vie podporit, ci vam bude pomahat s riadom alebo cakat v kresle, kym k nemu pride vecera??? Ci je schopny opravit kvapkajuci odtok, ci vie zorganizovat vylet pre 2, 4 a 8-rocne dieta???
Mozete tvrdit cokolvek, v dvadsiatke ste randili a rozmyslali nad tym, ako veci na tomto svete zvlastne funguju, ako ziskat prachy na sexy suknu, ako vycarit vyzor osudovej zeny, co si objednat, ked vas pozve na poharik... 
pre mna to tiez nebolo v 19nastich jednoduche.najviac som potrebovala pri sebe blizkjeho cloveka a jeho pomoc a oporu.
starat sa o domacnost, mat 2 vysoke skoly, hladat si pracu, aby som nepocuvala ze ja nezarabam, riesit aky cistiaci pripravok na co a aky prasok kupit, zariadovat byt, robit nakupy, upratovat, varit 2 jedla naraz(ja som vegetarian), a cakat na to kvoli comu som si ho vlastne brala, aby sme zili spolu.
ja som nepotrebovala robit niekomu sluzku aby mal co zjest pri pocitaci a aby isiel najedeny von s kamaratmi a aby som bola k dispozicii kedy ma bude potrebovat. ja som tiez nieco potrebovala. pomoct aspon ked som mala skusky(hocikedy 3 v jeden den), pochvalit, vypocut, podporit...
kde po svadbe zmizli jeho slova "...neboj sa bude to nase hniezdocko lasky, budeme sa o vsetko starat spolu, ved to bude nase..."???
ja som nemala problem to zvladnut, hoci by to nebolo este dlho dokonale...ja som na to nemala dovod...
Asi tu vidieť, že je možno o "generáciu" rozdiel medzi nami. Ja som sa musela starať o seba veľmi skoro. Tiež som snívala, prežila sklamania, presnívala kopec romantiky, čakala na "princa"... a popri tom brigádovala, zarábala, a zdá sa mi, že sem tam vnímala aj svet reálne.
Prečo som na Vachnu taká tvrdá? Pretože ju tu len ľutujete a držíte v tom začarovanom kruhu. Opakujem sa x-tý krát, že je problém N I E je jej partnerský vzťah. Jej problém je niekde inde.
Z toho ako sa tu prezentuje, je sama, bez partnera, priateľov, rodiny. Nie ja, ale život je tvrdý.
Navyše to dievča si dosť často protirečí, len vám sa asi zdá, že nie.
Stalo sa, čo sa stalo, na to aké "škaredé" to podľa jej opisu bolo, by sa z toho teda už mohla aspoň začať spamätávať, a napr. aj tak, že by sa spýtala, kde sú akcie na tie sexy tričká, aby si letela jedno kúpiť , nie?
Asi je na mňa tej naivity príliš, až sa mi to nechce veriť a ona nemá momentálne vážnejšie problémy v živote, ako vyplakávať nad tým čo sa stalo. Plače len nad tým, že ona ho ľúbi a on je taký a taký, ona odišla. Na jednej strane o ňu vôbec nestojí, na druhej ona čaká, žeby mohol zmeniť názor, čo ak príde?
Je tu veľa žien, ktoré to majú oveľa, oveľa, oveľa ťažšie ako Vachna, a navyše majú deti. Nie sú také ufňukané, a častokrát ani neprezradia, aké to v skutočnosti majú vážne.
Už mi to pripomína situáciu, keď dieťa spadne a začne plakať, niekedy vrieskať a mama je pripravená hneď skočiť a ľutovať ho, že čo sa mu stalo. Neustále ľutovanie to dieťa neposunie vpred, len bude rozmaznané a mama bude v kuse okolo neho skákať.
Skrátka, Vachna ma presviedča, že nevníma to čo píše, protirečí si, nechce sa pozrieť pravde do očí, niektorých konkrétnych vecí sa vyhýba, stále to stočí len na neho. A vrtám tu preto do toho, lebo je mi jej ľúto, potrebuje inú pomoc a riešiť iný problém, nie bývalého, a mám pocit, že niektoré príspevky ju len udržiavajú v jej spánku šípkovej ruženky a bojím sa, že v ďalších vzťahoch skončí presne tak isto.
Toľko môj príliš obšírny názor, už naozaj končím, zodpovednosť má každý sám za seba, a nikto nemôže nikoho k ničomu nútiť, ani ja, ani to nechcem a nemám v úmysle.
Nič iné ako pomodliť sa, aby sa Vachna dostala na správnu cestu, mi nezostáva.
ahoj jarmila. ja som takisto brigadovala a zarabala a viem sa pozerat na svet aj realne. a moj problem je moj partnersky vztah a bohuzial od toho sa momentalne odvijaju dalsie problemy.
a to ze si protirecim? aj ja som len clovek a rozmyslam. skusam sa na to pozriet takto i takto. ci ty si neomylna? ja sa bezhlavo nepustam do rozhodnuti a pokial si niesom ista ze nieco chcem, tak to nerobim. tym nechcem povedat ze moje rozhodnutia su alebo boli vzdy spravne, ale su moje a ja si za nich nesiem zodpovednost.
ja by som sa z toho tiez najradsej spamatala, hodila to za hlavu a povedala si nic to nebolo.len keby to bolo take jednoduche. kazdy sme iny a kazdy by sme v uplne odlisnej situacii reagovali diametralne odlisne.
a to ze podla teba su ovela vacsie problemy ako ten moj, ok, je to tvoj nazor, ale na kazdeho vsetko vplyva inac. niekto strati robotu a najde si druhu a niekto sa preto zabije. kazdy ma v zivote ine priority. pre niekoho je male babatko vsetko a niekto to chuda supne do decaku alebo vyhodi von oknom.
a comu sa akoze vyhybam? a to ze sa stale tocim okolo neho? ved preto som tu a pisem o tom o com chcem pisat.
tolko moj nazor na tvoj prispevok
Môj názor je ten, že máš iný problém a od toho sa odvíja tvoj partnerský, ktorý nevyriešiš, kým sa nepozrieš aj na ten predchádzajúci, vyhýbaš sa reálnemu pohľadu na seba a vzťahy s inými ľudmi, okrem tvojho bývalého. Ale môj názor sa ťa vôbec nemusí týkať. Fakt je, že možno som robila svojimi príspevkami "nátlak", aby si sa začala zaoberať, podľa mňa podstatou.
S ostatným v tvojej poslednej odpovedi v podstate s tebou súhlasím.
Nie som neomylná, robím veľa chýb. Máš právo písať o čom chceš, máš právo kdekoľvek a kedykoľvek riešiť čo chceš len ty.
Želám ti, aby si si našla tie svoje správne priority a vyriešila to čo chceš ty, ako to chceš ty.
To je normalne, ze na neho nemozes zabudnut tak rychlo. CO je nebezpecne, su spomienky. velmi rychlo si totiz vygumujeme z hlavy to zle a spominame len na to dobre.
Ako povedal Richard Feynman (dostal daku nobelovku za fyziku), po svojom druhom rozvode s tou istou zenou: keby vtedy pri mne stal niekto skusenejsi, kto by ma varoval, ze tie pocity su hlupost, tak by som si ju nikdy druhy raz nevzal. (rozviedli sa po mesiaci presne pre to iste, preco predtym).
VLastne tie spomienky nie su nebezpecne, len treba s nimi vediet spravne narabat.
Uf, uf, uf..či tak dajako to Indiáni?
Nestíham čítať ! /čo sa sťažujem, nemusím, že? /
Vachna, mňa by zaujímalo či ten tvoj náhodou nežiarlil na vašu Akinu. Bývať v prenajatom jednoizbovom byte s takým havinom. Síce pekný, dosť veľký na jednoizbák. Navyše havino určite potrebuje starostlivosť a nemalé financie. To, že si ho doslova všade musela brávať so sebou, nevadilo to bývalému, nezačalo sa to vyostrovať po tom ako ste si Akinu zobrali?
Zostávaš v tom byte sama? Čo sa vlastne deje, utiahneš to všetko finančne sama? Ak som niečo prehliadla, sa ospravedňujem. Pýtam sa preto, že či podvedome nechceš, aby sa tvoj bývalý vrátil a pomohol ti zvládnuť aj tieto bežné starosti života /financie/ napriek tomu, čo ti všetko vyviedol.
bolo to v dvojizbovom a od oktobra sme boli v trojizbovom. s financiami na tom nie som dobre, ale nie je to dovod, preco by som ho chcela spat. a akina ho nijak neobmedzovala, je pravda ze mu vadila, ale strazili ju aj nasi aj babka ak bolo treba. bolo to doslova ako s dietatom. ja som nemala problem ju dat mimo mna keby chcel aby sme sli niekam sami. a ten pes si na seba zarabal sam v poslednej dobe(canisterapia). takto som bola aspon so psom, ked uz manzel na mna nemal cas. akina aj tak vacsinou cakala von a ked mohla dnu, tak lezala pod stolom a urcitwe nebola prekazkou toho ze sa nerozpraval so mnou ale s nou
Ok, to je jedno v akom byte, ani neviem kde som to nabrala. Na tom, že si Akinu vezmete, ste sa dohodli spolu?
Čítala som teraz tvoj decembrový príspevok. Tam si v úvode napísala, že sa zmenil až pár mesiacov po svadbe, neskôr v diskusii ste sa zhodli, to tvrdíš aj v tomto príspevku, bolo to hneď po svadbe, tvrdí to aj on.
Vidím to tak, že ste si "nesadli" a nemáš nad čím rozmýšľať a prečo prelievať slzy. Veď v tom decembri si už bola rozhodnutá, že s ním definitívne končíš. Hoď to zahlavu a je.
Som si spomenula na svoje "mládí". Ako 16 ročná som "chodila" s 26 ročným. Jajajajaj, to toho bolo doma. Už vtedy som chápala rodičovstvo, ťažko v takom veku presvedčiť rodičov, že som "zodpovedná". Chalanisko v intímnostiach na mňa netlačil, hoci pochybovať o tom, že je chlap sa nedalo. Predstava svadby po mature bola pre našich hororom. Aj tak sme sa rozišli. Vekový rozdiel je v každom období vnímaný inak. Keď má žena 30 a má 40 ročného partnera, každý to už berie normálne.
Píšem o tom preto, že mi len tak preletela myšlienka okolo, či si ty nemala podobný problém s rodičmi. Či neboli striktne proti tvojmu skorému sobášu, mohli mať výhrady, že si ešte primladá. To by vysvetľovalo aj tvoju "nechuť" k rodine, ťažko priznať, že mali pravdu. Svet sa kvôli tomu nezrúti, možno len ty to nevieš nejako prekonať a stále si myslíš, že veď tvoja láska to zachráni.
Nič nie je tragédia, a všetko prebolí.
pridala som do galerie fotky z nasej svadby.
tak to sme MY
, moja malickost a "moj" perun
Je to hrozné, že sa to stále opakuje ten istý scenár, ja niečo podobné prežívam už takmer trištvrte roka, môj manžel tiež v lete zahlásil, že potrebuje viac voľnosti, že aby som ho pochopila, že nevie ako dlho to bude trvať, či dva týždne alebo dva mesiace, ale že teraz potrebuje si trochu užiť /sme 8 rokov manželia a máme 6 ročného syna/, celé noci som preplakala a ale zaťala som zuby a povedala som si, že keď to potrebuje vydržím, že ho to prejde, v októbri som prišla na to, že má známosť, samozrejme to trvalo od leta, odvtedy ako mne oplieskaval o hlavu, ako si potrebuje užiť slobody a ja mám byť trpezlivá a čakať, kedy sa vybúri, bola som z toho zrútená, ako mohol niečo také urobiť, takto ma ponížiť, všetko by som prekúsla, pretože ho stále ľúbim, ale tie jeho slová, že sa zaľúbil, a že má síce rád aj mňa, ale ešte nevie, či to dokáže ukončiť, pretože ako povedal zo začiatku to bral len ako taký románik, myslela som, že ma porazí, teraz som v pozícii, keď už nemám čo stratiť, pretože to podstatné som už stratila, stratila som dôveru v človeka, ktorého som ľúbila a aj ľúbim a neviem, či sa to niekedy napraví, môj manžel je nerozhodný, stále ostáva s nami, s ňou sa vraj rozišiel, ale jeho city ku mne sú stále také nijaké,každý deň samu seba presviedčam,aby som už urobila ten rozhodný krok ja, som ešte mladá a žiť do konca života s niekým kto ma nemiluje je hrozná predstava.
ach jaj. viem ako sa citis a drzim ti prsty aby si sa spravne rozhodla. ked si nasi princovia neuvedomia co maju doma, bude treba hladat ineho princa... dufam, ze aj my raz budeme stastne a ze sa nam laska ktoru davame bude aj vraciat
drz sa a daj potom vediet ako to dopadlo
Počúvaj ma vachna, možno to teraz trocha zľahčím, ale k chlapovi sa treba správať ako k psovi, nakrmiť a nechať vyvenčiť... Zhodou okolností tvojho muža poznám, je to môj spolužiak z výšky a považujem ho za inteligentného chlapa, s nejakými tými chybami...Žiadna kaša sa neje horúca ako sa navarí, ľudia si v zlosti povedia a vystroja kadečo, ale keď sa naozaj tak ľúbite, ako to obaja tvrdíte, tak by sa to ešte mohlo vyriešiť, ale to by ste museli obaja chcieť a rozmýšľať prečo sa to stalo, kde bola chyba a snažiť sa to zmeniť. Viem, že sa to ľahko hovorí, ale viem o čom hovorím, človek dokáže odpustiť kadečo ak chce...
Ale ak sa všetok cit vytratil zo srdca, tak nemá zmysel niečo umelo predlžovať a k niečomu sa síliť, alebo niekoho síliť.
tato diskusia je uz ukoncena, ale musim ti nieco napisat, adenka, ohladne tvojho pocitu, ze Perun je vlastne mily tvor. je mily, to neberiem, ale...
on a moj manzel su rovnake znamenia. to neznamena, ze su to rovnaki ludia, ale v zakladnych vlastnostiach a jednaniach, ked vachna pise o perunovi, akoby som o svojom muzovi citala.
aj ja by som o nom povedala to, co ty o perunovi. velmi inteligentny muz, skvely kamos, nikdy ziadna nuda, vie zaujimavo diskutovat, vie pozorne vypocut, ma pre vas pochopenie, poda pomocnu ruku (bude vas otravovat tak dlho, kym sa nerozveselite) a vobec - proste sen mnohych zien. sem tam nejaky prejav narcizmu a egoizmu, ale to plne prevazi tolko kladnych vlastnosti. a ked chce, vie byt nekonecne vynaliezavy a romanticky vo vyznaniach lasky.
ibaze to je pohlad z vonku, kym s nim nezijete. ak ocakavate tieto skvele vlastnosti nadalej, su vyhradene len pre druhych.
preto plne chapem vsetkych, ktori ho poznaju, ze su presvedceni, ze ak nam to neklape, je to hlavne moja vina. a preto chapem vachnu ako sa asi citila. hoci moj vztah a jej vztah nie su rovnake. obe robime ine chyby, ale v zaklade tusim, co ju najviac nicilo. a preco sa na neho tak striedavo hnevala a zufala si(nez zistila, ze okrem toho ma este aj milenku).
ale uz sa to medzi nimi poriesilo (nie vyriesilo), takze ... nech su obaja stastni tam, kde su a nech im to tentoraz uz vyjde.
boze keby ste ho poznali predtym... bol to proste idealny chlap... vedel byt nezny, galantny, gentleman, nikdy nezabudol na ziaden sviatok, ziadne vyrocie, vzdy objal, pobozkal, vypocul, bol zabavny, chlap do koca i do voza, vedel dat najavo ked si nieco vazil, vedel povedat prepac aj odpustat...
do svadby sme den nevydrzali bez seba cely rok a pol, prepisal si kazdu moju SMS(aj ja jeho), bol pri mne ked som ho potrebovala a ja som bola pri nom, romantik taky ze mamkine kolegine plakavali ked im o tom rozpravala, uzasny v posteli, na poziadanie o ruku v zivote nezabudnem, ake to bolo uzasne...
kde sa to vsetko podelo po svadbe???(brokenheart) (brokenheart) (brokenheart)