velmi sa zmenil, Ona a on, Diskusie

Sklamaná, neviem, akosi mi v tvojom príspevku stále "vytŕča" to, že si úspešnejšia a zarábaš viac. Píšeš, že si to manželovi nikdy nevykrikovala, ale je možné, že to dávaš najavo nepriamo. Mám pocit, že "súťažíš" sama so sebou pre ním. Kolegovia o tebe hovoria, že si kus. Manžel to na tebe nevidí. Je jasné, že žene dobre padne, ak sa páči okoliu, ale príde mi nesprávne motivované starať sa o seba kvôli iným. Mala by si to robiť tak, aby si ty bola so sebou spokojná. Začala si chodiť na zumbu a kurz a píšeš, že tvoj manžel ani nevie, kde si. Nerozprávali ste sa o tom? Nedohodli, že kým budeš ty tam a tam, treba sa postarať o syna. On ti nehovorí, že ide s kamošmi na výjazd? Len sa zoberie a ide?
Možno má problémy v práci, preto je taký zamĺknutý.
A nejako mi chýba celkovo v tvojom obraze o vašej domácnosti jeho poslanie otca? Nikde nepíšeš, ako sa správa k synovi. Trávi s ním čas?
A to, že ti nadáva, že si drbnutá... zrejme mu to treba povedať oveľa dôraznejšie, že takto nie.

Samozrejme, ze so synom trávi cas, ale len vtedy ak ja nie som doma. Vtedy presedi pred telkou cele hodiny ba mozno aj dni.

Ak ide s kamosmi na vyjazd tak mi napise sms, ze si ide vyrazit. A to ze som uspesnejsia, tak neviem, mám sa vzdat prace a diplomu, len aby som sa mojmu chlapovi prisposobila? Staram sa o seba kvoli manzelovi, nie kolegom! LEnze on to asi nevidi, alebo ho skor zaujimaju mladsie rocniky, tak ako to casto a rad ironicky rozpráva.

Kurzy a Zumbu som spomenula pred nim medzi recou, ale neviem ci to vôbec vnimal, pretoze som na to nedostala ziadnu odpoved.

Nie, nemyslela som, že je zle, že si úspešnejšia. Niekedy podvedome vysielame signály, ktoré okolie vníma. To som mala na mysli .Fandím všetkým, ktorí sa snažia napredovať .
Vieš, píšeš, že takto sa tvoj manžel správa posledného pol roka. Prekvapili ma SMS-ky, že si ide vyraziť. Predpokladám, že pred tým pol rokom ste sa normálne rozprávali. Ako si reagovala na to, keď to spravil prvýkrát? Určite sa nezmenil od večera do rána.
Riešila si to hneď? Často nechávame také tie vymykania z normálu bez odozvy a potom nám prerastú cez hlavu. To teraz píšem len preto, že určite, keď sa vrátiš toho pol roka späť, prídeš na to, čo mohlo spôsobiť zmenu v jeho správaní.
A to, že "spieva" o osemnástkach? Práve to vo mne evokuje snahu tvojho manžela upútať pozornosť na seba (poznám to, zažila som ).
Máte problém v komunikácii a nemyslím, že je to len jeho vina. Prepáč. Ak nie ste schopní sa otvorene porozprávať, určite je potrebné zájsť do poradne. Skús najskôr sama. Je dobré, že ti na vzťahu záleží. Držím palce

ja neporadím. ale nie je to pekné správanie. neviem, prečo by si mala žiť v takom prostredí a syn vyrastať s tým, že takéto chovanie (vravieť žene, že je drbnutá, pribrala...) je normálne. trvala by som na tom, aby sa takýchto poznámok zdržal.

osobitne ma zaujalo to podpichovanie ohľadom váhy, pŕs a tak. to podľa mňa hovorí o sebe. možno ide práve o to, že ty v tridsiatke si ešte kus krásnej baby a jemu pomaly klope štyridsiatka a jeho to desí.

no to aj mne by islo na na nervy ...a hlavne ked iazne komunikacia a ten druhy s anevie vymacknut co mu vlastne vadi ...ze je lenivy ? ze sa nechce venovat rodine ? ze nema energiu po praci na svoich najblizsich ?podla mna ma problem sam so sebou ,mozno depka .....
neviem poradi ale situacia je zlozita ,mozno niekde spolocny vikend ?vinko a mozno sa aj otvori co sa s nim deje ...problemy v praci ?a pod...

Odporucam manzelsku poradnu, pre zaciatok tam mozes ist aj sama. Urcite ti poradia ako vasu krizu spolocne prekonat. Vekovy rozdiel nie je velky, ine zavaznejsie problemy nemate, a poradna nikoho nezabila...minimalne sa porozpravas s nestrannym clovekom...Nik nema absolutne bezproblemove manzelstvo, vsade su vacsie ci mensie trapenia, ale ste na to dvaja...urcite to dokazete ustat.

Ťažké baviť sa s niekým kto nemá o to záujem.

ja by som tiez radila manzelsku poradnu,jak Lydusha,chod tam najprv sama a potom uvidis....zrejme je pri tebe zakomplexovany,pretoze nedokazal to,co ty a preto ,ked uz nema co ti vytknut,tak utoci na tvoju postavu a prsia....urcite mu to nevadi,ale tymto si pri tebe zvysuje svoje EGO....mala by si ho viacej zapajat do spolocnych domacich praci,spolocne sa venovat synovi....do spolocnosti s tebou nechce chodit,pretoze s tvojimi priatelmi si nema co povedat.....mozno by ti vedel povedat nieco o tvojom manzelovi jeho dobry kamarat,priate,preco sa tak sprava....urcite pri takychto spolocnych stretnutiach aj co/to povedia....nikdy netreba prestat komunikovat medzi sebou....prave naopak vela,vela rozpravat otvorene,co ta trapi,co ta na nom tesi,preco si ho vazis,preco ho mas rada,ale ze chces aby aj on bol otvorenejsi k tebe....moznoze ,ze aj nevedomky mu davas najavo,ze si na vyssej urovni,jak on,ze si so vsetkym poradis,nepotrebujes nato jeho,ktovie....je potrebne to riesit hned,ked ho mas rada,necakat dovtedy,ked to bude uz neskoro....co to je u chlapa 37 rokov? muz v najlepsich rokoch....

Dakujem za rday, len coraz castejsie si uvedomujem, žetakýto vztah asi nechcem. KEd sa pohadame tak je ticha domacnost, a ja som ta jedina osoba, ktorá musi prosit o odpustenie. Dokonca sa stáva a to dosť casto, ze ma pouraza nadava mi , potom je urazeny on, aj ked neviem preco a len ja sa idem udobrit. Ak si ho nevsímam tak aj on mna... Nikdy si neprizna chybu nikdy nepride sa mi osporavedlnit, stale to musim urobit ja, a este zvalit vinu na seba....." Sorry, ze so Ta provokovala" A to mi pride uplne divne. Ako keby som zila s malým deckom a nie s rovnocenným partnerom. A uz toho mám akurát plne zuby. Moj manzel je podla mna totálne decko!!! A to má uz takmer 40. NEcudo, ked zil s rodicmi do 32 rokov....Ja uz skrátka nemám síl...Potrebujem rovnocenného partnera, ktorý by mi bol oporou. Som asi divna...

A na začiatku, keď ste spolu chodili, bol iný? A pred rokom bol iný? Lebo písala si, že sa zmenil (tak sa volá aj tento blog).

Vie o tom, že ti to správanie tak prekáža, až uvažuješ nad tým, že ho opustíš?

Nie som zástancom zotrvávania vo vzťahu stoj čo stoj. Som dieťa z takého vzťahu a odkedy si pamätám, priala som si, aby sa konečne rodičia rozviedli a ja mala svätý pokoj. Na druhej strane syn potrebuje otca a pokiaľ máš pocit, že existuje ešte šanca dať váš vzťah do poriadku, možno by stálo za to ešte sa o to pokúsiť. A najmä mu dať najavo, že situácia je vážna - aby mal čas veci napraviť. Lebo keď jedného dňa odídeš, možno bude len prekvapený, lebo si vôbec neuvedomuje, že ti tieto veci prekážajú. Keď za ním prídeš a prosíš o ospravedlnenie a ešte si sypeš popol na hlavu, že si ho vyprovokovala, tak on naozaj podľa mňa tomu uverí, že ty si na vine a vôbec nevie, že nejaká chyba je aj v ňom.

Zmenil sa po svadbe, nie naraz postupne.... Akoby sa prestal snazit...Pred svadbou sme spolu zili dlhsiu dobu - 4 roky, no obcas sa premohol a dokazal si priznat chybu. Premohol sa a dokazal ist s nami na vychádzku(aj ked tuto cinnost neznasa). No po tej svadbe si robi co chce- necche sa mu ist s nami von- tak nejde, necche sa mu povysavat- tak nevysava, chce pozerat futbal- tak neprepne ani keby som neviem co robila. A to mi vadi, ze si robi co chce a neberie ophlad na nikoho.
Ako mu mám dat najavo, ze situácia je vázna??? Poviem mu to na rovinu, tak vrieska jak najaty, ze to kvoli mne. Nebavim sa snim, tak sa so mnou nebavi aj on- raz to vydrzalo 2 mesiace!!! Uplny masaker. On si asi jednoducho nikdy neprizna chybu, ja som tá zla a hotovo.A uz tomu zacinam aj ja pomaly verit.

Mám doma nevychované decko. A totálne náladové, a lezie mi to uz krkom, lebo ja potrebujem partnera, ktorý ma podrží a nie trucovite dieta.

A čo tá poradňa, čo spomínajú baby?

Inak, keď náhodou môj "starý" vrieska (ako reakcia na to čo hovorím - ale rozhodne by som nepripustila, že som ho VYPROVOKOVALA, tomu slovu ani nerozumiem, on sám je zodpovedný za to, ako reaguje, nikto iný), tak ja som naopak o to tichšia, racionálna, viem lepšie argumentovať. Skús to. Na jeho krik, útoky.. reaguj pokojne, nenechaj sa strhnúť, nahnevať, uraziť. Maj na pamäti cieľ; že sa chceš dopracovať k tomu, aby sa napätie v rodine uvoľnilo; aby pochopil tvoje potreby atď. Hm? Takto by to nešlo? Nevypočul by ťa? Nevcítil by sa do tvojej situácie? Alebo to tak robíš? Nenecháš sa strhnúť a on aj tak iba vrieska a urazene odchádza?

Syn je váš spoločný,alebo?

Syn je moj, mala som ho za slobodna este

Presne to robim, este aj v hádke som kludna apokojna, rozmyslam, ake argumenty a slova pouzijem, aby som ho neurazila, on len vrieska , potom skonstatuje, ze som drbnutra a urazene odchaádza, potom sa so mnou nebavi, az pokial sa mu neospravedlnmim, a v psolednom case moje ospravedlnenie( aj ked niekedy fakt nemam sa za co ospravedlnovat) neprijme a hrá urazeneho este cca 2 dni, pokial nechodim za nim ako pes a v kuse si kydam, ze to je moja vina a bla bla bla, potom mu mám byt vdacna, ze sa obmakcil.....sila nie?

Ahoj, nie je Tvoj manžel jedináčik? Môj sa tiež výrazne zmenil po 40-tke,opisuješ podobnú situáciu, akú som mala aj ja. Najprv som reagovala ako Ty a potom som si povedala- dosť. Nebudem si pripisovať vinu za jeho neokrôchané správanie, na rovinu som mu povedala, čo si o tom myslím a že má dve možnosti. Buď sa to zmení, alebo sa môže pobaliť.
Náš vzťah to vydržal, teraz sa správa inak.

Ahoj, nie nie je jedinacik, ale má brata, manzel je mladsi a veeelmi ho rozmaznali. JA som mu uz povedala, ze ak to pojde tak to dalej tak sa rozvediem, a on na to " tak sa rozved" tak neviem, ci ma u z nema rad, alebo co.

Ahoj, to povedal aj môj, kým si bol istý, že to nemyslím vážne. Každý človek je iný, ťažko povedať, čo prinúti Tvojho manžela zamyslieť sa, ja som vždy, keď mal náladu na hádku, zavolala kamoške a odišla z bytu preč, na jeho poznámky som nereagovala, alebo som otvorene hovorila o jeho správaní pred inými a viac som sa netrápila tým, že chodí po byte urazený, bolo to ťažké, ale vyšlo to. Vy ste manželmi kratšie, my sme spolu už 21 rokov, takže nejakú tú krízu som očakávala.
Vidím , že Ti na vzťahu záleží, veľa trpezlivosti.

A syn ako vníma manžela?

Spolu maju velmi dobry vztah..... Syn ho má velmi rad, vola ho otec, pretoze su s polu uz od malicka, ineho otca si napamata

Vzala si si muza, ktory je iny ako by si chcela ty a vedela si to uz od zaciatku, ze je taky, onsa nezmenil, to ty by si chcela, aby bol taky, akeho chces ty. Takze bud budes respektovat, ze nebude robit to, co chces ty- prechadzky, vysavanie atd, alebo sa s nim rozved- k inemu tato debata ani nesmeruje. Ty nechces vase manzelstvo zachranovat, si rozhodnuta, uz len potrebujes pocut akeho mas doma hajzla a ze nemas co vahat.
Pretoze ako pisem vyssie, na vsetko ste dvaja a aj za krach vztahu mozu vzdy dvaja, nie len jeden. Ty vas vztah opisujes totalne jednostranne a jeho vykreslujes ako toho zleho. Zacina ma vazne zaujimat, co by na toto vsetko povedal on a ako by teba a vas vztah vykreslil on.
Ani ten najrovnocennejsi partner by ti nevedel citat myslienky a plnit zelania na pockanie a hlavne by sa kvoli tebe ani nahodou nemenil. V tom je rovnocennost dvoch spoluzijucich- kazdy si zachovava svoju mieru slobody, svoje pravo na vlastny zivot a svoje nazory.

Neviem, ci je on spokojny vo vztahu, raz som sa ho pýtala, ci si svoj zivot takto predstavoval a ci je spokojny. Na moje pocudovanie povedal, ze ano. Ja som si zivot s nim predstavovala uplne inak. Hajzel urcite nie je, ma pomerne dost dobrých stranok, len nejako sa citim stale prazdna...citovo...
Citim sa ako keby som mala 50 rokov manzelstva za sebou a zrazu sa len podkyname o seba ako spolubyvajúci

Ok, citis sa citovo prazdna, myslis, ze ked najdes pana dokonaleho, kolko bude trvat zalubenie? Rok? Dva? Potom co? Pojdes zas o dum dal? Vztah je potrebne budovat, pestovat, tvorit. No nie tak, ze jeden rezignuje, rozhodne sa a uz len hlada chyby na tom druhom a sposob ako z toho vykluckovat a este ostat za pekneho.

Sklamaná aj ja mám z tvojich písmeniek pocit, že váš vzťah je už v podstate pred koncom. A neviem, zároveň mám pocit, že niekde v úzadí je aj ten tvoj vysnívaný rovnocenný partner. Zámerne píšem vysnívaný .

Tvoj M nechce dieťa?

No este by chcel dalsie dieta,a le az tak za rok- dva ako sa vyjadril...Ja som mu na to prikyvla, ale ja uz asi dieta nechcem. Aspon do takehoto nefungujuceho vztahu nie. Moj drahy o tom vsak nevie

A to je v pohode, ze sa sama rozhodnes za vas a ani mu nepovies o svojich planoch?

no v pohode to urcite nie je...Aj tyk by len vrieskal a ja fakt nepotrebujem este dalsie dieta do vztahu, ktorý je problemový.

Na vrieskanie nereagujem, nie som hlucha, so mnou sa da hovorit aj potichu. Ludia kricia, ked maju pocit, ze ten druhy inac "nepocuje". Da sa aj toto prebrat. Obycajne v kriku hovoria o sebe, ani nevedia ako, prezradia viac ako chcu...Zalezi ako na ten krik reagujes ty. Ak ta vyrusuje iba intenzita hlasu a nie obsah, je to naozaj iba problem kriciaceho...ak ta rusi, vytaca jeho obsah- je to tvoj problem- brnka na citlivu strunu, na cosi, co nie je u teba ok.
Rozhodne vsak nie je ospravedlnenie, ze si mu to nepovedala lebo by aj tak krical.
A to, ze nemate vlastne dieta je mozno pre neho v kutiku srdca frustrujuce...nevies nic, kym si nesadnete a v klude si nepohovorite a na toto je poradna ako stvorena. Vsetko ostatne su iba tvoje domienky a dohady. No a dalsia vec je, ze vsetko, co si teraz neupraces si ponesies do dalsieho vztahu a vrati sa ti to ked to budes najmenej cakat.

Nase manzelstvo je presne take iste ako manzelstvo svokrovcov-mnazelovych rodicov. Svokor svokre nadava, kvoli kazdej blbosti a potom su kazdy v inej izbe a je ticha domacnost. Minule ked som svopkre vravela o problemoch v nasom manzelstve, tak len povedla, " chod do inej izby a tam si rob co chces". No neviem, ci to je vhodne riesenie. Ale nase ma nzelstvo a spravanie manzela ku mne je dost podobne svokrovi. Zeby gény?

Preto je dolezite ucit nase deti, aby si nebrali rizikovych partnerov a toto- ze svokor je taky isty ku svokre- je spolahlive znamenie, ze si si jednho vybrala. Bud si hrdinsky priznas- ok, zmylila som sa, nemilujem ta, ideme od seba alebo mozes porebrat svokrin model a zit si svoj zivot vedla jeho.

Tak ako vyššie napísala Fanny a Lyduscha, takisto mám podobný pocit z Tvojich písmenok:
1., Sama si sa už kdesi vo svojom vnútri rozhodla ukončiť vzťah, len "potrebuješ požehnanie"
2., Chyby hľadáš len u svojho manžela a v jeho rodine, len o sebe a svojom rodinnom zázemí nepíšeš nič...vlastne len to najlepšie - o svojom vzdelaní, úspešnej práci, usilovnosti doma, skvelom výzore...atď.
Nejak mi nesedí ani to ako si písala, že ste manželmi 5 rokov, 4 roky ste spolu žili, on má 37 rokov a do 32 rokov žil u svojich rodičov? Fú, v matematike som neni preborník, ale buď si sa kopla, alebo v zápale spravodlivého hnevu si potrebovala napísať ešte prihodiť na manžela, či?
Takisto je zvláštne ako vyzdvihuješ svoje vzdelanie /a proti vzdelaniu fakt nič nemám, len ho nevidím, ako hlavný pilier v manželstve/, obdiv zo strany iných mužov a pod. Kedy Ťa úprimne zaujímalo, čo sa páči Tvojmu manželovi - účes, oblečenie a pod. Tým nemyslím, že by si sa mala zmeniť podľa jeho predstáv, ale...čo ak si myslí to isté o Tebe? - že si sa zmenila...
Napíšem Ti čisto len môj názor - ber alebo nechaj tak:
Možnosť prvá: vzťah nie je taký zlý, len Ty vidíš všetko horšie, berieš len to čo sa Ti nepáči a chceš to tak ako si si to predstavovala a buď sa vzdáš a aj svojho syna /o ktorom sa tu nepriamo píše, že by mal trpieť v takomto vzťahu a pritom ako sama priznávaš má s Tvojim manželom skvelý vzťah/ pripravíš o milovaného človeka a aj keď nedokonalý, ale predsa mužský vzor...
alebo Možnosť druhá: zapojíš všetky sily a konečne navštíviš manželskú poradňu, aby si získala nestranný pohľad a aj tipy ako si zachrániť manželstvo - teda ak ešte chceš.
Po rokoch manželstva viem, že človek sa nemení zo dňa na deň a takisto ho nezmením podľa svojich predstáv, naučila som sa žiť s drobnými chybami a ak nespravím chybu ja, tak jednoducho za manželom nejdem, aby som si priznávala neviem čo - to si zas ideš sama proti sebe.

Manzelia sme 5 rokov, predtým sme žili 4 roky spolu u svokry.:)) Tam som videla, akosi ho hýčkala a rozmaznávala. Potom sme sa osamostatnili.

Nooo tak to si teda mala fakt odvahu, vziať si "dospelé dieťa" /a hlavne keď si videla prístup svokry/, ale čo už čas nevrátiš, tak teraz sa už musíš len rozhodnúť, či Ťa táto kríza posilní a vytvoríte si svoje pravidlá spolužitia alebo urobíš rázny rez a čo bude potom... Chce to fakt veľa síl a j poupratovať v sebe.

S laskou je to tazko - neda sa ovladat. To ona sa rozhoduje, kedy a na koho "sadne" a kedy odleti. Vzory od rodicov, nizsi zarobok, "nevychovane decko" a cokolvek ine s tym nemaju nic spolocne, su to iba prejavy (nasledky) ... to je moj nazor s tym, ze sa mozem mylit ... a inac - tu a teraz suhlasim s Lydushou.

Nemyslím si že každý automaticky preberá vzory rodičov alebo je iný lebo je jedináčik,alebo rozmaznávaný.MM bol maznáčik obletovaný svojimi skoro dospelými sestrami. V manželstve sa však správa zodpovedne a nikdy ho nemusím prosiť ked mi treba pomôcť.Zobrala som si rozvedeného a každý ma presviedčal že naše manželstvo nemá budúcnosť.Aj napriek zlým prognózam sme spolu už takmer 28 rokov a láska medzi nami rastie čoraz viac.Aj ja si myslím že láska sa nedá vynútiť ani ovplyvniť.To ostatné v živote áno.A k spolužitiu je láska velmi potrebná.

Prišla si si sem po útechu a potvrdenie, že keď ti niekto nadáva do drbnutých, nie je to v poriadku; ze ked manzel nie je ochotny travit vikend s rodinou, ale cele dva dni presedi pred telkou, ci je to podla nas ok; ci aj nasi chlapi bezne vravia, ze si najdu mladsiu; ci je normalne, ze manzel si ani nevsimne, ked odchadzas z domu a nezaujima ho, kde si. Tak - NIE JE. Nie je to v poriadku.

Uplne chapem aj ten uvod. Premlela si si to sto razy v hlave, ze co robis zle, ako to mozes zmenit a nam si to tu uz podala ako taku svoju kompletnu obhajobu. A toho ja, ja, ja a opisovania seba v superlativoch sa potom da velmi lahko chytit a pretocit to, ze pozor, neni si ty taka idealna. V kazdom pripade, jediny, koho mozes ucinne zmenit, si ty sama a ked zmenis pristup ty, tak chiac-nechtiac zmeni pristup aj manzel. Uvidis. Bude to na seba nadvazovat. Iste si uz pocula carovnu formulku: ludia si k tebe dovolia iba to, co im ty dovolis

Skratka je z domu tak zvyknuty; roky-rokuce sa na to pozeral a poklada to teda za normu - nadavat zene, ponizovat ju, frflat, urazat sa, miesto riesenia problemu odist (zutekat) je v ich rodine bezna sucast zivota. Vravis, ze je domased, cize pri takom style zivota nemal moznost vidiet vela fungujucich vztahov a pravdepodobne si on nemysli, ze ma nejaky problem, tak ani nemal dovod zamyslat sa, ci by mohol tieto naucene vzorce spravania sa zmenit.

Je to teda na tebe Ak este chces (necudovala by som sa, kebyze uz na to necitis silu). Ako zena mas vrodenu intuiciu; vies rozpoznat skryte emocie (jeho); vies citlivo usmernit vas vztah aj inym smerom. Samozrejme musis to chciet a nie s manzelom bojovat. Ja v tvojich riadkoch vidim, ze ho mas rada; tak ak sa na tej laske este da stavat, skus sa obrnit trpezlivostou a na svojom priklade mu ukaz, ako sa da slusne komunikovat; nepreberaj jeho zlost, prchkost. Na druhej strane, pokial to tak necitis, neospravedlnuj sa. Ved logicky - ked si priznas vinu, on nema dovod hladat chybu v sebe. Len si potvrdi, ze jeho chovanie bolo ok.

Co sa tyka vikendov, jazdi so synom po vyletoch alebo s kamoskami, bud samostatna, uprav sa len tak pre seba, uzivaj si tie peniazky, co vies zarobit a cim menej ho budes "potrebovat" (lipnut na jeho pozornosti, aby siel s vami, riesit, co on za cely ten cas robi atd), tym viac on bude stat o tvoju pozornost. Toto funguje skoro vzdy. A ak nezafunguje ani toto (este chcem zdoraznit, ze nejde o hru: "mozno mam milenca", ale len uzivanie si zivota nezavisle od jeho nicnerobenia, slobodu myslenia a taaaak - to je aj ta zumba napr), tak si myslim, ze z jeho strany uz zaujem definitivne vyhasol.