verit-neverit??

Mna napada iba jedina otazka- lubis ho? Co Ti hovori srdce? Nepocuvaj chvilu rozum a odpoved je jasna.
ivet

Rozum ti možno radí odísť, ale čo ti hovorí ??? Áno je pravda, že každý potrebuje šancu, no ty sama musíš vedieť do akej miery je on sám ochotný toto všetko vydržať. Ak má pevnú vôľu, podporu okolia a chce sa zmeniť nielen pre seba ale aj pre iných je tam šanca na lepší život.
PS: ja osobne som sa s tým až do takej miery nestretla. Je pravda, že som mala priateľa čo si rád vypil, no to bola len prvá láska. Zaslepená a v puberte som jednoducho verila na zmenu. No čo boli sme mladý.

ťaažko mi je ti radiť,musíš sa riadiť srdcom.ide o tvoj život a tvojho syna.ak ho ľúbiš,všetko sa dá prekonať,ked je láska veľká.ale ak nie,tak sa ním nezapodievaj.mihol sa tvojím životom,zistila si,že nie je ten pravý,na rovinu mu povedz,že to nie je to,čo od života očakáš a nie si za neho a jeho život zodpovedná.možno budeš mať dajaké výčitky,ale to je normálne,prežili ste spolu nečo,ale ty máš život pred sebou a možno na teba čaká ten pravý.drž sa,dievča!

Nuž, ja si myslím, že niečo bude na tom - vraj Číňania tvrdia, že ak raz niekomu "zachrániš život", máš za neho zodpovednosť na celý život.
Otázkou asi zostáva len to, čo to znamená, mať zodpovednosť na celý život v tomto konkrétnom prípade.
Aj keď viem, že to nie je nepodstatné a že to nie je ľahké, z úvah by som vynechala tie "ekonomické" aspekty a zvažovala by som tie "ľudské". Alkohol je totiž zlý, len neviem, neviem, či žiarlivosť nie je ešte horšia. Ak aj zvládne svoj problém s alkoholom, nebude váš vzťah ničiť zase žiarlivosť? Myslíš, že vidí súvislosť, že ho práve ona doviedla tam, kde je teraz? Ako reaguje? Myslíš, že dokáže žiarlivosť potlačiť aj bez alkoholu?
Skús si úprimne odpovedať na tieto otázky a zariadiť sa podľa toho. Ak uvažuješ, či mu neublíži pravda, tak asi ani ten rozchod sama nepociťuješ ako celkom definitívny, niečo tam ešte musí pretrvávať. Je to dosť na to, aby ste pokračovali? Len ty sama musíš vedieť ako to je.

- píšeš o alkoholizme ako prvoradom probléme, ale presne ako píše Adus, ja by som dala do popredia žiarlivosť, obmedzovanie a všetko čo s tým súvisí je u väčšiny žiarlivcov neprekonateľný problém, lebo väčšinou si ho nechcú pripustiť a preto by som sa k takémuto mužovi dobrovoľne určite NEVRÁTILA. Je to psychicky podmienený problém a na celý život. Mám takého doma, viem, o čom je reč. Rozhodne od neho nadobro a navždy ruky preč!!!

Ja tiež viem o čom je reč.Tiež som to zažila a nielen alkohol.Keby mal kto mna vrodine podržať,tak aj ja som preč.No všetci sa na mna vykašlali.Bolo to strašné.Ked Ta má kto podržať a pomocť Ti chod od neho preč.Ked možem podotknut tak u nás je to v poriadku zatial rok.Dala som mu podmienku bud liečenie alebo rozvod.Vybral si liečenie,ale tiež sa bojím aby sa to nevrátilo do starých koľají.Už bolo toho zlého dosť na mna aj deti.Rozmysli si či Ti stojí za to zostať pri nom.Mna nemal kto podržať a pomocť my,tak ja som zostala.Držím palce.

Aj ja žiaľ viem o čom hovorím. Ruky preč od alkoholika. Celý život aby si sa bála, či ho náhodou nejaká stresová situácia /ktorej je v dnešnej dobe žiaľ požehnane/ nezlomí. Cítiť sa každý deň ako detekčná trubička a stále byť v strehu ... to teda nie, veď si to už raz zažila. Aj ty potrebuješ oporu a tej by si asi od toho tvojho nečakala. Ty máš možnosť voľby. V tomto prípade musí zvíťaziť rozum.
Ale to je len môj malý zanedbateľný názor.

jednoznacne posluchnut rozum... z alkoholizmu sa mozno vyliecil, zo ziarlivosti nie... a nie je nic horsie, ako kombinacia ziarlivy alkoholik ...

Alkoholizmus možno ešte ako-tak držať pod kontrolou, chorobná žiarlivosť je omnoho horšia, je hlboko zakorenená a väčšinou sa jej jedinec nezbaví celý život (alkoholizmus z nej vyplýva). Riešenie by som videla v odblokovaní pomocou kineziologie, rodinných konštelácii alebo metóde SRT. Nepíšeš, či má momentálne prácu a takéto odbloky nie sú práve lacný špás, ale určite to za to stojí. Jeho život, aj život ľudí okolo neho by nabral na kvalite a bola by to pre všetkých obrovská úľava. Chce to aj pracovať na sebe, ale to by mali všetci ľudia

či hovoríme o alkohole alebo o iných drogách, je to možno odo mňa kruté, ale keď sa dospelý chlap s rodinou uchyľuje k niečomu takému, tak nestojí ani za deravý groš.
Rozhodnutie odísť je ťažké, ale stojí za to. Keď sa potom obzrieš naspäť, budeš mať pocit, akoby si opustila nedospelé dieťa a bude ti ho ľúto, chudáčika - neboráčika. Ale potom sa spamätáš, vduchu preplesneš sama seba a pozrieš sa na svojho syna, ktorý bude vyrastať v kľude, bez strachu z ožrana. Ty budeš mať istotu, že keď si dáš do peľaženky 50eur, tak ich tam nájdeš. stojí to za to, ver mi. zvládneš to, o tom nepochybujem.