Vyzivne

Ahoj moja,

dala by som ti asi najradsej na zadok, ze si sa takto bez papierov dohodla s bio. Spatne si mozes poziadat o doplatenie vyzivneho az 3 roky. Na vybavicku mas narok, ale tiez len do 3 rokov od porodu. Je povinny ti preplatit 50% nakladov. To ze maly je predcasne narodeny, je velmi dolezity aspekt. Moje dvojcata su tiez predcasne narodene a teraz si pri zvyseni sudkyna vyziadla vsetky mena lekarov a bude im posielat dotaz na ich zdravotny stav. To vraj na sude vela zavazi. Urcite si podaj, to ze jeho mamina je seriozna a prinesie nieco pre maleho sa tvojho bio vobec netyka, to je medzi nou a tebou, ani to na sude neuvadzaj. Na tej podnajom by bolo dobre mat zmluvu, aby si to vedela dokladovat. To ze byvas s partnrom, to zavisi od sudcu ako to bude hodnotit. Ja som naprvom pojednavani uviedla ze s partnerom zijem a sudkyna to zohladnila a bastardovi nevymerali poriadne vyzivne, teraz som to radsej neuviedla.
Na sud je dobre si zobrat vsetko, to jest lekarske spravy, potvrdenie od zamestnavatela o plate, potvrdenie z jasli o nakladoch, a tak isto i tu najomnu zmluvu a blocky, co malemu kupujes. O vybavicku si poziadaj. Mna vybavicka stala cca 113 tisic, tak som zvedava ci mi to ten bastard zaplati
viac ma nenapada, som v praci a dosta sa ponahlam, ale ak chces sa nieco spytat, mozes, ja som teraz erudovana, kedze to aj sama riesim

to čo ti písala dvojčatková mamina je správne.
akurát vôbec nevadí, že ste sa dohodli ústne na tej 1000. odvtedy sa veľa vecí zmenilo, takže máš plné právo to zmeniť a vôbec nevadí že to podáš až teraz. Teba si len vymyslieť dobrý dôvod, pretože takú otázku potom na súde čakaj.
čo sa týka že žiješ s partnerom, pokiaľ je o tom tvoj ex informovaný, tak bude blbosť to nespomínať. Pretože to bude vyzerať akože sa snažíš zatajovať skutočnosti. Bude potrebné doložiť príjem tvoj, aj tvojho drahého, potvrdenia z jaslí, koľko platíš /stačí kópiu šekov priložiť k návrhu - a povedať že mesačne to stojí toľko a toľko/, potvrdenia o platení nájomného /ak také nemáš, treba čestné prehlásenie overené na notárom alebo na matrike, koľko naozaj platíš za bývanie, ďalej potrebuješ vyjadrenia od lekárov, že je zvýšená zdravotná staroslivosť na malého, že býva často chorý a tak ..., ak to spravíš sama, nebude sa už musieť o to starať sudkyňa.

To že si si nepodala o výživné na seba /je tvoja blbosť, ale popravde, nie každý má dostatočné právne povedomie, ja som o tom tiež pred pár mesiacmi nič netušila/ ale môžeš to použiť tak ako si písala, že ty si tá dobrá, kotrá nežiadala nič pre seba, ale len pre malého. To že sa chystáš študovať radšej ani nespomínaj.
A ešte otázka: ke´d je dieťa v jasliach, možeš poberať rodičovský príspevok???? Mala by si mať nárok na daňový binus, pretože na to má nárok každý pracujúci rodič /resp. iba jeden z rodičov/
Netreba dokladovať bločky za oblečenie. úplne stačí ak v návrhu uvedieš, že stravu, ošatenie, obuv. zdravotné náklady znášaš výhradne ty, on prispieva len to jednou jedinou 1000. Ďalej treba uviesť, že tým že je malý často chorý /vyi´d vajdrenie dr./ a že ty musíš čerpať očr, a že ti dosť výrazne a nepriaznivo ovplyvňuje mesačnú mzdu.
Bolo by dobré urobiť si tabuľku mesačných nákladov, čo koľko približne stojí. Drahého by som ja osobne netajila, pretože žijete spolu. ALe ke´dže nie ste zosobášení a ani nečakáte ´dalšie deťa, nebude to mať až taký výrazný vplyv na určenie výšky výživného.
Samozrejme môžeš požiadať spätne, ale treba to poruiadne zargumentovať.
To že neprispel na výbavičku musíš uviesť. Aj že sa s malým nestretáva /z jeho viny/, že sa nepodiela na osbonej starostlivosti, že okrem dohodnutej 1000 sa nijakým spôsobom nepodiela na financovaní potrieb pre malého. Nedáva mu darčeky k sviatkom, /vianoce, narodeniny/.

Fú ale som sa rozpísala, ale kukám, že to je nejaké rozhádzané, ale sná´d ti to pomôže. Vieš, ja tým už rok a pol žijem, Ja som síce žiadosť o zvýšenie výživného nepodala /lebo ja som taká dobrá a nechcela som robiť ex problémy, i ke´d sme mali nárok / ale on si podal o zníženie, žiadosť o doklad exekúcie, odvolanie voči vyplateniu náhradného výživného. Takže sa bránim a argumentujem ako len môžem. Či je moja obrana účinná, zatiaľ neviem. ale pevne dúfam, že hej.
takže ke´d sa do toho pusti, poriadne si premysli dôvody a argumentáciu, a hlavne sa odvolávaj na fakty, čo najviac spomínaj, že on o malého nejaví žiadny záujem.
Držm palce

píšem jak hotentot, toľko preklepov

ahoj Konvalinka
Stačia ti obyčajne kopie predložiť na súd, netreba overene. To, že býva malý často chorý určite spomen a odkladaj si aj bloky za lieky. Odomna to sudkyna chcela. Počas môjho rozvodu a riešenia výživného ja žijem s poloom. Túto skutočnosť som netajila, nemohla a vlastne aj prečo. Môžem povedať, že som mala na tieto rady slušnu advokátku. Ale to, že nežiješ sama nieje dôvod aby zohladnovali na súde príjem tvojho partnera na určenie výživného. Pokial nemáte spolu dieta vždy budeš posudzovaná len ty a deti. Môžu si vypýtať jeho príjem a náklady na celú spoločnu domácnosť, to spravila sudkyna aj v mojom prípade ale len koly socialnym pomerom. Nezohladnila to vo výživnom. Akonáhle malý nastúpi do školy mam nárok požiadať o zvýšenie výživného. Skola ma zasa svoje náklady a nároky.
Ak sa vydáš budu deti zasa len staršie a náklady sa budu dvíhať takže pochybuje, že by mu zníženie výživného prešlo, nanajvyš by tebe nepreslo zvýšenie.
To že ti svokra prispieva určite nieje náhrada za JEHO vyživovaciu povinnosť. Ale chvaliť sa s tým na sude nemusíš.

ALE.............
toto su moje skúsenosti pri sudkyni ktorá riešila nás. Bohužial sudkyne sú každá iná osobnosť a každá presadzuje niečo iné. Na určenie výživného pre mna som mala jednu uziapanu sudkynu ktorá moj čin vyhlasila za neetický. A nepriznala mi ani korunu. Takže všetko je to velmi individuálne. Takže ty si môžeš z každej rady zobrať niečo ale bohužial alebo vdakabohu si budeš musieť všetky skutočnosti prispôsobovať tak aby si TY z toho vyťažila čo najviac.
Držím palce

spominat treba vsetko , uplne vsetko, kazdu jednu korunu, co vydas. Ked to presiahne tvoj rozpocet, tym lepsie. Autosedacku si daj do vybavicky a tak isto vsetko, i ked nemas bloky, staci prehlasenie
drzim ti palce

Pre Nanael

spominala si trnavsky sud, kto ta mal na starosti? ja mam Lipsku, uz ju mam druhy krat a teraz sa zamerala na biochrapuna, tak dufam, ze rozhodne v prospech deti. Mozes mi napisat viac?

www.ribisska.sk ako často a ako sa vyjadruješ pred jakubkom o jeho otcovi? čo všetko pred ním rozoberáš v domnení že jakub tomu " nerozumie" ?

konvalinka,
rady, ktore ti tu baby pisali, sedia. Ja este dodam, ze frajerov prijem by sa ratat vobec nemal, pretoze on nema vyzivovaciu povinnost ani k tebe, ani k malemu. To, ze na maleho prispeje, ze mu nieco kupi predsa nemoze znizovat vyzivovaciu povinnost, ktoru ma BIO.
Vydavky: mesiac, ci dva si odkladaj kazducky blocok. Ked si nepodala navrh na sud doteraz, ten mesiac, ci dva to este pocka. zaloz si zosit, kde si urobis kolonky strava, oblecko, zdravotna starostlivost atd. a tam si blocky nalepuj, takto prehladne to potom predlozis na sud.
Ostatne okolnosti, ktore si spominala, ale nevies ako zdokladovat, v navrhu spomen (caste choroby)V tomto konani ma sud povinnost sam si zistovat podklady, dokazy, aby mohol spravne rozhodnut. Preto, veci, ktore sama nezdokladujes, si vyzisti sam. Snaz sa veci uvadzat, co najpresnejsie a najdetailnejsie, aby si sudu ulahcila robotu. Teda ak povies, ze decko je chorlave, uved akych doktorov navstevuje. Sud si u doktora moze zistit nielen ake choroby maly mal a ako casto, ale aj ake lieky mu boli predpisane a kolko stoja.
Navrh mozes poslat postou or ho mozes zaniest osobne. Malo by v nom byt napisana adresa sudu, oznacenie ucastnikov (ty, bio, dieta) meno, priezvisko, adresa, st. obcianstvo a asi aj rod. cislo. Musis uviest o aku vec sa jedna, teda o urcenie vyzivneho a co podanim sledujes- teda urcenie vyzivovacej povinnosti v takej a takej vyske. Tohto sa neboj, kludne si tam napis tych 3-4 tisic. v tomto pripade aj tak sud rozhodne na zaklade jeho prijmu a tvojich nakladov, ale je to isty navod pre sudcu. dalej opisanie rozhodujucich skutocnosti - vsetko vsetucicko, ako sa maly narodil, ako ste sa s BIOm rozisli, v akych podmienkach zijes, ako on neprejavuje zaujem, ako sa vyvija dieta, ake ma potreby. No a mala by si oznacit dokazy, ktore ma sud vykonat. To znamena, ze bud sama prilozis doklady, ktore potvrdzuju tvoje tvrdenia (napr. doklad zo zamestnania) alebo len napises, akym dokazom si sud moze tvoje tvrdenie overit (maly je chorlavy - dokaz lekarska sprava u dr. toho a toho) Ale ako som pisala vyssie, aj ked sama nejaky dokaz nenavrhnes, sud ho iniciativne vykona sam.
o vyzivnom som daco pisala aj polarke v teme "otec roka na navsteve".

ked budes mas este otazky hod ich sem, ale na tvojom mieste by som sa obratila na centrum pravnej pomoci, ako ti radila polarka.

www.ribisska.sk frajerov prijem sa nerata, ale budu sa jej na to pytat preto, aby sa uistili že ona ho neživí

Keywest, citam co pises i ostatnym a tvoj nazor mi nie je dost jasny. Mala mala si 15 mesiacov a sama od seba zacala mojmu priatelovi hovorit tata, lebo to videla od ostatnych deti, ze oslovovali tych velkych ujov, co sa s nimi hrali a nosili ich na rukach , tata. Bol to pre nas krasny zayzitok, prave vtedy sa sama pokusala chodit a ked sa na tych malinkych nozickach k nemu rozkyvala, neda sa povedat ze rozbehla a kricala tata, bolo to to najkrajsie. Nevraveli sme im ze toto je tata a toto nie, sami si vybrali a preto si nemyslim ze by som im mala teraz vraviet ze toto nie ja vas tatik, toto je ujo a vas tatik ani neviem ako teraz vyzera, lebo nema o vas zaujem. Kedze ja som cudzim nazorom celkompristupna, zaujimalo by ma ako by si to riesila. Oni nepoznaju svojho praveho otca, nema o ne zaujem, lubia toho co sa o nich stara a skutocne stara, lebo tri poobedia nie som doma ale na dialyze. Ked budu vacsie, urcite im ukazem ich rodny list a poviem ze tento pan je ich darca spermii,nie otec, lebo otec je ten kto sa stara, ma zaujem, lubi a vychovava a to je moj priatel. Ten kto je vpisany v rodnom liste je len darca spermii ako z banky
Konvalinka, drz sa a a prajem ti aby si mala len pekne chvilky so syncekom a priatelom

www.ribisska.sk jeeeeeeeeeeeeeeeeej to muselo byť taaaaaaaaaak kraaaaaasne a dojííímavéééé ked ste to sledovali ... aaaaaaach... naaadhera. deti su čisté a užasne a uprimne. robia to čo samé cítia. to je fakt nadhera. tvoje deti su male a ešte naozaj nechapu kto je tata a kto nie. rob to, čo sama cítiš zo svojho srdiečka. skus ho však vyčistiť najprv tým že odpustíš a aj sama poprosíš o odpustenie. a nemálo dôležité je aby si odpustila aj sama sebe a nevyčítala si to alebo ono. tým to nezmeníš. už sa nestavaj do pozície obete lebo nou nie si. bola si rovnym dielom pri tom všetkom. ty sa staraš lebo si sa tak sama rozhodla a chceš sa starať. on robí to čo on chce. nechaj ho. aj on raz pochopí že pred tým neutečie. ale ked mu to budeš ty pripomonať , tak o to neskor to pochopi sam.

tento text je príklad tvojho čistého ega, zatrpknutosti a z ohrdnutosti : Oni nepoznaju svojho praveho otca, nema o ne zaujem, lubia toho co sa o nich stara a skutocne stara, lebo tri poobedia nie som doma ale na dialyze. Ked budu vacsie, urcite im ukazem ich rodny list a poviem ze tento pan je ich darca spermii,nie otec, lebo otec je ten kto sa stara, ma zaujem, lubi a vychovava a to je moj priatel. Ten kto je vpisany v rodnom liste je len darca spermii ako z banky

to že tvoje deti nepoznaju vzhladom na svoj vek svojho otca neznamena že im niečo nesedí a nechýba. len ti to este nevedia povedať. precíť to čo som ti napísala a ked to nepochopíš na prvýkrat, tak to čítaj stale dookola ak chceš a potom sa ti rozsvieti ale aj uľaví.

Konvalinka, Polárka, Dvojčatková mamina a všetky ostatné dievčatá s "biochrapúňmi" - chcem sa trochu zastať Keywest. Aj keď ja nemám, chvalabohu, takéto problémy, myslím, že chápem, čo sa vám Keywest snaží povedať.
Asi takto: aj keď sú trebárs vaše deti ešte maličké, a vy si myslíte, že také veci nechápu, tak to tak celkom nie je pravda. Deti totiž cítia a to veľmi presne, keď niečo nie je tak, ako by malo byť. Napríklad sa so svojími partnermi, s ktorými žijete, rozprávate o súde o výživné, alebo spomeniete, že výživné ešte bio neposlal, alebo iné dospelácke rozhovory na tému bio a podobne. Keď to deti počujú (a oni často počujú, aj keď si myslíte, že nepočujú), cítia, že sa deje niečo, čo nie je práve s kostolným poriadkom a majú v hlavičke z toho pekný zmätok.
Plánujete deťom vysvetliť, že ich biologický otec je niekto iný, ako ten, čo sa o nich stará, keď budú väčšie. Kedy to bude? Keď budú mať 5, 10, 15 rokov? Čo keď vás nejaký "dobrodinec" predbehne? A vôbec, ako im to potom poviete? Viete, deti moje, ten človek, ktorého roky voláte tatko, vlastne váš tatko nie je? Hm? Len tak, kde nič - tu nič? Čo myslíte, aká bude ich reakcia? Asi nebude moc radostná, čo vy na to?
Keywest sa vám podľa mňa snaží vysvetliť, že aj keď máte 1 000 dôvodov sa na "biochrapúňov" hnevať, sú to stále otcovia vašich detí a na tom sa nič nezmení, bez ohľadu na to, ako sa chovajú. A vaše deti by mali minimálne vedieť, že existujú a ako sa veci vlastne majú. A vôbec, myslím, že majú právo to vedieť - je to ich biologický rodič.
Aby ste si nemysleli, že sa teraz zastávam aj "biochrapúňov". To ani náhodou. Sú to chrapúni, keď sa chovajú tak, ako sa chovajú. Ale deťom to treba povedať, samozrejme, bez urážok na adresu biologických otcov. Bez hnevu, vecne a čím skôr.
Hovoriť im to treba proste už teraz, aj keď si myslíte, že tomu ešte nerozumejú. Napríklad tak, ako radí Keywest - povedať, na fotke nie je teta, ale tvoj skutočný otec. S nami žije tvoj druhý tatino. A vysvetľovať už teraz, aj keď sú deti ešte malé. Povedať - veľa detí má svoju skutočnú mamu a skutočného otca a žijú všetci spolu. Ale dospelým sa niekedy stanú všelijaké veci a potom už nechcú spolu žiť. A tak sa rozvedú (rozídu). Ich deti potom zostanú často so skutočnou maminou a ich skutočný otec žije niekde inde. Maminy si niekedy nájdu pre svoje deti druhého tatina, ktorý sa potom stará o tie deti a ľúbi ich ako skutočný otec. Skutočný otcovia niekedy na svoje deti zabudnú, alebo na ne nemajú čas, alebo žijú ďaleko a nemôžu za nimi chodiť (alebo iné vysvetlenie). A tak sa stáva, že niektoré deti majú dvoch tatinov. Niektoré deti majú dve maminy. A niektoré deti nemajú rodičov vôbec a tie žijú v detských domovoch. To všetko sa stáva. A vy máte dvoch tatkov - jedného skutočného, ten žije v (doplň podľa potreby), robí to a to, posiela peniaze pre teba (treba rozhodne povedať, aby deti nemali pocit, že na nich načisto kašle - bez ohľadu na to, či to robí ochotne, alebo nie, bez poznámok, že posiela almužnu atď.) a potom druhého, ktorý žije s nami, ľúbi nás a stará sa o nás.
Čím skôr budete s deťmi o týchto veciach hovoriť a keď sa vám podarí s nimi o tom hovoriť pokojne a samozrejme, ako o veci, ktorá proste takto je, tým skôr to vaše deti tak aj budú brať. A nemôže sa im potom niekedy stať, že niekto ich bude o "biochrapúňovi" informovať skôr, ako vy usúdite, že nastal správny čas ich oboznámiť, ako to vlastne bolo s ich narodením. Niečo také je totiž pre deti potom veľký a strašný šok. A obvinia vás, že ste im celý život klamali. A nebudú vám veriť už ani nos medzi očami. Obzvlášť prudko reagujú puberťáci. Chcete si niečo také risknúť?
Dievčatá, vôbec vám nezávidím vaše problémy a je mi úprimne ľúto, že sa musíte v živote boriť aj s niečím takýmto. A práve preto tu toto všetko vypisujem. Aby sa vám, nedajbože, niekedy nestalo ešte aj to, že vás vaše deti v pubertálnom rozhorčení odmietnu ako klamárky a pobežia za svojimi "biochrapúňmi" ako za niekým, koho ste im celé roky tajili a upierali. Deti mávajú niekedy proste čudné nápady.
Keď budú vaše deti veľké, samé pochopia, kde je pravda, kto je ten dobrý a kto zlý. Nemusíte im teraz hovoriť, aký je skutočný otec chrapúň. To by ich bolelo a vy predsa nechcete svoje deti zraňovať, však? Ale rozhodne im o skutočných otcoch povedzte a hovorte o tom vždy, keď to vyplynie zo situácie - ako s tou fotkou.

No, Georgina, Key...kto to neprezil, tak nepochopi, ako sa citi odkopnuta mamina...Ja som v stvrtom mesiaci a moj bio tiez odmieta dietatko, on sa rozhodol, ze o nechce,tak nech sa staram sama...Takito chlapi si nezasluzia nic pekne, lebo opustit tehotnu zenu je najvacsie svinstvo...Oni nemaju pravo nazyvat sa otcami...Preco by som mala vychadzat v ustrety nejake chlapovi, ktory si po par rokoch zmysli, ze sa chce stretavat so svojim dietatom, alebo sa chce nebodaj vratit, ked nie je so zenou vtedy, ked to najviac potrebuje....

no,uz som to konecne pochopila. asi som mala len trosku dlhsi kabel, ale je to tak trochu o tom co som pisala, len asi nie tie spravne slova. Neplanujem detom zatajovat nic, pravdou je ze ich biologicky otec ich nelubi, nechce a vobec mu na nich nezalezi. Tak myslim ze je lepsie im o nom nehovorit, naozaj si to myslim ako im vysvetlovat, ze sice sommu volala ze preco za nimi nechodi,a pisala sms, ale on nema zaujem. To mam tych chudatkam co si aj tak uz dost vytrpeli povedat Vas otec ovas nestoji? Jeho reakcia bola, ze jeho TO nezaujima, jeho tie deti vobec nezaujimaju. A vlastne ani jeho rodinu, on ich videl v inkubarote ked nemali ani dve kila, potom raz ked mali rok a pol a to neprejavil ziadne emocie ako keby to boli maciatka, nic. Je asi ine ked otec ma zaujem i ked s matkou nezije a je ine, ked si chlap povie, moja draha rob si co chces. Chapem aj ten iny nazor ze detom treba vysvetlovat, ale neda sa vysvetlovat, ze ten clovek co vas splodil o vas nestoji. Nebudempredsa detom rozpravat rozpravky a potom ho raz stretnu a pochopia ze z ocka co ich lubi ale o tom nevie, nie je nic ine len hajzlik co utiekol pred zodpovednostou a jedine co ho trapi je ze musi posielat mesacne nejake tie peniaze. Ved aj to vyzivne bolo treaba vybojovat, ine by bolo keby bola dohoda, tak fajn, deti potrebuju to a to, tu mas polovicu. To by sa dalo pochopit, detom potom povedat to co si sama napisala. Mozno ja som z tych stastnejsich co toto riesti nemusia, lebo ten nas biootec im nedal dobrovolne ani lizatko.Odlozila som si spravy o tom ze nema zaujem za nimi prist a keby nahodou chcel, ze on pride, kedy on bude chciet, co tam potom co urcil sud, vsak ...
Vela krat som premyslalaco povedat detom, ale i ked to bude krute , asi treba hovorit pravdu. Treba povedat, ze to bola moja chyba koho som im vybrala za biologickeho otca, ale uz nie je na mne ako sa on chova. NEmam pocit ze by som sa stavala do pozicie obete. Je faktom , dokonca lekarskou spravou podlozene,ze o oblicky som prisla preto ze som bola na tie dvojcata sama, neprisla som o ne kvoli tehotenstvu, ael tomu co nasledovalo potom, ved som vlastne rok vobecnespala a ked tak tak mozno dve hodinky. Ak je toto stavanie sa do pozicie obete, tak beriem dobre.
Obdobim kedy som bola nahnevana, tym somsi presla uz davno, clovek co splodil som mnou dve deti, ma vlastne ani nezaujima, mam svoj zivot a on do neho nepatri. Necitim k nemu nenavist, skor len lutost o co vsetko sa pripravil, v podstate ho treba lutovat, lebo dvojcata len tak na stromoch nerastu

Ano georgina, mas pravdu, prave preto neviem ako to dvojcatam povedat a chcem zajst i po odbornu radu. Nemozem povedat ze urobil nieco ci povedal, on napisal sms, ked vedel ze som tehotna a budu to dvojcata a vlastne odvetz o nom nic neviem, potom este asi dva tyzdne pred porodom som bola s nim v kontakte a ked sa narodili deti ale vlastne bolo vsekto ok, lebo som odpustila a v mene deti chapala, ved kazdy mame narok robit chyby, ale opat bez varovanie, len jeho tak sa maj a rob si co chces, aj uz nestojim o to byt otcom. To nebolo o mne, to bolo o nom, on jednoducho nechce byt otcom tych deti. Toto je to co ma zranuje, lebo oni nemozu za nic, to my sme ich splodili a my by sme mali splocne niest za ich detstvo zodpovednost. Mozno sa aj bojim chvile ked sa budu pytat, nie kvoli sebe ci mojmu partnerovi, ale kvoli nim. Klamat ich nechcem a pravda sa da povedat len velmi tazko. Asi bude najlepsie zajst do nejakej poradne aby mi dali radu hlavy studovane
Dakujem za radu, vezmem si ju k srdcu, lebo svojim detom ublizit nechcem ani slovickom, ved su to moje najkrajsie a najvacsie lasenky na svete

už možno reaguje neskoro, ale predsa. Moj Maťko má 5 rokov a vlastne s poloom žijem už rok a pol. Od samého začiatku mu Maťko začal hovoriť uplne spiontánne sám od seba ocino. Aj ked so svojim bio má velmi dobrý vzťah. Problém však bol koly súdu. Nesmie totiž oslovovať pola oci. Problém je v tom, že bio hovorí tatino a poloovi ocino. Pre nás je to to iste, ale v jeho hlavičke je to rozdiel. Pre deti ktoré maju len "jedneho" tatina či ocina je nepochopitelné že má aj jedneho aj druhého a tým vraj môže v spoločnosti trpieť. LEbo druhé deti to nechápu. JE naozaj pravda, že deti velmi vela chápu aj ked ešte nevedia rozprávať. S týmto mám naozaj skusenosť. Neskutočne ťažko sa mi odpoveda na jeho otazky PRECO??????????? Vysvetliť mu tak aby to všetko pochopil a aby som mu neublížila. Neskutočne ťažko sa mi hladaju slová. Teras neviem čo je horšie či to že on si pameta detstvo kde nás mal oboch a teras má nás síce tiež oboch ale nie vedľa seba. Deti si vedia prispôsobiť hovorene slová tam kde sa im to s niečím spojí. Stalo sa mi to s ním, že sme s poloom rozprávali uplne o niekom inom ale on si tam našiel slová ktoré boli použite aj s jeho bio a hned sa ozval. Takže naozaj nepodcenujte detske hlavičky, ublížite im oveľa viac. Tu je naozaj každá rada drahá. Držím Vám všetkým palce a deturencom napriek všetkému šťastné detstvo!!!!!!

to nezakázali na súde, ale pani na socialke, ktorá mala u nás preskumať socialne pomery a poslať na sud posudok. Tatinovi ma stale hovorit tatino, ale poloovi nie ocino. To vraj preto aby psychicky netrpel, aj ked jemu to rozdelenie jasne je, ale nieje to jasné všetkým detom naokolo a mohli by sa mu deti v škôlke smiať ako môže mať tatina a aj ocina. A takisto to povedala aj psychologička v manželskej poradni nariadena sudom.