Zabaliť to ?, Ona a on, Diskusie

Čo takto manželská poradňa ?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Blu,
ubijajuce! Dokedy vydrzis? Sama si si odpovedala, chce to razantne riesenie. Mas obavy, to je pochopitelne, ale mozno by kratke odlucenie pomohlo - tebe aj tvojmu muzovi, pochopit, ci ma cenu o vas vztah bojovat...Co deti? Ako to vnimaju? Deti su senzitivne, citia dusno...
Drzim ti palce!!!!!!!!
Eva

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Súhlasím s Evkou, aj s Adapek.

Blu, keď nebudete naďalej nič robiť, bude sa to medzi vami stále len zhoršovať. Podľa tvojho opisu je tvoj manžel na najlepšej ceste stať sa alkoholikom...

Skúste buď tú poradňu, alebo aspoň krátke odlúčenie, alebo si spolu urobte víkend pre seba (bez detí) a porozprávajte sa tak poriadne, od srdca, čo a ako ďalej...

Blu, rozhodne už nečakaj, že sa to "nejako" utrasie samé od seba... Takto žiť nie je dobré pre nikoho z vás - ani pre teba, ani pre manžela a HLAVNE pre vaše deti!!!

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Eva

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

baby, radite manzelsku poradnu... je to podla mna skutocne dobry napad,ale... myslite si, ze tam nacupka chlap, ktory ma pocit zlyhania, pocit, ze je na nic a aby to na neho nekricalo z kazdeho rohu tak sa radsej ozere ???
teda takto, myslite si, ze clovek co sa takto schovava sam pred sebou vstupi do dveri poradne a povie : Som na nic a k nicomu podme to zmenit !

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Polarka ale takto asi poradna nefunguje. Na uvod sa skor asi viac prebera spolocny zivot a viac pocuva ako vyjadruje kto je nanic a kto nie...Poradna je dobry krok k zachrane manzelstvka ak to obaja chu skusit...psycholog vie urcit pricinu a vie spolocnym dialogom navodit tu spravnu atmosferu...ked si dvaja nevedia poradit, s odbornou pomocou sa to da skor zvladnut...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

lydus
ved to... musia to chciet obaja..

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ved ano...inak to ani nejde, ved nikoho nemoze za nohu dotiahnut, ci na retazi, i ked ide o zachranu manzelstva....

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

tak tak pravdu mas !

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Polárka, Lyduška, máte pravdu v tom, že na záchrane manželstva musia pracovať obaja partneri - inak to nemá význam. Ale niekto musí začať, urobiť prvý krok.

A mne sa zdá, že v v tomto prípade čaká Blu na to, že začne manžel a ten zase čaká, že začne Blu...

Ale Blu napísala tento blog a píšeme tu pre ňu. Tak môže doma aspoň navrhnúť návštevu poradne. A keď tam manžel nebude chcieť ísť, môže sa ísť poradiť aspoň sama Blu... Začať sa dá aj tak...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

....posadila by som si ho, povedala, že takto a takto to nejde, ja to takto nechcem a mám také a také riešenie, súhlasíš?...ak nie, tak povedz, ako to vidíš ty, ako to chceš ty...ak ani to nepomôže, odmieta komunikáciu, tak podľa mňa nie je o čom...neviem, či sa ti dá, ale treba asi odísť...podľa mňa...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Vďaka za názory.
Nie som si istá, či pre nás je poradňa to pravé. Raz sme v nej aj boli (po prevalení aféry), bol to super chlapík, ale chcelo by to asi pokračovať a na to nemá nikto z nás iniciatívu. Ak je dobre, vieme sa smiať, máme aj spoločné akcie, pomôžeme si, ale príde alkohol, nočný príchod bez slov, osočovanie a všetko je v keli. Som si viac menej istá, ak by nepil, sme celkom relatívne v pohode. Dnes skončila tichá domácnosť, prišiel za mnou a len tak v objatí sme ležali + ..., potom sa posmiali, že tichá domácnosť má výhody, lebo máme nakúpené dvojmo. Takže, tak nejako to u nás vyzerá. Ale tým sa nič nevyriešilo to viem a opäť príde chvíľa keď to prepukne. Poviete si, komunikujte. Ale mne sa už nechce rozoberať to isté dookola. Som z toho unavená, aj on, chceme normálne bežne žiť - robota, rodina, voľné chvíle spolu aj sólo a tak. Proste sme vyčerpaní neustálymi emočnými výlevmi. Priznáva si, že pije viac ako je zdravé, ale čo z toho, v tejto veci je slaboch. Chcela by som aby skúsil aspoň ambulatnú liečbu, antabus, aby mu bolo zle ak pričuchne, neviem či je to správny smer, ale momentálne ma nič nenapadá. A čo je ešte horšie, myslím si, že je dosť inteligentný, aby nevedel,čo alkohol dokáže (skoro mi to pripadá ako alkoholom živené depresie)aj to prizná, trochu zaseká dobrotu, takže potom zmäknem a naivne si myslím, že sa z toho dostane sám, ak z toho emočna vystúpime do reálu. Len či to nebude neskoro. Čo sa týka deti,vidia že je tichá domácnosť určite, sú radšej ak nás vidia spolu to je jasné, ale že by ich to nejako výrazne zasahovalo, som nepostrehla. Takže, preto som ich tu nerozoberala. Dokonca si myslím, že ak by sme neboli spolu, môj manžel by bol ešte lepší otec ako teraz (aj keď má fakt deti rád, ale tak "svojsky chlapsky"). Mám pocit, že viem ako ďalej, ale už som z toho unavená a tak nechávam voľný priebeh. Nechcem už nič riešiť, chcem žiť. Či to je dobrý postoj v našej terajšej situácii neviem. Určite sa ozvem, ak to prepukne znova, alebo už budem odsťahovaná, alebo dobre bude. Asi somarina. Diky baby

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ved si dovol vylozit nohy na stol urob kaficko so slahajdou a medituj....
mozno sa rozhodnes ako dalej, pekne v klude a bez natlaku... neboj, urcite sa rozhodnes najlepsie ako vies

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Skús sa s ním porozprávať o tej liečbe.Závislosť od alkoholu je veľmi ťažká diagnóza a v prvom rade si ju musí priznať pacient,keď on nechce,nikto ho nedonúti.A typické sú slová : "Ja pijem?"Ak si to nechce priznať,je v tom až po uši.Určite sa bojí,že to bez alkoholu nezvládne,tu ho musíš Ty podporiť,že mu budeš pomáhať a tak.Dievča moje,máš to ťažké,držím Ti palce.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Otázka: A načo ti je taký manžel???
Každá žena potrebuje predsa partnera o ktorého sa môže v ťažkej chvíli oprieť, ktorý ju občas pohladí, rozmazná nejakou maličkosťou, ktorý jej prinesie do postele raňajky alebo horúci čaj keď je chorá....
My sme tak fungovali z manželom keď sme bývali sami.
PS: a to, že vypisuje esemesky v alkoholickom opojení, v ktorých sa vlastne ľutuje či zhadzuje tak to vieme urobiť každý. Možno slabá chvíľka.
Rozhodnutie zabaliť to je na tebe. Napíš na papiere prečo s ním chceš ostať a prečo nie a uvidíš na ktorom bude viac.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja to vidím tiež tak-že pomôže jedine liečenie.Ale to naozaj musí chciet ,,ON,,!Moja kamarátka prežívala toto isté s manželom- alkoholikom.Nepomáhali ani prosby,ani hrozby.Toto,,peklo,,trvalo 11rokov.Až nakoniec si vstúpil do svedomia(ked sa začala balit,že to myslí naozaj vážne a odíde od neho aj zo synom)a rozhodol sa absolvovat odvykaciu liečbu.Nebolo to lahké,ale napokon to obaja zvládli.Teraz ,,Už,,rok nepije a kamarátka si nemôže vynachválit ich terajší život.Je velmi pozorný ako manžel, tak i otec.Kamarátka žiari štastím a ich syn tiež!Prajem ti blu,aby si aj ty ,,RAZ,,prežívala takéto štastie a bola stále usmiata ako to .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Blu,
tvoj muz zrejme nema silnu motivaciu nieco menit. Doma ma full servis, o vsetko sa postaras, ked je zle, vzdy sa to napokon nejako utrasie. Preco by menil? Mozno, ak by zacitil realne ohrozenie, tak by ho to nakoplo, preto sa aj priklanam k radikalnemu rieseniu. V takejto latencii mozete zit este dlhe roky a ty sa mozes aj zblaznit.Vobec to nie je lahke rozhodnutie - odist, alebo aspon na cas sa odlucit, ale suhlasim s tym, co napisala betty - naco ti je taky manzel?
Eva

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

eva m

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Baby,čítam Vás rada a v podstate, každá máte pravdu. Aj tie čo zastávajú názor na čo mi je taký partner (to si vravím vždy ak mi je na figu) aj tie, ktoré sa prikláňajú,že to skúsiť nasmerovať na liečbu a podržať ho. Mám pocit, že celý život niekoho držím, kurnik, kto podrží mňa. Najradšej by som zabuchla dvere a odišla. Vždy som si myslela že som "silná žena" a problémy sú na to aby sa riešili. Ale toto ma fakt dostalo. Nikdy v živote som si nemyslela, že budem také veci riešiť. Neverila som, že môjho muža dostane alkohol a takto ho zmení. Nevystrája, nekričí, ale vnútorne ho to pomaly zožiera, zabíja náš vzťah a ja nemám už silu tomu vzdorovať. Ak by som neriešila predtým neveru, tak by som tú silu aj mala, ale po tom všetkom, ešte riešiť aj toto, už nevládzem, mám pocit, že nechcem. Nemám chuť ani rozprávať s ním na túto tému, tak na to kašlem, aj keď je mi to veľmi ľúto a som si vedomá, že to zákonite povedie k zániku vzťahu. Myslím si, že ak by som nerezignovala a bola ja iniciatívna, vybavila nejaké sedenie u lekára, možno by aj išiel, ale ja už ženy nemôžem. Mám blok, averziu, vravím si, nech sa upije k smrti ak chce. Čo je debil? On to robí zámerne, vie že ma to serie, povie prepáč a myslí si, že bude o.k.? Veď je dospelý človek, má zodpovednosť voči deťom, sebe, mne a keď toto nie je pre neho motivácia, nech ide k čertu. Zastávam názor, ak by ma mal rád a záležalo mu na našom vzťahu, tak nemôže takto sa správať. Možno mi niekto povie, alkoholik už to vidí ináč. Možno. Asi by som ho mala podviesť a netrápilo by ma to. Viem hlúposť, ale napadne človeka. Len mi nepíšte, že by som to mohla oľutovať, niet cesty späť a tak. Nie som tip čo podvádza vo vzťahu. Ďakujem za pokec.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

14 rokov som takto zila, ze vraj kvoli detom... blbost, len ja som sa nevedela odhodlat. Ked som to spravila, bolo to pre mna take vykupenie, ze sa to ani neda opisat. Rozhodne to nebolo zo zaciatku lahke, ale ked som sa uz odhodlala a rozbehla cely ten proces, vedela som ze neustupim, a som na seba velmi pysna, ze som to dotiahla do konca. Dnes mam novu rodinu, 2 male deti a naozaj dobreho muza... Naozaj si skus napisat dovody preco zostat a preco odist, skus si najst pre seba aspon 1 den casu kedy si to budes moct v klude prebrat a rozhodni sa... ja som si povedala, ze nebudem lutovat tych 14 stratenych rokov, ale ked vidim ako som mohla zit, tak mi to obcas luto je. Drzim palce!

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

blu

iba par otazok...
co chces skutocne, ale skutocne robit ?
co nechces, ale vobec nemas chut robit ?
preco chces robit nieco co robit nechces ?
hladas dovody ako si obhajit to co nechces robit ?
alebo budes hladat sposoby ako urobit to co robit skutocne zo srdca chces ?
mas pocit, ze nemozes robit to co chces ?
kto ta v tom obmedzuje ?
muz, deti, rodina, financie ?
alebo ty sama ?
ked chces, aby niekto podrzal teba, preco chces zostat pri niekom, kto ta podrzat nevie a sam potrebuje, aby ho niekto drzal ?
a preco ho chces podviezt ?
skutocne sa ti ulavi ?
pomozes tak vzniknutej situacii, manzelovi ci sebe ?

pre mna odpovede nie su dolezite ale pre teba by mohli byt minimalne zaujmave
rozhodni sa tak aby si TY bola spokojna, lebo nikto iny za teba zit tvoj zivot nebude...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Polárka, píšeš to pekne, len nájsť cestu mi je ešte dnes ťažké. Raz som úplne rozhodnutá skoncovať so všetkým a tešiť sa na možno nový začiatok. Raz zmäknem, upustím od toho a som zasa v tom až po uši. A tak mi beží čas pomedzi prsty a ja sa na seba hnevám.
Ďakujem Vam baby, je dobré vidieť aj iné pohľady.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ano je to vacsny problem, clovek aj urobi krok vpred, ale vzapati dva dozadu...
aj mne prislo velmi zatazko ked som sa orzhodovala ci zostat s otcom mojho synceka a ci nie... bala som sa ci neberiem otca synoci a naopak... pytala som sa ci nahodou sa nezmeni...
rozhodla som sa... a je to dobre rozhodnutie...
verim, ze aj ty najdes silu sa rozhodnut... nepochybuj o sebe... urcite bude tvoje rozhodnutie spravne

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja ťa, Blu, úplne chápem. Takéto obdobia som mala zopárkrát aj ja - inak, ako "smrteľnou únavou" to pomenovať neviem. Jednoducho som to nevládala riešiť. Či to bol prejav depresie, alebo čo, fakt neviem; len toto slovné pomenovanie mi to vystihlo.

Myslím, že ON je ten, ktorý mal prejaviť snahu niečo robiť - zvlášť po nevere. Ak chcel zostať s vami, jednoznačne mal vyvinúť väčšiu snahu. A nie sa hrať na neboráčika, ktorého vo všetkom "preští" vlastná žena... Tu asi pomôže terapia šokom. Isto by sa otvorili nové obzory aj tebe - po zbalení a niekoľkých dní od seba by si videla všetko v inej rovine. Alebo by sa ti vynorili nové možnosti riešenia vášho problému. A minimálne by si zistila, o čo, koniec koncov, stojíš ty sama...

Babenka, drž sa!

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

diky

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ahoj Blu, aj my sme mali doma cele roky porblemy s alkoholizmom. Pila moja mama, dlhe roky...pritom to je iteligentna a rozumna zena, lekarka. Uz nepije 8 rokov a mne sa obratil zivot o 360 stupnov. Viem ze to nie je to iste ako ked ti pije partner, ale pisem ti to preto, ze mi jedna strasne dobra pani doktorka vysvetlila jednu dolezitu vec : Alkoholizmus je choroba - ma pridelene cislo diagnozy, clovek ktory pije je chory a treba mu pomoct, aj ked on to nechape - lebo uz je chory. Vtedy treba vystihnut situaciu ked je uplne triezvy a zdvihut sa a ist sa akoze len porozpravat do centra pre liecbu drog.zavislosti. Neviem co im tam hovoria, ale viem ze to pomohlo. Strasne drzim palce, viem ake je to tazke. Pa

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Anmol, viem o com hovoríš, diky.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Zdravím.
Dnes mám toho fakt dosť. Včera som robila robotu na PC neskoro do noci, asi do jednej. O pol jedenástej dorazil manžel, po chvíli vošiel ku mne do izby, sedela som za PC (každý spíme od určitého času sólo), pohladil ma po vlasoch, dal mi na ne pusu a dal mi červené jabľčko so slovami, ešte robíš? tu máš jabľčko. Mal niečo v sebe, aspoň pivá určite. Za iných okolností by ma to potešilo. Zmohla som sa len na to, že áno a ešte na jednu vetu - nechceš robiť niečo so sebou?, on že čo a ja že s tým pitím. To bolo vsio. Nikto už ani nekecol. Ráno som vstávala unavená k deťom, on spal (začína tak pred deviatou ). Do jedenástej sme boli doma. Tak som si povedala, poviem pár slov, premôžem sa, aj keď som fakt vedela čo bude nasledovať. Za tie roky, človek pozná reakcie svoje, jeho. Povedala som len toľko. Pozri sa, už ma to takto nebaví, vidíš to aj ty, že je to na figu. Buď sa pokúsiš niečo so sebou urobiť, myslím s tým pitím, alebo to nemá cenu. Každý deň máš vypité, riešiš len svoju robotu, mám toho plné zuby. Ak nechceš isť na liečenie, skús zájsť ambulantne, alebo ak si myslíš že to pre teba nie je problém tak nevypi aspoň mesiac ani pivo. A on nato. Tiež to vidím na figu, ale načo, keď sa tváriš vždy urazene. A to som už štartovala. A prečo asi sa tak tvárim, čo myslíš, skús nepiť a potom sa možem tešiť aj ja, ale takto, koho to má baviť. Ta ty si myslíš, že ma baví každý večer sa pozerať na muža čo sa vracia z krčmi, ktorú by to bavilo. A tváriť sa, že nič sa nedeje. Ráno vstávam k deťom aj keď robím do noci, ty nie. Sa spamätaj. On na to, šak ma zobuď. (kurnik mňa kto budí). Vždy keď odídeš a sme v pohode, dosereš to príchodom z krčmi. A to je na dennom poriadku ak nekomunikujeme. Zatváral počítač, odchádzal na záchod, na čo by to ďaľej počúval, ja som sadala k robote, skončila som a on odchádzal z domu. Tak som si sama porevala minútku, že sori skurvený život, tak som si povedala opäť serem na to, nechcem dostať infarkt a začala robiť. Opäť som raz bližšie k hľadaniu podnájmu. Asi to musí poriadne vykvasiť ako kapusta, aby som sa zdekovala a vybilo mu to ako sa vraví dekeľ. Musí padnúť na hubu, niečo stratiť asi . Ale može to byť aj tak, že aj on by to rád zabalil, ale je tiež slabý sa zbaliť, tak sa dusíme a čakáme jeden na druhého čo urobí, alebo to ignorujeme. Napísali ste to baby trefne, ale asi sama by som mala vyhľadať cvokára, viem že to nie je dobrá cesta čo robím (rezignácia). Aj by som chcela, že by všetko ináč bolo, ale už nič preto nechcem robiť, som na smrť z toho unavená (na kávu s babami, do telocvične - máme zápas sa teším, to žijem). Chcela by som od neho iniciatívu, že pozri moja, poďme sa poradiť, poď tam so mnou a tak. Alebo najprv sa pokúsim sám atd. Ale on rezignoval asi tiež. Sme asi dvaja unavení ľudia a to sa navzájom ťažko pomáha. Čavte, teším na riadky ak si nájdete čas a chuť.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ahoj blu,
prečítala som si tvoje písmenká, aj odpovede.Dosť ma zarazila však tvoja odpoveď, keď sa ťa pýtali na deti ---- Čo sa týka deti,vidia že je tichá domácnosť určite, sú radšej ak nás vidia spolu to je jasné, ale že by ich to nejako výrazne zasahovalo, som nepostrehla. Takže, preto som ich tu nerozoberala. Dokonca si myslím, že ak by sme neboli spolu, môj manžel by bol ešte lepší otec ako teraz (aj keď má fakt deti rád, ale tak "svojsky chlapsky").----
Neopýtala si sa na ich názor na váš rodinný život? Neviem, koľko majú deti rokov, len by som ti chcela napísať z vlastnej skúsenosti ako deti vnímajú život okolo seba.
17 rokov som "striedavo-jasno-pod mrakom" žila v manželstve" s chorobným žiarlivcom, ktorý napokon "urobil" koniec nášmu maželstvu sám NEVHODNÝM VYZNANÍM LÁSKY". Syn mal v čase rozvodu 16r., dcérka 15r. a čuduj sa svete - až keď sme boli od exmanžela odsťahovaný - NAŠLA SOM SI ČAS VYPOČUŤ VLASTNÉ DETI. Ešte teraz plačem nad tým, čo mi za jeden večer povedali - zhrnuté do kocky: "Mami mala si skôr podať o rozvod- nemusela si ty, ani mi tak trpieť." Neviem ako by ti tvoje deti deti odpovedali na otázku - Ako cítite, že vás má rád váš otec? A ako vidíte, že má rád mňa - vašu matku? - /Čo je to mať rád "tak svojsky chlapsky"?/
Dnes má syn 25r., dcérka 23r. a k debate o tom, "čo bolo, keď sme boli rodina" sa NECHCÚ VRACAŤ.
Moje deti o láske svojho otca hovoriť nechcú - /a to už ich otec zomrel/. Skús sa porozprávať s deťmi, ako vnímajú dianie okolo nich a možno ti to pomôže "pohnúť sa ďalej." Či už navštíviť poradňu, alebo sa posadiť všetcia okolo stola a porozprávať sa spolu - rodina - to nie si len ty a tvoj muž, ale aj vaše deti.
Niekedy si myslím, že ak žena povie, že zostáva vedľa muža len kvôli deťom - vôbec si neuvedumuje ako veľmi /do budúceho života/ svojím deťom ubližuje. Prípadne sa cíti byť slabá a potrebuje podporu blízkych - priateľov - veď tu na našich dotazoch o pomoc a odpovediach na naše problémy je to vidno asi najviac.-:), že nie vždy všetko vieme vyriešiť samé....

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ahoj, nechcem to zľahčovať, ale deti by so mnou išli asi hocikde, sú viac navjazaní na mňa a ak som sa opýtala, či by im vadilo ak by sme sa presťahovali a boli samy, tak že nie, len nech máme počítač, alebo povedali nech sa odsťahuje ocko, že prečo my. Takže oni majú svoj svet a nejake stavy smútku za ockom som nepobadala aj preto, lebo sú menej naňho naviazaní (menej je doma). Aj keď si myslím, že keby sme museli ísť bývať do podnájmu, asi by im to až tak jedno nebolo. Neviem či by im bolo luto viac za prostredím, alebo za ockom. Nič moc zistenie.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

blu, poznám to. Prežila som to. Tiež som bola už apatická, nemala som chuť to už riešiť. Už som sa k nemu ani nevedela slušne chovať, len som na neho vrčala, kričala, vrieskala, nadávala, urážala. Iné mi z úst smerom k nemu ani nešlo. Ja a deti sme neboli pre neho dôležitý. Alkohol, to bolo to pravé orechové pre neho. Odišiel. A mne sa hrozne ale fakt hrozneu ľavilo. Pri 3 malých deťoch to bol neskutčný pocit, pocit voľnosti, mohla som konečne dýchať. Tiež si nechcel priznať, že má problém, pritom chodil z práce pravidelne podgurážený, alebo totálne namol. Najlepšie bolo, keď šiel do práce autom, že to auto ho bude brzdiť, veď predsa nesadne za volant opitý. Domov prišiel ožratý taxíkom, auto zostalo pri robote. Blu, nechcem ti vravieť, že máš od neho odísť, ani že máš pri ňom ostať a bojovať. Ty sama vieš, alebo to zistíš, čo treba robiť. Ale máš moju podporu, nech sa rozhodneš akokoľvek. Pretože viem, aké to je. Moc ti držím palce.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ahoj tanka.
Neviem či to dobre vysvetlím, ale môj muž je tak svojsky pijúci človek (preto si myslím, že by ho bolo škoda nechať padnúť, či už ostaneme spolu,alebo nie). Nepotrebuje akože svoju dávku. Zatiaľ nie sme rodina takého pravého alkoholika. Ale smer má dobrý sa ním stať.
V spoločnosti ktorej sa pohybuje má k tomu blízko. Urobil si "kanceláriu" v internetovej krčme, viacerí tam chodia na PC a potom čo deň prinesie. To len na ozrejmenie, nie na ospravedlnenie. Pritom má kanceláriu sám, ale ju málo využíva. Jednoducho tam to "žije", vždy niekto dobehne a tak. Pokiaľ tam bude chodiť, bude to u nás rovnako. Nezmení to. Tak musím zmeniť niečo ja. Preto koketujem s odchodom. Ale to nie je len tak, nechcem zobrať len oblečenie a ísť na pár dni k mame. Nič by to neriešilo, len šaškovanie. Ale nájsť podnájom v blízkosti, aby deti neprišli o kamarátov z dvora. Zohnať sťahovákov, spočítať si či to finančne utiahnem a spústu iného, veď to vieš. Aj tak diky a držím ti tiež palce, viem že s tromi deťmi to nie je ľahké a preto klobúk dolu.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

blu, to bol aj náš prípad. Tiež v tom prostredí pracoval /bol barman - čašník/, a verím tomu, že keby pracoval v úplne inom pracovnom odvetví, tak by problémi s alkoholom nemal. Dnes tiež pracuje ako čašník, ale už neviem ako je to s jeho pitím. Má už svoju ďalšiu rodinu. Do môjho života už dávno nepatrí. Sme od seba už 5 rokov. Máš na to dobrý triezvy pohľad. Súhlasím, že odísť len pár dní, to nikam nepovedie. Treba ráznu zmenu, či z jeho alebo tvojej strany. Želám ti veľa odhodlania, trpezlivosti, sily a v neposlednom rade aj šťastia, nech váš život naberie krajší smer.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Blu dám ti link na zaujímavého alkoholika. Pil 20r a teraz pomáha drogovo závislej mládeži. Má už strašne veľa článkov, tak možno by tam muž našiel niečo pre seba (keby chcel a nevedel ako sa pohnúť z miesta)
http://schwandtner.blog.sme.sk/c/8604/Ked-som-vysiel-z-blazninca-1.html

Držím tebe i mužovi päste.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ďakujem filipka

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

blu.JA TI ASI NEPORADIM,JE TO URCITE TAžKE ROZHODNUT CO DALEJ.ALE DRZIM PäSTE NECH TO DOPADNE CO MOžNO NAJLEPSIE.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Milá blu, keď som čítala Tvoj prípad, pripadalo mi to, akoby som to písala ja sama. Práve doma totiž riešim /s malými obmenami/ presne ten istý problém, ako Ty. Len my sme predtým neriešili neveru, ale krach manželovej firmy a finančné problémy s tým spojené. Manžel to totiž rieši typicky chlapsky "tvorivo" - s kamarátmi v krčme a to niekoľkokrát do týždňa. Nechodí "namol" ani nechodí neskoro v noci, ale...Presne rozumiem Tvojim pocitom, aj ja som sa už 100x snažila sa s ním o tom rozprávať /po dobrom aj po zlom/ - neviedlo to k ničomu, buď tvrdil, že on žiadny problém nemá alebo sľúbil a nesplnil...Veľmi ma trápi aj jeho vzťah k dcéram /17 a 15/ kedysi ho doslova zbožňovali, čo povedal tatino, to bolo sväté, teraz ho zväčša ignorujú, alebo sa zaňho hanbia, keď má vypité. Potom aj keď sa im chce priblížiť v triezvom stave - niečo mu odvrknú a zas je zle, že sú drzé atď. Hľadám cestu, kadiaľ z toho von, už som sa radila aj s jednou psychologičkou cez internet, radila mi radikálne riešenie...ale čo konkrétne to je? Odísť? Kam? Nemôžem si dovoliť podnájom a navyše sa bojím, keďže teraz u nás všetko okolo bytu platím ja, že keby som odišla, manžel pri jeho súčasnej "zodpovednosti" by neplatil byt a hypotéku, ktorú naň máme a ešte by sme oň prišli. A aby som si platila podnájom a zároveň veci okolo bytu - čistá fikcia. Vyhodiť jeho? Ako a kam? Už som sa dnes na inom mieste pýtala aj na kontakt na nejakú manželskú poradňu, snáď sa tam objednám aspoň sama, potom uvidím. Mám pocit, že ak budem takto žiť ešte chvíľu, zbláznim sa... Pripadám si zo všetkého tak strašne unavená...A najhorší je ten pocit, presne ako Ty píšeš, že som na všetko sama

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

drž sa elca

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ahoj.
Každá prežívame trochu niečo iné, ale pocity sú asi podobné. Ty to chceš aspoň riešiť, tak sa do toho pusť, lebo príde ďalšie štádium, rezignácia, ľahostajnosť a to už je ťažké sa naštartovať a bojovať. Držím ti palce.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ahoj, ja ti asi neporadím, ale ja som po desiatich rokoch práve rezignovala(mám taký istý príbeh života ako ty, ibaže môj manžel sa o nás ani po finančnej stránke nestaral)keď nepil bol super, preto som sa to snažila vždy aj riešiť,ale keď pil tak to bolo vždy peklo a posledné opíjanie (to on nepil denne ale na etapy 6 dní v kuse a potom 3 týždne sa snažil nepiť)už som netolerovala a proste som mu zbalila veci a poslala za ním.Skúšala som všetko aj po dobrom aj po zlom (včetne ambul. liečenia)NEPOMOHLO NIČ!Ak máš na to nervy tak to skús riešiť možno je lepší prípad ako môj.Viem presne ako sa cítiš.Ja mám doma našťastie maminu, ktorá mi pomáha po fin. stránke a aj s deťmi inak by som si to hodila.Ja viem, že jemu to nedochádza a dôjde mu to až po funuse ale taký sú a stým nič nespravíme, potrebujú padnúť na dno stratiť všetko čo mali a potom sa zobudia, ale to už je vždy žiaľ neskoro.Sú dospelí nemôžeme ich vodiť za ručičku, musia byť predsa samostatný a musia sa naučiť byť zotpovedný za svoju situáciu a správanie akú si sami pripravili. Držím palce.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Je to naozaj ako na hojdačke, tiež keď nepije je super, ale potom zase...poznám vo svojom okolí asi 3 prípady, kedy dotyční prestali piť /bez liečenia, sami od seba/, pretože jehoducho sami chceli a prišli na to, že takto to naozaj nejde. Takže stále verím...No na druhej strane poznám aj prípad, kedy jeden známy zomrel 41-ročný /teraz v auguste/ pretože sa jednoducho prepil. Je to blbé, ale myslím, že jeho manželke a deťom sa svojim spôsobom uľavilo, v posledných asi 2-3 rokoch z neho mali viac oštary ako osohu. Takže nerada by som ho nechala až tak padnúť, na druhej strane neviem, čo mám robiť alebo dokedy mám čakať, aby nás nestiahol so sebou niekam dole...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Je to aj pre mňa veľká bolesť, pretože ho milujem.Takže v mojom prípade potrebuje padnúť až na samé dno aby si začal vážiť vlastný život.Skúste nejaké radikálne riešenie a musíš byť tvrdá, ja som tiež vždy ku koncu zmäkla a k ničomu to neviedlo práve naopak pochopil, že som pre neho urobila vždy všetko a začal to využívať.Ak neprizná, že má stým problém tak s tým nebude schopný niečo robiť.Môj vždy, keď bol triezvy plakal a chcel to riešiť aj sa snažil ale nevydržal.Na koniec mňa začal presviedčať o tom že pitie je normálne a ja som zlá.A to som si povedala že nemá cenu sním bojovať.Preto som sa rozhodla rozviesť sa sním keď som taká zlá.A má teraz čo chcel.čo myslíš čo robí?Pomaly, ale iste sa dostáva do stavu kedy mu to už nechutí a chce vytriezvieť a teraz mu to dochádza pomaly ale iste plače keď ho nikto nevidí a pred druhými sa bije po hrudi aký je on statočný, že ho žena vyhodila a on chudáčik.Nevolá mi chvala Bohu a nech to tak aj zostane.Nič mu nepomôže len ho položiť na lopatky.Daj tvojmu šancu aj ja som dala to už závisí na povahe človeka ako sa stým dokáže popasovať a či mu záleží na vlastnom živote.Držím palce, napíš keď ťa niečo napadne.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Zabaliť to ?

Recepty

Sezónne recepty

Návody a nápady na tvorenie

Najčítanejšie

Najčítanejšie recepty

Najnovšie recepty