reklama

Zabaliť to po x krát

blu , 26. 11. 2008 - 12:34

reklama

Ahojte baby.
Písala som tu nedávno (Zabalit to?) a som tu opäť. Niekedy mi to pripadá, že sme nenormálne čo tu píšeme, namiesto toho, aby sme tích svojich "úžasných" "prefackali", otvorili im oči, že počúvaj môj zlatý. Ľúbim ťa, ale tak mi dvíhaš tlaky svojimi hovadinami a tým ako sa k nášmu vzťahu chováš, že ak si to neuvedomíš, tak sa pochováme navzájom. Prečo nemôžeme byť k sebe dobrý, nezraňovať sa atd. atd. A očakávala by som, že on povie, rozumiem ti láska, podme žiť lepšie a hapy end a už tu nebudem musieť sa vyplakávať, že ako mi je na figu. A teraz realita.

Zhrnem to. Z môjho pohľadu normálny vzťah so všetkým čo život prináša do doby - zistenie že ma podviedol. Začalo peklo. (Ja že nech mi zmizne zo života, balenie jeho vecí, zvažovanie rozvodu, uzmierovanie, bla bla, on opíjanie sa, dodnes ťažké ovzdušie. Dva roky po nevere, každodenný "boj" (u nás rozumej tiché domácnosti a jeho opíjanie sa so striedaním občasného sa pokusu byť k sebe pozorní, ale citlivý sme na všetko). Ak sme si už mysleli, že prejdeme cez tú neveru, začali nám zrazu vadiť veci, ktoré sme predtým neriešili (aspoň ja), možno nechceli vidieť, tolerovali. Povedala som si dosť, trúbu so seba nenechám robiť. Buď začneš sa viac venovať rodine, menej vysedávať po robote po svojich debatkách pri pive a začneš byť zodpovednejší, alebo to nemá význam. Výsledok. O ničom. Všetko po starom. Tiché domácnosti, míňanie sa, on príchody neskoro večer domov, ofajčený s výparmi od chľastu. Potom nasadí korunu všetkému. Nerozprávame sa síce, ale že si dovolí nenocovať doma a nič nepovedať, tak to je už vrchol. Ráno som mu poslala sms, že je hajzel ak toto po tom všetkom dokáže, on na to napísal, že vie že to posral,že mal aspoň dať vedieť, či môže prísť domov(ja že nech spí tam kde spal, v noci aj tak prišiel a ráno každý išiel svojou cestou, ignorácia). Vraj mali poradu a ostal nocovať,( majú tam aj ubytovanie kto príde z iného kraja), ale on mohol kľudne sa vrátiť (cesta domov cca 40 min.), ale načo bude chodiť, keď potom zábava a tak. Čo na tom, že vie, že má tým opäť vytočil, šak nedebatujeme, tak čo bude hovoriť. A takto mi spestruje život a čuduje sa, že s ním už nemám chuť debatovať. Tri dni na to, keď som fajne dozrela, všetko si pospomínala, že aký hajzel to je, som mu napísala sms - chcem sa rozviesť, Vianoce nechcem stráviť už s tebou. Tak mi prišla odpoveď. Tak sa rozveď. A večer, keď už bol po robote a presunul sa do svojej (predpokladám) krčmi, mi začali prichádzať sms finančného rázu a že ja som tá lepšia, vyhrala som (neviem čo, on v našom vzťahu súťaží či čo, kto z koho, kto menej podrazí?), že keď chcem nech vysmahnem, ale zaplať čo máme požičky a tak. Ako on myslel ako veci poriešime (finančné, lebo sme chceli kúpiť nové auto), ale ho už to tým pádom prešlo a tak. Proste také je to tu stále a myslím si, že hlavne preto, lebo stále nad nami visí nedôvera /aspoň z mojej strany určite, už mu neverím/ a on nerobí veci, ktoré by ma presvedčili o opaku (neprísť domov a nič nepovedať, opíjať sa).
Som na seba naštvaná, že neurobím rázny koniec alebo ráznu debatu, že buď to svoje správanie a pitie zmení, alebo choď k čertu navždy. (Ale pokusy o debaty boli, len nie také aké by som si predstavovala, lebo vždy to odišlo do stratena, bez výsledku, takže preto sa už do tej debaty nehrniem, lebo som ju vyhodnotila ako hádzanie hrachu na stenu).
No a teraz baby raďte ak sa ešte dá a vyšli ste z toho množstva čo som tu popísala. Viem, že z toho sa nedá vidieť celý náš vzťah a radiť, ale aspoň mi skúste napísať, čo by ste urobili ináč, ináč možno reagovali. Možno už nevieme žiť spolu, lebo sme sa nazraňovali dosť (ja som ho nepodrazila) a možno nás ta nevera zasiahla viac ako si obaja pripúšťame a preto sme k sebe taký. Takže ako sa baby žije ďaľej po nevere?Vyplazený jazyk Skončiť, neskončiť, vždy to tu bude nad našim vzťahom visieť ako čierna škvrna.
Vďaka aj za prečítanie.


reklama


reklama

ryka, St, 26. 11. 2008 - 12:54

ahoj, ja ti neviem poradiť, resp. sama dojdeš na to čo máš urobiť, ale posielam ti aspon pár objatí Objímam Objímam Objímam Objímam

petusa, St, 26. 11. 2008 - 13:14

no Blu..prežila som niečo dosť podobné...len neviem aký bol dôvod u Vás na tú neveru z mužovej strany..u nás to bola "moja vina"!??..dozvedeli sme sa že syn je autista...a každý sme si to poriešili po svojom..chlap velký hrdina, ako je ťažko v pohode, ale vo vnútri ho to strašne bolelo...ja som sa uzavrela do seba, prestala som sním spávať...tak hladal inde..a našiel..chvílu som trpela a dúfala že už od nej odišiel, ale prdlajs..sluby sluby...tak som nakoniec bachla po stole, že ja zo seba debila robiť nenechám a hotovo...ja neviem vo vzťahu prosiť a nikdy nebudem takže som povedala že koniec..ešte spolu potom boli a nakoniec sa ten môj chlap vrátil späť k nám- ku svojej rodine...a teraz máme 6 mesačnú Emmku a je nám super..
Asi treba dať na výber bud rodina alebo to ostatné...aj keď hrozí riziko že ostaneš sama...no radšej sama ako pretrpieť celý život a potom si búchať hlavu o stenu... a rozmýšlať aký mohol byť ten život iný- krajsí, veselší...držím pršteky!!!

blu, St, 26. 11. 2008 - 13:46

Dôvod na neveru. Dodnes ho presne neviem. To nebol vzťah "klasickej" milenky. Akcia v robote, opili sa na blato (bolo mi dotyčnou povedané, že nastúpila naňho lebo chcela, rozvedená, nemá problém, nechcela ublížiť, ale vymklo sa to celé nejako, ale chcela v tom pokračovať aj keď vedela, že to nemá význam, môjmu to asi zainponovalo, alebo si chlapec chcel užiť a nečakal že spúšťa peklo)a bolo to. Potom dlhé telefonáty, spoločné pracovné problémy tomu pomáhali, asi si dobre rozumeli a tak sa to ťahalo až kým to neprasklo (na diaľku, jedna firma, ale 500 km vzdialenosť medzi nimi, ináč by som to tak "lahko" nerozchodila ), neviem ako je to teraz, už to neriešime, tvárime sa ,že to už nie je problém. Problém sme my dvaja, naša nekomunikácia, jeho pitie, moje sklamanie z neho a tak.

petusa, St, 26. 11. 2008 - 13:58

no asi to že ste to obaja nechali len tak..že neriešite...tvárite sa že o.k., a pritom si kopete "hrob". aj to pitie..ja riešim hneď všetko za horúca, vždy...načo odkladať, nikomu to nepomôže, vidíš to sama na sebe...len sa trápiš, a on?nič...u nás sa itež pilo, viac ako sa malo - myslím svojho chlapa
bolo by na čase začať riešiť a netváriť sa že nie je žiadny problém..Mrkám , no len musím k tomu ešte dodať, že aj druhá strana musí chcieť... ato neviem či tá tvoja druhá strana chce......, chce?

blu, St, 26. 11. 2008 - 14:18

On chce hlavne mať pokoj, aby žena nepindala ak príde neskoro, nič mu nevyčítala, potom by bolo dobre. Ja chcem aby prestal piť a po robote prestal vysedávať za počítačom v krčme do neskorého večera. Nemožné. Tak už nič nehovorím, len si robím svoje a mám to na haku, aj keď ma to trápi a viem, že tade cesta nevedie. Ale nenechám sa takto nezmyselne trápiť. Chápem, že keď niekomu napíšem sms chcem sa rozviesť, nechcem s tebou tráviť už ani Vianoce, tak ťažko očakávať, že príde za mnou a povie nerob to, ľúbim ťa. (aj ked by to bolo pekné, chce to gule). Ale predsa nemožem do nekonečna tolerovať tento chorý životný štýl. Ak je nezhoda, tak som v krčme. To je bludný kruh a on to ne a ne zmeniť. Tak musím niečo zmeniť ja. A preto mi vychádza už len rozvod, alebo odísť.

Vierik, St, 26. 11. 2008 - 15:39

Tak aspoň načas - rozhodne. Toto ťažko poriešite nejakým "plodným" dialógom. Nejde vám to už dva roky. Keď budete od seba, možno prídete na to, z ktorej strany sa do riešenia svojho problému zahryznete úspešnejšie... Možno práve odlúčenie na Vianoce bude "preberacia pecka". Alebo je už v štádiu, že by aj sviatky prečkal v krčme?

Moja kamoška rieši niečo podobné: celé rozlúsknutie je na mužovi, lebo vyrobil prúser ako svet, už tri roky padajú na hubu a on abslotútne nereaguje. Jak podrbaný Windows. Aj v ich prípade si myslím, že by im pomohol tvrdý reštart...

Lusky, St, 26. 11. 2008 - 15:52

Ja si myslím, že by si si s ním mala sadnúť a porozprávať sa, čo Ti vadí /to pitie, možno tá nedôvera/ a rázne mu povedať, čo od neho očakávaš,lebo tým, že len mlčíte sa nič nevyrieši, aj tými sms, nehnevaj sa na mňa, ale také vážne veci ako je rozvod, písať cez sms, to je trochu detské. Asi si tú neveru ešte nestrávila a preto to obviňovanie, ale v prvom rade si musíš uvedomiť, či v tom vzťahu chceš byť a odpustiť mu, alebo sa rozísť.Ťažko je vidieť do vzťahu dvoch ľudí, ale ja si myslím, že keď ho ľúbiš, začni sa s ním rozprávať, možno aj preto sedí stále v krčme, lebo o neho nikto doma nejaví záujem, chlapi sú ako malé deti, vyžadujú si pozornosť, ak ju nemajú, hľadajú si ju niekde inde. Poprípade vyhľadaj odbornú pomoc, ktorá Ti ukáže cestu ďalej, pretože sa tým iba trápiš. Ešte nepíšeš, či máte deti.Hambím sa

Vierik, St, 26. 11. 2008 - 16:04

Ja z nich mám dojem, že oni dvaja vedia nazvať veci pravými menami len keď ich rozoberajú sami v sebe, príp. sa vyjadria v SMS-kách. Akonáhle príde na dialóg, končí konštruktívnosť. Preto by som asi tú agóniu ukončila - dočasný rozchod nemusí znamenať istý koniec ich vzťahu...
Ich manželstvo chrčí skopané na zemi. Je najvyšší čas naložiť ho na nosidlá a bežať do špitála! Buď to prežije, alebo chystajú pohreb, nie?

yaya, St, 26. 11. 2008 - 17:35

...aj po dvoch rokoch nevera ostáva v každom z vás...len v inej dimenzii...a vracia sa práve vtedy, keď si myslíš, že je to už za vodou, že si sa s tým už zmierila, ono totiž muž nastúpi na ten istý vlak spokojnosti ako predtým, teda nestará sa o vzťah, hlavne, aby bolo upratané, navarené...a žena časom tiež rezignuje...chvíľu sa snažia, že je všetko ok ak nie ešte lepšie, potom príde apatia a strácaš zmysel a myslíš si, že mal radšej odísť, lebo vieš, že ostal, ale cítiš niekde na konci zlomeného srdca, že ťa nemiluje...a určite ťa nebude tak milovať, a venovať ti toľko pozornosti, ako jej...a tak dokolečka...

hami, St, 26. 11. 2008 - 18:43

Tiez by ma zaujimalo,ci mate deti.Ono je to tazke ked chce len jedna strana,drzim ti palce,aby sa to co najskor urovnaloObjímam

petusa, St, 26. 11. 2008 - 20:45

BLU!!bachni do toho stola a daj mu na výber.a keď sa nerozhodne rozhodni sa ty!!!bud budeš ďaľší dlhý čas trpieť alebo....rozhodnutie je na Tebe...vieš ja stále vravím že: každý sme si strojcom vlastného šťastia!!!!tak s tým niečo robPlačem alebo Váľam sa od smiechu po podlahe

bettty, Št, 27. 11. 2008 - 07:10

Neviem ako by som riešila manželovu neveru. Je iné keď má snahu sa zmeniť a začať "od znova" no ako tak čítam tak toho tvojho manžela vlastne nič netrápi. Nechce to riešiť. U nás sú tiež nejaké problémy ale to je oproti tvojim maličkosť.
Mala by si sa rozhodnúť či tomu urobíš rázny koniec, pošleš muža kade ľahšie a začneš od začiatku sama a v psychickej pohode ako takej. Alebo sa to bude takto ťahať do nekonečna a ty sa budeš zbytočne trápiť.
PS: posielam 1000Objímam

Lusky, Št, 27. 11. 2008 - 13:52

Betty, Ty si minule riešila tiež dosť vážny problém, pokiaľ sa nemýlim, takže porovnávať sa medzi sebou , že ja to mám lepšie, lebo to, lebo ono ...je dosť ťažké a nezmyselné, niekto znesie v živote viac , iný menej. Pre niekoho je vyrážka na tvári väčší problém ako pre niekoho nevera. Ja len toľko, prepáč, ale musela som reagovať.Áno

bettty, Pi, 28. 11. 2008 - 12:23

Ale ja som neporovnávala. Len som napísala, že moje problémy sú oproti tým jej maličkosti.
PS: Beriem tvoj názor.Slnko Úsmev

blu, Št, 27. 11. 2008 - 09:03

Baby ďakujem.
Ani neviete ako ste niektoré vystihli veci pomenovať. Ak som si to prečítala, tak môj muž sa zaraďuje z môjho pohľadu k tomu čo napísala lusky - "začni sa s ním rozprávať, možno aj preto sedí stále v krčme, lebo o neho nikto doma nejaví záujem, chlapi sú ako malé deti, vyžadujú si pozornosť, ak ju nemajú, hľadajú si ju niekde" a potom z každého postrehu všetko (len ful servis nerobím, asi taký pol ful). Aj ten podrbaný Windows a že vieme len cez sms komunikovať ako to nazvala Vierik nás vystihuje.

Tak som opäť dostala z krčmi večer sms (u nás sa teraz pije, lebo som vytiahla rozvod, Vianoce)a stálo tam. "Za akých okolností by sme sa mohli zmieriť okrem toho že mám prestať piť? Lebo ma toto už fakt nebaví furt piť do tla. Pil by som s mierou a ty by si bola v pohode a možno by som postupne znížil intenzitu a by som si dal zemiaky na kyslo. Od rána mám na ne chuť, všade vidím zemiaky na kyslo. Ale keď mám prísť domov a robiť zemiaky na kyslo keď viem, že sa na mňa budeš pozerať kyslo, tak sa bojím, že stratím chuť. Tak riešim túto dilemu. Vieš mi pomôcť? Dakujem." A podobné srandičky u nás idú. A keď že som neodpovedala hneď (bola som tiež von)tak po pol hodine prišla ďalšia, že keď nič tak dobre, urobil by si tie zemiaky v sobotu ak by bola možnosť (rozumej aby som radšej vysmahla ak si ich bude robiť). Tak som zakontrovala sms, že v sobotu platí a že keď bude mať byt len pre seba tak sa intenzita pitia určite zmení. On na to, že chcel urobiť posun z tejto situácie, ale vidí že je to rovnako. Ja na to že robiť posun z krčmi od poldecákov môže napadnúť len čuraka (pardón za výraz lepší ma nenapadol)a že keď sa nemusíme, tak sa čudujem, že takto osiera deti a nie je mu ľúto, že s nimi nestrávi aspoň tie chvíľky po večeroch (ja by som vtedy aj odišla aby bol dobrý vzduch). Zakončila som to slovami Nepíš, pi! V noci som sa zobudila na to, že si niekto ku mne ľahá, normálne ma trhlo zo spánku. Že sa chce len objať. Potom samozrejme viac, tak som dala jasne najavo, že ak bude niečo chcieť riešiť tak za triezva a požiadala o prechod na svoju posteľ. Ja ráno vychystám deti, môj sa práve zobúdza, zapne počítač, že čo ho čaká. Ja už asi pojdem aby som mala pokoj. A takto to občas u nás vyzerá. Pekný deň.

magic, Št, 27. 11. 2008 - 22:27

blu, ked som si tak precitala tu vasu prepisanu sms komunikaciu, musim povedat, ze robis rovnake kraviny ako tvoj muz, len v bledoruzovom.
obaja sa spravate ako dve ofucane deti, staci malo a kazda aj najmensia snaha ist v ustrety sa pouzije ako zbran proti tomu, kto ustretovats navrhol a ten v snahe uhajit "hrdost" zacne napadat toh druheho... co bolo predtym myslene v dobrom s zacne obracat na ironiu... no proste deti.
lusky ti radi dobre. a ja iba pridam: skus na nejaku dobu posunut svoju "hrdost" kamsi na samy koniec priorit. ked bude drahy v nalade zmierovat sa (nech uz aj nejakym detinskym sposobom), zmieruj sa (a posun to nezne od detinskeho varenia zemiakov ku skutocnej snahe o zmierenie). ked pride s ironiou, nevytacaj sa, bud mila. sam sa zahanbi, ze sa chova ako idiot.
a zacni sa divat cez trne, ktorymi (pre istotu) obali akukolvek snahu o zmierenie. ty predsa vies, ze to robi preto, ze sa boji ako nastvato (ironicky) zase zareagujes. a prave preto ty nastvato zareagujes... viem, ze to teba by si on mal udobrovat... jeho je vina...
ale skus sa vzit do situacie, ze ty si si uzila a on je podvedeny. ako dlho by si sa snazila doprosovat odpustenia, kym on by stale daval najavo, ze ta krivda bude lezat medzi vami naveky? a keby sa zacal tvarit, ze odpustil, ako dlho by si vydrzala sekat dobrotu, nez by si spadla do stereotypu manzelstva a zase chcela uplatnovat prava, ktore si mala, nez si si sa o ne pripravila neverou? ako dlho by ta bavilo byt neustale pranierovana za pochybenie? nevykaslala by si sa na to a nepovedala si, ze uz si urobila dost, nemozes sa za tu neveru ospravedlnovat predsa cely zivot?...atd atp.
nehovorim, ze mu mas odpustit a zabudnut. ale mozno ti to pomoze lepsie chapat jeho snahy a hluposti, co stvara a lepsie na ne reagovat.

PS: na tu jeho druhu SMS, potom, co si neodpovedala, si hlupo zareagovala ty a spustila si novu lavinu uplne zbytocne. stacilo odpisat, ze si nebola pri telefone a zemiaky si domov kludne moze prist urobit. bol by to od teba ustretovy krok, mozno by ste zazili zabavny vecer pri sporaku. alebo aspon tiche ostrazite obchadzanie, ze kto prvy dnes nadhodi, ze by sa to vlastne dalo este urovnat...

blu, Pi, 28. 11. 2008 - 00:28

ahoj.
V tých prvých riadkoch (ako malé deti, robia si naschvály a tak čo píšeš) s tebou súhlasím. Aj mne to tak pripadá, ťažšie sa mení. Ale o tom, aby som si to obrátila, (že dokedy ho chcem trestať o doprosovaní odpustenia)tak to nie je. Ja som bola x krát ústretová, chcela ísť ďalej a on aj keď sme boli za dobre, dokázal ma zraniť tým, že nič nepovie, nepríde domov z roboty, jednoducho zasadne do krčmi, potom okolo deviatej pripitý zavolá, v telefóne sa navzájom vytočíme a nakoniec dorazí o polnoci, druhej nad ránom a tak. Na ďalší deň tichá domácnosť a on znova po robote do krčmi, proste začarovaný kruh.Ja povinnosti aj ako matka,on ako otec vtedy nula bodov. A to bolo do týždňa viackrát. Tak si povieš na čo mi je taký muž a po čase rezignuješ. To mu neviem odpustiť,preto u nás to dusno.To už hraničí s alkoholizmom, nie so zdravím rozumom.Mlčím

magic, So, 29. 11. 2008 - 09:06

osobne si myslim, ze ho poriadne zhryza cierne svedomie, tak ho radsej upija, aby mal od neho klud. ale nema. lebo aj opiteho ho hryzie o to viac. a najjednoduchsie ako sa z takehoto stavu dostat, kedze "hrdost" je prednejsia, je obratit to a dostat sa z pozicie - vinnik, do pozicie - ublizeny a spravodlivo rozhorceny.
aspon tak mi tvoj muz pripada. a vsetky dalsie excesy su len variantou na "mam pravo robit to, lebo ona je taka a taka a vlastne si o to koledovala a zasluzi si to". pricom vie, ze to tak nie je a zase sa citi o to vinnejsi a bludny kruh ide dokolecka. vlastna vina (ale do dosledkov), sa priznava najtazsie. to dokaze malokto. (ani ja nie.)

ak sa mate niekam posunut, budes musiet zatat zuby a este raz ho za sebou tahat ako balvan z priepaste. lebo ak sa budete nadalej takto dotahovat - ty ocakavas jeho napravu a napravu krivdy, co ti urobil a dalej robi, a on ocakava uplne odpustenie hriechov bez dalsich vycitiek - tak sa nikam nedotiahnete. najskor tak pred rozvodovy sud.
zialbohu, zase je to vsetko na tebe.

blu, So, 29. 11. 2008 - 19:44

Ahoj magic
Asi niečo na tom čo píšeš bude. Aj ja som mala pocit, že u neho nastalo smerovanie - najlepšia obrana útok a sebazničovanie. Ale ako keby nevidel, že neničí len seba, ale všetkých okolo seba. Ja som chcela zadosťučinenie, ale on sa nechcel dostať do pozície, že bude celoživotný vinník a začal s bludmi živenými chlastom a ešte viac to zhoršoval.
Dúfam, že to pochopí ak niekdy na to hodíme reč( aj sa z toho vysedávania a pitia unavil chudáčisko).
DikyObjímam

Lusky, Št, 27. 11. 2008 - 13:00

Myslím si Blu, že si musíš odpovedať sama seba najprv na otázku, chcem byť po tom všetkom s ním, alebo nie.
Ak áno, musíš mu odpustiť, prestať s nedôverou /aj keď je to určite ťažké/, navariť mu poriadne jedlo, aby sa najedol, dobre najedenému chlapovi sa nikde nechce a začať sa s ním o všetkom v kľude rozprávať, aj deti viesť k tomu, aby ste boli spolu trávili čas, nie sa oddelovať. Samozrejme od neho za to vyžaduj, ale slovne, nie cez sms,aby prestal úplne piť, pretože sa z neho pomaly môže stať alkoholik, a aby Ťa aj presvedčil o tom, že Ťa stále ľúbi, tým, že bude po robote doma s Tebou a deťmi tráviť čas, nie v krčme.
Ak nechceš ostať s ním, tak odíď, ak máš kde, aj s deťmi.
Ale ja z Tvojho písania myslím, že ho ešte stále ľúbiš a chceš to riešiť, inak by si nepísala do nanicmamy a žiadala o radu, len zatiaľ nevieš ako. Takže, ak Ti o to stojí, zabojuj, viem, že nevera je hrozná vec, ale veľa ľudí tým prešlo a myslím si, že nebudeš prvá ani posledná. Prajem Ti veľa síl a trpezlivosti, aby ste to vyriešili ako dvaja dospelí ľudia, ktorí majú deti, ktoré potrebujú oboch rodičov pre svoj život.
P.S.Dnes alebo zajtra mu navar tie zemiaky nakyslo, prekvap ho, alebo keď už ináč nedáš, napíš mu tú sms,že večera je hotová, príď domov, čakáme Ťa. pomaličky začnite komunikovať, ale ústne.Určite to skúste.Hambím sa Hambím sa Hambím sa Tlieskam

sonia, Št, 27. 11. 2008 - 16:21

LuskyÁno ,presne si to vystihlaTlieskam ...

Ajkak, Št, 27. 11. 2008 - 14:44

hmmm Lusky, pekne to píšeš. Ja som síce takéto nezažila, ale tiež prechádzame krízou, ktorá je o tom, že nedokážeme spolu komunikovať. Takže viem, aké je to ťažké pre Blu. Aj ja keď sa mužovi snažím vysvetliť, čo od neho chcem, tak väčšinou zostanem nepochopená, takže som to vzdala ... a tým sa dostávame do začarovaného kruhu. Z času na čas poviem,čo chcem, pohádame sa a potom príde obdobie, že som so všetkým zmierená - vtedy máme "dobré, spokojné" obdobie Smútok je to ťažko. raz sme hore a raz dole. ale verím, že raz bude dobre, aj keď momentálne neverím, že niektorý chlap dokáže vôbec pochopiť city a nároky ženy. Tak isto ako asi my nevieme pochopiť ich Prekvapenie

Lusky, Št, 27. 11. 2008 - 16:09

Ďakujem Ajkak, aj keď ľahšie sa píše a radí niekomu ako žije, ja som neveru zatiaľ nezažila, zažil ju môj manžel v prvom manželstve, aj odpustil a jeho ex nebola schopná s ním komunikovať, hrala urazenú, nevarila,neprala a skončilo to rozvodom, teraz to ľutuje, nerátala, že sa ešte ožení a bude mať dieťa, akurát ich spoločné dievčatko trpí, lebo mu bráni stýkať sa s otcom a keď aj povolí, tak všetko čo malá uvidí u nás, popíše a dá na súd /napr. keď niečo kúpime do domácnosti, tak zvýši výživné atď./Takže z toho
usudzujem, že komunikácia je v manželstve veľmi dôležitá, to je jedno o aký problém sa jedná. Ja som tiež hrala zo začiatku urazenú, robili sme si mlčaním prieky a teraz sa radšej vykričím, poviem svoj názor aj hlasnejšie, ale riešim. Aj u nás je to raz hore, raz dole, ale taký je život a väčšinou žena je tá, ktorá drží tú rodinu pokope a bez chlapov by bol život tiež nanič.Bozkávam

blu, Št, 27. 11. 2008 - 17:44

Dik.

Ak by to nebol môj vzťah a písala by som ja inej, tak by som asi "radila" v tom duchu čo ty lusky. Vidím to podobne, len je ťažko sa po mojej rezignácií naštartovať. Svoju chybu vidím, že som bola príliš tolerantná žena, nie žena sekera (niektorým chlapom asi takú sekeru treba), dávala som veľa voľnosti, vedela si veľa veci zariadiť bez manželovej účasti, chcela som vyrovnaný vzťah so slobodou dýchania pre každého, ale aj so spoločnými chvíľami(tie mávame, zabehneme na tenis, na huby, našlo sa vždy niečo), nevyvolávala som mu keď niekde sedel, že kedy príde, očakávala som ako samozrejmosť zodpovednosť voči partnerke,deťom, že posedím, poviem čavte a idem za rodinou. Nestopla som to pitie na začiatku rázne, lebo som verila, je inteligentný chlap pochopí, že je to hovadina riešiť hádky sedením v krčmách. A tak sa to nabaľovalo, až nás ta guľa prevalcovala. Povieš si, ak to nechce vidieť, že gro hádok je o chlaste, neskorých príchodoch, nezodpovednosti, tak časom rezignuješ. Mala som veci riešiť razantne za horúca, nie ja trubka som sa nechala vždy učičíkať a o dva tri dni ma opäť vytočil pitím. A teraz je už ťažko sa hrať na razantnú, ani sa mi nechce, tak hrám rezignáciu, aspoň sa menej trápim, lebo si ho viac znechucujem a starám sa len o seba a deti. Jednoducho potom všetkom by som skôr očakávala, že posral to hlavne on, tak nech sa kurnik on viac snaží to dať dokopy a nie ja mám byť ten iniciátor, chápajúci. Áno hrám urazenú a nech on bojuje o náš vzťah ak chce. Ja som bojovala doteraz. Myslím, že som sa snažila dosť po tom všetkom. Nebudem ho vodiť za ručičku a šepkať do uška - nepi miláčik , lebo nás pochováš. Končím, môj úžasný dorazil z nákupu, dokonca volal dva krát či máme to či ono. Začína ma pomaly čičíkať. Asi sa unavil z toho celotýždňového pitia a ponocovania, tak potrebuje nabrať nových síl, trocha oddýchnuť. Tak uvidíme, koľko to vydrží. Dám vedieť a dakujem za povzbudenie.Kvietok

blu, Št, 27. 11. 2008 - 22:17

Vdaka.Úsmev

Tak len okrajovo. Nemali sme zemiaky na kyslo, moja polovička dnes urobila pečené kuracie krídla. (Vďaka bohu za to, že varenie milujeˇ, mám rada ak mi prinesie jedlo, v tom je super). Mne síce ostala kopa riadu, ale nemám s tým problém (umyvačka by sa zišla Úsmev ). Dokonca sme začali bežne debatovať a vtipkovať(to nám ide ak po boji nastane trochu kľud). Dnes bez krčmipivo. Do vážnejšej debaty sa mi nechce. Tak si užijeme tu chvílu bez emócií.

adus, Št, 27. 11. 2008 - 19:29

Čítam to tu rad za radom, odkedy sa tento príspevok objavil a len si tak ticho hovorím, toto poznám, toto tiež,...
O komunikácii, resp. asi skôr o nekomunikácii s partnerom by som mohla ozaj písať romány (inak, v časoch, keď som si ešte myslela, že je to dôležité a je treba aby to pochopil aj on, presviedčajúc ho o tom, že ak chceme nejaký problém vyriešiť, tak mi povedal: "Problém máš ty, ja nie a keď potrebuješ komunikovať, nájdi si nejakého farárka, tí to majú v náplni práce!)
Takže - udrel mi dnes ráno pri "tlačovke" jeden titulok z Plus 7 dní - niečo o tom, že ..."komunikácia medzi autom a motorkou"... (nejaké zariadenie, ktoré dokáže upozorniť motorkára, že spoza rohu sa blíži auto a vice versa)
Ľudia držte ma - tak tí nepodarení chlapi radšej vymýšľajú zariadenia na komunikáciu medzi "mašinami", ale s nami nebudú komunikovať ani za ten živý svetSmútok Vyplazený jazyk

blu, Št, 27. 11. 2008 - 22:32

autá sú autá, tie nepredbehneš.Pohoda

sandy55z, Pi, 28. 11. 2008 - 13:16

Po nevere...Podľa toho, čo si napísala, nevera bola len vyvrcholením.Veľa vecí ste si nevyjasnili, a robili sa, že fungujú, aj keď nefungovali.Zlyháva u vás komunikácia.Vyzerá to na to, že on má veľa blokov/neviem,ako ty/ a keď si nevie rady a nevie niečo robiť, ide do krčmy a ku kamarátom.Jednoducho sa asi nevie postaviť problémom zoči voči a uteká pred nimi./to mu ale prosím ťa zatiaľ nehovor/Dôležité je sa porozprávať a všetko si vysvetliť. Len či on chce komunikovať.Najlepšie by bolo vystihnúť chvíľu, po dobrej večeri, pri poháriku doma/priprav mu niečo dobré i nejaký dobrý drink/, v kľude.Vysvetliť si-dopredu si to premysli,ale netlač na neho, nenúť ho k ničomu ani s ním nemanipuluj. Muži to nemajú radi-vyslovene to neznášajú.
V prvom rade by si mu mohla najskôr odpustiť-v hneve nič nevyriešiš a nepohneš sa dopredu. Najlepšie by bolo mať odstup-choď niekam preč,von-bez neho..medzi kamarátky,do cukrárne, na prechádzku...Ide o to, aby si i ty ukľudnila svoje emócie a urobila niečo pre seba-aby si bola spokojnejšie.Lebo vy ste obaja nespokojní a prenášate to jeden na druhého.
Urob šťastnou samu seba,začni trochu na sebe pracovať/len pozor, keby si rapídne zmenila výzor-či by nezačal žiarliť/choď do kostola alebo do kina, jednoducho tam,kde ťa to ukľudní a prídeš úplne na iné myšlienky.Záporné emócie nič neriešia..A zdá sa mi, v tomto prípade, že ty si tá silnejšia.Ženská múdrosť a intuícia sú najlepšou zbrańou. Všetko riešiť cez srdce-možno ho ešte stále miluješ,len emócie sú momentálne silnejšie.A to všetko sa dá vyriešiť.Držím palce-už nech sa rozhodneš akokoľvek, ty sama vieš najlepšie...Áno Kvietok

blu, Pi, 28. 11. 2008 - 18:55

Vďaka za názor.
Trošku k sebe. Aj napriek všetkému čo som za posledné dva husté roky zažila, som v rámci daných okolností celkom schopná užívať si života so všetkým čo príde. Nie som v nejakých depresiách (občas mi je síce riadne na ho..o, ale povedzme si, komu by nebolo), ale mám super dve deti (bože nech im to vydrží, práve teraz mi jeden "žerie" nervy vykrikovaním). S babami už roky mávame každodenné obedné siesty (pohodová kaviarnička), zabehnem do telocvične (dokonca mávame zápasy), takže slučku si asi nehodímÚsmev . Ak by sa nám s tým mojim úžasným podarilo dostať za vodu, tak nemá chybu.
Chce to dobré nervy, chuť a priložiť polienka aby sa nám viac rozhorel ohníček, ktorý tam dole ešte cítim u seba aj u neho. Ináč by som to zabalila. Ale ak mi ho zahasí (a to chlast dokáže), tak ruším pahrebu.Áno

PS: Viete čomu nerozumiem, ako je možné, že po trinástich rokoch manželstva, raz sme ako dve hrdličky (nikto by nám nepovedal že nejaký problém, ani my samy) a raz by som ho utopila v lyžičke vody (asi aj on mňa). Poviete tak to v živote chodí. Máte to podobné, alebo drbe len nám? (Blíženci, čo Vám budem hovoriť, doktor Jekyll mrs. Hyde).

libuška, Pi, 28. 11. 2008 - 22:42

Ak sa dvaja ľudia cítia dourážaní a doráňaní, každý má pocit veľkej krivdy, prečo by som mal začať ja, veď... je to bludný, začarovaný kruh z kt. sa nedarí vystúpiť a navyše je tu alkohol. Nerieš či odchod, rozvod a pod. ale skús riešiť to, či ho ešte stále napriek všetkému ( aj nevere) ešte ľúbiš, či by si ho dokázala ľúbiť, či ti naňom záleží, či si ho ešte dokážeš vážiť - lebo ak áno tak to stojí za to aby ste obaja ešte zabojovali a vyhľadali odbornú pomoc a skúsili to, sami to už asi nezvládnete, je to začarovaný kruh. ak máte deti za pokus to naozaj stojí, zabojovať o ten vzťah, ide o VÁŠ ŽIVOT. Nemysli si, že rozvodom sa všetko vyrieši - budeš riešiť iné veci o kt.si netušila. Poznám ľudí, ktorí prežili veľké krízy a sú spolu. Držím palce Zlomené srdce rozvod deti vždy veľmi zraní,ťažko sa s tým vyrovnávajú a zo skúseností vlastných a mojich známych je úplne jedno koľko majú rokov,vždy je to pre ne kruté zistenie. Nevzdávaj to Áno

blu, So, 29. 11. 2008 - 19:17

Vdaka za všetky riadky baby.

Asi máme príliv, lebo sme opäť k sebe zlatý (ja ešte trošku sa brzdím, ale je mi z toho ako sa to vyvíja (zatiaľ) dobre. Tak asi sa pokúsim (ak bude vhodná chvíľočka) konečne na zmysluplnú ale nie dlhú debatku, že čo by som chcela aby sa medzi nami zmenilo, aké by som si to predstavovala a tak(dám priestor sa vyjadriť aj druhej strane, taký maličkýVeľký úsmev). Dúfam, že ak sa tu (na NM)občas vyjadrím, bude to o menej problémových veciach a možno môj kúsok trampôt niekoho k niečomu naštartoval, lebo mňa ste naštartovali. Bude toho ešte určite dosť cez čo človek bude musieť prejsť, ale myslím si, že patríme k sebe, aj cez tú všetku bolesť ktorou sme prešli a prechádzame (brokenheart) pivo Kvietok Objímam Zlomené srdce Slnko

magic, Ne, 30. 11. 2008 - 13:31

tak drzim palce, aby ste to tentoraz zase nepresvihli a nepohadali sa.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama