zachrana manzelstva a milovaneho manzela, Ona a on, Diskusie

to je ako loteria. nikto naozaj nevie, co by vas dvoch udrzalo pokope a urcite si ani on tym nie je isty, co by to malo byt, aby sa jej vzdal a s tebou ostal. aby nelutoval. a ani ty nevies, co urobit, aby to pomohlo.

je tu niekolko veci, co si musis uvazit - ak sa vrati k tebe, uz nebudes ziarlit, uhanat? naozaj nie? uz budes iba pevne doverovat a viac nezapochybujes (prinamensom nie tak, aby z toho boli kontroly, ani tajne, vycitky, ci hadky)?
ak sa k tebe vrati, ale ona sa ho nevzda a bude nadalej usilovat o naplnenie svojho preruseneho sna (vsak preco nie), nepodlahnes zase ziarlivosti? nebudes ho ziadat, aby ju poslal prec, aby jej vysvetlil, ze ju nechce (a este v tvojej pritomnosti), nebudes ju sama kontaktovat, aby si jej vysvetlila, ze prehrala a laskavo sa ma stiahnut a ist hladat inde? vydrzis taky "natlak" z jej strany?
jednoducho si si ista, ze si naozaj poucena, alebo len vydesena z dosledkov svojho konania, ze prides o manzela? a ked katastrofu odvratis, tak znova neupadnes do stereotypu "ja ti neviem doverovat, nemozem si pomoct"?

najjednoduchsie a zaroven najtazsie je dat tomu cas. chovat sa normalne (vynechat hadky, vycitky, zairlivostne sceny, aj keby boli papiere o rozvode na stole - teda vsetko, cim si ho zasypavala pocas manzelstva). neorganizovat rodinu, priatelov, ani nikoho, aby mu dohovorili, ak to nahodou robis (trebras tym, ze im ukazujes uzialenu tvar a pokoru a sebaspytovanie, cokolvek, co im dava pocit akejsi povinnosti, aby za teba este orodovali, lebo si zasluzis sancu). to je len natlak, ktory ho sce mozno drzi na vazkach, ale zaroven znechucuje, ze ho robi kvazi tym zodpovednejsim z vas dvoch za neuspech vasho manzelstva a tvoj zial. v podstate si zan mozes sama.
len mu daj vediet, ze o neho stojis, chces ho spat, lubis ho a uz si ina (hlavne cinmi, nez slovami). nepokorovat sa a nehrat zenu nad vecou. byt normalna.
nie je to zaruka nicoho. teoreticky ho tymto spravanim ziskas spat, lebo bude vidiet, ze si sa naozaj zmenila. teoreticky odide, ale ak to s nou nevyjde, rad sa vrati k zene, co uz nie je taka "zla", aku ju poznal (budes ho este chciet?). teoreticky je ona ta prava pre neho a ked zacne zit s nou, viac sa k tebe nevrati, aj keby si sa sebeviac snazila byt lepsia.
a ak to nevyjde, a ak ti vasa kriza naozaj pomohla uvedomit sa (nie je to len strach, ze nieco stracas pre svoju chybu), moze to byt bonus do dalsieho partnerstva, kde uz takuto hlupu chybu neurobis. a teda budes mat sancu zit v dobrom prijemnom vztahu.

neupinaj sa na jedineho chlapa ako na toho praveho. aj ked ti to teraz tak pripada. neurob z neho svoj model spravneho partnera, aby si v buducnosti nepokazila nieco preto, lebo v kazdom budes hladat jeho kopiu.

nenazyvaj ju zmijou. chopila sa sance, co si ty hlupo pustila z ruk. mozno si aj ona uvedomila, co stratila, ked si zacala s inym, ale mala dost rozumu, aby si to zase ziskala, ked mohla. narozdiel od teba. to nie je jej chyba.
ved ak by sa pocas ich krizy prisiel vyplakat k tebe, nechopila by si sa opat sance ty? a ak chopila, bola by si zmija, alebo exmanzelka v prave?
nevin ju. chybu si urobila ty. ty sa musis snazit, ale nie pre neho, ale pre seba. lebo ak tvoje snazenie nevyjde, budes mat devizu do buducnosti vo svojej lepsej povahe. ak to cele robis len pre neho, hrozi ti bolestne sklamanie, uzatvaranie sa do seba, nedovera vo vztahy a podobne hluposti, co ti na nejaku dobu zahataju tesit sa zo zivota. a mozno minut po ceste toho pana pravejsieho, lebo budes slepa od sklamania. stoji to zato?

dakujem
a ano stoji to za to ..on za to stoji...pretoze to pokazila len moja hlupost a deckost

ale este raz dakujem teraz som si v tom este istejsia

Akoze sorry, ale tvoj manzel nemal co chodit po vasich hadkach vyplakavat k byvalej, v manzelstve snad nema byt na byvale lasky priestor. Ja si myslim, ze sa zbytocne obvinujes, lebo chybu spravil tvoj muz, akoze jasne, nemala si byt hasteriva, ale zas asi si k tomu mala dovod. Tvoj muz ale spravil zasadnu chybu, ty mas nejakeho byvaleho, ktoremu chodis plakat na hrud, ako by sa toto pacilo tvojmu muzovi? Jemu len nahravas do karat, ale myslim si, ze on s byvalou nikdy definitivne neskoncil, asi to bude v tom...

...ale tvoj manzel nemal co chodit po vasich hadkach vyplakavat k byvalej, v manzelstve snad nema byt na byvale lasky priestor.

Ikka, vieš, toto sú krásne idealizácie a to je hlavný dôvod nedorozumení a hádok v partnerstvách. Kázenie o tom, čo by mal partner ne/robiť a ako, je veľmi rýchla cesta do pekla.
http://www.nanicmama.sk/ja-zena/idealizacia

Ja si myslim, ze sa zbytocne obvinujes, lebo chybu spravil tvoj muz, akoze jasne, nemala si byt hasteriva, ale zas asi si k tomu mala dovod.

A ja si zase myslím, že aj keď som od prírody cholerik, tak nemám dôvod po ľuďoch ziapať a robiť hysterické scény vždy, keď niečo nejde podľa mňa.
To je totiž môj problém, ak sa neviem ovládať.

Ja si tiež myslím, podľa toho čo si písala, že s ňou neskončil. Nie je normálne, aby chodil za bývalou frajerkou. Každá by vyvádzala. Mal by sa rozhodnúť ako chce on, že ho budeš prehovárať, aby s Tebou zostal asi problém nevyrieši. Veľa šťastia

Nie je normálne, aby chodil za bývalou frajerkou. Každá by vyvádzala.

Každá nie. Sú ženy, ktoré vedia, že ich partneri sú dospelí a svojprávni ľudia, ktorí si môžu chodiť kam chcú, kedy chcú a za kým chcú. A rovnako sa správajú tiež.
Zvláštne, že v partnerstvách, kde sa sa toto uznáva, sú veľmi dobré, spokojné a pokojné vzájomné vzťahy.

http://www.nanicmama.sk/ona-a-on/dlhorocny-vztah

Tak toto je ako z velkej, mudrej knihy, alebo nejakeho zenskeho casaku pre moderne emancipovane zeny. Len vacsina zien, hlavne ked ma za chrbtom v postielkach dve male deti, toto vnima uplne inac a nema chut tolerovat liecenie si manzelovych boliestok u byvalej frajerky-milenky.

Vacsina zien nie su vsetky. Stac si to len preukladat v hlave na com budem bazirovat a na com nebudem.

Nuž, my máme dve deti. Je pravda, že s desaťročným vekovým rozdielom, ale sme spolu 23 rokov a obaja hodnotíme naše manželstvo ako šťastné a spokojné.
Vezmi si z toho, čo chceš .

Podľa Teba Geo je normálne, aby chlap chodil za bývalou frajerkou?? Keby Tvoj manžel chodil, za bývalou vôbec by Ti to nevadilo? Alebo by si sa tvárila, že Ti to je jedno? to je správne??
A Ikka tiež si myslím, že v manželstve nie je priestor na bývalé a bývalých

Nlucian, myslím, že si nerozumieme...

V podstate akýkoľvek chlap hľadá porozumenie a dôveru inde, ak ju nemá vo vzťahu, v ktorom žije. Ak sa ja budem chlapovi vešať na krk a dávať mu rôzne zákazy a príkazy, čo môže a nesmie a čo musí, lebo ja to tak chcem, a patrí sa to, a čo by ľudia povedali, a lebo medveď, je otázka času, kedy bude mať toho plné zuby.

A platí to aj opačne. Akurát ženy (zväčša) znášajú rôzne obmedzenia z partnerovej strany dlhšie, lebo sú jednak (zväčša) od prírody submisívnejšie, jednak ich k tomu vedie spoločenské povedomie, a jednak (zväčša) idealizujú usilovnejšie ako muži.
Ale tiež sa nakoniec dopracujú k tomu, že asi nie je OK, ak si majú pýtať povolenie od manžela, keď chcú ísť na zumbu, alebo na kávičku s kamoškou.

Ak by môj manžel chodil za kýmkoľvek, bola by to jednoducho jeho voľba.
Nemusím sa tváriť, že je mi to jedno, pretože žijem s presvedčením, že je slobodný v tom, čo robí, čo si myslí, a kam a za kým chodí. A keď mu budem čokoľvek zakazovať, bude to robiť tým duplom. Ja som totiž jeho partnerka a nie nadriadená, či matka.
Rovnako to funguje aj naopak.

A čuduj sa svete, netrajdáme len tak kade-tade ani jeden. Najradšej sme obaja doma, lebo je tu pohoda a pokoj.
Ale keby sme chceli ktorýsi kamsi ísť - nech sa páči.
Manžel ide na stretávku po 25-tich rokoch zo strednej? Tak ide. Aj keď je tam XY iných žien, ktoré by trebárs aj mali o neho záujem. Mali ho pred tými 25-timi rokmi a majú furt. A čo?
Mám tam ísť ako prísavka obecná a preventívne sa liepať po MM, aby ho náááhodou ktorási neuchmatla? Bude to na niečo dobré?
Podľa mňa nie. Skôr naopak.

no georgina mas pravdu presne takto to s nami vizeralo,nechod tam ostan so mnou obmedzovania, nestretavaj sa s nou :( ...teraz si to uvedomujem

Ísť na stretávku, na pivo nie je to isté ako pravidelne sa chodiť vyplakávať bývalej.
Ako by si to riešila? Ktorá by nevyvádzala, nehysterčila??? Nikdy nekontrolujem manžela kam chodí ani SMS ani podobne. Je i jedno s koľkými sa stretáva v práci... Ale keby chodil za bývalou nekývla by som nad tým hlavou, Ty snáď áno???

Nehysterčila by som, nevyvádzala, sadla by som si na riť a dumala a dumala, kde je chyba u nás a hlavne vo mne, keď má môj partner potrebu chodiť niekam vyplakávať (a je úplne jedno, kde).
A keby som na to prišla, tak by som začala makať na tom, aby som ja zmenila, čo zmeniť môžem a hlavne chcem. Aj keď je to podstatne ťažšie ako ukazovať prstom na partnerove chyby. Lenže makanie na sebe skutočne problém rieši, a ukazovanie na druhého problém akurát zväčšuje.

Každá partnerská kríza je príležitosť na zastavenie sa a prehodnotenie vzťahu ako takého. Mnoho ľudí žije vo vzťahoch len zo zvyku, a/alebo z pohodlnosti, a/alebo zo strachu pred zmenou, a/alebo pre ekonomickú stabilitu.
Osobne si myslím, že také "dôvody" sú na dve veci. Pokiaľ vzťah nie je pre oboch prínosom hlavne po psychickej stránke, niekde je chyba. A treba podumať, či sa to dá zmeniť, a či to chceme zmeniť.

táde debata je asi zbytočnááááááá

Prečo?

to teda je, lebo ty vychadzas z toho, ze najprv on behal plakat druhej na rameno a az potom doslo na hadky. obavam sa vsak, ze to bolo naopak. ze najprv tu bola nedovera georgeous, malicherne hadky pre hluposti a az potom zacal od nej utekat za druhou.

a preco za byvalou? no, bud ju fakt mal stale rad, len si to nepripustal. alebo to bola najjednoduchsia prva volba, komu sa zdoverit, kedze sa uz dost osobne poznali predtym (ved spolu chodili). mal snad hladat kohosi v praci? na ulici? celkom logicky najcastejsie volime v takych situaciach dobrych blizkych priatelov.
a ta obnova vztahu uz prisla pozvolna sama, kedze doma sa to rucalo a rucalo.

no magic ...bolo to tak ze najprv boli hadky a potom on zacal za nou behat ...no v podstate ona zacala kontovat jeho (aj napriek tomu ze mala priatela) vraj mu vyplakavala ze ona ho chce ako kamarata lebo sa s nim vie porozpravat a bla bla...stale tvrdil ze on ju berie ako kamaratku s ktorou sa vie porozpravat nic viac ...ale ja som to nejak nerespektovala a robila este vacsie sceny aj ma par krat varoval ze ho stratim kvoli tomu ale stale som to prala ako vyhrasku nic vazne ... no ale tentoraz slovo dodrzal...stale tvrdi ze ma ma rad ... (len tam uz velku rolu zohrava ta byvala) nakoniec si ho chytila :(
aj teraz tvrdi ze keby to mal doma a doma by mal klud tak by nikde nebehal ....

Ja sa tiež prikláňam k názoru Georginy. Myslím si, že ak má žena zdravé sebavedomie a stabilný vzťah, nemá byť pre čo žiarlivá. ´Je pravda, že malá štipka žiarlivosti vzťahu neuškodí, ale neustále scény....tak to by som utekala aj ja :)

Mohol si "ponadavat na zenu"kamaratovi a nie hned byvalej.

No mohol. A neurobil to. A?

Problém nie je v tom, komu sa sťažuje, ale to, že sa sťažuje. Ergo - nie je vo vzťahu spokojný.

Nie je spokojny,dobre.No na vztahu treba pracovat a komunikovat.Mohol si sadnut s manzelkou a povedat jej co sa mu nepaci a co sa s tym da robit.Ja tiez nebezim hned za svojim byvalim ani moj muz .

Inca, aj to mohol. Možno nespravil. A?
A možno to aj skúšal, ale odpoveďou mu možno boli iba ďalšie výčitky. To my nevieme.

A aj keby to hneď bolo tak, že sa pre niečo zdul ako sopľavé decko, tresol dverami a šiel rovno za bývalou.
Aj to mohol spraviť. Voľba riešenia totiž bola a je len na tom konkrétnom človeku.

Tazko radit.Nikto nezije v ich vztahu.Geo a myslim si ze odut sa ako male decko to nie je riesenie.Ano da sa namietat ,ze kazdy robime chyby a nikto nieje dokonaly,ale keby ju mal rad(je to len moj nazor)tak by nebezal za byvalu.

Veď ja netvrdím, že zduť sa ako malé decko je dobré riešenie. Ale je to možnosť, ktorú si mohol ktokoľvek vybrať.
Vety typu: Keby si ma mal rád, tak by si ne/urobil toto a hento..., sú čisté citové vydieračky. Tiež komunikačná "technika" hodne pod pás.

Geo ona ho citovo vydierala (Keby si ma mal rad ,tak by si neurobil toto a hento)?

A nie?
Tebe by sa páčilo, keby ktosi na teba vytiahol, že nemôžeš ísť tam a hentam (hoci ty tam chceš ísť), alebo nemôžeš robiť to a ono (hoci to ty chceš robiť), lebo nejaký tvoj čin vraj znamená, že dotyčného nemáš rada?
Čo má spoločné tvoj pobyt kdekoľvek, alebo tvoja akákoľvek činnosť s tým, koho a ako máš rada?

Môžeš byť aj na Mesiaci, prípadne skákať z mrakodrapov na padáku - či sa to niekomu páči alebo nie. A stále popri tom môžeš dotyčného milovať najviac na svete.

Že sa to jemu nezdá? Že nemiluješ dotyčného podľa neho dosť? A to je ako?
A čo ak miluješ najviac ako vieš? Ako môžeš v takom prípade milovať viac? Ako "dokážeš", že miluješ dostatočne, alebo že si "pridala"? Tým, že sa nejako obmedzíš?

Nezdá sa ti takýto spôsob uvažovania veľmi detinský?

Neviem ako by som Ti to napisala."Co ma spolocne tvoj pobyt kdekolvek,alebo akakolvek cinnost s tym,koho a ako mas rada?"Nejde o obmedzovanie.Ja by som sa nesla vyplakavat ziadnemu kamaratovi nie preto ze by napriklad ziarlil ale mna by to ani nenapadlo.

Veď OK. Teba by to nenapadlo.
Ale niekoho iného to napadlo. A včul čo? Je preto "bakaný"?
Akurát uvažuje inak ako ty. To je vari niečo príšerné? Inak ako ty uvažujú úplne všetci ľudia, ktorí kedy na tejto planéte žili, žijú a budú žiť.

Je také ťažké pochopiť, že sme každý dokonalý originál, a že všetci robíme to, čo v danej chvíli a na danom mieste považujeme za OK? A že k danému rozhodnutiu sme dospeli na základe našich predchádzajúcich skúseností, a/alebo momentálneho emocionálneho rozpoloženia, a/alebo ešte pre iné príčiny (trebárs preto, že práve začalo pršať, nemám dáždnik, nemám sa kde schovať, a tak už nemienim na MM čakať na dohodnutom mieste a idem preč).

Niektoré naše rozhodnutia sa časom ukážu ako vhodné, niektoré ako obstojné a niektoré ako úplne nanič. Podľa týchto výsledkov prípadne môžeme korigovať svoje správanie v budúcnosti.
Niekto sa učí na cudzích chybách, niekto na vlastných a niekto svoje chyby opakuje dokola. Na to všetko majú tí ľudia právo. Či sa to komukoľvek páči alebo nie, či s tým ktokoľvek súhlasí alebo nie.

Prechadzajuci prispevok bol adresovany - oprava pre: gorgeous

Rosalie, môžeš si kliknúť na "upraviť" pod tvojim komentárom a opraviť to

Myslím, že si v tom tvojom komentári reagovala na písmenká Gorgeous a moje, ako keby si nás považovala za jednu osobu

...ano keby si ma mal rad tak za nou nebehas ... presne takto to bolo ale nikdy ma to nenapadlo ako citove vydieranie :( az teraz po case ked sa nad tym zamyslam je to presne takto ...

každý sme nejaký.... Niekto rád poučuje komentuje naše názory a vie písať dlllllllllllllllllho o tom, čo sa dá povedať jednou vetou.
Gorgeous - dajte si v kľude a pokoji s manželom fľašku vína a o všetkom sa porozprávajte a všetko si vysvetlite.

A niekto neodpovedá na otázky

Geo to myslis na mna ze neodpovedam na otazky? Az teraz som prisla znovu k pocitacu a vcul Ti aj odpovedam.No ved som pisala ze kazdy je iny a nikto neni dokonaly.A napisala som len svoj nazor ,ze mna by to nenapadlo.Mala by som este vela prikladov k tej cinnosti,ale nebudem to tu pisat.Takze ja len tolko.

Ale nie na teba . Nlucian som sa vyššie spýtala, prečo považuje túto debatu za zbytočnú - a neodpovedala.
Však dobre, nemusí, nič sa nedeje .

A ja zase nemusím písať tak, ako ona očakáva (stručne, či dokonca jednou vetou, bez "poučovania"... a tak ďalej)

Táto debata je zbytočná, lebo si to musia vyriešiť oni dvaja. Neodpovedala som preto, lebo sa mi to už ani nechcelo čítať To, že som písala, že každá by vyvádzala - chcela by som vidieť, tú čo by si v kľude sadla a premýšľala. Neverím. Tým samozrejme netvrdím, že som alebo niekto iný by bol hysterka. že by som kontrolovala alebo prikazovala, ako si písala hore. Za 10 rokov som sa nehádala s manželom ani raz a voľnosti má viac než dosť. Ale keby chodil za bývalou určite som si v kľude nesadla.
Ja neobhajujem ani ju - určite jej správanie bolo nevhodné. Možno si manželstvo pokazila sama. A možno sa jej MM s bývalou nikdy nerozišiel. Čiže sa môže aj pretrhnúť a byť maximálne vzorná, ak má rád inú je to zbytočné. Ale rozhodne by sa nemal ísť vyplakávať k bývalej.
A Georgína samozrejme si píš koľko a čo chceš, ja Ti nevnucujem môj názor.
A nemyslím si, že si dokonalá ako sa píše nižšie. Keby si všetko riešila s chladnou hlavou, nezačala by si rozoberať naše príspevky.

Keby si všetko riešila s chladnou hlavou, nezačala by si rozoberať naše príspevky.

Nlucian, táto "dedukcia" ma naozaj pobavila .
Nič, ideme od témy a dosť podstatne, toto nie je môj príspevok - jeho autorka tu už nepíše, špekulovať o nej bez nej asi nemá veľký význam.
Reagovala som na to, čo ma zaujalo. Ak chce niekto pokecať viac, veľmi rada sa pridám, ale asi bude lepšie popísať v samostatnom príspevku .

preto som skonštatovala, že táto debata nemá zmysel

No vidíš, a ja si zase myslím, že zmysel má, a veľký - ale nie tu. Tu sa to totiž začína zvrhávať na hodnotenie mojej osoby a mojich názorov. Nemám s tým problém, ale autorku príspevku to asi vôbec nezaujíma. Kým sme sa bavili o partnerských vzťahoch, týkalo sa to aj jej problému.
Moja osoba nie .

toto isté môžem povedať aj ja nepáči sa Ti, ak Ti niekto nedá za pravdu a nenapíše, že s Tebou súhlasí?

Nlucian, nie, nemám s tým ani najmenší problém.
Pozri, založila som novú tému, asi bude naozaj najlepšie, ak budeme pokračovať tam: http://www.nanicmama.sk/ona-a-on/emocie-a-rozum

pardon, moj potlesk patri prispevku nlucian o poschodie vyššie...

"Zavesila" si to správne, ale keďže si na Nlucian reagovala neskôr ako ja, je tvoj komentár nižšie

georgina: ty musis byt prestastna v maznelstve alebo partnerstve, lebo si podla to co pises, idealna zena, taku muzi chcu...asi mas vela muzskych hormonov:))))))))))))),lebo toto co opisujes je skor priznacne pre muzov ako pre zeny..neholis si nahodou fuzy?:))))))))))

Ikka, do ideálnej mám ďaleko, píšem to tu dokola. Rovnako ani MM nie je anjel, čo zletel z neba.
A keďže to obaja o sebe vieme, naučili sme sa s tým žiť, a navzájom sa rešpektovať. V podstate je to veľmi jednoduché. Nekomplikujeme si jeden druhému život - práve naopak. Snažíme sa, aby nám obom bolo spolu fajn.
A dá sa to .

pacia sa mi tvoje prispevky. podobne fungujeme aj my a mame stastne a harmonicke manzelstvo. momentalne som v pozicii, ked sa mne chodi zalovat iny muz. uz sa mi to raz stalo a kedze som tomu muzovi nemohla dat viac ako priatelstvo a pochopenie, asi ho to vzalo. nechcela som, aby sa mi to znova stalo... a presne o 10 rokov znova, znova si ma vyhliadol muz a stazuje sa. vidim to z ineho pohladu, z toho muzskeho... keby jeho partnerka bola citlivejsia k jeho potrebam, keby sa dokazali rozpravat, nemal by potrebu kontaktovat inu zenu. lenze na strane tej druhej zeny nemusi byt vzdy niekto ako ja, co neobetuje svoje manzelstvo a rodinu a rodinu toho druheho. moze tam byt niekto, komu lichoti zaujem, niekto kto, nema spokojne manzelstvo a vidi pred sebou dobreho muza...

To, co opisuje Georgina nie je az taka rarita, takych zien je dost vela na svete. Ale hlavne ze sa bavis na svojich nesmierne vtipnych poznamkach. Ludia su velmi zvlastne bytosti. To co nepoznaju,a nepaci sa im- okamzite znehodnotia a ani sa len nenamahaju najskor to vyskusat. Tvoj system evidentne nefunguje tak ako by mohol fungovat nejakej Georgine, ze? Este to tak, uznat si, ze niekde JA robim chybu. Radsej sa akoze krivo zasmejem, posnazim sa otocit vsetko akoze na vtip a hadam mi to prejde. Omyl. Vsetko ta raz dobehne. Kazdy zije taky zivot aky chce zit a ty si tiez zodpovedna za ten svoj.

moja mama mala vzdy viac kamaratov ako kamaratok. tomu sa musela ucit kamaratit sa so zenami a dnes ma uz aj vela kamaratok. jednoducho jej myslenie je fakt viac muzske, logickejsie, menej citove (cim nemyslim, ze je to chladna kalkulacka). ma perfektne nadanie na cisla, logiku. preferuje diskusiu s argumentami, len malo operuje s citovymi zakrutami a nuansami, ako to skor zeny zvyknu. pritom ale nepostrada pochopenia strasti druhych a moje kamosky si k nej chodili po radu o prvych laskach ako ku psychologovi.
napriek tomu ma cisto zensku postavu, ziadne muzske znaky. stala sa niekde chyba, alebo tvoj argumet bol iba cisty pokus o urazku?

alebo ti vadi, ze georgina ma stastne manszeltvo? a dokonca o tom hovori? a dokonca hovori o tom, co jej pomohlo z klasickeho manzelstva, ktore malo na kahanku, pretransformovat ho na take, ze obaja sa citia spolu stastni a spokojni a su radi, ze to ustali? co sa to dnes nenosi?

Ikka.georgina nie je jediná,čo má šťastné manželstvo.To moje ťaháme už 24 rokov.Tiež sme si všeličím prešli.Tiež sme najradšej spolu doma.Lenže pokial chce niektorý z nás ísť za známymi tak ide.
To každý kto má šťastné manželstvo je iný a divný?K tomu šťastnému manželstvu sa musí človek dopracovať.Musí sa naučiť jeden druhého tolerovať,nesmie ho obmedzovať.Tiež trochu žiarlim.Ale snažím sa to nedať najavo.

mne pri tejto debate zišla na um knižka od doktora Plzáka: utkvelo mi v pamäti, čo písal o téme "nevera": pokúsim sa citovať: môžete mať plné ústa preudomorálnych vyhrážok, čo všetko manžela čaká, keby sa vám snáď spreneveril - a on sa vám spreneverí, možno aj dvakrát do roka. Žena - dračica udrží na uzde tak prišliapnutú muchu no nie ozajstného chlapa /toto tam naozaj napísal/ A môžete žiť celkom bez záujmu o jeho vernosť - a on vám ju napriek tomu zachová. Práve naopak - podľa mojich skúseností platí, že čím menej sa žena o jeho vernosť zaujíma, tým viac ju chce a tým menšia je pravdepodobnosť, že bude hľadať inde. To pravda platí na väčšinu normálnych mužov, nie notorických sukničkárov, to je už iná kapitola

Ak sa môžem zapojit do diskusie aj ja, chcela by som napísať že na vlastnej koži zažívam aké je to strašne ked ma muž vo všetkom obmedzuje, zakazuje, kontroluje... Nemilujem ho za to viac, práveže opak. Je to strašný pocit ked možem sadnut k pc a rychlo kuknut na email len ked nie je doma a mat pri tom strach že ma tu nájde... Nedovolí mi napr. robit s Dedrou, oznamujem mu ked idem von...no proste nie je to podla mojho gusta, ale vzopierat sa nemožem, lebo je za tým aj niečo iné.. A nerobí to preto že by ma miloval, práve cítim opak ako ma chce ničit a darí sa mu to.....

Mata, toto co pises "smrdi" tyranim, skus sa zverit krizovej linke- urcite je riesenie ako z toho von.

Riešenie? áno je odíst čím skor čo najdalej. Ale kde? Už som počula a azylových domoch a dokoca som už cez leto v nervy drásajúcej situácií volala do Lučenca do azyl. domu Margaretka a ked pani počula že mám 4 deti, povedala že to je vela že také velké izby nemaju. Volala som do B. Bystrici tam mi povedali že sa čaká tam ako v poradovníku že momentálne nie je volné miesto. K rodičom som odišla ale moj otec je alkoholik a je tam viac dôvodov prečo tam nechce moje deti...

Maťa, prepáč, ale asi bude lepšie, ak si založíš vlastný príspevok, nech sa tu nemiešajú dve a viac tém...

prepáč nechcela som

Nič sa nedeje, Maťa. Viem, niekedy sa to len tak nejako "vyvrbí"...

v podstate vsetci mate v niecom pravdu ... a som si to zacala davat do kopy a uvedomovat si, ze som mu tymto ublizila ...presne ako to hovori MM keby si ma doma neuhanala a mal by som klud mohol sa s tebou porozpravat nikde by som nechodil, ale bol zufaly z toho ze mu neverim upodozrievam ho a nedavam dychat,a pritom ked sa teraz vratim spat tak vazen by pre mna bol zniesol modre z neba a ked som pozrela do jeho oci naozaj tam bola laska :( len ja som tomu nikdy neverila :( tak to uz nezvladol a preto sa rozhodol pre rozvod
...clovek si zacne vazit veci ked ich strati vtedy si uvedomi co mal a ze bol milovani ...:(

preto teraz neviem ako dalej..ako ho presvedcit ze to stoji za to .. ze som si naozaj niektore veci uvedomila :( ..on uz tomu neveri.. a je rozhodnuty
ale ci tomu verite alebo nie stale ho milujem ..preto aj napriek vsetkym a vsetkemu stale o neho bojujem ...boli sme spolu velmi stastni, zo zaciatku nam kazdi zavidel aky sme dokonaly par ako si rozzumieme a doplname sa ...a ja som to len tak hodila vsetko za hlavu

Gorgeous, vieš, mám tak odsledované, že čím viac niekoho o niečom presviedčaš, tým viac sa utvrdzuje o opaku.
Netlač na pílu, nepros, nepresviedčaj - tým s najväčšou pravdepodobnosťou narobíš viac škody ako osohu. Uprac si v hlave, utrieď priority, upokoj sa... A ono sa to nakoniec nejako vyvrbí.

Aj keby tvoj manžel naozaj dotiahol rozvod do konca - aj s tým sa dá žiť. Milovať ho môžeš stále, to ti nikto nemôže zakázať.

gorgeous, ak je to naozaj tak, ako píšeš /že by ti kedysi zniesol modré z neba, že ste sa dopĺňali atď/ myslím, že nie je všetko úplne stratené, takýto vzťah nie je také jednoduché hodiť za hlavu. Daj mu jasne najavo, že ho ľúbiš, že oňho stojíš a je ti ľúto ako to dopadlo /bez výčitiek, kriku a prehnaných emócií/ no potom to už nechaj na ňom. Buď naňho milá, nevyčítaj, nevyzvedaj. Znovu sa odvolám na doktora Plzáka - podľa svojich skúseností tvrdí, že "chlap, keď zacíti pokojný domov, veľmi často sa vráti a je rád, že nemusí absolvovať trable s rozvodom, delením majetku atď". Je len dôležité, aby to manželka nepokazila scénami. A ak sa predsa rozhodne odísť, potom asi on ten váš vzťah nevnímal ako taký ideálny, ako si ho videla ty

no to vsetko ano ... ja uz neprosim ani nepresviedcam, snazim sa mu vytvorit kludny domov , ale ako som povedala tam uz znacnu rolu hra jeho byvala :( a preto je to o to tazsie ale nevzdam sa tak lahko ;)
dakujem vam

držím palce

Gorgeous, vieš si priznať, kde a akú chybu si urobila - a to je veľká vec, to veľa ľudí nezvláda.
Takže hlavu hore, rozum do hrsti, prestaň riešiť bývalú a rieš seba a váš vzťah s MM.
A bude dobre

zachrana manzelstva a milovaneho manzela

Recepty

Sezónne recepty

Návody a nápady na tvorenie

Najčítanejšie

Najčítanejšie recepty

Najnovšie recepty