nuž, chlapi sú totálne nevšímaví, ja som už dávno rozvedená a kovové rámy na šnúry, ktoré som dala mužovi - už 4 roky bývalému - spíliť, aby sa dali namontovať na steny, doteraz nemám, takže sú ešte aj ignoranti. Ale najhoršie je, že zisťujem, že ja som asi chlap. Pred týždňom som sa o 21,30 vyrútila po mobil, že ešte nemám doma dcéru. Syn - bol v kuchyni, mi hovorí, či mi šibe, že veď je už dobrú hodinu doma. Potom som si spomenula, že som jej ešte chválila nový sveter, ktorý mala oblečený, keď prišla. Predvčerom som takmer volala na políciu, že sa mi stratil syn. Našiel si asi 10 zmeškaných hovorov, keď skončil futbalový zápas, o ktorom mi deň predtým hovoril. A potom mi večer povedal, aby som sa ráno nečudovala, že vstáva zavčasu, lebo ide z roboty na služobku. Ráno som sa ho udivene spýtala, čože robí tak zavčasu v kuchyni...povedal mi, že toto je už na liečenie, a vtedy som si spomenula... Pekný večer všetkým.
A čo vták Rumburak?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Exo bol salamista, ten by si nevsimol ani keby som prisla so zelenym čírom na hlave 
)
Hmmm, ktorým, tvárim sa, že o ničom neviem...No, predsa pravým predtým...
O nevšímavosti chlapov aby sa dalí písať hádam legendy. Toto moje zamyslenie nad tým , ako je to možné naštartovala dnešná návšteva kamošky u mňa.
Ale najprv nejaké moje pozorovania. To, že sú muži nevšímaví na niektoré veci som zaregistrovala už v detstve. Mama poslala ocina hore, do bytu pre kabát a presne mu popísala aký má priniesť. Ocino šiel hore dvakrát, lebo samozrejme priniesol úplne iný a ešte sa aj ohradil, že taký, aký opisuje ani nemá. Ďalší kandidát bol môj podarený bývalý manžel. Keď sme sa brali, tak som mala krátke gaštanové vlasy, ktoré som si raz dala bez predošlého upozornenia nafarbiť na úplne blond. Prišla som domov a on na mňa pozerá, nič nehovorí a až na moje – noo, čo? Prehovoril – sa mi zdalo, že si nejaká iná – si bola v solárku? Si nejaká červená....
No zabiť... to isté sa mu podarilo, keď som si dala nastreliť viac dierok do ucha a on po pol roku zareval v kuchyni – to koľko máš tých dierok v uchu???? „Štyri miláčik a už dobrého pol roka...!“ Skoro ho porazilo... no ono to má aj občas nejaké výhody, hlavne, keď si kúpite niečo nové a potom sa vyhovoríte na to, že to už máte dávno a sprdnete ho, aký je nevšímavý..to je potom taký darček pre dušu – dva v jednom
Trošku iná kapitola sú moje deti, ale ja si myslím, že z toho vyrastú. Tie potvory si vždy všimnú, že mám niečo nové..hlavne čo sa kabeliek týka. Miňo mi hovorí – mamíí, ty máš novú kabelku... Ja – nieee... Miňo – aaale mááááš..Ja – no dobre, mám, mohla som? Miňo (objíme ma)- ale mohla, kľudne ma predaj a kúp si ešte ďalšie... (blboň)
Dnes ma ale dorazila spolužiačka s historkou, keď opisovala kamarátku z dediny našej ďalšej spolužiačky. Netuším do akej miery je to pravdivá historka, ale pobavila som sa. Nazvime ju Jana – Jana sa narodila bez ruky a ruka jej chýba niekde od predlaktia. Jana to supľuje náhradou, na ktorej má rukavičku. No a tá Jana si našla po rozvode chlapíka, ktorého mala tak nejak iba pre potešenie. To by bolo v poriadku, až dovtedy, keď milý eee obrábač??? Tak nie – priateľ Jany sadol do krčmy na pivko. Tak sa ho nejaký tlčhuba krčmový pýta – očúvaj Juro a ty chodíš za Nováčku? (ako za Novákovou) a on na to – Ne! A to je do? Na čo zase rypák – No čak za tú na dolnom konci čo býva v modrom baráku, tá bez ruky. Na čo Juro – bez ruky????? Čo vám j....píííp.... a bežal na návštevu...a tam ozaj, jeho priateľka Jana – bez ruky...!!!!
No rehotali sme sa ako blbé s kamoškou a rozmýšľali, ako si niekto nemôže dva roky všimnúť, že jeho priateľka nemá ruku....(no minimálne tá rukavička by ma zaujímala)...no na nič sme neprišli. A to má ona doma regulérneho dlhoročného nevšímavého manžela. No na Jura asi nik nemá...alebo má??? Dajte....