vcera som nasla dobry pribeh....ked si stade odmyslim nejake tie omacky z biblie tak plne suhlasim:
http://www.getsemani.estranky.sk/clanky/zamyslenia/zmenit-druheho-alebo…
"Prečo chceš zmeniť toho druhého?
Aby bol viac milovania-hodný
a aby tak bolo pre teba ľahšie milovať ho?
Ježiš nehovorí: Zmeňte jeden druhého navzájom!
Ježiš nás žiada: „Milujte sa navzájom ako som ja miloval vás!“ (Jn 15,12)
Milujte sa navzájom!
Milujte jeden druhého!"
Ano je pravda, že nemáme a tiež nevieme zmeniť toho druhého.Ja som na to tiež prišla a už velmi dávno a tisíckrát oľutovala, že som sa zaňho vydala, ale stalo sa hoci som už vtedy vedela, že si ma neváži.Teraz neviem ktorým smerom sa vydať.Na jednej strane by som chcela zachovať rodinu pre syna/roky som o to bojovala/ a na strane druhej chcem byť aj ja trošku šťastná cítiť sa milovaná.Trápim sa hlavne keď vidím, že iné ženy majú lepších manželov.Manželov, ktorí ich majú radi.
Lenze pocit stastia ti nezaruci ani rodina, ani syn, ani vaziaci si ta manzel, ani peniaze, drahe auta, dovolenky, ini ludia- tento pocit si mozes vyvolat iba ty sama....Ty sa trapis ked vidis, akych muzov maju ine zeny? ...ved nevies nic o ich zivote...aj ten na prvy pohlad neviem aky dokonaly manzel moze byt v sukromi uplne iny....aj keby si hned dostala nejakeho vysnivaneho princa slusneho a galantneho tak nevies, co bude o rok dva, ci sa zmeni, nezmeni, on nie je zaruka tvojho stastia, ty si to svoje stastie musis najst sama a nepsoliehat sa, ze sa dostavi lebo medved....
TAK!!!!!
omacky z biblie?
Pre mna urcite ano.
Dolcevita: Lydusha neuznava bibliu, ona je diablovo plemä. Uznava a cita len to, co sama napise
fiiiiiiiiha...čo ja sa tu nedozviem takto za ranka....no že si bosorka to už viem , ehm...no daaaaavno
...no ale totooooo
Petusa, to mas tak, podla seba sudim teba a co sa axecovi zachcelo, to sa mu aj prisnilo a sup s tym na NM ako keby objavil ameriku. Kto ma pozna, vie, aky mam vztah k panbickarom vseobecne takze sa sekol iba v jednom, lydusha ma bibliu precitanu od prvej po poslednu stranu :-p
AMEN 
Kde som to uz len napisal, ze ju nemas precitanu? Ale uznavas len tu diabolsku......
P.s. Ameriku s velkym "A" objavil.....
Buhahahaha......
......a toto je zasa co za "zazrak"????
ivet
a rano si sa zobudil "a v ruke parok", vsak?
Magic: Musis pisat adresnejsie a konkretnejsie ......
Ahoj,sama si si vlastne odpovedala"nezaslúžim si ,aby sa ku mne takto choval.Pohádať sa,to sa stáva,ale keď Ti ubližuje aj fyzicky...Bývate u mamy v dome a ona o tom nevie?Čo Ti radí tvoje okolie,trebárs blízka priateľka alebo sestra?V tejto situácii,keď sama nevieš,čo bude ďalej,brať si ďaľšie záväzky,aby Ti to ešte viac neskomplikovalo život.Tvoj synček určite cíti,že nie je všetko v poriadku,deti sú na tieto veci veľmi citlivé.Viem o čom píšem,naši sa rozvádzali,keď som bola v puberte,každý sa čudoval,že takí slušní ľudia,ale jednoducho si prestali rozumieť.Tiež im trvalo 4 roky,než si uvedomili,že to naozaj nemá zmysel,ale to každodenné dusno doma,to bol otras.Tak neviem,preber si pre a proti a uvidíš,čo Ti z toho vyjde.
Ano sama som si odpovedala, lebo si myslím pri všetkej mojej skromnosti, že si zaslúžim lepší život.Moja najlepšia kamarátka mi už dávnejšie to radila, aby som sa s ním rozviedla.Môj manžel aj jej dával návrhy ako aj iným ženám. Moji rodičia sa tiež rozviedli, ked som mala 7 rokov a práve to som nechcela aj ja spraviť môjmu synovi.Lenže aký je to život takto?A na strane druhej vždy som snívala o "dokonalej" rodine, peknom domčeku, kde spolu budeme bývať a tento sen sa vo mne už dávno zrútil.Bojím sa ako ďalej.Pre mňa bola rodina vždy na prvom mieste.Vždy som sa snažila všetko odpustiť, zažehliť hlavne kvôli synovi, lenže už to nejde. Vo mne sa ešte vždy ozýva taký vnútorný hlas, že "nerozbiť rodinu", ale ako fungovať?Čo robiť? On si ma vážiť nebude, on sa už nezmení.
Nuž Ivana chápem Tvoj strach, zrejme je to strach z neznámeho, čo bude ak? Ja Ti radiť nebudem, pretože Tvoj život nežijem ani ho žiť nebudem, ale ponúknem To pohľad z reálneho života:
Môj život: naši sa rozviedli pre alkoholizmus môjho otca, keď som mala 5 rokov...ja malé dieťa som si tiež bránila otca, keď mal už odísť z domu - presne ako Tvoj syn. Mama s ním viac menej žila nasilu, kvôli nám deťom, ktoré si otec kupoval darčekmi a mame nadával a bil ju, keď sme mi so sestrou spali. Neskôr prišlo na maminé slová, povedala: "Keď raz vyrastiete, budete sa za otca hanbiť". Stalo sa, opitý pred spolužiakmi, na druhý deň výsmech v škole, bitka mamy aj pred našimi očami, hádky, ktoré neutíchali.
Mať tú moc vrátiť čas, urobím to a radšej ho pošlem preč vtedy, prebolelo by to skôr...
Život môjho manžela: svokra od svadby trpela svokrovo popíjanie a vždy tvrdila, že s ním je kvôli deťom - aj Tvoj prístup...
Môj muž jej v puberte povedal: Mami, keby si nás ľúbila, tak ako hovoríš, nikdy by si nás nenechala toto trpieť. Ja nikdy nedopustím, aby moje deti takto trpeli pre otcov alkoholizmus.
Záver: Môj otec neskôr od nás odišiel, zanechal za sebou spúšť a podarilo sa mu aj zlomiť moju mamu. Moja svokra trpí dodnes pri svokrovi a občas to fakt zle zvláda, hovorí, že keby vedela, tak sa vtedy rozvedie, teraz už nato nemá síl...
To je sám život...dva príbehy žien, ktoré o sebe nevedeli, ale obe dali mne aj môjmu mužovi ponaučenie do života a to moje znie: Nedovolím, aby môj muž holdoval alkoholu, a nedopustím, aby na mňa alebo moje deti stiahol ruku!
P.S. Tvoj sen sa možno nezrútil, veď začať sa dá vždy nanovo
Ivana34, myslím, že si dosť inteligentná žena, podľa toho čo píšeš. Každý z nás si zaslúži byť šťastný a každý z nás si zaslúži byť aj milovaný. Keď už tak píšeš o tom synovi, myslíš, že Ty by si ako dieťa chcela toto zažívať, čo zažíva on? Neustále hádky, krik, nenávisť medzi rodičmi? A vieš si predstaviť takýto život stále, do konca svojho života???Prvý krok je najťažší, potom už to ide samo. A prídeš na to, že si to mala urobiť už dávno,niekedy sa bojíme toho kroku do budúcnosti a potom sa nám stane, že je lepší ako ten minulý.
Ahoj Ivka,nikdy nie je neskoro začať nový život,veď nemáš 100 rokov.Medzi mojimi kamarátkami sa nájdu aj také,ktoré to skúšajú "podruhé",a sú spokojné,k prvým dietkam pribudli i bábätká.Pekný domček si môžeš vybudovať s hocikým,ale pekný domov len s jedným.
On má len strach - pozná čo pozná a nedokáže si predstaviť nič iné. Budeš s ním musieť hovoriť. Veľa veľa hovoriť. Ani to ale nezaručí, že v deň odchodu otca sa postaví do dverí a jednoducho mu zamáva... to si uvedomuješ aj ty.
Mať robotu, mať strechu nad hlavou a chcieť byť o zlomok šťastnejšia...? Fakt ti v tom nič nebráni.
Dobrý večer, zatial som len čítala vaše príspevky, ale teraz som sa rozhodla, že vás požiadam o radu.Sme s manželom spolu 11 rokov a máme jedného syna.Môžem povedať, že naše manželstvo nikdy nebolo veľmi dobré.Keď sa syn narodil začali sa ďalšie problémy môj manžel si našiel nejakú známosť.Zostala som s ním kvôli synovi, ale nemala som.Potom sa situácia zlepšila.Bývame v dome mojej mamy, ktorý sme sa rozhodli zrekonštruovať. Ale problémy sa ozývajú znova.Hlavným problémom je, že môj manžel si ma nikdy nevážil a nikdy nemal za nič.Pri každej hádke na mňa škaredo nadáva a viackrát ma aj udrel.Posledký cirkus sa odohral dneska. Začali s kamarátom zvárať a začali piť. Ja som mu povedala, že zase je sobota a zase je u nás alkohol.Na to začal na mňa nadávať.Celý deň sme sa hádali a nakonic večer ma zase udrel viackrát.Chcela som zavolať políciu, ale nemala som odvahu.Chcela som ho vyhodiť, ale nechcel odísť.Nakonien sa obliekol, že predsa len odíde a vypítal si odo mňa klúče a papiere od auta a kreditnú kartu.Ja som chcela aby išiel, ale syn začal velmi plakať, aby ocko neodišiel, tak zostal.Jedno viem, že ja takého človeka nemám rada.Nezaslúžim si aby sa voči mne takto choval.Neviem čo mám robiť.Bojím sa pustiť do rekonštrukcie domu, že budú problémy a aj tak sa rozvedieme.Cítim sa aj slabá bojím sa rozvodu.Prácu mám aj bývanie mám, len sa tak celého bojím.Mám s ním zostať kvôli synovi aj keď si ma neváži?Čo mám podľa vás robiť?