reklama

Zotrvavajuca manzelska kriza

margaretka79 , 13. 05. 2010 - 11:06

reklama

Prave som dopisala moj osobny problem, no vsak ma 3 A4 dokument Úsmev da sa to tu pripojit?
prajem Vam prij.dnik a vidim,ze vela diskusii podobneho problemu su riesitelne....


reklama


reklama

georgina, Št, 13. 05. 2010 - 11:12

Margarétka, a kde si to spísala? V nejakom programe na PC (napr. Word)? Alebo klasicky rukou na papier?

Polárka (bez overenia), Št, 13. 05. 2010 - 11:21

Ak je to vo Worde da sa to sem prekopirovat Mrkám
Ak je to pisane rukov, da sa to len prepisat Úsmev

margaretka79, Št, 13. 05. 2010 - 15:51

Tapam sa dost vaznym problemom asi 1,5r. Nevieme riesti problemy a komunikovat.
Charakteristika nasich povah je rozna,nie som zastanca pravdivosti znameniam zverokruhu, ale uvediem nakolko to vystihuje aspon polovicu nasich charakterov, manzel je Baran, ja som Ryby.

Ja som zasneny perfektcionista,ktory nema rad neplanovane situacie, vela veci robim tak akoby som chcela aby robili aj iny ludia, co davam cakam podobnu odplatu, casto sa dostanem do situacie ze za dobre nikdy dobre necakaj. Robim vsetko aby som bola so sebou spokojna a mala dobry pocit,ze moje zakladne hodnoty mat zdrave spokojne stastne dieta, harmonicke manzelstvo, dobru pracu kt. ma bavi, su v pozicii standardu. Laska,hodnoty rodiny maju pre mna velky vyznam ,som citovo zavisla na svojom manzelovi a dietati.

manzel je nekompromisny, tvrdohlavy ak je presvedceny o cieli ide si za nim za kazdu cenu,ak sa nedari je frustrovany a emocie drzi v sebe, ktore vyustia v nespravnom case a velakrat na nespravnom mieste, ak mu na tom nezalezi neha to plynut co cas prinesie, co sa tyka problemov nerad ich riesi ak nema jasny ciel, alebo nevyhovuje mu ocakavany ciel,pripadne sa tomu vyhne aby nemusel rozhodnut o tom co by mu nevyhovovalo, pripadne ak vie ze druha strana nebude s nim suhlasit neriesi to,nerad hlada kompromis nenavrhne riesenie alebo viac rieseni. Najv.problem je ze nevie prejavit city, spontannu radost.Aj pri beznej komunikacii mam pocit ze sa nad vsetkym rozculuje, zvysenym hlasom zdoraznuje nedostatky, radostne situacie berie samozrejme a tie neprejavuje nijakym sposobom.

Pravidelne konicky a zaluby,sport nemame ziadne, viacmenej vsetko robime spolu co sa tyka nasich aktivit, chodime na rozne vylety, stretnutia s priatelmi a rodinou. Nicomu specifickemu sme sa nevenovali ani pred nasim zoznamenim,ani pred svadbou ani po svadbe,takze je to jednotvarne, vedieme klasicky styl zivota, praca, skolka,dieta,domacnost, stretnutia s priatelmi, toho casu viac stretnutia s rodinami kt. maju deti, nakolko mame viac spolocnych zaujmov aktivit.
Moj najvacsi problem ktory riesim vlastne postupne od zaciatku nasho vztahu je,ze mam pocit, co neurobim sama nie je urobene spravne a dokladne, takze to musim neskor aj tak dorobit,upravit,dokoncit aby to malo ocakavany efekt. O domacnost sa staram sama, o dieta tiez nakolko manzel nas rano rozvozi do skolky a prace,domov chodi neskor takze program pre dceru a chod domacnosti je na mne,ja to robim rada a mam dobry pocit ked je byt upratany,navarene a mozem sa spokojne venovat dcere, spravit si s nou program kym pride manzel. Kym sme ulozili dieta spat sme sa jej venovali alebo sla s manzelom chvilu von a ja som sa venovala bud sebe alebo domacnosti , ked dcera zaspala spolocny program sme sa nesnazili najst rozdelili sme sa k TV alebo k PC do neskorej noci,ja som mala externu pracu doma obcas som pracovala a manzel dorabal pracovne veci alebo sa venoval len prezeraniu internetu,pripadne TV.

margaretka79, Št, 13. 05. 2010 - 15:53

K tomu sa nadviaze dalsi problem, manzel je cely den v praci, toho casu si cez prac.dobu netelefonujeme, obcas sme v it spojeni zakladne neodkladne veci vybavime a ked pride domov tiez vela nekomunikujeme, nikdy nebol clovek ktory by vela rozpraval,mne to na nom vzdy vadilo ze vsetko drzal v sebe aj problemy kt. nepovedal,pripadne s cim nebol spokojny, a potom pri najmensom nedorozumeni to skoncilo velmi velkou hadkou a nadavkami, vtedy som prichadzala na to ze ved on je velmi nespokojny s nasim zivotom ale ked som s pytala co chce zmenit,co sa mu nepaci tak to skoncilo tym ze ja som vecne nespokojna a obmedzujem ho,zakazujem mu a ze pri mne nemoze ani dychat,pritom ja som mu navrhovala rozne aktivity nech sa niecomu venuje,aby siel s partiou sam von a pod. Na vsetko si vie najst vyhovorku ze mne by sa to isto nepacilo a zae by som vyhladavala hadky tak radsej nikam nejde a ide radsej domov aby bol doma klud,ale ak ma byt mrzuty doma a nekomunikujucu tak to ani vlastne nemusi tak nasilu . Co sa tyka dcery je porozny a starostlivy je c nou malo tak sa snazi si ju trochu uzit aspon chvilu vecer. V praci ho kolegyne obdivovali a bol oblubeny v spolocnosti ako mily a starostlivy otec,manzel, kolega a mne to zacalo vadit nakolko sme spolocne nevedeli najst spolocnu rec,nic sme spolu neriesili,neplanovali,nehladali spolocne aktivity, co som naplanovala navrhla vacsinou s tym suhlasil alebo isiel,nic nenavrhol sam alebo ak ano tak to bolo nepremyslene a len tak hodene do nerealneho stavu mysliac len na seba. Hadky sa stupnuju kazdym takymto problemom prihliadajuc ze sme cele vecery mimo nasej dcery travili kazdy svojim smerom, zacalo mi velmi vadit ze sme malo spolu a viac casu travil so svojou kolegynou a sefkou v jednej osobe boli cely den spolu v jednej kancelarii,chodili samy spolu na obedy,do kaviarne pocas pracovnej doby a po veceroch si este nekonecne hodiny chatovali a hrali virtualne sachy, ked som prejavila jasny nesuhlas a nespokojnost hadky sa stupnovali urazania nadavky na moju ziarlivost az to preslo do situacie ze si zacal heslovat/predtym sme mali spolocny/ pocitac a skryval mazal vsetky situacie spojene s dotycnou osobou, namiesto jedneho rozhovoru kde by ma bol uistil ze nemam na co ziarlit to riesil a vysvetlil,ze je to len koleg.,obmedzil s nou nocne chatovanie,spravili by sme si spolocny program,vecer ale radsej to riesil hnevom zlostou urazkami a siel spat. Po par mesiacoch raz pristal na komunikaciu o dannom probleme,dohodli sme sa /vlastne nanutila som mu / ze snou prestane sukr.komunikovat len v ramci koleg.vztahu. Avsak som obcas videla z esu spolu v kontakte a on to vyslovene zatajil aby bol doma pokoj a klud. Obcas som sa nad tym povzniesla ale viac krat ma to hrozne vnutorne hnevalo a dala som mu otazku ci su v kontakte a jednoznacne klamal mi do oci ze nie ale ja som vedela ze ano. Vyustilo to do toho,ze ked som zacala temu ONA bol ochotny sa tak rozhnevat ze ma chcel dva krat zbit v hadke sa prestal kontrolovat nadavat a zurit natolko,ze sme mali dve velmi vazne hadky, ked som si si bola ista ze ma klame a on sa bal pravdy tak reagoval uplne najhorsie ako mal, vybuchol a pred dcerou sme si nadavali, nahanali kricali po sebe a fyz. ma napadal, bol ochotny urobit cokolvek a vtedy sa mi otvaral vacsi prehlad o jeho charaktere,ze jemu vadi uplne vsetko v amoku zurivosti odhalenia pravdy bol schopny mi hnusne nadavat ponizovat urazat na uroven max. spodiny a to aj pred dietatom a ja som sa branila placom a presviedcanim ze o co vlastne ide ked s nou nic nema preco takto reaguje. Proste namiesto toho ak mal ciste svedomie ze naozaj je to len priatelsky vztah s kolegynou da sa to riesit aj inac ako takymto sposobom, po tychto hadkach som sa citila totalne neschopna,nemozna a ponizena len preto lebo som sa dozadovala vacsej pozornosti od manzela a mala som pocit ze uprednostnuje viac tu kolegynu ako mna a je ochotny mne ublizit aj fyzicky len aby si dokazal ze zvitazil nad hlupou zenou aka som ziarliva.

margaretka79, Št, 13. 05. 2010 - 15:53

Proste nikdy som nemala v nom istotu, ze si ma vazi ako zenu,manzelku bral to tak samozrejme. Pocit ze nieco pre neho znamenam, ze sa o neho viacmenej staram lebo on nema na nic a nikoho cas,ja komunikujem s celou jeho rodinou pretoze on nema cas a potrebu ani ohladom rodicov nikoho a nic. Ak by nemal oblecenie, nevadi ved prezije s tym co ma pripadne si kupi sam v nutnom pripade. Ak nema navarene vezme si nieco z chladnicky. Ak nema ozehlene, v zlosti si ozehli. Ak mu niekto zavola vybavi, ak on nieco potrebuje zavola v rychlosti vybavi, nema potrebu sa o niekoho zaujimat,s niekym sa tesit, ked treba pomoze . Nikdy som nevidela ze by sa na nieco alebo niekoho velmi tesil, to tak bolo na zaciatku vztahu,pred svadbou aj teraz.Zenit sa nechcel, po par rokoch spolocneho zivota smesa dohodli ze sa vezmeme,ziadne velke tuzby po nasom spolocnom zivote, mal strach z viazania sa, ale zit somnou chcel. To, ze by ze ma lubi mi hovoril na zaciatku mozno aj kazdy den,v prvotnom zalubeni, upadalo to narodenim dcery,hovoril mam vas rad, teraz uz vobec a ako nastal pred 1,5r. tento problem s kolegynou uz vobec,ziadna istota ci vobec ku mne nieco citi, k dcere je v dnoch kludu pozorny,stara sa,venuje sa jej. Problem je nas dvoch,sme zrejme rozdielne zmyslajuci, po kazdej nezhode vznikla hadka, on krical, ukoncil to rychlo nahnevany nadavkou na mna a bola par dni ticha domacnost,ja som si to odplakala prvu noc,lutovanim sa ze o vsetko sa staram, chcem aby bolo vsetk odobre a na poriadku a aj tak som stale zla lebo chcem viac lasky,citov a ucty, ziadne dary ani nic podobne som od neho necakala, pevne som dufala na mile slovo a pocit utechy,sistoty, a po par dnoch sa on citil stale ukrivdeny aj ked som ja mala pravdu,vzdy mal pocit ze ja robim zle, NIKDY neprisiel za mnou tak prepac, prehnal som to alebo prepac ved o nic vazne nejde, vzdy som ja „musela“ prist a ospravedlnit sa mu nech sa uz tolko nehneva ved nemozme takto zit ved mame okolo seba kamaratov,dieta kt. potrebuje zit a takto kazit zivot aj inym lebo my si so sebou nevieme poradit. Boli situacie ze sme nesli na stretnutie, pripadne niekam kam sme boli dohodnuti s partiu lebo my sme boli pohadani...ja uplakana a on nekomunikujuci,len nech nepokazime aj inym naladu a bolo to velmi neprijemne. Uz je to teraz v takom stadiu po tomto problemovom 1,5r. ze city ochladli natolko, ze aj ked sa hadame neberieme to ako velku tragediu, od dannych dvoch hadkach ked mi ublizil k nemu necitim lasku len nejaky zvlastny cit. Prva velka hadka s fyzick.napadnutim bola v juli 2009 do jesene sme riesili ci zostat spolu nezostat,teda ja som riesila on sa tvaril akoby ani problem nebol, v jednej slabej chvilke slubil ze s dotycnou osobou nebude v kontakte nakolko uz ich firme nepracuje a problem zjavne bola len ona pre kt. sme sa tak vazne hadali, no vsak v januari 2010 sa to opakovalo padla jedna moja otazka podozrenia a zatajil do par sekund vznikla taka hadka s napadnutim z kt.sa spamatavam do dnes. Teaz som v stadiu neriesenia problemu,proste viem ze ked bude chciet tak ma oklame a nemam chut ani preverovat ci je s nou v kontakte v akom rozsahu. Ja som od neho stale ocakavala ze pride za mnou objime ma, a vysvetli ,uisti ze to nie je nic co by narusilo nase manzelstvo, ale on to presne opacne do takej miery sa rozzuri ze straca kontrolu a zacala som sa ho bat. Znama psychologicka mi poradila ako zvladat takehoto cloveka – v situacii zlosti nebyt s nim v kontakte odist a nehat ho „vychladnut“ ale ja neviem ako zit s takymto clovekom. Strach z toho kedy ma oklame,zataji,ved ked neviem co robi cez den nekomunikujeme,neviem ako sa ma ak osa citi nakolko nema potrebu somnou kominikovat uprednosti klud pred TV a PC tak prestavam spoznavat toho cloveka. Dohodli sme sa to skusit znovu,skusit najst spolocnu cestu .... ale hadame sa dalej uz nie casto,lebo ked sme spolu malo a nekomunikujeme, tak sa nemame ani kedy pohadat,ak nahodou chcem nieco riesit tak mi je vykricane ze sa potrebujem stale hadat,ci vyvolavam zase hadky. Tak som to vzdala radsej nekomunikujem,neriesim a zijem pre seba a dceru, porobim domace prace, postaram sa o dieta, venujem sa sebe a co nevyhnutne treba zapojim manzela.Som sebestacna a stoji mi to za ten lud bez hadok a nadavok a zjavne to aj jemu vyhovuje. Nefunguje to uz ani v intimnom zivote, vzdy sme boli naladeni na rovnakej potrebe, po narodeni dcery sa tolerantne prisposobil sitauciam kt. boli, po dokojeni dcery sa to vracalo do standardu na kt. sme boli zvyknuty, no nikdy to ani v tejto situacii nebolo podlozene obrovsou tuzbou a po tomto probleme to upadlo uplne na dno, bezne situacie ako dobru noc dobre rano, objatie a bozky ani pri pohl.styku sa vytratili,mile slovo pohladenie tiez nedohladne, max. to zostalo na jednej puse rano v aute pri rozlucke,aj to ked som ziadala viac mu to vadilo. Zdielame nadalej spolocnu domacnost,spalnu kazdy na svojej strane postele. Vadi mi vsetko a ked chcem nieco riesit najst

margaretka79, Št, 13. 05. 2010 - 15:54

nejake spolocne riesenie ako fungovat v spokojnom manzelstve tak dostanem jedinu odpoved zase sa potrebujes hadat? Zase musis rypat? Tak tichy unik z jeho zivota mi je jedinou utechou,nerisit, nekomunikovat a zit si svoj zivot i ked v spolocnej domacnosti s pocitom nenaplnenia manzelskeho a partnerskeho zivota, len s dobrym pocitom ze mame zdrave spokojne a velmi stastne dieta...zatial ... ale nakolko to poznaci jej buducnost uz celkom chapavym pohladm na nas danny problem dalej si netrufam a bojim odhadnut .

kataryna, Ut, 13. 07. 2010 - 12:25

Dobry den,Margaretka....to co som si tu precitala,je moj prezity zivot,este aj s tym,ze ja som Ryba a moj manzel je narodeni 20.3. co je este Ryba,ale mam pocit,ze je uz viacej Baran.Dalsie rozdiely su vo veku 52 a 53 r. a mame dve deti,dcera ma 28 r. uz 6 rokov zije v Anglicku a syn 26 r.,ktory je postihnuty vdaka odborne odvedenemu tazkemu porodu.Len nahodou som sa dostala na tieto stranky a som velmi rada,ze niekto za mna napisal moj problem,lebo ja som na tom pracovala asi aj 10 rokov,ale nemala som nikdy odvahu zverejnit to.Chcem ti len dat radu,aby si dobre zvazila,ci v tomto vztahu chces pretrvat,si mlada,ja som stale chcela zmenit svoj zivot,ale rokmi a pribudajucimi zdravotnymi problemami mojho manzela,som uplne osprostela,lebo je to dane nasim znamenim,ze sa obetujeme pre druhych a sami prestavame zit! Syna sme dali pred styrmi rokmi do ustavu,berieme ho domov na vikendy,tieto dni ma drzia pri zivote a kedze manzelov zdravotny stav je vaznejsi /operacia oboch bedrovych klbov/ uz nie som schopna menit svoj zivot,pretoze bude potrebovat moju pomoc. A cely moj zivot je o tom,ze niekto potrebuje moju pomoc,ale kto pomoze mne ??? Mozno ta to nasmeruje,tym spravnim smerom.Ak nie,tak som aspon prispela svojou vypovedou k tej tvojej.S uctou Kataryna

emilia2306, Pi, 07. 01. 2011 - 13:07

Ahoj Margaretka,
prezivam nieco podobne, len v "ruzovom".Drz sa!

gratulantka, Št, 13. 05. 2010 - 17:50

Rada veľmi,veľmi ťažká.Môj názor-nezmení sa,a ty sa zbytočne trápiš. Ale ty si asi ani radu nechcela.Podľa napísaného viem,že už ti je to jasné.

margaretka79, Št, 13. 05. 2010 - 21:37

Zaujimalo by ma hlavne ci niekto z Vas riesil alebo pozna podobny problem. Mame vek 31 a 35r. a neviem k tomu zaujat realnejsie stanovisko, on ma svoj nazor ja tiez a kompromis medzi tym je len rozvod, on nema pocit ze robi nieco zle a ja som s tym nespokojna.

georgina, Št, 13. 05. 2010 - 21:43

Margarétka, takéto problémy sú úplne bežné. Ale nie každý je ochotný a schopný o tom hovoriť.

Psychologickú poradňu ste neskúšali?

bibozka, Pi, 14. 05. 2010 - 11:06

Margaretka, neboj nie si sama, poznam to velmi doverne, aj ked v tom nie je ziadna kolegyna, naozaj si myslim ze je to dost bezne a dost parov takto funguje. Ale ani ja s tym nie som spokojna a snazim sa to riesit, musi byt vsak aj ochota na druhej strne aspon minimalna, aknie, pracuj sama aspon na svojom sebavedomi, lebo takto zit je velmi ubijajuce.Objímam Kvietok

Silvia

margaretka79, Pi, 14. 05. 2010 - 11:56

silvia,dakujem ti velmi pekne,naozaj to nie je lahke, prvotne pocity su hrozne ubijajuce deprimujuce, najhorsie na tom je to,ze takyto clovek nevie povedat prepac, aj ked si po case v slabej chvilke uzna trosku vinu, povie ano som si vedomy chyby ale ...

Pekuva, Pi, 07. 01. 2011 - 14:09

Slzy v ociach.....asi 90 % toho co si napisala je aj nas problem,az na tu kolegynu....ja mam 31 on 35 tak ako u vas ja som Vodnar a manzel lev Prekvapenie horsie to uz nemoze byt Chichocem sa je smutne ked iba jedna strana o nieco bojuje.....a druha sa tvari ze je vsetko ok....a ked ideme riesit problem ,ktory mam stale len ja....on nema nikdy ziaden, nic mu na mne nevadi....tak to konci jeho vybuchom zlosti....lebo pocut pravdu je tazke......Plačem

margaretka79, Pi, 14. 05. 2010 - 08:20

georgina, skusali zatial bezuspesne ja som nenabrala odvahu tam ist, keby som to zo seba vsetko vyklopila aj 10sedeni by mi bolo malo, ale uz som objednana, uvidime. On nema potrebu riesit psychologa, vraj sa mam liecit ja.

georgina, Pi, 14. 05. 2010 - 08:26

Margarétka, 10-12 sedení u psychológa je úplne bežných, to nech ťa netrápi. Psychológ totiž nie je čarodejník, nerobí zázraky na počkanie a nemožné do troch dní. Ideálne by bolo, keby ste šli obaja - ale vždy je lepšie, ak tam pôjdeš aspoň ty, ako ani jeden z vás.

A skús si ešte prečítať toto - naozaj je to výborne spracovaná kniha: http://www.martinus.sk/?uItem=13388

-peter-, Ne, 16. 05. 2010 - 16:54

Sorry kočky, ze vam tu narusam vas babinec, ani neviem ako som sa sem dostal, ale neda mi neprispiet...margaretka, nuz rozdielnost povah je ocividna, tak ako pises...ty ocakavas od zivota stabilitu, oporu v rodine, v manzelovi a v jeho nehynucej laske k tebe...on ocakava pokoj, nechce nic riesit, naco aj, ked je vsetko ok (podla neho)...taky ten minimalisticky typ...vnima seba, svoj svet, popritom este dcerku, ale tvoje pocity a sklamanie nevidi alebo vidiet nechce...problemy odmieta riesit, radsej ich prehliada alebo pred nimi uteka, pripadne ich „riesi“ neadekvatne...okrem psychickeho tyrania uz spominas aj fyzicke...ja myslim, ze kto raz zdvihne na teba ruku, urobi to aj viackrat...vlastne uz sa stalo...vzdy sa cudujem preco to zeny toleruju, co im brani poslat takychto nervakov do haja?...vacsinou je to viera v zmenu, viera v navrat toho co si pamatate zo zaciatku vztahu, no a v neposlednom rade deti a snaha udrzat rodinu za kazdu cenu...len si treba odpovedat nato kolko chces obetovat?...a preto si kladies otazku ci sa s tym zmierit a prezivat svoje nestastie na pozadi „stastia“ svojej dcery alebo...alebo sa vydat cestou zarubanou, riesit rozvod, materialne zalezitosti, rozpad rodiny, pripadne „natahovanie sa“ o dceru...sice cesta zarubana, ale na jej konci ta moze cakat prave to, co ti teraz tak chyba...je sympaticke, ze sa snazis najst riesenie, ale ako uz bolo spominane nato treba dvoch...kriza v manzelstve nie je nic vynimocne, len vacsinou ide o nejake upadnutie do stereotypu a u vas mi to skor pride ako vzajomne odcudzenie sa...napada mi otazka, aky bol pred svadbou, resp. pred tym ako si otehotnela?(ak si teda odmyslime obdobie prvotnej zalubenosti)...mas pocit, ze sa vtedy na nieco „hral“ a teraz je z neho uplne niekto iny alebo praveze zistujes, ze bol vzdy taky, len ty si si neskoro zlozila ruzove okuliare z oci?

magic, Ne, 16. 05. 2010 - 18:21

hnacim motorom vasho vztahu si ty. to nie je poklona, skor smutok nad tym, ze hned v uvode si urobila chybu, nedala si na svoje realne pocity, ani jasne varovania (dala si len na tuzbu pohnut sa dalej) a silila veci. pod uvodom myslim tvoju potrebu posunut vas dvoch dalej (proste si hnaci motor, musis dalej) a tudiz usporiadat svadbu. tvoj muz ta neklamal, nehral divadielko. povedal ti pravdu a nechal na tebe, ako s tym nalozis. nalozila si.
druha vec je, ze robis veci tak, akoby si chcela, aby robili tebe - je to pekne zovseobecnenie, ako povedat, aby si ludia navzajom neblizili a vela ludi to berie doslovne. a vies urcite, ze to, co im robis (a tebe by neublizovalo) im fakt neublizuje? a si si ista, ze prave o toto stoja? co ak im je to srdecne fuk?
tretia vec - za to, co davas, cakas odplatu. odnauc sa to. rob veci preto, lebo ich robit chces (a tak perfektne, ako citis, ze ta tesi, aby boli, lebo to tak chces) alebo sa na ne vykasli. ulavi sa ti. ziaden pocit, ze musis (obavas sa), aby ti to nebodaj ktosi-kdesi nevratil tiez neurobenim veci pre teba, ani pocit sklamania a zrady, ze ty si urobila a oni ta ogabali. a tym ti odpadne aj to svtrte - za dobre nic dobre necakaj.
naucis sa robit veci pre radost, ze ich robis. a bonus bude, ak tym urobis radost dalsim ludom. potrebujes k zivotu nieco viac?

tvoj muz mi pripada ako niekto, kto ma doma taky bordel, ze mu spomedzi spinavych riadov v drese trcia tyzden nosene gatky. vie, ze jedine riesenie je upratat, ale je bytostne lenivy. tak lenivy, ze radsej sa s bordelom zzil. a chodi castejsie von medzi ludi, aby si ho nemusel vsimat (obrazne von, zvykne sa to nazyvat aj "utekmi").
a tak, ked pride niekto, kto mu povie, ze tu treba preboha upratat, tak to akoby pichol do osieho hniezda. okamzite sa v nom pobije vedomie, ze ten niekto ma pravdu s vedomim, ze nie je schopny premoct seba sameho a prestat byt lenivy. vysledkom je bezmocnost a vysledkom bezmocnosti je vzdy a zakonite vzdy hnev (a u zien spojeny so slzami a striedavovou sebalutostou).
je jedno, co ten bordel symbolizuje. jeho naklonnost k sefke, ktora je teraz v pozicii tej pani uzasnej, co nic nechce, len vsetko ponuka alebo jeho cely zivot, kde nikdy nebol schopny v oblasti citov urobit nejaky zavazny krok, lebo tato cast zodpovednosti je jeho "lenivostou".

Skus urobit par veci. najprv skus aspon ciastocne pvykorenit zo svojho zivota uctovnicky vztah k ludom MD/D. hodne sa ti ulavi, lebo tym odburas pocity krivdy (aj od muza, ze ty sa snazis s domacnostou, dcerkou, laskou a on vegetuje a este je inde uznavany ako skvely). K tomu sa nauc vidiet veci vo svetle - vyjde to. zabudni na "dobre sa zlym oplaca" a "za dobrotu, na zobrotu".
a popritom rataj vzdy s tym, ze to zle sa moze aj tak stat. proste moze. tomu sa nevyhnes. tak naco sa vopred trapit, ze sa stane?
Daj svojmu muzovi volnu ruku. preber si svoje moznosti zivota osamote (nemusi vobec trvat dlho, ved "vyjde to" = uz coskoro ho moze nahradit niekto pre tvoju povahu vhodnejsi, nikdy nevies) a navrhni mu, aby sa rozhodol a ze ak odide, akceptujes to. nemusite sa rozviest. mozete zit oddelene. vela parom to pomohlo ako predkrok k rozvodu. nebolel potom tak a na veciach sa dohodli menej emotivnejsie, bez podvedomej tuzby pomstit sa.
a "vyjde to" = mozete k sebe zase najst cestu bez scen, hadok a bitiek.
Preber si sama so sebou, trebars aj pisomne, svoju zavislost na nom. preco je to tak. co je na nom pre teba tak dolezite. casto je zavislost na druhom len strach. nic viac. strach, ktory pokladame za lasku, lebo citime neznesitelnu bolest pri predstave, ze ho stratime. naozajstna laska dokaze aj nechat ist. nielen vlastnit. aj ked to certovsky boli dlhu dobu. ale urobi to a neziada za to ani dakujem, ani pomnik, ani chvalospev sirokeho okolia. a znesie aj pocit, ze ta druha strana ma tu "obet" v pazi a na salame.
stopercentne ti garantujem cim len chces, ze ked sa naucis ho milovat s pocitom, ze aj ked odide, ty sa nezrutis a ta laska ti nadalej bude milou spomienkou a vzpruhou, veci sa medzi vami zacnu hybat vpred tak rychlo a tak lahko, ze sa nebudes stihat cudovat.

sonia, Ne, 16. 05. 2010 - 20:14

Magic Áno Áno Áno ,a ja ešte pridám - myslím si že ked muž začne cítiť istotu a stereotyp v manželstve začne vymýšlať /samozrejme nie každý/,vyzerá to tak že aj ten tvoj si potrebuje ešte niečo dokázať.Skús nanho tak netlačiť - skús si žiť svoj život - bud lahko nedostupná a nezávislá na jeho láske,viem že to bude ťažké ale možno až potom si uvedomí čo v tebe má,ked nebudeš nanho tlačiť.Bud milá,spokojná ale nič od neho nečakaj - ja viem sme ženy ktoré potrebujú lásku,dotyky,nežnosti,ale vydrž a ak ani potom nezistí a nezačne si vážiť čo má doma tak asi naozaj za to nestojí...Slnko Kvietok Slnko

sisulik, Ne, 16. 05. 2010 - 18:42

pisala si niekde, ze sa "doma dusi"...nikdy nehadzem chybu na jednu stranu ale na obe strany...rozmyslala si napr. nad tym, preco sa doma "dusi"? netlacis prilis nanho? nevycitas mu castokrat mnozstvo veci? clovek, ktory cely den pracuje, by mal chodit domov si oddychnut od celodennych stresov z praci...samozrejme ze to domace oddychovanie je aj venovanie sa svojej rodine...ale oddychom tu skor myslim odreagovanie mysle od stresov a nie ist zo stresu do domaceho stresu...muz a zena by sa mali k sebe prisposobovat...vysvetlit si veci, iste veci prehladnut...
podla mojho nazoru, po precitani tvojho pribehu, mam skor pocit, ze si prilis vela casu travila rozmyslanim o roznych nie dost podstatnych veciach, ktore sa casom vyvinuly do fazy pre teba podstatnych a tym padom si zacala vidiet vo vsetkom dost negativneho.
netvrdim ze to co pisem, je presne tak v tvojom pripade...len vravim, ze je to mozne...
skus si napr. predstavit, ze cely den si v praci...prides domov a manzel na teba robi rozne natlaky, vycita ti rozne veci, atd...nedusila by si sa vtedy doma ty? chodila by si v tom pripade rada domov?
a este raz :) nie som na nikoho strane..kazdy pozna sameho seba najlepsie..obcas sa k odpovediam dopracujeme aj tak, ze si na taketo otazky, rozne situacie, z rozneho nadhladu, odpovieme sami...Kvietok
sisa

margaretka79, Ut, 18. 05. 2010 - 09:06

dakujem vam velmi pekne,vo velmi vela veciach mate pravdu, vsetko by sa dalo zvladat tak ako pisete ak by to bolo podlozene aspon trochu lasky a uctou, nikdy som nemala pocit istoty v nom kedze neprejavuje city nadsenie, lasku a pod. mile slovo pohladenie s tymto sa lepsie riesia problemy ako ked ma zena pocit ze radsej nech je ticho a neriesila nic s cim by on nesuhlasil lebo ho to rozzuri... velmi takzo sa zije v takom vztahu ale momentalne je to najlepsi sposob aby bol doma klud bez hadok...
Na druhej strane aj po najv.hadke v manzelstve ked sa dvaja zblizia a zmieria objatim po skonceni tich.domacnosti je to lepsie riesitelne ako ked po velkej hadke a tichej domacnosti nadalej pocuvate vycitky ved ty musis stale rypat,ty si stale nedas pokoj... ked sa spytam ci ma ma rad a preco mu na mne nezalezi...

margaretka79, Ut, 18. 05. 2010 - 09:13

sisulik, ano pisala som to v style ze sa dusi... ze ho obmedzujem ze nic nie je dobre...lebo aj to z mala co urobi nic neurobi sam od seba s nadsenim len zotrvava a ak nie je po jeho ako po jeho /ako si on duma lebo moc toho nenahovori/ tak je potom zle lebo ja prehovorim... a to nerobim doma ziadne sceny kriky hadky vycitky...len sa spytam ci by nemohol to alebo ono a uz ho komandujem.
Nebol na to zvyknuty lebo zo zaciatku ponukol pomoc ja som povedala ze ved ja to urobim,ja som bola plna energie a nadsenia zo spolocnej domacnosti, spolocnych vyletov vsetko som organizovala ja a zabezpecovala a on vacsinou so vsetkym suhlasil ved to bolo polozene na tanieri.
Upratany byt,navarene,postarane, co som napisala nakupil vybavil. Co viac chcem vsak? ale bez mileho slova a uprimneho pocitu ze k vam nieco citi a ma vas rad ked ani pusu nepotrebuje dat tak je to uplne nanic.
Viem ze niekto riesi situaciu zbije ju chlap,pride opity... toto sa potom javi ako banalita z mojho vymyslu ale je to poriadny psych.tlak neistoty v nom a len zotrvavanie....

Lillien, St, 21. 07. 2010 - 15:27

Ahoj Margaretka,
dnes som tu prvy krat a chcela som prispiet, ale po precitani tvojeho prispevku si ty pomenovala co ja viem povedat ale nie napisat. Som vo velmi podobnej situacii. Dnes o 16.00 mame 9te vyrocie svadby, ja nemam nic pre manzela a som si ista, ze ani on nie. Je mi to neskutocne luto, nakolkosom mala velke plany na dnesny den a vcera som vsetko odvolala , lebo som si uvedomila, ze to prekvapenie by bolo nadherne , ale nie snim. Je mi do placu ako to tiez u nas dopadlo, na jednej strane si hovorim kasli na to mas dieta, pracu, kamaratov zi pre nich a na druhej strane do prcic mam 33 rokov a nechcem byt citovo frigidna za to ze muz je uplne k nasmu vztahu lahostajny.
U nas okrem nerozpravania sa vobec, pozerania internetu,hrania sachu na mobile, spania pri telke je este aj problem ze manzel ma VS, krasny zivotopis ale rok a pol sa nesnazi najst robotu napriek tomu ze firma v ktorej pracoval krachla. My sa hadame aj kvoly istotam-financie, nakolko ma nepravidelny prijem, zatlka, uvery potajomky a atd. Plačem

timeatimea, Ut, 27. 07. 2010 - 12:45

dala som sem podobnú tému až na to že my máme pred svadbou ale je to v podstate v tom čo je tu napísané, nevie povedať prepáč, ked sa niečo opýtam tak rýpem, ked túžim aby povedal zo srdca čo cíti tak odpovie ale chladne, on chce mať klud a ja si mám myslieť čo chcem,

je to aj môj príbeh

madadaDA, Ne, 05. 06. 2011 - 22:47

...tak toto je pisane ako z mojej duse.... takyto isty problem riesim ja ako margaretka,nasla som sa takmer vo vsetkom.... az na to ze asi pol roka mame relativne klud s hadkami nakolko prislubil ze odstrani problem koli kt. sme sa hadavali... no odstranil,nazaj sa nehadame, ale patricne mi to obcas pripomenie ze ja som ho donutila, zbavila aj kruzkov,zaujmov a kamaratov... nas intimny zivot je biedny takmer ziadny a ak ano raz za 4-5 tyzdnov tak bez vasne lasky,milych slov, pohladeni a citov...max. ranna pusa na rozlucku v aute a tym to konci bez objatia mileho slova idu dni po dni...

madadaDA, Ne, 05. 06. 2011 - 22:50

margaretka, time,ako ste na tom vy? ako to u vas prebieha,alebo sa zmenilo... je to rok stary prispevok ale verim ze nie bohuzial jedinecny a je nas viac kt. nemame stastne manzelstvo....

georgina, Ne, 05. 06. 2011 - 22:52

Madada, prosím ťa, radšej si založ vlastný blog (na zelenej lište hore klikni na "Pridaj". Otvorí sa ti ponuka, z ktorej si vyberieš "Príspevok blogu." Klikneš a otvorí sa ti okno, kde už priamo píšeš svoj blog - nadpis, text, odošleš...). Ak sa totiž len "prilepíš" do cudzieho, a navyše starého blogu, moc odpovedí nedostaneš.

madadaDA, Ne, 05. 06. 2011 - 23:00

Prepac,nepoznam to tu, vacsinou som tu hladala veci ineho charakteru a objavila som tu tuto diskusiu, necakam odpoved,radu, len som sa pridala nazorom.... keby som si mala vytvorit diskusiu a novy blog asi tu pisem na milion stran Úsmev pretoze rada a pomoc v takejto situacii je tazka

georgina, Ne, 05. 06. 2011 - 23:06

Madada, viem, že si na NM nová. Kuk do tvojej mailovky, poslala som ti "úvodný" mail Úsmev Slnko Slnko Slnko

Písanie do starých blogov a diskusií často spôsobí mnoho zbytočných nedorozumení a problémov. Margarétka na stránku už rok nepíše. Možno chodí čítať. V každom prípade, asi by nemala radosť z toho, že sa tu znova vyťahuje jej "špinavá bielizeň".

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama