Mobbing

Bežný problém na pracovisku je tzv. mobbing – psychické týranie spolupracovníkmi. Mobbing je vlastne pomerne nový výraz pre šikanu. Sú to opakované verbálne, psychické (alebo dokonca až fyzické) nátlaky a útoky zamerané proti niektorému jednotlivcovi. Zámerom mobéra je svojej obeti ublížiť, ponížiť ju, alebo rovno zničiť. Mobér sa sústreďuje na zničenie dobrej povesti danej osoby (takmer vždy ohováraním, podrazmi "poza chrbát"), sabotovanie jej práce, alebo znepríjemňovanie pracovných podmienok.

Pri mobbingu sú štyri druhy aktérov:
1. mobér (jednotlivec alebo skupina zapríčiňujúca psychický teror),
2. obeť teroru,
3. pozorovatelia, ktorí mobbing vidia, ale doňho nezasahujú a tým ho vlastne podporujú,
4. vedúci pracovník, od ktorého sa očakáva, že situáciu nejako bude riešiť.

Obeťou mobbingu sa môže stať prakticky ktokoľvek. Najčastejšími obeťami sú však ľudia, ktorí nejakým spôsobom mobéra dráždia, či "ohrozujú":

- pracovník "vytŕča": je príliš mladý, príliš ambiciózny, príliš úspešný, príliš pekný, príliš...
Mobér útočí z pocitu nedocenenosti až menejcennosti.

- pracovník je "iný": je inej rasy, iného pohlavia, iného vierovyznania, inej sexuálnej orientácie, správa sa podľa iných noriem, nebojí sa...
Mobér ho nechápe, nedokáže predvídať jeho reakciu a má pocit ohrozenia zo všetkého neznámeho, preto to chce zo svojho prostredia odstrániť.

- pracovník je príliš mäkký alebo príliš nízko postavený, rodená "obeť" pre ľudí, ktorí si potrebujú dokazovať svoju nadradenosť.
Mobér si často trúfa len na slabších, kým smerom k "mocnejším" rýchlo ohne chrbát... V prípade útokov na slabších jedná z agresivity v najčistejšej forme.

- pracovník sedí na mieste, ktoré si nárokuje mobér.
V tomto prípade mobér jedná pre studený, vypočítavý kariérizmus bez štipky emócií. Táto forma mobbingu je najťažšie zvládnuteľná práve preto, že mobér nie je citovo zaangažovaný, teda nie je veľmi zraniteľný.

Pri mobbingu používajú muži i ženy odlišné "zbrane".
Muži používajú urážky, sprosté vtipy a nadávky, fyzické ohrozovanie, prideľovanie nezmyselných úloh, zadávanie nesplniteľných termínov a zadržiavaním informácií nechajú obeť, aby sa dostala do ťažkostí, a potom ju deklarujú za neschopnú.
Ženy častejšie používajú ohováranie a nepravdivé chýry, izolujú obeť od druhých, použijú tretiu osobu ako mobéra, poškodzujú predmety, na ktorých obeti záleží a sústavne kritizujú prácu obete.

Mobbing obvykle prechádza cez päť hlavných fáz. V každej ďalšej fáze má vedúci pracovník menšiu a menšiu možnosť celý proces zvrátiť.

1.Vznikne konflikt.
Mobbing sa veľmi často vyvinie z osobného alebo pracovného konfliktu, ktorý sa neriešil alebo nevyriešil. Aj obyčajný pracovný konflikt totiž dokáže zasiahnuť do osobného vzťahu dvoch ľudí, pokiaľ majú pocit, že z neho vyšli s poškodenou cťou. Táto fáza niekedy býva veľmi krátka, pokiaľ prostredie mobbing podporuje. Podporou je aj "tichý súhlas" – nik sa obete nezastane, nepomôže jej ("nehasím, čo ma nepáli").
Ak konflikt nikto nerieši, rýchlo sa rozrastá. Vedúci pracovník by si mal dať pozor na prejavy mobbingu vo svojom tíme a otvorene o konfliktoch hovoriť. Ak zavedie kultúru spracovávania konfliktov, vyhne sa veľkým problémom v budúcnosti.

2. Obeť je "ocajchovaná".
Mobér do nej večne zadiera. Rozširuje chýry, ohovára a robí podrazy. Väčšinou obeť spočiatku nereaguje a čaká, že útoky pominú. Ostatní spolupracovníci však často rýchlo pochopia, že je obeti lepšie ísť z cesty, aby si mobér nespomenul náhodou aj na nich. Obeť sa takto postupne dostáva do izolácie.
V tejto etape je ešte čas začať o probléme otvorene hovoriť. Vedúci pracovník sa môže postaviť za obeť, môže uviesť niekoľko príkladov neželateľného mobbingu, zmeniť pravidlá hry vyhlásením nových hodnôt. Dôležité je, aby vedúci zasiahol a dal jasne najavo „takéto správanie nestrpím“.

3.Vec sa stane verejnou.
Obeť v tejto fáze začne hľadať pochopenie u iných spolupracovníkov a svojimi sťažnosťami na mobéra vlastne posilňuje jeho pozície – nezúčastnení spolupracovníci sa veľmi často "pridajú na stranu silnejšieho". Pracovné výsledky obete sa v dôsledku sústavného teroru a stresu zhoršia.
Niekto musí zasiahnuť - a ten niekto je vedúci pracovník. Ak až do tejto fázy nevedel, čo sa v jeho tíme deje, tak s najväčšou pravdepodobnosťou už vôbec nezistí, že ide o mobbing. Skôr si bude myslieť, že ktosi neschopný mu donáša na kohosi, kto si poriadne robí svoju prácu. Pokúsi sa zasiahnuť potrestaním očividného "vinníka" - v skutočnosti obete mobbingu.

4. Obeť stratí dôveryhodnosť.
Obeť konečne pochopí, že situáciu musí riešiť sama. Teraz sa však už môže sťažovať len u svojho nadriadeného, či ešte vyššie - a náreky mnohí vedúci nemajú radi! Ak vedúci doteraz o ničom nevedel, neuverí príbehu, ktorý im obeť rozpráva, a obeť mobbingu vníma ako "problémovú osobu".

5. Obete sa treba zbaviť.
Vedúci pracovník vie, že má v tíme problém. Najčastejšie ho rieši skratovo - zbaví sa problémovej osoby. Mobér vyhral.

Účinná obrana proti mobbingu je prevencia. Problémy – pracovné aj osobné - riešiť včas a dotiahnuť riešenie až do konca.
Niekedy sa stane, že človek cíti, že sa situácia na pracovisku "obracia proti nemu", ale nevie, prečo. Predovšetkým treba určiť protihráča (nepriateľa), položiť si otázky: "kto, kde, kedy , ako, prečo". Nedá sa totiž brániť a nevedieť proti komu.
Podľa nepriateľa sa potom zvažujú aktívne formy obrany, alebo sa hľadá pomoc, alebo posledná možnosť v postupe "kto ujde - vyhrá".

Článok o bossingu je tu: http://www.nanicmama.sk/ja-zena/bossing