Moje slniecka

Kedysi som sa tesila na kazdy vikend, vylety, dovolenky. Chodili sme po horach, wellness, do kupelov, k moru... Teraz s nostalgiou pozeram fotecky a neskutocne tuzim prezit nieco krasne a carovne ako predtym.  Teraz zijem od chemosky do chemosky, 

ledva sa spamatam a trochu mi je lepsie, tak idem zase. A stale dokola. Minule sme dali "rekord" - stravila som na Klenovej skoro 12 hodin. Jedine co mi ako tak pomaha je vedomie, ze cim viac nam za sebou, tym menej ma este caka. A raz to musi skoncit.

Nechcem sa zalovat ani stazovat, len to moc dlho trva, je to narocnejsie ako som si myslela a bojujem s bolestami a hroznou unavou.

Najvacsim zivotabudicom su pre mna synove deticky, moje slniecka , ked som s nimi, vzdy mi vycaria usmev, nech sa citim akokolvek 

Je to zvlastne aky je cas relativny. Ked som ubolena doma ci v nemocnici, vlecie sa nenormalne. Ale ked som s nasimi dvoma drobcami, tak uteka neuveritelne rychlo.

Len pred nedavnom som sa nadsene chvalila, ze som babina a teraz starsi Samko je uz skolkar . Toto je jeho prvy den v skolke. Zlatunky bol, vraj ani neplackal, hral sa sice sam, ale zvladol to. Casom si snad zvykne aj na deticky a iny rezim. 

A jeho brasko Petko uz oslavil 2 narodeniny   

Pripajam par foteciek nasich zlatych drobcekov

Uz kvoli nim robim vsetko preto, aby som sa uzdravila a moc sa tesim, ked uz budem mat vsetko za sebou a zacnem si znovu uzivat krasne chvilky a budem sa moct jasit s chalanmi a tesit sa na kazdy novy den