reklama

Moje trápenie

Pridal/a ivvetta dňa 20. 01. 2009 - 09:31

reklama

Ahojte
Mám 16 ročného syna. Je prvák na strednej škole. V triede sú len dvala chlapci a 14 dievčat. Prvý mesiac bol v pohode. Ale teraz mi hovorí, že si z neho dievčatá robia posmech, urážajú ho, nerozprávajú sa s ním. Pýtala som sa na príčinu, ale v podstate on nevie. V triede sú len dvaja chlapci . Jeden je taký dominantný, obľúbený v triede. Môj syn sa cíti utiahnutý. Vždy ho vysmejú, hocičo povie. Tak je radšej ticho. Kritizujú ho čo má oblečené, proste hocičo je zle. Syn mi to dlho tajil, ale včera mi to len povedal. A to len preto, lebo som mu vyčítala, prečo si neopísal od spolužiakov zameškané učivo. On mi potom prezradil, že nik v triede mu to učivo nechcel dať. Neviem ako to mám riešiť, prosí ma, aby som to nikomu nepovedala, hlavne nie učiteľke , lebo bude ešte horšie. Veľmi ma to trápi. Na rodičovskom triedna hovorí že môj syn je slušný. Poradte čo mám robiť, aby som mu ešte viac neublížila, a hlavne neskazila jeho dôveru voči mne.
Ivvetta


reklama

reklama

adus, Ut, 20. 01. 2009 - 10:13

Poradit ti bohuzial neporadim, lebo som sama taku situaciu nikdy s mojimi detmi riesit nemusela. Dcery vzdy boli v triedach, ked bol pomer sil vyrovnany a syn naopak, vzdy bol v kolektive, kde bola tvrda prevaha chlapcov.
Prekvapuje ma vsak reakcia tych dievcat - ja som chodila (bolo to uz davno) na strednu ekonomicku, my sme mali chlapcov v triede tiez len tak "na vzorku" (9 tusim) ale ako sme si ich obchadzali!!! Myslim, za ak by sme boli mali iba 2, tak by sme sa snad boli schopne pre nich aj pobit Mrkám Hambím sa

ivvetta, Ut, 20. 01. 2009 - 10:14

Maminy, nemal nik z vás podobné problémy. Ako ste to riešili vy? Možno si myslíte, tie moje problémy nie sú žiadne problémy. Viete aký pocit je to keď vám zrazu pomaly dospelý syn povie, že nevie ako ďalej a ja mu nedokážem pomôcť aby som ešte viac mu neublížila?

eva m, Ut, 20. 01. 2009 - 10:43

ivvetta,
verim tomu, ze je to pre teba a aj pre tvojho synavelky problem a urcite nie je namieste ho zlahcovat. Chlapec je na taketo prejavy prirodzene citlivy a dotyka sa to jeho sebavedomia.
Skus sa vratit v mysli dozadu - ako sa mu darilo v skolke, na ZS, ma nejakych kamaratov mimo skoly? Venuje sa nejakemu konicku?
Tvoj syn potrebuje zdvihnut sebavedomie, vylepsit si sebaobraz. Urcite je nieco, v com je dobry, sikovny, nech sa tomu venuje, nech sa na to zameria. Obavam sa, ze cim sa viac bude zameriavat na vylepsenie svojej pozicie v triede, tym bude krcovitejsi.
Inac, ako pise adus, tiez sa divim, ze medzi tolkymi dievcatami ma taku zlu poziciu, skor to byva naopak.
Co ten druhy chalan v triede, nemohol by byt tvojmu synovi kamos?
Eva Slnko

mamka Danka, Ut, 20. 01. 2009 - 10:48

No ja som mala niečo podobné ale opačne.Dcérka bola v triede kde boli len tri dievčatá a ona bola zrovna tá najodstrkovanejšie.Často chodila domov s plačom,že ju chlapci urážajú a dokonca nielen spolužiaci,ale aj majster na praxi bol proti nej nejaký zaujatý.Keď som to z majstrom na rodičku riešila bolo mi povedané,aby som ju preložila na iný učebný odbor,že nemá k tej profesii vzťah.Pretrpela si svoje,ale po čase sa to nejak zmiernilo.Už v tom druhom ročníku sa to nejako tak ustálilo.Dcéra tam aj z maturovala s výborným prospechom.

besty, Ut, 20. 01. 2009 - 10:51

Ahoj Iwetta. Ja som mala pred dvoma rokmi problem podobneho razu z mojim synom (mal problemy zo spolužiakmi s triedy).Ale poradiť ti neviem, môžem len povedať, čo som urobila ja.Tiež to trvalo dlho, kym mi syn vôbec povedal o čo ide.Ja som sa spojila z triednou (syn o tom nevedel, a triedna bola uplne užasna, chapava a zodpovedna, čiže "podarene" spolužiaci o ničom ani ne tušili).Nakonec my ako tak dokončili školský rok, a potom som syna zobrala na inu školu. Neviem, či to bolo dobre riešenie, ale mne v tej chvili pripadalo ako jedine spravne...

-, Ut, 20. 01. 2009 - 11:15

no neviem, čo zmôže útek...
Proste je to dnes tak, my sme mali v triede 3 chalanov, nie moc pekných, nemoderne oblečených, "ne" IN.
Ja som sa šikany vždy stránila, preto sme si celkom vychádzali aj s nimi. Inak boli veľmi zlatý a milý. Len baby už nevedeli, čo od dobroty a tak skúšali. Jeden im nedával šancu na posmech, ignoroval ich, ochotne pomáhal a tak po chvíli stratili "niť". Druhý to prekrútil vždy na vtip: učiteľka nakreslila na tabuľu kruh a on "veď to som ja!Prekvapenie Chichocem sa " a tak nás celú školu rozosmieval a veru, získal si nás tým tuším všetky. A potom tam bol jeden, ktorý sa snažil zapadnúť do babského kolektívu tým, že načúval babské ohováračky a roznášal to po triede. Väčšinou babám, čo si o sebe mysleli že sú najkrajšie, najmúdrejšie, naj naj naj. Lenže baby sa vyvadili dosýta a bolo po probléme. Až nato, že už mu neveril NIKTO. Začal donášať učiteľkám a to bol jeho "koniec" v kolektíve. No a v 3 triede pristúpil jeden z inej triedy, na hlave 15cm pankáča, ovešaný reťazami ale z krásy mu to veru neuberalo. Hlavu stopercentnú, dokázal viesť s profesormi siahodlhé diskusie a zaujímal sa o veci, o ktorých sme my nemali ani tušenie. Často som pozorovala triedu báb s otvorenými ústami a v nemom úžase- teda samozrejme, občas sa to nevyhlo poznámke "aha bifľoš" alebo pod., ale iba vrámci srandy. Keď sme školu končili, všetci sme si napísali do denníkov odkazy- a verte, na chalanov všetky baby rady spomínajú. Myslím, že keď je syn takto odstrkovaný, nevie sa brániť a nájsť svoj postoj k veci. Ale čo sa vyrieši útekom? Bude utekať celý život? Myslím, že učiteľka nič nezmôže. Skôr by som sa zamýšľala, kde je problém, že sa nedal dokopy s tým druhým chalanom- tí naši spolu vždy teda držali. A ďalšia vec- neverím, že by za tie necelé 3 roky čo som zo školy vymreli dobrý ľudia- v našej triede sa vždy našlo aspoň zopár ľudí, ktorý sa postavili na stranu slabšieho...

ivvetta, Ut, 20. 01. 2009 - 11:40

Ďakujem za rady,
Môj syn na základnej škole nemal problémy, mal dosť kamarátov, má priateľku s ktorou chodí od základnej školy (od 9. triedy). Cez víkend chodieva poobede za kamarátkou a kamarátmi. V meste kde bývame sa stretáva s kamarátmi. Nemyslím, že by mu chýbalo sebavedomie.Teraz som pobadala, že sa aj v učení zhoršil. Dosť som ho kárala za to, ale ani vo sne by ma nenapadlo, že by mal neaké problémy s kolektívom. Ani si neviete predstaviť ako ma to trápi. Prečo sú deti také zákerné. Proste ja som si tiež myslela, však keď sú len dvaja chlapci, že budú vzácni. Je to pekný urastený chlapec. Na rodičovskom ešte aj riaditeľka usúdila, že ho majú dievčatá radi
Teraz ho už aj mrzí že mi to prezradil, lebo vidí na mne, že ma to trápi.

bettty, Ut, 20. 01. 2009 - 12:22

Viem, že preradenie na inú školu budú niektoré považovať za útek. No ja by som to riešila tak. Deti (puberťáci) vedia byť niekedy krutý k rovesníkom. Prirovnaj si to k práci. Ak máš v práci nejakú kolegyňu, ktorá ti strpčuje život a chce, ti čo najviac uškodiť tak sa do práce určite ráno netešíš a postupom času prichádzaš k tomu, že by bolo vhodné si najsť niečo iné.
Určite sa každej z nás chodí do práce z úsmevom a psychickou pohodou keď vieme, že sme super kolektív. A tak to je aj v škole. Kvietok

crystall, Ut, 20. 01. 2009 - 13:10

...mne osobne sa paci ta jedna verzia, ze poza chrbat synov a kolektivu sa porozpravat s ucitelkou. Ucitel by mal vediet, co sa deje, aj ked ma pocit, ze je vsetko v poriadku, aby dako napomohol porozumeniu medzi synom a kolektivom...ak ma prax s detmi, ucitel na nieco pride.......ja by som ho zas chcela na tej skole udrzat, tak by som skusila klucky, aby bol vlk syty aj ovca cela.....beriem to tak, ze do novej skoly by on isiel s cistym stitom, ale kde je napisane, ze tam ho kolektiv prijme?....ak beriem tu horsiu variantu, lebo s nou musim pocitat, musel by zacinat odznova....nove decka, nove povahy, nove udery pod pas...novi ucitelia, nove pristupy, ine znamkovanie...
...urcite by som nenechala dieta, aby sa trapilo a toboz nie pre ludi, ktory si nevazia, ze je medzi nimi...asi tak....skusenost osobnu nemam, ale poznam deti, ktore nove kolektivy neprijali....a spatky sa uz nedalo...

filipka, Ut, 20. 01. 2009 - 14:17

"Si ako tento prsteň - vzácny a jedinečný šperk. Preto ťa môže oceniť len skutočný znalec. Neplytvaj časom, že niekto (v triede) objaví tvoju skutočnú hodnotu." (J. Bucay)

Ja by som si s chlapcom sadla a povedala mu, že sa veľakrát stretne s ľuďmi, ktorí ho nebudú mať radi. Nech si všíma priateľov (rodinu), s ktorými si rozumie, ktorí ho majú radi - to sú ľudia, na ktorých názore mu má záležať a slová ktorých si má brať k srdcu. Spolužiakov v triede môže mať tak akurát v paži, nestoja za fajku dymu. Jednoducho ako typ osobnosti im tvoj syn nesadol - mäkké alebo slušné typy veľmi obľúbené nie su. A možno tých pár jedincov, čo by sa s ním aj radi spriatelili alebo zastali sa ho, tak sa boja ísť proti kolektívu (stádovitosť).

Viem si predstaviť, že ho to zraňuje, ale nahodiť na seba "hrošiu kožu" sa skôr či neskôr bude musieť naučiť. Tak nech ich pekne ignoruje, ich keci nech púšťa hneď druhým uchom von a pekne sa na nich usmeje (tak na just, že ja vás mám v paži ľudkovia). Tiež ho upozorni na šikanu, NIKTO nemá právo ho akokoľvek ponižovať! Povzbuď ho, že pri ňom stojíš a neurobíš nič, čo nechce a že by si bola rada, keby ti sám od seba povedal, ako sa mu v triede darí, či ho správanie spolužiakov stále zraňuje...
Tak sa držte, obaja.Objímam

ivvetta, Ut, 20. 01. 2009 - 14:36

Ďakujem za povzbudenie,

Ja plánujem dnes sa pekne o tom poroprávať. včera večer som zostala zaskočená, nezmohla som sa len na vetu - neboj sa všetko bude časom vporiadku. Porozprávala som sa o tom s manželom, ktorý zostal tiež v šoku. Musím to rozdýchať. Večer sa porozprávame o všetkom a vysvetlím mu, že musí odolávať nepríjemnostiam. To, že aj ten druhý chlapec radšej drží s dievčatami. Neviem čo všetko je za tým.

Ajkak, Ut, 20. 01. 2009 - 14:31

Filipka, ale to je hrozne ťažké nahodiť hrošiu kožu, keď on do tej triedy musí chodiť denno-denne. Ja presne viem, čo prežíva - prežívala som také v škôlke a pamätám si to dodnes. A bolo to ťažké, dievčatá sa so mnou nehrali (neviem prečo-proste bola som také tiché utiahnuté dievčatko), tak sa so mnou bavil len jeden chalan. Potom sa dievčatá "rozhodli", že sa budú so mnou baviť, alebo som im bola dobrá, keď sa pohádali medzi sebou. Tam ti nepomôže, ani keď máš doma kamarátov, blízkych. Pretože on ten čas v škole byť musí a tam nemá tých blízkych !!! Takže Ivveta, plne chápem, že sa takto trápiš. A syna to musí hrozne ubíjať a určite ho ubíja ešte aj to, že vie, že sa trápiš pre neho. Skúsila by som sa porozprávať s učiteľkou - ale neviem, deti a ani žiadnych ľudí neovplyvníš tak, aby sa s niekým začali baviť. Ono, predsa, toto funguje aj v "dospeláckych" kolektívoch. A každý, kto by robil v takom kolektíve, tak by ho to ubíjalo. Ja chodím rada do práce, pretože si tu mám čo povedať s kolegami,kolegyňami...vtedy aj práca ide lepšie. Moc ti držím palce a aj synovi, aby prešiel cez to s čo najmenšími ranami na duši (aj keď to v človeku vždy zostane). A si zober, že ja som to riešila len plačom a mame som dodnes nepovedala, prečo som nechcela chodiť do škôlky a to mám už takmer 29 rokov!!!

filipka, St, 21. 01. 2009 - 11:47

Pretože je to ťažké, NEradila by som to škôlkarovi. Ale 16r. chalan by o takomto riešení mohol aspoň vedieť, lebo neviem či by ho to napadlo samého. Pre mňa je mladý muž a nie deculo. Rešpektovala by som, ako chce situáciu riešiť, s podmienkou, že chcem vedieť čo sa deje. Podporovala a stála by som pri ňom.

Mala som 20r a pol roka som pracovala v cudzej krajine, nevedela som jazyk a partia čechoslovákov ma nebrala. A naučila som sa mať ľudí v paži. Lebo som sa oprela o kámošov, čo ma doma čakali, písali listy a pre ktorých som bola cenná.

Aja1, Ut, 20. 01. 2009 - 15:28

Dievky sú vo vrchole puberty.Dcéra má tiež dievčenskú triedu a dvoch spolužiakov,ale nejak nerobia rozdiely.Ja som mala na strednej opačnú triedu.20 chalanov a štyri baby.Chalani boli radi že majú s kým pokecať a pozoznamovať s ďalšími babami.Synovi povedz že je ružou medzi tŕním.Snáď to zaberie.

hybrida, Ut, 20. 01. 2009 - 17:31

par otazok pre tvojho syna: Paci sa mu odbor co ma?pises ze sa zhorsil v uceni,nechce zmenit smer? Jeho priatelka je v pohode ,ked tam ma v triete tolko spoluziacok?
Mozno spoluziacky nevedia prekusnut, ze je zadany?Prekvapenie

uletene otazky, ale mozno pomozu odhalit pricinu

drzim palceObjímam Kvietok Slnko

pripletka, Ut, 20. 01. 2009 - 19:05

AHoj,

tazka a bolava tema pre mamy, ked su ich deti odstrkovane. Paci sa mi co pisu niektore baby:
- pokec so synom, vysvetlenie toho, ze ludia su rozni

To by som brala ako uvod. Byt vsak v kozi 16 rocneho chalana , asi by to bolo malo. Tak by som to skusila na tu triedu "prefikane". Su to deti, v mnohych ohladoch rozdrapene, neslusne, neprijemne, ale deti. Opytaj sa syna, co je teda IN. Aky by mal byt ten kto v triede zapadne? Chce byt taky?

MOzno by pomohlo, keby ho priatelka prisla par krat vyzdvihnut. Napadaju mi aj kadejake ujete veci, ale tie by museli byt podane synovi aj s vysvetlenim, ze nema dovod sa prisposobovat. Taky aky je , je skvely a mnohi to ocenia. Ale nasla by som nieco , cim by tu triedu sokoval - prist do skoly na motorke, jeden telefonat cez prestavku od niekoho znameho - co ja viem Pyco ? Úsmev (nejak by sme Ti s tym helfli, kontakty mame . . .

Verim, ze som to popisla aspon trochu zrozumitelne. Je treba synovi dodat sebavedomie tam , kde chyba. A to je dnes trieda. A to sa obcas da aj figlom Úsmev

Danat, Ut, 20. 01. 2009 - 21:00

Viem si predstavit ako to moze byt tazke pre tvojho syna. Ja som tiez bola na strednej v triede plnej chalanov a len tri baby. Samozrejme chalani si nas hned rozdelili ktora je najpritazlivejsiaSmútok . Ja som vzdy bola trochu utiahnuta osoba a tak bolo lahke na mna zautocit a naslo sa i par chalanov ktory mi psychicky ublizili alebo mi robili nieco napriek ale ked som ich jednoducho ignorovala po nejakom case ich to preslo.
16nast je tiez doba ked hormony lietaju hore dole takze i to ma svoju vahu.
Jedine co mozem odporucit, sleduj syna ako sa sprava, co hovory o skole a ked si myslis ze nieco neni v poriadku rovno sa opytaj.
Skus sa porozpravat s jeho triednym o situacii a ci je situacia ozaj taka zla ako si myslis. Samozrejme ked triedny zacne vykrikovat na celu triedu aby dali tvojmu synovy pokoj to by definitivne len situaciu zhorsilo. Takze to treba riesit taktne.
Neviem ci som pomohla ale drzim Áno pre tvojho synaÚsmev

LENKY, Ut, 20. 01. 2009 - 21:49

iwetta,
mam 26r a na zakladnej skole v prvom rocniku som mala ,,skvelu,, ucitelku,ktora nas trestala tzv.cibulkou t.j prsteky spolu a slahla nam palicou po nich,ked sme nahodou nieco hrozne spravili ,,ako deti,, bola velmi prisna a pamatam si este dnes,ako ma bolievalo brucho,ked som mala ist do skoly...tvoj syn je starsi a tak sa s nim da uz rozumne porozpravat,ako pisali baby v predoslych textoch.
Ja by som sla za treidenou bez synovho vedomia,vsetko jej povedala a hladala spolu s nou riesenie,pytala sa syna priebezne,ako sa citi a ak by to s triednou nezabralo,tak by som syna kludne dala na inu skolu,ak by on sam chcel samozrejme!
Nevidim v tom utek ani nic take naco sa trapit,ked netreba.....
Vela stastia a silno drzim palceZlomené srdce

klodik, Ut, 20. 01. 2009 - 22:15

Ja by som to skúsila cez trienu učiteľku...Triedny učiteľ má možnosti ako "zoceliť" kolektív, a dá sa to aj nenápadne, že si to kolektív ani nevšimne...Kolegyňa bola v škôlke robiť protidrogovú prevenciu a bol tam taký baculatý chlapček od začiatku evidentne odstrkovaný kolektívom...Rozprávali sa o zdraví, o zdravom stravovaní a že keď nepapáme zdravo tak sme chorí...A deti hneď a tuční ako chlapec nazvime ho Janko...Chlapec hneď posmutnel a deti boli na koni...Ale kolegyňa to hneď zvrtla a hovorí, nooo, ale chorí sme aj vtedy ak sme smutní, nešťastní,nielen keď sa nezdravo stravujeme...A deti spontánne zareagovali, že nooo, veď my sa budeme s Jankom hrať, on je dobrý chlapec...a chlapec hneď ožil a začal sa usmievať...Bol to príklad zo škôlky, ale niekedy jednoduché slová veľa pomôžu a triedny učiteľ má priestor a znalosti z diagnostiky kolektívu a v takýchto prípadoch by to mal vedieť aplikovať...

marlene, Ut, 20. 01. 2009 - 22:54

iveta,
ja by som urobila dve veci-isla za jeho triednou a skusila sa s nou o tom porozpravat,druha isla by som so synom k psychologovi-dobry psycholog mu moze pomoct natrenovat rozne situacie,ako sav nich sparavat,zanalyzovat preco je tvoj syn v ulohe "neoblubecnca".kazdy kolektiv ma svoju vlastnu dynamiku a sklada sa z vodcov to su ti oblubeni a ti uznavani ostatnymi,potom su tzv.spolubezci ti idu s väcsinou a ti co do timu nepatria-tam je asi teraz tvoj syn.
ak je to tak ako pises-ze sa z neho vysmievaju,urazaju ho-je to mobbing a vtedy by mala zasiahnut triedna ucitelka,mozno by sa dala urobit hodina so psychologom pre celu triedu.
ja viem ze je to tazke a ako matku ta to trapi,dolezite je synovi pomoct aby sa neutiahol este viac do seba,pises ze radsej nic nepovie aby sa mu nevysmievali,pre mna to vyzera tak ze z nejakej neznamej priciny si vybrali jeho za obet-niekdy staci naozaj len to u deciek v tomto veku ze "obet"ma na sebe nespravnu znacku rifiek(priklad).preto nevahaj a vyhladaj odbornu pomoc.vela stastiaZlomené srdce

ivet36, Ut, 20. 01. 2009 - 23:35

Ja by som za triednou zasla rozhodne, a tiez by bolo super, keby si presvedcila aj syna, aby ste to riesili spolocne s triednou.
Urcite by vam to pomohlo. Som na 100% presvedcena, ze v tej triede je viacerym tvoj syn sympaticky a radi by k nemu mali iny postoj, ale boja sa vacsiny. Triedny ucitel by mal o deckach tiez vediet svoje a syna napr. posadit s niekym, s kym by si mohol rozumiet- uz by boli dvaja...

Na triednickych hodinach napr. by mohli urobit sedenie v kruhu a triedna by mohla vytiahnut temu sikany, alebo kastovnictva alebo nieco podobne - aby decka o tom zacali rozpravat, vyjadrit svoje nazory- ako by sa citili oni v roznych rolach- sikana a sikanovaneho... tam by sa vyjadril aj tvoj syn...
Pri tychto debatach v triedach vyplava casto vela "spiny" napovrch aj z vlastnych radov.
Urcite by o tom potom rozmyslali a zmenili aj postoje voci sebe...
ivetMrkám

ivvetta, St, 21. 01. 2009 - 05:53

Ďakujem Vám veľmi pekne za rady.Ste zlaté.
Školu si vybral sám, nechali sme na jeho voľbe. Myslím si že môj syn na základnej škole nepatril nikdy medzi utiahnuté deti. V lete si spravil vodičský na motorku. Aj sme mu kúpili takú menšiu motorku. Oblieka sa tak stredne, má aj značkové veci, ale v deťoch sa nevyznáš. Ja si pamätám, že aj ja som bola na strednej škole utiahnutá. Na základnej som viedla triedu a na strednej som sa radšej stiahla. Dosť ma to bolelo, preto si to viem predstaviť čo môže prežívať môj syn.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama