Milé dámy,
mám problém, s ktorým si neviem rady. Mám priateľa, s ktorým som vyše roka, ale nejak som sa doňho nezaľúbila. Na začiatku nejaká chémia zapracovala, ale (aspoň u mňa) to ostalo v tej rovine. Bola som asi pol roka po veľmi škaredom rozchode a došla som k záveru, že je načase začať nový vzťah a zabudnúť na ten starý. Z tohto muža sa ale vykľul ozaj skvelý človek, moje srdce však v skutočnosti nebolo na vzťah pripravené a ešte stále nie je. :( Fakt je, že sme veľmi rozdielni, nie je moc tém, na ktoré sa vieme baviť, ale on takéto "problémy" moc nerieši. Nechá ma žiť si svoj vlastný život, ktorý ma napĺňa a myslí si, že to stačí. Mám pocit, že on potrebuje vo vzťahu slobodu, ktorú mu ja samozrejme dávam, tak sa na mňa nejak stále viac a viac namotal. Hovorí, aká som skvelé, že ho neobmedzujem a preto ma tak miluje. To nevie, že ho neobmedzujem vlastne preto, lebo mi je v podstate jedno kde sa túla a s kým 
. Viem, že som kopec vecí asi urobila zle, ale poraďte prosím, ako z toho von, aby tieklo čo najmenej krvi?
Ďakujem pekne za odpoveď 
.
Fakt je, že jediné, čo cítim, je asi súcit, keď je chorý, ale u mňa je to niekde prirodzené, pracujem v pomáhajúcich profesiách. Variť nemám čas ani pre seba, okrem toho sme kultúrne dosť odlišní, to čo mám rada ja, to on nevie zjesť a naopak (zje to, ale nadšený nie je). Strach oňho nemám prakticky nikdy. :-/
Aj čo sa týka vzdelania, sme na veľmi odlišných úrovniach, preto asi cítim, že ma vzťah s ním nenapĺňa. Najhoršie je, že je ozaj milý, viem, že ako otec aj manžel by bol skvelý, ale neviem si pomôcť. Fyzicky to tiež moc neklape, ak k tomu dôjde, tak len čakám, kedy to skončí už konečne. Chcela by som prísť k rozumu a začať ho ľúbiť. A bolo by všetko v poriadku.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jedno z troch S nestačí, a už duplom nie, ak to konkrétne S je tvojou "prirodzenosťou".
Potom len zaradiť spiatočku, toto nikam nevedie, budete časom nešťastní obaja, ak by sa vám medzitým narodili deti, budú nešťastné aj tie.
S priateľom si sadni, pokojne a racionálne mu povedz, čo a ako cítiš, či skôr necítiš, že ho síce vnímaš ako skvelého človeka, ale nie ako partnera pre teba.
Bude to tak najlepšie pre oboch, ľúbiť z rozhodnutia, nie zo srdca, je čistá blbosť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Myslim si, ze to nacitlivejsie je sa porozpravat. Vsetko ostatne je malo citlive.
Jasne, ze po tom, co mu to povies a on to pochopi, ta to bude mrziet a budes mozno mat pocit, ze lutost, ktoru budes citit, je vlastne nejaka odnoz lasky....ale nie je.
To najcitlivejsie je sa uprimne rozist.
Niecim takym som si presla a chapem ta. Porebujes vlastne len cas, kedy vykonas to, co uz davno citis.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem vám. Tak už len čakať na vhodnú príležitosť. Možno by som si mala zatiaľ hľadať bejvák, aby som mohla hneď aj odísť. Už len vystihnúť tú pravú chvíľu. Za pár dní odchádza za rodinou na návštevu, možno to bude vhodná chvíľa. Niekde som stále čakala, že spraví chybu a budem sa môcť o to oprieť, ale to sa mi zdá síce ľahšie, ale zbabelé. Och, škoda, že dokopať sa k takému rozhovoru je strašne ťažké..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Máš pravdu, bolo by zbabelé silou-mocou hľadať chybu u druhého, keď je "problém" u teba.
Bude to časom dobré, aj keď najprv ťažké a asi aj boľavé.
Držím palce 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jj, cítim sa z toho strašne. Neznášam ubližovať. Potom si asi kúpim pudla, aby som už neurobila viac somarín :D
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Počkaj, počkaj.
Predstav si, že sa niekomu zaderie do prsta trieska. Ty mu nebudeš chcieť ublížiť a tak mu ju nevyberieš. Rana začne hnisať a mokvať, ale tebe bude stále ľúto, však nebudeš komusi ubližovať.
A budeš chodiť a mojkať a ofukovať a tak ďalej. Infekcia z prsta sa medzitým rozšíri na celú ruku. Ty však dokolečka budeš trvať na tom, že nechceš ubližovať...
Omnoho viac niekedy ubližuješ tým, že nechceš ublížiť.
Triesku treba vybrať, ranu vyčistiť, vydezinfikovať, obviazať - chvíľu to sakra bolí, ale potom bude dobre.
(A skús si prípadne prečítať niečo od Plzáka, aj o rôznych "náhradách" partnera píše, nie je to práve šťastný nápad.)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ok, toho Plzáka si určite niekde nájdem . Je mi jasné, že ak čakám, tak ublížim viac. Moje iracionálne obranné mechanizmy dúfajú, že si niekoho nájde, keď ho už raz púšťam kamkoľvek, alebo že mu to dôjde samému, či čo ja viem čo. Samé blbosti. Už len vystihnúť správny okamih. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A ako budeš vedieť, kedy je ten správny okamih?
Nechce sa ti do toho, to chápem, a rovnako chápem, že si veľmi pravdepodobne budeš hľadať rôzne zámienky, prečo práve teraz NIE.
Tak dokola nešpekuluj a správny okamih sama vytvor. Povedz priateľovi, že si s ním chceš pohovoriť. Na rozhovory podobného druhu je ideálne "neutrálne" prostredie, napr. reštaurácia. Takže ho pozvi na večeru a tam mu to povedz.
Nečakaj, za týchto okolností sa to samo od seba nijako nezlepší, práve naopak.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Myslím že nech to urobíš akokoľvek citlivo vždy to bude bolestné, niekomu pomôže vedieť to vykričané v hneve - lebo potom všetka vina je iba na tom druhom. No ty vieš čo chceš a tak mu to povedz na rovinu a to bude fér. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
V takýchto situáciách nie je dobré kľučkovať. Ľahko sa Ti stane, že partner nebude vnímať správne tvoje náznaky a podobne... o to viac to bude pre teba čím ďalej stresujúcejšie. Takéto situácie treba riešiť vždy priamo, nekľučkovať. Je na tebe ako budeš ďalej žiť svoj život.
Od Plzáka mám nejakú tú knihu doma- hovorí k veci, ale realita je často oveľa komplikovanejšia. %Co sa mi páči na jeho knihách, že ide k jadru veci a nerozmazáva "omáčku", ktorá nič nerieši.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Plzák píše o základných vzťahových záležitostiach, lebo v tejto spoločnosti má kopec ľudí dokonalý chaos už v nich.
Ťažko vysvetlíš prvákovi kvadratické rovnice, ak nevie ani zrátavať a odrátavať.
Okrem toho veľké problémy vznikajú postupne, ako sa kopia neriešené malé.
Ak nevieš riešiť malé problémy, veľké už vonkoncom nezvládneš.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Geo 
Mne sa paci nadpis- ako citlivo opustit Myslim, ze take cosi je nerealne. Pokial s tym ten opusteny nie je vyrovnany, vyjde pre neho opustajuci ako najvacsi smrad na svete.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tyčinka, ty si "vidíš" do srdiečka najlepšie, ale možné je aj to, že máš o vzťahoch chybné informácie.
Bežne sa prezentujú ako "vzory" príbehy z červenej knižnice, také kde od prenesmiernej lásky až zem praská a pršia lupienky z ruží, a potom žili šťastne až do smrti.
V skutočnosti každý vzťah prechádza určitým vývojom, vrelo odporúčam všetky knižky od Plzáka doradu, ten vedel veľmi dobre, o čom to je, a aj to vedel "podať".
Ako základ - to, že druhého miluješ (nie si UŽ zamilovaná, bavíme sa o naozajstnej láske), sa "meria" podľa troch S: Starostlivosť, Súcit a Strach.
Starostlivosť je, (napr.) že ti príde normálne navariť večeru pre dvoch (teda nie - postarám sa o seba a on nech sa naje kde chce a čo chce).
Súcit (nie ľútosť, to je iná emócia) je, (napr.) ak je partner chorý, súcitíš s ním, vieš, že je mu mizerne, snažíš sa mu uľaviť (a ideš, dáš na neho ešte jeden paplón, nech sa dobre vypotí, a navaríš mu čaj, ani ťa nemusí poprosiť - to už sa prelína so Starostlivosťou).
Strach je v podstate jasný - ak partner niekam ide, nevráti sa načas, nedvíha mobil, tak sa o neho bojíš (ergo - prvé, čo ťa napadne, nie je to, že sa niekde váľa s nejakou čubkou, ale že sa mu asi niečo stalo).
Takže si preber, či toto všetko bežne k tvojmu priateľovi cítiš (a dokonca aj keď si na neho naštvaná, tak navaríš večeru aj pre neho, a to bez toho, aby ti to prišlo divné).
A potom, ak si budeš naozaj istá, že je ti úplne voľný, tak mu to povedz. Tak, ako si to napísala tu. Nie je fér byť s niekým len preto, že ti ho je ľúto a máš výčitky.