Ako sa história opakuje :D

Krásne koncoročné obdobie dámy 

Za pár mesiacov to bude 10rokov, čo som spoznala na pieskovisku jednu artmamu Katku, ktorej sa páčili moje naušničky a vyšikovala ma na stránku, a bola to fakt láska na prvý pohľad, ktorej som stále verná...raz sa na stránke objavil blog od Amálky, ako sa na stretku nezhodli artmamy, tortárky s nanicmamami, tak som zo zvedavosti nahliadla aj sem. To bolo niečo úžasné, niekedy mám pocit, že som v tom období ani nespávala, proste som bola totálne závislá, každú chvíľu som sem nakukala, písala. No niečo sa stalo, a ja som sem už pozrela len občas, neboli to žabomyšie války, skôr naopak, a hlavne vďaka vám sa môj život zmenil k lepšiemu, tak nebolo načo sa "posťažovať", a v neposlednom rade prevalcovali ma "zákazky" pre druhých, takže nebol ani čas na počítač...šupla som fotky na artmamu a fb,  rýchlo odpísala na správy a internetový život akosi skončil.

A po desiatich rokoch... mi chýbala aj tá super artmama z pieskoviska, bo sme sa obe odsťahovali a zahatila nás práca, aj naničmama, na ktorú som nakúkala, ale neodhodlala som sa napísať...ale čo osud nevymyslí, však? Začala som chodiť do školy, síce nie s Katkou ale jej sestrou...a správa od Amálky ma nakopla napísať aspoň tento blog...tak skúšam opäť kráčať tou istou cestou v nových topánkach , uvidíme ako to pôjde

Myslím, že naposledy som sa posťažovala na susedov. Tak minulý rok som dostala ten najkrajší darček k Vianociam, odsťahovali sa, nech sa im dobre a pokojne býva, bo nám už áno, minulý týždeň ma nová suseda pozvala na kávu, čo je pre mňa mega pozitívny šok po piatich rokoch atakov 

Ono, celý rok bol podozrivo dokonalý...jedného dňa mi tak volá bývalý, ako je šťastný, že ma má, bo má kolegov, ktorý majú len problémy s bývalými ženami, tak mi to dobre padlo na duši, aj jeho žena s dcérou bola u nás na kávičke, ja som jej zužovala nohavice, a ona sa hrala s mojimi deťmi, to nevymyslíš, to je život  

Dokonca aj lete mi teta povedala, že jej bolo ľúto aké sme mali detstvo preto nás aj brávala na výlety...aj na vianočných trhoch, som stretla po 10rokoch susedu, a tiež mi vravela, že koľko krát si nás chcela vziať k sebe, čo jej nás bolo ľúto...ako zlé veci sa nedajú vziať späť, ale ten pocit, že už vás nik nepokladá za dieťa, ktoré klame, odstráni tieň na duši 

Chodím do školy... občas si spomeniem na film "U pokladny stál", keď Vlasta Burian vraví ako sa dobre študuje, keď rodičia podporujú deti, a aké je to keď v dospelosti študuješ a máš veľa povinností, ale keď človek chce tak sa dá! ...tak pondelok chodím do školy, utorok na angličtinu, v stredu na klavír a tancovať.

Deti sú super, ako z rozprávky "tři bratři", každý úplne iný, výzorovo i povahovo, hlavne zdraví...fakt niekedy mám chuť ísť tým pánom doktorom, ktorý ma presviedčali, aby som šla na potrat, že Matej má diagnózy nezlučiteľné zo životom, že nikdy nebude chodiť, ukázať im to žihadlo, čo všade vylezie, vkuse behá, kotrmelce robí  

Ja si prajem pre všetkých, aby bol rok 2019 taký úžasný aký som ja mala rok 2018, a hlavne nech sme všetci 100% zdraví