Boxovací mech a tisíc nas...ých smajlíkov, My, skoro dokonalé, blog

Pridal/a manny dňa 21. 03. 2010 - 01:19

reklama

Ahoj kočky chvíľu sme sa nevideli.
Ako sa máte?Dúfam, že dobre
Ja sa mám... hm...no...povedzme že, keby som mala na klávesnici namiesto enteru nas...ého smajlíka, tak doňho mlátim, až by som si zlomila prst, či roztrepala klávesnicu.Keby som mala boxovací mech, mlátim do neho ako zmyslov zbavená. To asi teraz aj som.
Som v depke, frustrovaná, smutná, vyflusnutá úplne nanič-naničmama.
Já si sama nerozumiem. Neviem čo sa deje. Vonku krásne, žeby jar? Jar jarná únava,jarná depka,či čo????
Nič sa mi nedarí, chcela by som X vecí spraviť, dokončiť, vyrobiť a nie a nie...
Do toho môj drahý(kde je ten nas...ý smajlík???) už druhý týždeň preč z domu-viac radšej písať nebudem, stačí!Lebo by som sa ešte viac nas...a.
Drobček sa naučila spievať víska ako papagáj, až mi to uši trhá.
Kajka je už skoro dva mesiace doma, lebo si pekne všetky 4 vymieňame choroby stále dokola. Práve teraz gradujem ja

A k tomu moja pubiška( tak kde je ten nas...ý smajlík???!!! )
Viete na čo som prišla? To zrkadlo o ktorom sa tu neustále bavíme, je podľa mňa iba obyčajné surové "OKO ZA OKO", čiže to čo som voľakedy dávno spôsobovala mojej mame( a to som si toho moc nedovolila), sa mi jednoducho vracia dvoj až troj násobne. Niekedy mám chuť zašktriť vlastné dieťa. Ešte aj keď vidí a cíti, že som na dne, že už fakt meliem z posledného, zasmeje sa mi do očí.
Áno, áno puberta, to je vekom...chápem, teda snažím sa.
No aj tak mám niekedy pocit, že ju chytím pod krk a zatrasem s ňou, aby sa spamätala.
Alebo by to mal niekto spraviť mne. Kde je ten rozprávkový škriatok na ktorého sa obvykle chytá všetko smiešne, šťastné milé a krásne?

Prosím Ak ho niektorá máte a zrovna nepotrebujete, pošlite ho ku mne. Ďakujéééééém

My, skoro dokonalé

reklama

Manny

Ďakujjem, hneď sa cítim lepšie. Také objatie pomôže

Manny, veeeľmi ťa chápem. Ja mám puberťáčky dve a fakt to funguje . Na čo som ja v tých časoch iba v kútiku duše skryte pomyslela, to mi moje nádhery vyhodia na oči a vykričia. Ked vrčím, že sa viac venujú kamoškám ako škole, tak vraj môžem byť rada že nefetujú a podobne. Ked šaliem z telefonneho účtu, mám im vraj zaplatiť podnájom v meste a nie ich odsťahovať na vidiek. Jednoducho som protivná nechápajúca naničmama čo nerozumie vlastným dcéram (ten nasr..ý smailík by sa ozaj zišiel ) Ešte, že máme drobčeka ktorý zatiaľ až tak nevymýšľa a stačí mu pieskovisko za domom a rozprávky v telke.

Areta, tak takého sa ja ja napočúvam až až. Ale najviac ma asi hnevá to že ma ignoruje a smeje sa mi do očí, aj keď už plačem.

Manny,
ja neviem, je to taká rada, čo sa ťažko realizuje, viem z vlastnej skúsenosti, lebo sme jednoducho matky a nedá nám to - onmoho ťažšie je nereagovať ako reagovať, často ja nevhodne.
Chcem tým povedať - skúšala si už totálnu ignoráciu? Nie iba slovnú - teda nerozprávať sa, ale úplnú celkovú. Si hladná - tam je chladnička, potrebuješ oprať - vieš ako sa púšťa pračka (a ak nie, tak je najvyšší čas naučiť sa to).... nedodržuješ režim (neskoré príchody domov) - bude prísnejší (mala som jeden čas krpatého na takomto "väzenskom" režime - musel vždy ihneď po skončení vyučovania sadnúť na električku a trepať sa hodinu ku mne do roboty, tam sa naobedoval, sadol do kúta a čakal, kým mne padla a spolu sme šli domov, určitý čas z toho mal zákaz chodiť von, len kamoši mohli na chvíľku prísť za ním domov a ešte kopec ďalších vecí - volalo sa to "Pravidlá pre Miša" a mali sme to vyvesené na chladničke. Priznávam jedno, bolo to dooooosť otravné pre mňa, možno ma to dokonca obmedzoval viac ako jeho, ale zabralo to a po nie veľmi dlhom čase sme pravidlá mohli zrušiť, mladý pochopil)

Manny, jaaaa ti posilam hooooodne energy....bo jej maaaam na rozdaaaavanie!!!!!!škriatka neznam, ale ked ho stretnem tak mu povim že nech utekaaaaaaaa za tebu

Peti, ďakujem, pošli budem ho vítať s otvorenou náručou

Manny..presla som si tym vsetkym.. ..o synovi radsej pisat nebudem...aj ked sa snazim byt v pohode...aj tak mam sto chuti niekedy "zrevat"..precooooo !!??..a to uz ma 31 !..dcerino spravanie v puberte bolo tiez velmi tazke...ale teraz..ma 33..a vsetko si uvadomuje..a hoci kedy mi povie..mami..aka som len bola zla..slepa..bezcitna k tebe...ako som mohla..??..je mi to tak luto....ja to beriem tak..aspon jedno decko sa mi "vydarilo"...a nechcem aby sa citila previnilo..ono..deti zili somnou ten moj chaos..ktory som dostala do vienka...vedela som ich nesmierne lubit a ochranovat...ale to nestaci..teraz to uz viem...ja verim..ze ty to zvladnes..velmi ti drzim palce..mnohe to zvladli...ta puberta je nevyspytatelna...niektore decka su nejaky cas..ako vymenene...ale mnohe sa skoro spamataju..na stastie...tak...drz sa posielam ti energiu

Zvládnem to tyjamy, určite áno. Ibaže je najhoršie, že sa vzdávam. Proste už som na tom tak, že si hovorím "zlyhala som" v jej výchove.
Dala som jej až príliš veľa volnosti, materiálna, citlivosti vo všetkom a ona si to neváži. A keď, tak veľmi divným spôsobom.Nikdy sme u nej nepozerali ani na peniaze. MAla vždy to, čo si zaželala. A od doby čo sa Kajka narodila, mala toho dvojnásobne. A to bola chyba. Bude treba trošku prestrihnúť krídielká a občas použiť iné výchovné metódy.

Nevzdávaš, to len máš ten pocit - poznám. Ale ie je to tak, to "vzdávanie" je vlastne len signál smerom k nej, že môže byť aj inak - viď môj komentár vyššie.

ale aké oko za oko? tak to proste chodí, treba to len vydržať a bude dobre, každý sme boli nejaký a sme aj teraz. posielam energiu a svoj humor, skús sa nakaziť - a pôjde to lepšie.

Betana ďakujem. Ja sa snažím nakaziť už len slkom na oblohe a tým teplúčkom vonku Ale niekedy to proste nejde a vtedy človek potrebuje trochu pomojkať

tak mojkania maaaaaaaam eče vyše ako energy, taže posiiiiilaaaam

Manny drž sa neboj všetko to prejde,ja som tiež prežila 4 puberty a dneská ma moje deti obdivujú ako som to dokázala posielam ti veľa

Tak na to sa teším, až mi budú domov chodiť ma obdivovať

Manny ,obdivujem ťa,naozaj...ja mám zatial iba 8-ročného,ale už sa teším čo ma čakáá ...Tiež ako baby píšu,nemboj všetko prejde a raz budeš obklopená krásnymi dospelými babami - viem,naša mama mala to isté - tri baby,ale teraz by nás nevymenila za nič na svete ...Držkaj sa

Sonia, no neviem, neviem či máš čo obdivovať
Ale ďakujem

Nanicmamky moje milé, dakujem
Ale tu nejde len o pubišku, tu ide aj o mna. O to čo cítim, čo chcem, po čom túžim a nedarí sa mi to dosiahnúť.Niekedy si myslím, že som na seba len náročná, že by som mohla polaviť.
Na jednu stranu dokážem neskutočné veci ako vymalovať byt, navrtať diery do panela na police, prestahovať 3 izby a to všetko za dva týždne úplne sama keď nie je manžel doma. Prečo? Lebo chcem. Na druhú stranu revem, lebo som na všetko sama, hnevám sa na seba že si sama seba natoľko nevážim,že makám a makám do zodratia.Niekedy o sebe vážne pochybujem.
Áno viem, že každý si pubertou prejde, ale ja som jednoducho asi príliš konzervatívna, lebo správanie svojej dcéry nebudem nikdy akceptovať. Splodila som ju ja, odnosila som ju 9 mesiacov ja, v bolestiach som ju porodila ja, vychovávam ju a dávam jej všetko čo potrebuje ja a za to žiadam iba úctu, nič viac. Aby si vážila mamu. Som konzerva no čo už. A rečičky typu že deti nám nepatria a pod. No nebudem sa tu hádať, na to vážne silu nemám. Ale moje decko pokiaľ sa budem tu v tomto dome o ňu starať, budem ju živiť a šatiť mi bude patriť.
Proste mi je len hrozne hrozne smutno samej zo seba, zo situácie v akej som, štve ma každá maličkosť,som ulútostená zároveň nervná. Tehotná nie som! Nemám byť z čoho.
A možno aj to je problém. CHýba mi sex???!!!

Manny, rob ako myslíš, ale mne sa osvedčilo neskutočne veľa krát (nielen s deťmi, ale celkovo s ľuďmi), že jednanie z pozície "nadradenosti", či dokonca údajného "vlastníctva", nič nerieši.

Georgi ale za to že sa to tebe osvedčilo,nebudú sa teraz všetci tým riadiť...

Sonia, napísala som niekde, že všetci to musia od tejto chvíle robiť tak ako to robím ja?

Ale nemusíš to stále opakovať,ked nechceš aby to aj ostatní tak robili...

a prečo?ty tiež nemusíš veľa vecí robiť a robíš ich aj tak...

Sonia, ale ja chcem, aby to tak robili aj ostatní. Uvedomujem si však, že len moje chcenie na to nestačí a že niečo také nepôjde ani nasilu, ani príkazom, ani nariadením, ani ničím podobným .

Stále si však myslím, že jedného pekného dňa si (aspoň) väčšina ľudí uvedomí, že "hrať" všelijaké mocenské hry, nadraďovať sa a ponižovať navzájom, urážať sa a urážať druhých, robiť si prieky a naschvály a podobné praktiky je na dve veci - na nič a na milú rozmilú.

Nemusím dokola o tom písať. A môžem.
Ak sa niekto nemieni toho držať - OK, má na to plné právo .

geo

Geo

kurnik, uz mi je to dakedy aj take divne, ale suhlasim . A to o com sme iba teoreticky rozpravali /lebo ja som sa k praxi dostavala menej, ako by som chcela/ a ja som sa v tom za nic na svete nevedela zorientovat mam momentalne v kniznej podobe .

http://www.martinus.sk/?uItem=68554

Po nasich debatach som si vzdy vzdychla, bodaj by take nieco bolo spisane, ako navod k vychove deti. A bum ho ! Pridem do knihkupectva pre inu knihu a kupim si tuto

Tá knižka vyzerá zaujímavo . Po prečítaní sem napíš o nej recenziu, prosím .

Musim povedat, ze je velmi zaujimava .
Teda pre mna nekonecne
A recenziu ? Uvidime, vlastne preco nie ?

bude aj recenzia na tu knihu o "uzdravovani " ?

Teraz mi musis pripomenut nazov, lebo tych knih mam rozcitanych trosku viac .
Nebola to tato : System zdravi od Kacudzo Nisi ?

Georginka, dievčatko krásne, súhlasím s tebou úplne
Keď som si ja tieto veci uvedomila, hneď boli vzťahy s mojimi pubertiatkami lepšie. K tomu ešte aspoň trošku úprimnosti (vety typu: "vieš ako sa teraz cítim?; trápi ma tvoje správanie ku mne; potrebujem od teba tiež cítiť lásku ku mne; ľúbim ťa srdiečko a ty ma takto týraš" atď.) a uľavilo sa nám obom
Potom občas vyjdú aj nejaké tie slzičky, emócie sa dajú do poriadku a hneď je lepšie na svete

CHýba mi sex???!!!, asi aj , a aj slniečko

many tak moc ti drzim palecky, nech to zvladnes a ty to zvladnes

Ďakujem

Manny moja , mne z tvojich riadkov kričí iba to, že si veľmi unavená , prepracovaná a 150 percentne vyťažená maminka... skrátka potrebovala by si vypnúť. Len jeden deň a možno 2-3 hodiny a všetko to okolo teba by ti chýbalo a strašne moc.Len keby som bola bližšie , troška by som ťa odbremenila...ozaj a čo maminka, kde je naša Emuška, nejako sa vytratila zo stránky. Ja viem, všetky máme určitý kolobeh života , Manny, keď ťa to poteší, fakt tí puboši sú..., ale neboj, všetko prejde, po rokoch , keď odrastie, aj ty, tak ako všetky my mamky , budeš aj ty tá naj-naj, uvidíš. Mne to dcérka nezabudne povedať do Skype každý deň, alebo možno za to , že som tááák ďaleko ?
pre teba

Maja

Ach jaj, vypnúť, vyvaliť sa niekam na posteľ a zaspať bez toho že by mi tiekli po lícach slzy, alebo bez toho že by mi mykalo ubolenými svalmi.Asi ano.Treba mi to.
Malinká je zlatá.Od doby čo sme sa vrátili z nemocnice je to už dobré. Dva mesiace sme nespali, olakali aj ja aj ona ale už neviem čo to je mať starosti s bábom. Je úžasná. Až na to, že už sa nekojíme. to mi je moc ľúto. Ale je to tak pre jej zdravie lepšie.Odvtedy prospieva, priberá, stále sa smeje, je spokojná, prespí aj niekoľko hodín. Proste bábo na mojkanie
Mama občas nakúkne podľa toho čo viem. Ale úprimne. Nanicmama sa mi začínala podobať na jednu zamračenú stránku a to som teraz vo svojom ťažšom období nepotrebovala.
Dákujem a

mannynka zlatiiicko posielam vela vela slniecka a energie do duse.. mysliim ze kazdaa naas prejde podobnyym obdobiim ked je toho na nu vela..len sa tu kludne z toho vypiis,vyzuur a aj doma si dupni a nakric na tuu tvoju pubisku ak je treba..nervy maas len jedny a ked to nejde dobryym slovom tak mozno pomoze zaracha ci nieco podobnee.. hlavne nech si okej co najskor a snaad ti v tom pomozu aj tieto kraasne jarnee dni..

Ďakujem moja, vyzúrim, vydupem, možno aj jednu švihnem ak bude treba
Ale je dobre ak sa dá niekam napísať o trochu energie

mannyyyyy,
moja,

ako pise jamajka, aj ja to vidim na obycajnu, velku unavu.
puboska ma inu optiku ako ty, ona veeela pochopi az pri svojich detoch - spomen si, ake sme boli v tomto veku my (teda ja urcite), dnes to vidim inac a mrzi ma, aka som k mame bola (aj ked som to nejak extra neprehanala).
Nalozila si si toho vela. Neda sa nieco odburat? uzasne, ze vymalujes dom, porobis, co treba, ale nepockalo by to? Teraz si vycerpana, nechaj viac na muza, vsak pride, nie?
Davas detom vsetko, co dokazes - mlada si to nevazi? tak uber, no. A zapchaj si usi, ked bude reptat. Moja, mas nadherne zdrave deti, to je to najdolezitejsie.
Pozeraj dopredu, ideme na Bocu, tam bude relaaax!!!
Eva

Manny....VYDRZAT! VYDRZAT!.....
Raz to aj my vsetko z domu vyprasime a bude pokoj a ticho.....
A slubujem Ti, ze Ta pridem kuknut na tie vase kopanice a Ty zasa prides pod Tatry a budeme tvorit a tvorit....a smiat sa na tych nasich pubisoch az nam budu slzy tiect......
Ziadne zrkadla....drzane su to- sice vychovane-ale vycurane.... cim viac maju, tym su hnusnejsie.....aj ja to mam doma, takze je to vo vzduchu ako chripka....my mamy sme nezlyhali....
U nas este jeden pruser.... a do konca deviatky si ani nepipne!Satstvo a strava na pridel a peniaze len na skolske divadlo!Tak.
A Tebe vela jarneho do duse.....a usmevu!

ivet

Ivet, tvoj príspevok ma strááášne pobavil "vyprášime z domu" Skúsila som to už aj s prídelom. Nepomohlo. Jednoducho povedala, že jesť má čo, gate jedny má a to jej stačí. Nezájem, že ich má špinavé, dotrhané. Povie mi " Keď sa za mna hanbíš, oper mi ich a zaši. Mne to vyhovuje. Kámošom sa to páči, tak čo..."
No nezadrhni to

Tak Ty si to zasa ponala-ze hned.....ja som myslela, ze ked to raz dospeje a my uz nebudeme za to zodpovedne...chapes....
Potom nech sa paci-aj s papagaojm na hlave nech chodi....je to o nich.ivet

Manny ja pubertu ako ty opisuješ nepoznám(zatiaľ!),ale všetko ostatné,to je ako o mne.Som skoro 13 rokov doma a v podstate všetko je len a len na mne.Mávala som pred pár rokmi príšerné stavy zúfalosti,pripadala som si ako robot,každý deň bol rovnaký,nič sa nelíšilo od piatku a sviatku,mala som pocit,že sa to na mňa rúti a že musím niekde ujsť.Až som jedného krásneho dňa skolabovala a začal sa úplne iný život pre celú rodinu.Ako som ležala v nemocnici,plakala a rozmýšľala čo všetci doma robia,či majú čisté topánky v škôlke,či im manžel nezabudol dať aj rukavice,vlasy mi šediveli z toho,keď som si predstavila ako sa stravujú(osúchy,pizza a pod.-len čo sa dá kúpiť,lebo náš tatino vie len kávu,čaj a krupicu navariť)...jednoducho vtedy ako som sa vrátila domov a videla ten príšerný bordel,kopec špinavého prádla a medzi tým všetkým šťastné a usmiate deti,spokojného manžela,som si povedala:A čo,aha,veď aj takto ide život ďalej,nemusím sa zodrať a hrať na dokonalú.Riešim len najdôležitejšie veci,robím iba najnutnejšie,chlapci tiež zistili,že vedia veľa vecí porobiť a začali mi oveľa viac pomáhať.
Manny,dúfam,že to neberieš tak,že ti radím,aby si "odpadla",alebo nafingovala nejaký kolaps. Len chcem,aby si si dávala pozor,aby si tak nedopadla.Si vyčerpaná,preto máš aj takú náladu,depku a pocit,že to nezvládaš a preto si aj dcéra dovoľuje do teba navážať sa,lebo vidí,že si zraniteľná.Potrebuješ vypnúť,neviem ako,to vieš len ty,kto by ti mohol pomôcť.Možno by stačil víkend,vezmi Anetku,buchni dvermi a choď niekam z domu preč,zmeň prostredie,potrebuješ hlavičku vyvetrať,lebo sa za chvíľu zblázniš.Ach jo,je to ťažké...vymysli niečo,

fidorka :

Monique,

ešte som nečítala čo píšu kočky, ale boxovací mech mám - tak keď ten milý autobusár bude súhlasiť, môžem ti ho poslať - u nás a nejak veľmi nevyužíva - asi bývame málokedy nasr....í

Viem, ze toto asi nechces citat ale skusim, hadat sa nemusime a ani nemusis nic napisat, len porozmyslaj sama pre seba....
Tiez som sa napocuvala: kym zijes pod mojou strechou a jes moj chlieb, bude vsetko tak ako ja chcem, som tvoja matka a ty si ma musis vazit a blablabla. Manny, jedine co sa tym docielilo bolo, ze som mame milionkrat vykricala ako ju nenavidim, ako sa tesim, ze vypadnem z domu a ze NIKDY nebudem ako ona (a toto jedine nikdy sa mi aj dari naplnat) Zato k otcovi, ktory ma respektoval a akceptoval taku aka som a daval mi volnost a slobodu, som mala uplne iny vztah. Keby si prehodnotila svoje "vlastnictvo" vosi detom, odpadne ti vacsina problemov, o ktorych pises. Pretoze Sabi je vo veku, ked su najmudrejsi na svete, dospeli nie su autorita, dokazuju si, ze mantinely nami urcene sa daju hravo posuvat hore dole...
Ked skusis co pise napriklad adus- totalnu ignoraciu- pride aj sabi na to, ze tudy cesta nevede.
Nejde to zo dna na den...a este bude hrmiet, aj u nas hrmi, ajajaaaaaaj...Lucia skusa tie svoje finty lenze u nas sa z toho smejeme.
Uz velmi davno ma nenaservitkovala tak ze bola zvada.
Hlavne pomaha ked clovek tu ubere, tam popusti, tu privre oko a hlavne ked si prestaneme mysliet ze len my jedine dokazeme vsetko najlepsie na svete a nikto iny to nevie lepsie alebo rovnako ako my.
Zivot nie je o tip top domacnosti a plnych bruskach.

lydusha...o.k. ...u nas ked to je o tvrdej ignoracii a respekte takej-aka je, tak hrozi dvojka z chovania, pretoze kristina sa "realizuje" ako sebavedoma liderka, kde len moze....a ja chodim po policii a socialke a len pcuvam, co zasa a kde, respektive mi chodia ucty, kde mam hradit skody typu...cesty na cierno MHD a tak podobne.....
cize respekt - to je fajn vec....len ked si ho v tej hlavicke este nestiha spracovat a urcit mantinely....tak je to tazke a narusa mi to dost rozpocet......a potom, ked este zacina tzv. skusat, tak sa ignorovat jednoducho neda....ivet

Ivet, Lucia od mala vie, ze co napacha, to si vyzere. Skratka a dobre velmi dobre vie, ze ak zahuci na policii, nikto ju zo sraciek tahat nebude. A ak by bolo nutne, zahuci v diagnostaku. Kedze od mala vedela, co ju caka a ake su jej vyhlady, vedela ako to vyzera v diagnostaku , poznala aj svoje mantinely. Hovorime doma o vsetkom, o dobrom o zlom a napriek vsetkemu mame dobry a otvoreny vztah, pride za mnou ked ma problem a spolu sa snazime vymysliet riesenia pokial naozaj nie je ten problem taky, ktoremu mohla lavou zadnou predist a nebol vyslovene z frajeriny alebo z dokazovania si, kto je ona.
Neprikraslovala som jej svet a ani som jej nestala za zadkom ked mala usta ako vrata tam, kde ich nemala mat. Bohuzial, ani mne nikto za zadkom nestoji ak budem jazdit bez svetiel a dvesto km za hodinu, sama si odpykam svoje preslapy ak ma chytia.

Ved ano...ani ja nic neprikraslujem, aj ona si vyzere...ibaze platit pokuty musim ja, pretoze ma strnast a prijem ziadny a policia predvolava nie ju, ale zakonneho zastupcu, lebo nie je pravne zodpovedna.....aj ona vie, ako to vyzera v diagnostaku a ako to tam chodi.....
No neviem preco si mysli aj to, ze vsetci dospeli +sme blbi a moze nas opit rozkom a nikto jej na tie hluposti nepride.....a ked pride, tak sa tvari prekvapene...asi ze ups....to mi nevyslo...a ja uz akosi nemam chut riesit len pokojom tie jej vylomeniny typu...akcia-omyl.
ivet

Nuz mozes jej preslapy pozapisovat a ked bude mat patnast sup na brigadu a teraz plat ty. Ruku na srdce, kto bol v patnastich lepsi ako nase deti? ja si mooooc dobre pamatam ako som bola drzana na kratko a aj tak som bola ako vrece blch.

no reagovala som prv, než som si prečítala toto, takže moja otázka na vek je bezpredmetná, ale inak si stojím za svojím ...
Myslíš, že by dokázala byť rovnako oprsklá, aj keby si jej začala baliť kufre do diagnosťáku????

Ivet,

toto je to ťažké, čo som spomínala. Pri dcérach som to nepoznala a preto pri najmladšom - synovi - to bolo možno ešte o kúsok ťažšie. Ale tiež som má celom jasne dala najavo, že prúsery ktoré si narobí budú len a len jeho a nemienim ho z nich ťahať.
Pokutu za MHD asi nemôžeš dosť dobre za ňu nezaplatiť - kým nie je plnoletá, ale celkom pokojne by som ju potom napríklad mesiac nechala len o chlebe a vode, neviem, koľko má rokov, ale ak už môže brigádovať, tak by si to mohla napríklad odrobiť (zárobok z brigády by ti musela odovzdať).
Na týchto deckách (a hlavne dnes, keď sú oveľa rozhľadenejšie ako sme kedy boli my v ich veku - vedia o právach dieťaťa, dokážu sa vyhrážať, že nás udajú za týranie a pod.....) je dosť drsné práve to, že ony vedia, že nám to nedá - nevyžehliť prúser, nepostarať sa,....
Keď len raz pocítia, že si tým nemôžu byť na 100 % isté - tak buď troch prehodnotia svoje postoje, alebo sú to tzv. stratené prípady - a tam aj tak nič nepomôže.

Od A po Z suhlas adus. U nas to presne takto funguje a fungovalo. Netreba sa bat nechat na nich zodpovednost. Vedia byt zodpovednejsi nez si my dokazeme predstavit. Okrem toho, je to ich zivot a maju pravo spadnut a opat sa postavit aj bez nasich barliciek.

baby -ja to chapem....a uz velakrat nielen pri tejto teme som napisala, ze ma nerozhadze nic a nikto, pokial to nezasiahne moje "sukromie" a momentalne moju penazenku....nech si robia svoje pruseriky, lenze vzdy si to v konecnom dosledku vyzeriem ja, ako matka za nich zodpovedna a okolie to tak vzdy zhodnoti....
a preto aj moje bu-bu-bu sa akosi mina ucinku.....
oni su tak rozcicany, ze nejaky chleba s maslom ani dva tyzdne ich nerozhadze......a handier maju tolko, ze ak si nejaky ten mesiac nekupia tricko, alebo gate -preziju to......kredity na mobil mne prirata operator rovno k mojmu pausalu a viac nepotrebuju....a ak sa hram nejaky cas na urazenu- hold-moj problem.....takze asi tak.....
A moja mama povedala, ze my s braskom sme fakt taki oprskli neboli a s nami neboli take problemy.....mojim zaskodila proste prave ta prilisna demokracia-takze musim zaradit spiatocku zda sa.
ivet

Manny srdiečko, posielam ti tiež objatie, cítim ako ti je ťažko

Manny, posielam a veľa a prajem veľa trpezlivosti. Vyzúr sa , zanadávaj a pozri na svoje maličké krásne slniečko , to ti dodá veeeeeeeeľa energie ísť ďalej.

Myslim na teba Zlato.

Moni, viem veľmi dobre, o čom píšeš, chápem ťa ako málokto.
Čo sme my doma mali ... (brokenheart)
Moooc držím palce, ono to časom prejde.
Bude lepšie.
Len vydržať a ... nezblázniť sa dovtedy.

Kočky nebudem odpovedať každej, musím ešte dorobiť jednu izbu. Musím-chcem.
No ďakujem všetkým. Ja však stále píšem aj o sebe, nie iba o Sabke. Sabka ma poviem to surovo sere a to je fakt.Skúšala som všetko a úplnu ignoráciu samozrejme tiež. Nepomohlo, práve naopak. Sabka zvlčila. Zistila že si môže robiť čo chce. Jesť si pripraví aj sama. Oprať si operie. Proste keď chce dokáže si pomôcť a moja hra na tvrdú ju len rozosmieva.To je fakt.Jednoducho mi povie. " No a čo? Šak si chela aby som sa starala sama o seba, ignoruješ ma. No tak ma ignoruj ďalej, mne sa to páči." A ešte mi povie " Mami nerev si trápna" A to bolí naozaj. To hrať nemusím. V škole sa zhoršila hlavne v správaní, z čoho sú v šoku aj učitelia.
Ale aj keď to niektorá z vás dopustí, či dopustila. Sory ale ja nedopustím aby sa z môjho decka časom stala nejaká ku.....a, alebo feťáčka, či podobné niečo. To dieťa má 13. Je to dieťa a ja ako matka nemôžem ignorovať tento fakt. Mám ju, chcela som ju. Tak sa musím o ňu aj zaujímať.Keď ju budem ignorovať skončí... Boh vie ako.
No ale ku mne. Áno uvedomujem si že začínam blázniť. Ale zo všetkého súčastne. Nie iba zo Sabči. Proste mi začína hrabošiť. Nepoznáte nejakého super psychoša?
Ďakujem za povzbudenie a objatia. Cítim to a vážim si to

Monička moja , poradiť neviem, nezažila som zatiaľ až takéto stavy a dúfam , že ani nezažijem, tak len veľa síl a trpezlivosti prajem a snáď sa čoskoro stretneme aj osobne ...P.S. zubárovi už nechodíš?

Nemusi tak skoncit. Mna Lucia nepotrebuje od strnastich, od patnastich je na intraku, sama si zaraba, sama sa stara, sama si kupuje veci, sama si hubuje v skole a sama si je za svoj zivot aj zodpovedna. A nie je z nej ani slapka ani fetacka. Ma ambicie a vie co chce v zivote dosiahnut, uz dnes ma v hlave taky plan, ktory ked jej vyjde, tak je za vodou uz v 25. Trocha dovery do tych deti. Nemusia robit tie iste chyby ake sme urobili v zivote my a ktore nas tak strasia a to je hlavna brzda pre ne- to co mame my v hlave, nie to, ake naozaj su.

pôjdem moja, dám vedieť

Lydush, moje dieťa je iné ako tvoje. Každé dieťa je iné. U tvojeho to funguje takto, u mojeho inak. Každá matka vie ak to dieťa pozná nakoľko mu môže dôverovať. Ty si mohla viac. Ja musím byť opatrná

manny, ty si teraz ako moj notebook, ked ho necham v kuse bezat pra dni. spomali, nic nefunguje, stale hapruje. potrebuje vypnut a zapnut - klasicky restart. a presne to iste potrebujes aj ty.
nehraj tvrdu, bud uprimna. neignoruj nasilu. ako motylik povedala, ak ta trapi a si z nej smutna, boli ta srdce, povedz jej to. aj ked navonok mozno bude stale rovnako drza, vnutri taketo veci preciti a trosku pochopi. mozno aj ona zvolni. len jej neurob prednasku, co vsetko ty pre nu a ako na to nevdacne. to by mala presne opacny efekt, len sa zatne ako valaska do duba.
a ak ta bavi malovanie, stahovanie a podobne, ok. len si to rozhod do viac dni, ak si z toho unavena.
prekladaj to dlhymi prestavkami, vyuzi, ze babo spinka, sadni si, daj kavu (vsak nekojis) a precitaj nejaky casopis. najlepsie o tom, ako si v 50tke udrzat postavu 20rocnej mladice a ked to nedokazes, si beznadejne "out" a mala by si chodit kanalmi. dobre sa rozculis, ponadavas nad takymi pitomostami, zahodis casopis a bude ti lepsie, ze ty si narozdiel od tych zien aspon normalna. a pojdes si vybit energiu na prestahovani obyvackovej steny.
proste presne ako si hovoris chcem urobit toto a este hento a chcem to vsetko stihnut teraz, si opakuj chcem vypnut, chcem si sadnut, chcem desat minut lenosit.

presne tak,magic

Maja

Magic

Manny, posielam hodne a ešte viacej cítiš to? Dúfam, že áno ...i keď som to zatiaľ nezažila, viem asi, ako sa cítiš...ani sa Ti nečudujem-verím, že Ti dávajú zabrať... obdivujem Ťa

Manny, neboj sa! Ako tieto pocity prišli, tak zase odídu. Ja mávam takéto pocity veľmi často, depka je moja verná kamoška, takže Ťa až príliš dobre chápem a rozumiem Ti. Píšeš, akoby si moje pocity opisovala. Takže hlavu hore! Ale inak, ten boxovací mech, či fackovací panák, to nie je zlý nápad. Dobrý spôsob, ako sa vyventilovať a vybiť zo seba negatívne pocity. Ja už by som mala najmenej 100 takých mechov zničených. Prajem všetko dobré! Inak na tom nas...tom smajlíkovi, čo ho pri písaní stále hľadáš, som sa fakt pobavila.

babenky neda mi nereagovat-myslim ze v dnesnej dobe je puberta agresivnejsia ako ked sme boli my mládky...nebolo vtedy tolko nastrah...teraz mariska uplana normalka aj na dedine...bojime sa o deti aby nepadli do osidiel narkotik,prostitucie...ved napadlo vás,nás ze si robite-me rozne kurzy, dostavame osvedcenia ale rodicmi sa stavame bez kurzov,nikto nas neucil zvladat tazke situacie a je to na nas ako to potom dopadne.teraz ked u nas je uz po puberte dakujem osudu ze to bolo tak ako bolo,boli sme usetreni velikych krikov,urazok,zakazov.boli krizy ano-ale co sa tyka financii kazde dieta ked nieco chcelo(bolo to akosi lahsie)nasla som im brigady ked aj nacierno a museli si zarobit(ako rodina sme financne nemohli skakat vysoko-nemame ani auto). ked si tak spomeniem na svoju pupertu ja som moju mame pred sesternicou volala striga-a to ste mali vidiet ako mi ta sesternica vycistila zaludok.tazko je radit ale manny sucitim s tebou.urcite si to skusala postupne doverovat,nenapadne preverovat a potom urobit si taky babsky vecer.len ty a dieťa...vypadnut niekam spolu von.ja sa priznam raz som synatora zobrala do cinskej reštiky(aj mi bolo luto tych penazi za veceru)ale mam dojem ze vztahu to pomohlo.je omnoho otvorenejsi,zhovorcivejsi ku mne a veru ked som ho raz nasla takeho dlháňa plakat(kvoli laske)nebranil sa mojmu objatiu...prajem ti vela vela sily

pekne si to veru napísala!

Kočky, prosím, už neriešme Sabku. Ja si s ňou poradím po svojom. Nech už to dopadne akokoľvek.
Magic robím všetky tie veci rada aj nerobím. Proste sa pri tom ventilujem. Búcham kladivom do steny radšej, ako keby som mala búchať do vlastných detí.Potím sa pri robote radšej, ako pri vrieskaní po deťoch. A predsa mi to nestačí. Potrebujem trieskať viac, ak mi rozumiešˇ.
Áááále nerozumieš, lebo ani ja tomu nerozumiem. A v tom to je. Nechápem sa, nerozumiem si. Dávam si jednoduché otázky, na ktoré neviem odpovedať.Zhoršil sa mi zdrav.stav.Prekonávam, snažím sa vyrovnať s chorobou, pretože ma dokáže obmädziť o veľa veciach.Zároveň zisťujem vážnejšie zmeny vo svojom správaní. Som si ich vedomá, no nedokážem ich kontrolovať.
Nadchnem sa pre niečo, chcem s niečím začať, do niečoho sa pustiť, no vzápätí stratím záujem a pýtam sa sama seba či mi nehrabe.To že sama seba ubíjam ma ničí. A do toho moje deti aaaaaaaaaaa pubiška samozrejme. Mimochodom ona sama sa tak oslovuje
Protiví sa mi čo a ako to cítim.
Mám krásne zdravé deti, dobrého muža, finančne sa radím medzi strednú vrstvu, čo nie je zlé a predsa mi niečo chýba k vlasnej vnútornej spokojnosti. K naplneniu vnútorného ja...ku šťastiu. Tu je celý problém, vo mne Tu potrebujem pomôcť a neviem ako.....

manny, a skusis pomenovat, co je to, co ti chyba?
Eva

Evi v tom to je. Ja nemám ani tušenie. Ale viem o tom. Hľadám a hľadám a od nervov škriabem steny. Preberala som to aj s manželom. Ten vie o čom hovorím a je si toho vedomý aj on. Ale pomôcť mi nevie.
Najhoršie však je, že ani ja.
Chcem skúšať objavovať, učiť sa, no nie a nie sa rozhýbať. Ale lenivosťou to iste nie je.

S pubiskou by mohla pomoct mozno tato kniha
http://www.martinus.sk/?uItem=68554

A s tym druhym, ako objavit stastie v sebe... Hmm tiez nad tym dumam, lebo sa tiez niekedy citim, ako na tobogane. A fakt uvazujem ci je to mesacnym cyklom, mojim hormonalnym cyklom, alebo za to moze strava, ci snad moje ego, alebo zavity v mozgu ?
Odpoved nepoznam, ale ked citam Bronine probehy hned mi je lahsie na dusi, ked sa na do mnou prave zmraka

a hned dvojnasobne mi to tu caplo

Jarka dík. Na Sabku musím inak. Knihy som už vyskúšala a ver prečítala som ich už pár
A to druhé si perfektne pomenovala-vymenovala. Tiež neviem čím to je....

manny a nebudu to preste este stale rozhodene hormony z tehotenstva (baby blues)? zbytocne citlivejsie vnimanie, pripustanie si drobnosti, prudkejsie reakcie. sama sebe pripadas aj normalna, aj nenormalna (ked mas svetlu chvilu) a rodine zasadne iba nenormalna a divna.

to nadsenie a hned opadanie zaujmu je len z unavy a stresu. vela toho chces, ale vies, ze nestihas, tak si z toho frustrovana.

ja si myslim, ze sa to napravi, len budes musiet vydrzat, kym sa telo unormalni a vyplavi aj posledne zvysky hormonov, co mas naviac. trpeslivost. mne to napriklad vzdy trvalo pol az tristvrte roka nez ma presli podobne stavy ako teba. len som nemala doma este k tomu pubertaka, len jedno trojrocne dieta, ktore prave prislo o svoje vysadne postavenie jedinacika a nieslo to tazko. a ja s nim (vdaka jeho vystupom).
manzel vtedy zvazoval, ze nebude uz ani domov chodit. ze ostane byvat priamo v praci.

PS: to s tym kladivom chapem. ja chodim trieskat dverami a taniermi. a musim priznat, ze to nie je dostatocne upokojujuce, lebo ma drzi na uzde obava, ze nieco znicim. to kladivo je lepsi napad.