Od obdobia, keď sme sa stali štvorčlennou rodinkou sa na hypermarkety a obchodné centrá pozerám úplne inými očami. Ani vo sne by mi predtým nenapadlo, že budem frflať na nedostatok priestoru pre deti v týchto budovách. Až nedávno som si uvedomila aký silný vplyv reklamy na nás, obzvlášť na deti pôsobí vo veľkoobchodoch, hlavne, ak nemáte inú možnosť ako ísť nakupovať so svojimi ratolesťami. Inak to nebolo ani v našom prípade.
Keďže bolo treba navariť a chladnička zívala prázdnotou, ja sama doma, nebola iná možnosť ako sa vybrať na nákup. Samozrejme aj s obidvoma deťmi. Väčšinou chodieval na nákup manžel, ale občas i mne padne dobre vypadnúť z domu, hoci len nakúpiť. Práve keď sme boli vychystaní, objavil sa doma manžel z fušky, že nás teda odvezie, aby sme nešli celým mestom v takom počasí. Vonka bolo nasnežené a v meste mierny chaos v doprave.
Najskôr sme sa "motali" po parkovisku, kým sme zaparkovali. Vystúpili sme z auta, staršiu 2ročnú dcérku som držala za rúčku a malého syna zobral manžel vo vajíčku. Vzali sme si nákupný vozík, dcéru som doň vysadila a šlo sa na "míňanie peňazí". Ani nie po piatich minútach sa naša staršia ratolesť natoľko nudila, že chcela všetko z regálov vyťahovať, snažila sa vyliezať z vozíka a začala byť mrzutá. Po chvíli sa začal ozývať aj syn vo vajíčku a tak mi manžel naznačil, že s ním ide späť do auta a cestou ho trocha utíši. Samozrejme ako inak, "rozum" čo treba kúpiť som nechala zabudnutý doma.
A tak som sa predierala pomedzi regále len stredom chodbičky, aby náhodou moja ratolesť nestiahla všetko z regálov do vozíka, neustále som ju napomínala, upozorňovala, popri tom som sa snažila rozmýšľať, čo všetko nám doma chýba aby som nanič nezabudla... po polhodinovom "jazdení" po obchode som zamierila k pokladniam... fungovali iba dve a rad pri každej dlhočizný až mi prišlo zle... dcéra už bola tak znudená, že moje napomínanie nepomáhalo. Keď sme konečne prišli na rad, celá upotená som podávala kartu pani za pokladňou, v rýchlosti naťukala pin, nákup nahádzala do vozíka, utišovala a opätovne napomínala svoje dieťa, že už ideme, že nech ešte chvíľku vydrží. Ľudia za mnou, čo stáli v rade, len vrteli hlavami, sem tam poznámky typu "to si nevie s dieťaťom poradiť?" "tá je teda rozmaznaná" ... Keď som konečne dofučala s vozíkom a malou k autu, bola som rada, že mám celý tento cirkus za sebou.
Manžel bol tiež vytočený a keď sme sa tak rozprávali už doma v kľude tak sme pochopili, prečo v hypermarketoch nie sú detské kútiky s hračkami, kde by -sa deti zahrali, kým si rodičia nakúpia ... no preto, lebo v regáloch s hračkami je toho neúrekom a biznis je biznis, tak hor sa rodičia nakupovať s deťmi, však "najlepší liek na nepokojné dieťa je kúpiť mu to, čo chce!"
Myslím, že Iva píše o takých kútikoch pre deti, kde je sú aj opatrovateľky. Dieťa "odovzdáš", ideš si nakúpiť, potom ho vyzdvihneš.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To áno, ale v tomto prípade, by s ňou vedel byť manžel, kým ja nakúpim. Malá by sa zahrala a manžel by v pohode popestoval syna na rukách 
A áno, celkom by bodlo, keby to boli také detské kútiky, či miesta, kde je aspoň jedna teta opatrovateľka a dohliadne na detičky...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
"Manžel bol tiež vytočený a keď sme sa tak rozprávali už doma v kľude tak sme pochopili, prečo v hypermarketoch nie sú detské kútiky s hračkami, kde by -sa deti zahrali, kým si rodičia nakúpia ... no preto, lebo v regáloch s hračkami je toho neúrekom a biznis je biznis, tak hor sa rodičia nakupovať s deťmi, však "najlepší liek na nepokojné dieťa je kúpiť mu to, čo chce!""
Nesúhlasím, tiež som mala malé dieťa, o detských kútikoch sa ani nechyrovalo a napriek tomu, moje dieťa v dvoch rokoch vcelku úspešne zvládalo nákupy so mnou. Chcelo to len trpezlivosť a niektoré veci aj viac krát vysvetliť. Dosť pomáhalo, keď sme si napríklad spolu písali zoznam, čo nakúpime a sústredili sme sa na to, že sme hľadali to, čo máme napísané na papieriku.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Akceptujem Váš názor, akurát, že každé dieťa sa vyvíja svojím tempom a každé je iné, na rôzne situácie inak reaguje... Vaše dieťa nákupy s Vami v pohode zvládalo, ok, žiaľ moju pre moju dcéru je to nudné a žiaľ niekedy je ťažké udržať jej pozornosť, dokáže ju rozptýliť množstvo vecí... a ani nemáme babky či susedky, ktoré by decká zatiaľ postrážili, takže sem tam, hlavne počas sviatkov mávame takéto cirkusy v obchodoch...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Iva, úplne od veci - my si tu všetky tykáme 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Iva, chcela som tým povedať, že nie je žiadna povinnosť obchodných centier zriaďovať detské kútiky a nemyslím si, že ich tam nemajú preto, aby rodičia svojim deťom kupovali všetko len preto, aby sa ukľudnili. Je na každom rodičovi, aby svojmu dieťaťu vysvetlil, že nemôže mať všetko čo vidí a už vôbec nie preto, aby nerobilo cirkusy.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ok, to bola automatika, ako som zvyknutá
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Inak, obe naše deti boli odmalička veľmi živé a ťažko ich bolo niečím zaujať, ale takýto problém som pri nákupoch nemala nikdy.
Je síce pravda, že som nakupovala vždy len s jedným malým dieťaťom (je medzi nimi vyše desaťročný vekový rozdiel), ale málokedy s manželom (zvyčajne ide nakúpiť buď jeden alebo druhý, zvyčajne si berie so sebou aspoň jedno dieťa).
Nemyslím si, že hypermarkety sú schválne bez detských kútikov.
Rovnako si nemyslím, že to vyriešiš tu. Však daj podnet na vedenie toho-ktorého obchodu, možno s tým niečo urobia .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kym som bola doma na materskej s malymi detmi 1,2,3 tiez som brala za jedinu kulturu nakupy. Pri tak malych detoch ako mas ty, riziko kludneho nakupu je velmi male.
Dvojrocne dieta by som asi do kutika s opatrovatelkou nezverila, neverim, zeby chcelo ostat. Tie su skor vramci velkych nakupnych centier. Zazila som aj male detske kutiky vramci obchodu, ale aj pri sestrocnej slecne som nemohla slobodne nakupovat, lebo som ju potrebovala mat na ociach a potom som ju zase nevedela odtial dostat.
Co si ja spominam v KE uz mame dost vacsich centier, ale detske kutiky priamo v obchodoch, uz asi nei su ziadne. Co si pamatam asi styri, zrusili vsetky.
Inak momentalne v tomto obdobi, ked nas z mnohych stran strasia chripkovou epidemiou, by som deti radsej do velkych obchodov netahala.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
akurát dnes som čítala reklamu na detský kútik v našom nákupnom centre, že pobyt pre dieťa v detskom kútiku 2Eura + dospely
Ten dospelý kus je podmienka.
Teraz vážne.
Keďže ja zabezpečujem nakupy v marketoch a deti nie sú kabelka, ktorú kdesi odložím, alebo nechám v aute, tak povinne chodíme všetci. Bežný nákup ma stojí prepotené tričko, mikinu aj bundu, že môžem zmýkať. Na jednej strane túžim po kľudnom nákupe, na druhej strane si uvedomujem, že keď ich budem izolovať od nákupov, tak sa nikdy nenaučia chovať v marketoch a nakupovať.
Ako to boli bežné veci, že sa mi roztratili hneď po vstupe na svetové strany a ja s miminom pri vozíku, ani doprava,ani nikam, alebo som pri pokladni vykladala veci, ktoré som tam nevložila. Prespievali, pretancovali, porevali pri rybyčkách, každý vie meno a adresu, keby niečo.
Ale nejak sme sa prebojovali do stavu, že nakupujem jedine ja, ak niečo chcú, tak sa spýtajú. Ak niekde chcú ísť,tak vždy musia byť aspoň dvaja v kope a musia sa hneď vrátiť, ja sa s nimi dohodnem kde budem a tam aj stretneme. Takže efekt toho, že sme spolu chodili to rozhodne malo a má.
To som frajer, čo sa týka marketov. 
Ale vysvetliť a dosiahnúť sedenie na jednom mieste v kostole, taký zázrak sa mi ešte nepodaril. Prereveme, prepromenádujeme omšu, tam sa to ešte učí minimálne tá najmladšia akceptovať. Zlatý market oproti jednej omši raz za týždeň.
Dajte si pauzu s nákupmi a keď môžete choďte spoločne ako rodina. A deti sa naučia akceptovať pravidlá nakupovania. Aj malinké, podrastie, naučí sa.
Ahoj.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A čo takto ísť nakúpiť do najbližších potravín namiesto nákupného centra čo treba na varenie. Vybavíš to v rekordne krátkom čase, deti sa ani nestihnú nudiť. A na veľký nákup do marketu ísť sama keď deti spia, alebo poslať manžela. Ušetríš nervy sebe, mužovi aj deťom. Ja dosť nechápem toto ťahanie detí po obchodoch, pokiaľ sa to dá vyriešiť inak.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Niekedy je najbližší obchod práve ten supermarket. Napr. v najbližších "potravinách" u nás kúpiš akurát tak 3-dňové rožky (ktoré majiteľ kúpil v supermarkete), kečup, tie najhoršie a najlacnejšie jogurty, sladkosti, alkohol a cigarety...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
chodím do obchodu zakaždým s oboma kusmi deťúšikov, rozpŕchnu sa a podchvíľou vykrikujem "dorotáááá" "jakúúúúb" a zatiaľ sme vždy vyšli komplet všetci traja. teda dvakrát mi aj vyhlasovali deti rozhlasom v jednom väčšom centre ja som veru neni vzorná matka
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
neboooj 
ja aj v mini-pidi obchodiku vykrikujem: "risoooo, nevidiiiim taaa. NO! DE SI?!"
a mimochodom, pri pravidelnych navstevach, som ho, ako-tak samostatneho (vedel chodit a utekat ) naucila, ze ked sa strati ma ist ku pokladni, ze ta teta je tam doma a pomoze . pre istotu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som nemala nikdy problém nakupovať s deťmi.Pred vianocami som si viezla vnučku v nákupnom košíku,sledujem si regále a zabudla som že mám pri sebe aj dalšie deti.Práve sme s MM vyberali mäso,ked sa marketom ozýval hlas.To volali moje meno že sa mám dostaviť na recepciu.Vtedy sme sa obadali že zvyšok drobizgu nám akosi zmizol.Našťastie boli na recepcii v poriadku.Dokonca nič nezhodili,nerozbili.Zastavili sa pri hračkách a my sme sa im stratili.Ked nás plačúc hladali akási milá teta ich odšikovala na recepciu.
Doma sme sa však vôbec nechválili deťom aký sme NEzodpovední starký.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
My s mojim synčekom sme tiež nemali nejaký problém pri nákup a to som chodila na nákup pravidelne. Nakoľko nákup. centrum bolo blízko domu, tak na nákup som chodila s kočíkom sama a raz do týždňa s manželom aj s malým na veľký nákup - nie kvôli malému, ale kvôli množstvu a váhe nákupu. Keď prišiel manžel domov, tak som bola radšej že sa venuje malému ako ho posielať na nákupy.
Keď bol maličký, tak to bol trošku problém, alebo ako bábätko nemal rád pobyt v kočíku, tak som ho nosila na rukách, nakladala nákup do kočíka a po zaplatení ho dala do kočíka a rýchlo domov (v prípade menšieho nákupu som išla s malým v nosiči a nákupom v ruksaku na chrbte), keď bol väčší tak ho v rámci nákupov zaujal buď rožok, ktorý jedol, a vo veku 2 rokov vážne nemal problém posedieť v košíku a spolu sme nakupovali, hľadali čo som potrebovala kúpiť. Ani scény kvôli hračkám neboli. Vždy sme išli hračky pozrieť - ale iba pozrieť. Mal obdobie, keď začal na nás skúšať svoju moc a asi dvakrát začal plakať, že on tú hračku chce - tak prestali asi na niekoľko nákupov cesty ku regálom s hračkami - vysvetlili sme mu, prečo to je. A odvtedy sám povie, že ide pozrieť aké majú autíčka a potom ich vráti späť.
My aj keď sme išli do mesta a boli sme na nákupe v obchodnom centre, kde detský kútik aj s pani na stráženie bol, sme takúto možnosť nevyužili a nikdy by som to asi nespravila, nakoľko neviem, čo je to za pani a neznámym ľuďom by som svoje dieťa vážne nezverila. Ak bol v nákupnom centre detský kútik s voľným vstupom, tak sme sa dohodli, že najprv nákupy a potom sa môže ísť pohrať, a vždy sme dohodu dodržali - pohral sa pod našim dohľadom a išlo sa domov.
Myslím, že je to len o snahe nájsť spôsob ako dieťa zabaviť.Chce to len trpezlivosť a nevšímať si reči "dobroprajných" nakupujúcich, ktorý možno deti nemajú, možno zabudli aké to bolo nakupovať s malým dieťaťom, alebo sú požehnaný anjelikom, ktorý odovzdane sedí v košíku a ani brvou nepohne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Chodievala som s 3 - do Shopping city vo Viedni, alebo podobných zariadení - bol to síce adrenalín, ale tiež sme zvládli, synátor ako najmladší a ešte chlap k tomu, znudený na smrť, schovával sa popod regále a kade-tade ... tiež mal vysvetlené, že ten ktorý obchod môžeme opustiť len všetci spolu - t.j. nesmie ani on sám, ale zároveň, že ani my by sme tam jeho nikdy nenechali. Bol skutočne všetko možné, len nie "vzorné" dieťa typu kam ma položíš, tam ma nájdeš - mne sa páčilo, že tam to nikto nekomentoval, ani predavačky, ani iní zákazníci ....
Tiež som ich mala vytrénovaných, čo robiť ak sa stratia - doma sme sa to vyslovene hrávali ako hru - som v obchode, mamina sa mi stratila z dohľadu, čo včuľ ....
No a hlavne prvorodená bola už od 2 rokov neskutočne "zodpovedná", keď som jej povedala, tuto budeš stáť (pred mäsiarňou, ktorú kvôli pachom neznášala), idem ti kúpiť šunčičku, hneď som späť - tak stála a čakala, fakt sa ani nepohla ... samozrejme, výhoda bola, že ma mohla cez výklad aj vidieť .... ale bolo aj iné - príchod Mikuláša na námmestie pred SND, davy ľudí, ja s bruchom jak Noemova archa a ona chcela ísť pred pódium (mala necelé 3) - tu pri tejto lampe budem stáť, choď, ak chceš, ale sama .... išla, doniesla si plné priehrštia cukríkov a bola neskutočne šťastná a hrdá ...
Na druhej strane, so synátorom by som takéto niečo nebola nikdy skúšala, bol neskutočne tvrdohlavý, keď on chcel zabočiť jedným smerom a bolo nám treba opačným, aj som ho nechala, že veď on sa spamätá, keď ma neuvidí - máš ho vidieť!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Myslím, že si to vystihla, presne v tom je problém. Ľudia, ktorí mali sami "vzorné" alebo aspoň zvládnuteľné deti, to ťažko pochopia. Ja sama mám štyroch, ale až ten posledný, najmladší ma "naučil" 
že ak predchádzajúcich troch som zvládla, u neho to neplatí. Áno, aj ja som si dlho myslela, že čo niektoré matky stvárajú s tými deťmi, keď sú také nevychované 
. Veď aj moji starší sú živý, hyperaktívny - no proste chalani. Ale musel prísť najmladší, aby som videla, aké to je, ked dieťa beží pomedzi regály, na mňa sa ani neobzrie,cestou vyhadzuje tovar z políc- no proste zábava najväčšia. Nepomohlo vysvetľovanie, krik, vo vozíku neobsedel - tiež som si užila poznámky okolia. Ale ja som mala výhodu, že sme chodili do obchodu všetci spolu - teda ja a štyri deti. A kým mamina nakupovala, tak traja starší dávali pozor na malého - a teda mali čo robiť! Stretli sme sa až pri pokladni, kým som platila tak ho zobrali von pred obchod a tam na mňa počkali.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Fakt si myslím, že to nie je o vzorných banánových deťoch a o nezbedníkoch od prírody. Skôr je to o ľahko zvládnuteľných a ťažko zvládnuteľných deťoch.
Za päť rokov môjho učiteľovania som v MŠ odučila cca 150 detí, z rôznych pomerov, s rôznymi povahami, ale vyslovene nezvládnuteľné nebolo ani jedno.
To, čo platí na jedno dieťa, na druhé platiť nemusí, to je jasné. Ono to aj nejaký čas trvá, kým rodič nájde to "pravé orechové" na to-ktoré konkrétne dieťa, lebo to, čo "fungovalo" pri najstaršom, pri jeho mladších súrodencoch môže totálne zlyhať.
Ale hádzať "vinu" na dieťa, s tým, že je nezvládnuteľné, je v skutočnosti nezvládnuté rodičovstvo.
Ak už si niekto skutočne nevie rady so svojim dieťaťom, je čas navštíviť detskú psychologičku. Ona totiž pracuje ako s dieťaťom, tak s rodičom. Dokonca často viac s rodičom ako s dieťaťom.
Rodič je totiž dospelý, má byť ten, kto vychováva, určuje pravidlá, dbá na ich dodržiavanie, a má to všetko zvládnuť nenásilne a s rešpektom voči osobitostiam dieťaťa.
To je síce "misia" hodne neľahká, ale nie nemožná.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Samozrejme, každé (normálne, zdravé?) dieťa je zvládnuteľné. Ale JA nezvládam naraz aj dieťa, aj nakupovať. Viem, že ak by som ho držala za ruku, prechádzala sa po obchode a vkuse s ním rozprávala o tom, čo sa deje, tak by nebol problém. Teda aspoň nie vážny . Ale nezvládla by som zároveň nakupovať. Okrem toho píšem o 1-2 ročnom dieťati, určite nie o škôlkárovi, to je už celkom iná kategoria. A ešte by som rada dodala, že ja sama som to nepovažovala za problém, myslím, že u neho to bolo vzhľadom na jeho povahu úplne prirodzené správanie, z ktorého postupne vyrástol.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som vyššie písala aj o mojich konkrétnych skúsenostiach z nakupovania za prítomnosti detí.
So škôlkármi, ktorých som učila, som nakupovať nechodila.
Moje deti sa nenarodili ako škôlkári, chodila som s nimi nakupovať od veku cca jeden mesiac, chodím s nimi nakupovať doteraz (aktuálne majú 16 rokov a 5,5 roka).
Ale udrela si klinček po hlavičke - samostatne iba zvládať dieťa a samostatne iba nakupovať nie je to isté, ako robiť obe činnosti naraz.
Ja chápem každého rodiča, ktorý to z akýchkoľvek dôvodov nezvláda.
Nechápem, že niekto (ktokoľvek) to vyhlasuje za problém dieťaťa.
Preto sa tu ozývam.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Možno nerozumiem, ale myslíš tým aj mňa? Lebo nevidím, že by som to niekde písala ako problém dieťaťa, ale naopak, "problém" rodičov, prípadne okolia. Mne sa naopak vtedy zdali "divné" všetky deti, ktoré slušne sedeli vo vozíku a ani nemukli 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Napísala som niekto (ktokoľvek).
Nerozumiem, prečo si to ideš vzťahovať na seba.
Tak inak.
Ako sa správajú cudzie deti kdekoľvek, je záležitosť ich rodičov. Niekto to ako rodič (niekedy, občas, väčšinou...) zvláda, niekto (niekedy, občas, väčšinou...) nie.
Ak sa niekto spýta, ako je možné, že moje batoľa vzorne sedí vo vozíku a nezhadzuje z regálov všetko, na čo dosiahne; prípadne sa už ako chodiace dieťa netrieska o zem zakaždým, keď mu odmietnem kúpiť nejakú hračku alebo sladkosť, tak mu odpoviem, čo zaberá na moje dieťa.
To neznamená, že to zaberie aj na iné.
Moje dieťa nie je divné len preto, že sa (zvyčajne) vie správať (kdekoľvek), a žiadne iné dieťa nie je divné, lebo to práve niekde nejako nezvládne (v čase, keď ho "kritik" pozoruje).
Autorka tohto príspevku vidí "vinu" v tom, ako sú prevádzkované hypermarkety.
Niekto iný vidí "vinu" v nezvládnuteľnom dieťati, neschopnosti jeho rodičov, v vplyve internetu, Mesiaca, Macka Uška a tak ďalej.
V skutočnosti každý robí ako vie, tak ako v danej chvíli a za daných podmienok dokáže.
Eto vsio.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem za vysvetlenie . Vidím to podobne. Vzťahovala som to na seba, lebo si to písala ako reakciu na môj príspevok, pre nič iné.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hlavne, že sme sa nakoniec porozumeli
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Geo 
. Presne si to vystihla. To je to, čo mi na príspevku vadilo. Nie hľadať riešenie, ako s dieťaťom nakúpiť bez stresu (alebo aspoň s menším stresom), ale jednoduchšie je hodiť vinu na prevádzkovanie hypermaketov. Ja si nemyslím, že som mala "šťastie" na vzorné dieťa. Ja som svoje dieťa naučila ako sa má správať či už v obchode, v autobuse, atď. Keď sme šli do obchodu, písali sme spolu na lístok, čo ideme nakúpiť - najprv písmom, potom sme si to vedľa nakreslili. No a v obchode sme hľadali. Moja dcéra bola taká šťastná, keď zbadala prvá to, čo sme mali na lístočku, že sme z toho mali naozaj hru.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Áno, spôsobov, ako na to, je X, už "len" nájsť taký, ktorý vyhovuje aj mne ako rodičovi, aj môjmu dieťaťu (prípadne mojim deťom).
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To je veľmi pekná hra 
aj keď príprava asi dlhšia
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To máš pravdu, príprava niekedy trvala dlhšie ako nakupovanie . Ešte, že sme do obchodu nechodili každý deň . A niekedy sme si prípravu robili deň pred tým. Ale malo to svoje výhody, málokedy som niečo zabudla .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mne sa tu páčil jeden postreh a musím s ním súhlasiť - deti by nemali byť vynechávané z nákupov.
Už aj preto, že je to forma spoločenskej komunikácie, ktorú by mali zažívať a mali by ju postupne zvládať. Od vzoru správania sa v obchode, správania sa k druhým, nákupného správania a pod. Samozrejme s ohľadom na ich vek. Naučia sa, že chladnička nie je samoplniteľná, že tie veci niečo stoja, že ich treba doniesť, vyniesť, uložiť, že je vhodné vedieť čo kupujeme - čítať etikety, obsah, spotreby a podobne.
Nie každý miluje nakupovanie (a tým myslím aj dospelých - aj deti), niekto to rád, niekto len z povinnosti. Ale správať sa slušne sa učia práve malé deti, takže to je vhodné. A aj to, či v niektorom obchode pôjde s maminou "do obchodu", alebo zostane "v guličkách" či detskom kútiku je súčasť ich formovania a ja myslím, že deti to vedia rozlíšiť...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ono je to tazke, aj keby nejaky kutik mali, musis pri dvojrocnom dietati stat a nemozes nakupovat.