Deň ako vyšitý

Dnes som mala jeden z tých menej príjemných dní. Práca ešte ušla, ale hneď po príchode domov som sa "posekala" s mojím mladším synátorom. Dostáva sa do pubertálneho veku, hormóny ním lomcujú a za každú cenu chce mať pravdu aj keď ju nemá. Nakoniec som to vzdala. Vozievam ho na tréning a v aute vždy niečo zaujímavé rozdebatujeme, no dnes bolo ticho s výkričníkom. Mrzutosť a rozladenosť ma držala aj po tréningu obzvlášť pri vychádzaní z parkoviska. Tréningovú telocvičňu má vedľa mestskej plavárne, parkovacieho miesta málo a áut veľa. Dnes tam bolo mimoriadne husto. Nadávala som potichu na okolitých vodičov, že "strčia" auto na každý fliačik a potom sa tam nedá ani vytočiť.Tak som sa snažila cúvať, posúvať dopredu a zasa cúvať, keď vtom oproti taxík. Pán taxikár nemal ani náhodou trpezlivosť počkať kým sa odtiaľ dostanem a ešte sa aj uchechtával ako mi to bohovsky "ide". Potiahnem dopredu a ťuk...Podarilo sa mi škrknúť auto predo mnou. Najprv som aj mala v hlave čertíka zdrhnúť, že však tam ani nič nie je vidieť, ale ozvalo sa svedomie a okrem toho som tu na naničmame čítala vaše problémy s policajtami pri takýchto nehodách. V hlave zablikalo k oškretiu som sa priznala a podľa vašich rád sme pekne spísali správu o nehode. A dobre som urobila, lebo už aj sa k nám ponáhľal taký pánko referovať majiteľovi čo sa mu stalo s jeho Audi. Som z toho ešte stále nanič, ale vďaka naničmamkám za ich príspevky a skúsenosti. Majú aj výchovnú funkciu.