Doba covidová verzus španielska chrípka

Večer pred Vianocami som si úplne neplánovane pozrela dokument o španielskej chrípke, ktorá kosila svet pred zhruba storočím.

Doba bola úplne iná, akú máme dnes. Končila sa prvá svetová vojna, ľudia, predovšetkým vojaci, medzi ktorými sa začala šíriť, boli často na pokraji síl. Veda aj medicína boli len v plienkach a chýbali základné informácie o tom, o akú chorobu ide. Lekári nepoznali rozdiel medzí vírusovou a bakteriálnou infekciou, neboli antibiotiká, ktorými by sa liečil pridružený zápal pľúc.

Je zaujímavé, že sa po tak dlhej dobe vôbec podarilo vypátrať, kto bol pacientom nula. Aj keď je to len jedna z možných verzii pôvodu pandémie. Vraj prvým super šíriteľom bol kuchár americkej armády, ktorý sa infikoval nejakým vtáčim vírusom doma na farme. Neskôr pri varení  a podávaní jedla vo vojenskom výcvikovom  tábore, posúval vírusovú nálož smelo ďalej.

Ako sa americká armáda presúvala loďami na front do Európy, šírila sa postupne epidémia aj medzi vojakmi iných krajín. ( Inak stále som veľmi nepochopila, kto s kým a prečo vlastne bojoval počas prvej svetovej vojny. Hambím sa ) Tak či tak, vojaci, ktorí sa vracali domov či už na rekonvalescenciu po zranení, alebo na krátku dovolenku, roznášali vírus aj medzi civilistov po celej Európe. Neskôr sa vírus dostal aj do Ázie (prepúštanie ruských vojnových zajatcov z Nemecka), do Južnej Ameriky, Afriky, Austrálie... Kým sa zaviedli blokády a karanténa lodí, cestujúcich ...,  zomierali ľudia aj na opustených ostrovoch v Tichom Oceáne. Nebolo to také rýchle, ako je tomu dnes pri rýchlych leteckých spojeniach, ale za pár mesiacov bol vírus skoro všade po celom svete.

Oproti mnohým iným epidémiam ako napríklad záškrt, osýpky, kiahne ... deti a vraj aj stredná generácia chorobu znášali lepšie ako zdraví mladí ľudia. Ono keď si pod silnými mladými ľuďmi predstavíme vyčerpaných vojakov na fronte, tak je to asi o inom. Ale po mnohých výskumoch sa predpokladá, že za ťažký priebeh mohla silná reakcia imunitného systému, podobne ako je tomu aj pri tejto pandémii, čo tu teraz máme.

Aj španielska chrípka prebiehala v niekoľkých vlnách, spomínajú sa štyri. Prvá začala vo februári 1918 a vyznačovala  sa menenej závažným priebehom ochorenia, druhá  vlna už bola veľmi silná a sprevádzal ju aj najväčší počtet úmrtí.  Neskôr nasledovali ešte dve, ktoré boli zrejme viac lokálne a doznievali na jar v roku 1920.

Prvá svetová vojna veľmi ovplyvnila priebeh pandémie. Kvôli vojne sa presúvali naprieč svetom vojaci na preplnených lodiach, vlakmi ... Pacienti sa zhromažďovali v preľudnených poľných nemocniciach. Tým, že epidémia prišla v čase vojny, veľmoci do nej zapojené, zakazovali zverejňovať akékoľvek informácie a šírení sa choroby, úmrtiach, aby sa nedemoralizovala armáda, obyvateľstvo, nemal navrch nepriateľ? Španielsko bolo počas vojny neutrálnou krajinou, preto nebol problém písať o skutočnom rozsahu epidémie, aj preto sa zaužíval názov Španielska chrípka. Dnes práve naopak, máme informácii a ešte viac dezinformácii nadmieru. To prvé pomáha zvládať celosvetový problém, to druhé naopak.

V niektorých oblastiach sveta sa nariaďovali podobné opatrenia, aké tu máme dnes. Zatvárali sa školy, zakazovali sa zhromaždenia, zavádzalo sa nosenie rúšok. Niektoré ostrovy slúžili ako karanténne oblasti. Tam, kde sa tieto opatrenia zaviedli včas, pomohli zabrániť mnohým úmrtiam. Odhaduje sa že španielskou chrípkou sa nakazilo okolo 500 miliónov ľudí a niečo medzi 17 - 100 milónov jej podľahlo. Veľmi hrubý odhad.

Dokument o španielskej chrípke bol natočený v roku 2018, podľa kníh, denníkov a spomienok ľudí, žijúcich v tej dobe a  zostrihaný aj zo starých filmových záberov  .... Záverečné myšlienky boli otázkou,  ako by ľudstvo dopadlo ak by podobná  pandémia vypukla v súčasnosti. V dobe, keď letecké spojenia, umožňujú prepojiť v rozsahu 24 hodín takmer celý svet, a tým šíriť akýkoľvek vírus oveľa rýchlejšie ako voľakedy. Zaznela tam nádej, žeby nám mala pomôcť vyspelejšia veda, nové znalosti ohľadne vírusov, lepšie zdravotníctvo a informovanosť?

Pomohlo nám to?  Dnes máme údaje trochu viac presnejšie ako pred 100 rokmi, aj keď aj tu bude rozptyl väčší. Podľa oficiálnych údajov svetovej zdravotníckej organizácia sa doteraz  covidom 19 nakazilo cca 282 miliónov ľudí  a podľahlo mu cca 5,42 miliónov. Mnohým úmrtiam zrejme zabránili niektoré opatrenia, ďalším očkovanie...

Nadmiera informácii podľa mňa na druhej strane spôsobila hlbokú spoločenskú krízu,a spoň u nás na anšom malom Slovensku určite. Ale na tu sme tu mali zarobené už v predstihu, viď politická garnitúra predtým a teraz. A za dverami nás čaká ešte väčšia katastrofa. Pandémia to celé len vyhrotila ešte viac. Čaká nás ťažká úloha, zasiať medzi ľudí viac  porozumenia a tolerancie, nenechať sa pohltiť nenávisťou, ktorú šíria poniektorí politici a následne vášnivé davy na sociálnych sieťach ... Náročná úloha.

A ešte späť k dokumentu.  V mnohom mi pripomínal, to čo tu máme teraz. Preplnené nemocnice, vyčerpaných zdravotníkov, ťažko chorí ľudia.  Len to bolo v čiernobielom a to nemám na mysli, len farby starých filmových záberov. Zostáva dúfať, že s blížiacim sa koncom druhého roka pandémie, sa nezadržateľne blíži aj jej záver. Aj keď vírus, ktorý tu momentálne pácha škody, úplne nevymizne. Asi už nič nebude ako predtým, tak veľa sa za tie dva roky zmenilo ... Vždy je čas na zmenu, nádej že prídu aj pozitíva.

Komentáre

My sme mali výborného dejepisára a možno preto dejepis patril medzi moje obľubené predmety..a rád používal zvrat,že všetko sa po určitej dobe opakuje len ľudstvo je zábudlivé a nepoučitelné..

Veruže zabúdame, španielska chrípka je síce vzdialenejšia minulosť a nie až tak veľmi spomínaná na hodinách dejepisu, tak sa niet čo čudovať, ale druhá svetová vojna, obdobie fašizmy, holokaust ... s tým sme sa v škole stretávali ...Napriek tomu sa mnohí tvária, že nič také nebolo. A porovnávanie protipandemických opatrení s holokaustom, je už úplne cez čiaru.

Pamätám si, že kedysi u nás na cintoríne, v časti, ktorá sa vtedy volala Starý cintorín boli 4 zvláštne hroby. Babka hovorievala, že tam sú tí, čo v dedine zomreli na španielku. A len nedávno, keď už bola rozbehnutá tá terajšia epidémia mi sestra povedala, že naša prababka kedysi ako mladá túto španielku prekonala. Vraj preto sme nemali ani jedna po očkovaní žiadnu reakciu. Teda, to myslela skôr asi zo žartu.

Inak veľká pravda, že dejiny sa opakujú, niekto hovorí, že v kruhu, niekto po sinusoide. Všetko tu už bolo. Občas sa aj poučíme. Ale iba občas

 .... takže došla aj do našich končín a prischol je názov Španielka. Zostáva dúfať, že to najhoršie sa ešte dlhú predlhú dobu nezopakuje ...

teraz ma napadlo,že v našom chotári je taký vršok neďaleko od cintorína a voláme ho "Cholernik" ako deťom nám tiež rozprávali či už starý rodičia alebo si pamätám našu starú súdružku riaditeľku z MŠ ked ako deti sme chodili na prechádzky nám propomínala, že v minulosti tam  pochovávali ľudí zomretých na choleru..či je to pravda netuším,nepátrala som po tom ale názov sa stále používa.

Sezónne recepty

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok