Ešte k vodičskému ( ne ) UMENIU :-)

držím Ti palčeky . ja som to vzdala.Panika bola silnejšia ako ja.Nedaj sa odradiť, trénuj a bude to super. U nás si teraz robí vodičák dcéra, tak dúfam,že už dlho nebudem vláčiť nákupy v rukách

Ja jazdím,hlavne len kde to poznám,vodičák mám roky,ale ked sme nemali auto,a ja som nejazdila asi 2 roky,trvalo mi asi mesiac,alebo aj dva,kým som nabrala odvahu a pridala rýchlosť.aj mimo obce som šla najviac 50kou.A včera som učila syna (13) štartovať,aj po dvore prešiel pár krát tam a späť.cca10m. dievčatá,radím vám jazdiť a neprestať.

jeej,kefara, tak ti blahozelam!!! Vrele ti odporucam - jazdi sama!!Bez manzela, aspon v zaciatkoch. Hovorim z vlastnej skusenosti. Ked ti skape - tak skape, nastartujes znova. Ked zachaosis na krizovatke, tak zachaosis, nikto to predsa nemusi vediet. Hlavne jazdi cim viac a ani sa nenazdas, budes si to uzivat. Tesim sa, ze budeme na seba na cestach blikat!!!
Eva

Tak teeda, gratulujem!
Sama som sofer zaciatocnik, takze uplne chapem tvoje pocity a dojmy a drzim nam palec. Verim, ze ked naberieme ake-take skusenosti, bude pre nas soferovanie relax. I hope so.

jaj,zlate casy autoskoly :) urcite ste vsak ani jedna neotvorila zadny kufor s tym, ze idete kontrolovat olej , ja som len prekvapene vykrikla: "Aha, niekto nam ukradol motor!!! " vsetci spoluziaci z autoskoly vratane instruktora isli do kolien
no a uz som pisala, ze som isla so zatiahnutou rucnou brzdou a drahemu referovala, velmi dolezito, ze treba vymenit brzdove platnicky, lebo to auto prestava brzdit!! ten ma skoro zjedol, ked zistil, ze som isla asi 20km so zatiahnutou rucnou brzdou no umelekyna, ale odvtedy preslo veela rokov a dnes jazdim, kedze musim, ine mi nezostava, dokonca som zvladla aj jazdu Bratislavou, ktora sa za tych desat rokov, co nezijem na SK, neuveritelne zmenila, hoci som sposobila mensiu zapchu na kruhaci pri Ikei, nevedela som sa stade vymotat smer Senec ale zvladli sme, mama sedela vedla mna a keby sa dalo, tak sa asi niekde zakope
inak moj osobny vykon Francuzsko-Slovensko a spat sama, len s malou ale druhy krat by som sa uz asi neodhodlala
takze neviem, ci sa hodim do vasho klubu, ale snad by som mohla robit osobneho trenera ak uz nic ine takze vela beznehodovych kilometrov zelam vsetkym nespravodlivo neobdarenym

Kefara, gratulujem k čerstvému vodičáku .
A nič sa neboj - ono sa to poddá, len treba jazdiť .

To si písala, Kefara, o mne? Jáááj ale som sa pobavila. Hlásim sa do klubu! Tak nejak to vyzerá aj so mnou. Pri cvičných jazdách som nedýchala nielen ja, ale aj inštruktor . No už si začínam šoférovanie užívať (len škoda, že nie aj ostatní účastníci premávky, ktorí sú práve vtedy na ceste ).

Jaj toto mi pripomenulo jednu moju známu, keď si chcela ísť tiež robiť vodičák. Svojmu mužovi hovorí, aby ju aspoň čo to naučil, nech tam nejde sprostá ako tágo. Tak sa vybrali na poľnú cestu za dedinou a tam ju pustil nech teda skúša. Naštartovala aj sa jej podarilo asi na desiaty krát rozbehnúť a motor v najvyšších otáčkach, zaradená dvojka, rýchlosť 20 km a zrazu sa oproti nim rútil agronóm. Tak Viera začala stresovať, ale muž ju upokojuje, že to dobre dopadne. Cesta len tak tak pre dve autá so skúsenými vodičmi,čerstvá oráčina z veľkými brázdami z jednej i druhej strany a keď sú od seba najviac tak 50 m milá Viera pustí volant, zakryje si oči a nohami sa zaprie do podlahy. No keby to bolo len do podlahy a nie na plynový pedál, ešte by to snáď jej muž zo sedadla spolujazdca nejako zvládol. Takto stihol len strhnúť volant a šups ho do tej oráčinky. No ešte že tam bol traktorista čo oral, inak by mohli domov ísť pešo a zavolať si pomoc. No a Viera odvtedy na vodičák ani len nepomyslela.
Inak blahoželám k vodičáku a naozaj chce to len prax a hlavne čo najviac jazdiť sama. Ja mám doma vodiča z povolania a včera sme sa vracali z výstavy v Nitre, ja som šoférovala a veru mala som aspoň sto chutí zastaviť a vyšmariť ho z auta, čo neustále komandoval.

Ja som az teraz vo veku 25-tich rokov - nie ze by to bolo nejak neskoro - zacala tuzit po vodickom opravneni hlavne preto lebo to vyzera ze sa budeme stahovat do rodinneho domu a odtial to uz nebude do centra tych 10 minut ako doteraz. Ale moooc sa toho bojim a neviem sa nejako odhodlat lebo som podobne nespravodlivo neobdarena ako vy. Ale dodali ste mi tymito pismenkami zase o nieco viac odvahy a odhodlania... A samozrejme aj ja gratulujem vela stastnych kilometrov bez nehody - ci ako sa to hovori

džízas-maría-džouzef! som si vydychla. tak gratulujem k vodicaku. ja ho mam cca 4-5 rokov a mam za sebou trikrat kondicne jazdy a dokopy samostatne odjazdeny jeden kompletny mesiac (ked spocitam vsetky dni mojho soferovania za 5 rokov) - takze sviatocny vodic ako vysity.
uplne chapem tvoje pocity za volantom. myslim, ze my antivodici mame proste smolu, ze neurony koordinujuce vlastnosti potrebne k soferovaniu sa nam jednoducho nevyvinuli alebo sa potvory vyvinuli v nedostatocnom mnozstve (az raz dojdem tam "hore", budem si musiet s nimi vydiskutovat, co za blby DNA retazec mi to nakombinovali!).
ja mam za sebou par novych "zazitkov" - zabudla som si odklopit sklopeny spatak, takze som sa do hlavnej pripajala obzerajuc sa za seba; ked prsalo-mrholilo, sklo sa mi v aute zarosilo a mna blbu nenapadlo pustit si teply vzduch cez vetraky pri startovani a potom za jazdy som sa uz neodvazila siahat na gombiky - asi to poznate, pozriete dole a vzapati ste uz v protismere - , takze som si kazdu chvilu stierala hmlu z celneho skla (esteze to bol len kusok domov) a nadavala...

gratulujem!! kefara a tesim

inak vodicak mam tiez dost cerstvy - tristvrte roka - a ani nie tak cerstvy ako skor nepouzivany. kedze nemame zatial vlastne auto najazdila som asi 5 hodin, v piatich roznych autach (neratam tie z autoskoly, tie boli aspon podobne) - 18 rocne juhokorejske bez vsetkych vymozenosti, volantom som otacala tazkooo a rychlostnu paku som dobreze nemusela rvat oboma rukami az po rodinno-nakladne auta, a dokonca aj jednu limuzinku ale ta sla hadam sama, to som ani nic poriadne nerobila len tesila.

inak, ja takisto pri jazde ani nedycham aby ma to nerozptylovalo . drzim palce za volantom (je to vhodne, ci nenii? nieze sposobime karambol)

1.) rozplakala som sa pri jazde A nedala sa utíšiť
2.) v piatok som si odniesla zaliatu kartičku, nuž bolo to treba patrične zapiť /no ale dodám, že nič ako slalom dozadu ani dopredu sme my teda určite NEROBILI / No tak sme zapíjali, len mne- vodičovi nováčikovi namiesto pohárika položili na stôl kľúče a veľkú kofolu. Pochopila som, to som však ešte netušila, aká zaťažkávajúca skúška ma čaká A veru, najhoršie sa naplnilo. Naložila som do drahého novej, nizučkej Mazdy plné auto pripitých a hneď aj pochopila "Miška, prvý rýchlostný stupeň, už si mala mať dvojku, do kopca sa nepreraďuje,..." šumelo mi zozadu Vraj sú hladní, poďmeho na bagetu. Ok, na parkovisko trafím. Prešla som ukážkovo kruhový a asi po 100 metroch som sa chystala odbočiť doľava na parkovisko. Ale po 80 metroch počujem "TU ODBOČ!!!" a ja som si uvedomila, že mám zaparkovať do zákazu vjazdu (kvôli zásobovaniu- pričom jeden z chalanov tam má obchod). No a strhla som volant a BUUUUUM!!! Šlus defekt Ešteže som neodtrhla nápravu
3.) manžel bol mesiac v Bielorusku na služobke, ja som jazdila do roboty denne autom. Až raz som ráno o 5 išla do práce a zitila, že pri mňa sa zaparkoval bezohľadný IDIOT na škodovke tak, že som dovnútra musela nastúpiť cez dvere spolujazdca- normálne mi zavrel spätné Z druhej strany spomaľovač a nasnežené 20 cm čerstvého snehu. Vyšla som, ale oškrela som na našom novom autíčku celý nárazník

No a jazdím stále, vodičák mám už takmer 4 roky - robila som si ho ešte pred 18, papiere som si išla brať 2 dni po narodeninách A viete čo, baby? Som tu, nič strašné, kým som nikomu neublížila, nič ma nedonúti prestať si veriť.

Nezabudnite- nikto učený z neba nespadol a treba si uznať, milé dámy, že stres zo šoférovania si robíme iba samy. A viete čo? Je to veľká chyba, pretože než sa neprestaneme báť, možno svet oberáme o SKVELÝCH šoférov, ktorý sú veľmi dôležitý. Žiadny priemer alebo dokonca začiatočník- začnite sa vidieť ako ŠOFÉR a nezabudnite- než ste sa naučili chodiť, moc ráz ste spadli. Než sa naučíte šoférovať, moc ráz budete váhať. Ale teraz ste vo výhode- "padnúť" nemusíte, predsa ste už veľké a všetko zručnosť šoférovania je IBA v hlave...
Držím palce- sebe aj vám

Kefara, gratulujem a tíško ti závidim. Ja veľmi túžim po vodičáku. Šoférovať auto je môj sen, ale.... Doteraz som nenabrala odvahu. Najskôr chýbali peniažky, no najviac ma premáha strach zo skúšok. Bojím sa, že tam budem za blbú, čo nezvládne skúšky a dohovie ako by som zvládla jazdy. Už som párkrát cca 6rokov dozadu jazdila s priateľom (železné nervy mal), no srdce mi bilo ako zvon, ruky sa mi chveli, no proste stres, panika. Veľmi sa bojím. Ale pri čítaní týchto riadkov sa posmelujem a dodávam si odvahy, raz ten vodičák musím zvládnuť aj ja
Dievčatá vodičky, držte sa a prajem vám veľa úspešne najazdených kilometrov Aj ja chceeem, ale bojim bojim

mna tiez napada jedena autoskolacka prihoda. Instruktor, zhodou okolnosti moj nadriadeny prisiel na jazdu so seknutym chrbtom. Ledva sa vliekol, sikal od bolesti, ale kedze ako poctivec stara skola ani za svet do postele,, hybaj jazdit ... isli sme poza nas podnik, je tu taka dost ponicena cesta, adus ju asi pozna ...jazda bola podvecer, ja vytrasena ako pokakana plienka, ruky "za desat dve" zatate na volante, skoro som ho urvala, nos pri rukach a z navretou zilou na krku som isla dabelskou 40-tkou, ked som si nevsimla jamu na kraji cesty...teda vlastne aj vsimla, ale kym moje receptory zaregovali a vyslali podnet z mozgu do ruk, aby som sa jej vyhla ..prask boli sme v nej. Stara skodovecka zalamentovala, zaskripala, nieco niekde chruplo, instruktor vykrikol, ja som zabrzdila...a ostala tma..jaj ne to byva vo filmoch....instruktor pouzil zopar vyrazov typu muzsky pohlavny organ, zensky pohlavny organ a to ho poznam od svojich 9 rokov, takto ho hadam viem vytocit len ja. On chuda s tym seknutym chrbtom a ja ten rach do jamy, to nebola dobra kombinacia. Brucal na mna zbytok jazdy....aaaleeeeeeee druhy den prisiel do prace usmiaty, rovny a potriasal mi rukou so slovami - clovece ty si ma snad napravila... naa a ze my baby nevieme jazdit, hovno sak este aj liecitelske sklony mame pri soferovani...ha to nech chlapi dokazu!!!!

Ahojte, baby. Ste úplne úžasné. Ja mám vodičák asi 5 rokov, mala som strach sa vôbec do autoškoly prihlásiť, spravila to za mňa kamarátka, keď si bola pre prihlášku, zobrala ju aj pre mňa, manžel mi ju vypísal a odniesol. Na kurz som potom chodila už sama. Skúšky som zvládla, jazda bola v pohode, ani ja som neverila že mám vodičák. Teraz jazdím, alevždy mám také zvláštne bolesti brucha pred jazdou, viackrát navštívim záchod, ale v aute je to už v pohode. Jazdím hlavne ke)d musím, ale z vlastnej skúsenosi môžem povedať, čím častejšie soférujem, tým som viac v pohode a ide to lepšie. Takže šoférovať baby, nedržať vodičák na parádu. A ešte jedna skúsenosť, lepšie sa mi jazdí samej bez manžela, nie preto že by na mňa kričal, ale robím si všetko podľa seba a hlavne musím sa spoliehať len a len na seba. Hlavne pri cúvaní, i keď niekedy mi je do plaču.Držím palce, akurát zajtra sa chystám so synom k lekárovi, takže si zase zašoférujem.

Pridavam sa ku gratulantom a zaroven sa hlasim do klubu, ja uz mam vodicak 6r. Pri skuskach v autoskole som sa najskor rozbiehala na rucnej - skapalo, potom zase skapalo!! CO to??? aha zaradit jednotku no tak pan policajt mal nastastie pochopenie a jazdu som zvladla ale horsie to bolo ked som si sadla za volant auta sama. Tiez sa mi podarilo zopar kuskov naprilkad oskret uplne nove auto este na parkovisku a to bola moja prva samostatna jazda. Nebola to vsak moja vina!! Jedna teta do mna nacuvala. Nastastie nic vazne ale sebadovera klesla na bod mrazu a ja som bola rozklepana brrrrrrr. A tiez sa mi podarilo zaradit jednotku ne vsak na kruhaci ale na normalnej ceste a isla som len 35 takze pozdravujem magic ze to auto nejako straaaasne huci a preco nejde???? aha asi som zle zaradila. Ale to vsetko koli tomu ze mi manzel poradil davat pred semaforom neutral a pomali brzdit a ked mi naskocila zelena tak som normalne dala 1 a chcela som sa rozbehnut

mna v autoskole dovliekli na parkovisko pred Tesco a "ideme sa ucit parkovat cuvanim". z jednej strany novucky typ mercedesu, z druhej audina. to nemyslia vazne!!!! mysleli.
tak som sa len spytala: "a poisteni ste, vsak?" a sla som cuvat. nejak som sa tam po piatich minutach v tempe 15 cm dozadu, 10 cm dopredu, napasovala.

a ked nam na tabuli v triede kreslili, ze takto vyzera otacanie sa v uzkej ulici "do T" a "do hviezdy", tak som si len pomyslela, ze ja tam asi rovno povysivam fraktaly, nez sa otocim.

Ta, musím už aj ja pridať, aj keď nebude taká zábava ako pri ostatných. Vodičák počas strednej školy, tiež skúška pred 18-tkou a potom čakanie skoro mesiac, kým som si mohla ísť po papiere, ale jazdila som málo, u nás bolo auto "sviatočnou" záležitosťou, resp. na dlhé cesty, po meste EE. Keď som začala chodiť s mojím mužom, tak kártko po tom sa mu podarilo nechať si "odložiť" vodičák do "čistiarne" a ja som sa stala jeho osobnou šoférkou - po meste na aute zahraničnej výroby, aké (s hrdosťou mi to vtedy oznámila jeho dcéra) boli v tom čase v BA 3!! Des, hrôza,.... a to som si myslela, že som dobrá vodička, lebo dovtedy som problém nemala. Pri ňom som robila druhý vodičák, a teda bol oveľa horší ako ten oficiálny v autoškole (musel ma mať ozaj rád, keď sa vtedy so mnou nerozišiel - kvôli tomu, ako sa on musel báť; ale aj ja jeho - kvôli tomu, ako mi "dával zabrať").
Už sme boli svoji a bývali sme ešte u svokrovcov na Kramároch a jemu napadlo, že prečo nevyužívam Babetu, čo je v garáži, že nemusela by som tie nákupy hore kopcom v rukách vláčiť, a tak. Reku, v živote som na takom niečom nesedela - tak pekne cez weekend poďho trénovať. Počasie bolo pekné, vytiahli sme motorku na parkovisko pri budove čo bola oproti dostala som krátku inštruktáž - a že: choď!
Rozbehnem sa, prídem na koniec a bolo sa treba otočiť, zabáčam, zdalo sa mi,že idem prirýchlo, tak som sa "lepšie chytila" riadidiel - no a kto niekedy šoféroval motorku, tak vie čo sa stalo - áno, pridala som!!! Takže zákrutu som "nevybrala" a hoci som do ničoho nenarazila jedným riadidlom a teda aj hánkou svojej kŕčovito zovretej ruky som "štrajchla" múr tej budovy, ruka začala krvácať a Lucia (bola vtedy u otca na weekend) sa rozplakala tak, ako keby to jej tieklo - pol hodinu som ju nevedela ukľudniť. Tak som skonštatovala, že motorky a ja sa nekamarátime, lebo niečo čoho sa nemôžem pevne chytiť bez toho, aby to ohrozovalo môj život nedostane moju dôveru! O niekoľko rokov neskôr sme ju "vymenili" za prácu - bola čiastkou splátky za vykopanie a vybetónovanie jamy na zeleninu na mojej záhrade

jáj, ste skvelé, vy cestné umelkyne
a kefi, tebe gratulujem, ja som si vodičák robila minulý rok v apríly, ale ešte teraz mám stiahnutú riťku, ke)d si spomeniem na tie nervy. testy na plný počet za 4 minúty, ústna konštrukcia v pohode, sa ma akurát spýtali, či aj doma som taká. ja že aká? no že či aj muža tak ohurujem svojimi vedmosťami? že haha no , ale aj tak mi stúplo sebavedomie. Pri slalome som hneď prvý kužel nabrala, prí cúvaní som zaparkovala tak moc naľavo, že keby tam bola fakt stena a nie len značky, by som musela vystúpiť cez dvere spolujazdca.
Zrejme ale zabrali moje vedomosti /vizáž určite nie/, tak ma nechali ísť na jazdy. V zákrute som vraj lizla auto len o pár cm, mne sa síce nezdalo, ale kočka, s ktorou som sa mala striedať v tom momente tak vykríkla, vraj sa zľakla, že búrame. No blbá, čo nemá odhad? Inštruktor mi poctivo ukazoval na prstoch, akú rýchlosť mám zaradiť. A prvý krát mi pri jazde neskapal motor . Tak som sa stala teda vodičkou.
jazdiť jazdím, ale radšej sama. S drahým sa mi nejazdí dobre, frfle, buzeruje, šahá mi na volant, tak ma znervózňuje, že normálne až kiksi robím. Ale keď idem sama, tak v pohode. Iba 2 x som ťukla v malej rýchlosti nejaké autá, zhodou okolností to bolo po oba razy pri parkovaní, šak nemali tie autá zavadzať. Sem tam zle preradím alebo podradím, to nám to autíčko potom taký zvláštny zvuk vydá, trošku nadskočíme, a ideme ´dalej. Asi pred 2 týždňami mi skapal motor na križovatke, kde sa dosť dlho čaká na zelenú, to bolo fakt blbé, že ja som nakoniec ešte ako tak stihla na už oranžovú prejsť, ale tí za mnou už mali smolu, haha. A jak pekne na mňa vytrubovali A že idem mimo obce na 4 , tiež občas idem zaradiť 1, ke´d ešte nestojím, no hold, ja to šoférovanie v génoch nemám. Ale deti sa so mnou jazdiť neboja.

gratukujem k vodičáku,

no a všetkým babám, chce to jazdit jazdit jazdit, ja som asik tou stastnejsou a nemala som nijaky problem, zaradit sa medzi soferov, asi nebudem v klube, ze? , a odporúčam jazdiť sama, som s otcom isla dvakrat, prvy a posledny kedy som sedela za volantom a on sa mieste spolujazdca a "učil" ma ako čerstvého vodiča šoférovať, išli sme k babke do dedinky vzialenej asi 16 km od nasho mesta, no skoro som skoncila v poli, lebo ma presviedcal, za sak toho cyklistu obehnem, to stihnem, to auto iduce oproti je daleko , ... no zatiahol rucnu, inak by sme boli v tom poli, ... a od babky som pekne isla s maminou ako spolujazdec ...

aaaaaale, jazdit ma to neodradilo ked jazdim , je to super, mozem mat aj radio nahlas , je to pre mňa relax a ked idem na dlhsie vzdialenosti, tak mam cas aj premyslat, byt soferom je uzasne a nikde nie je napisane, ze aj chlapom islo soferovanie hned a ze by sme mali byt horsie, len preto lebo sme zeny.
A aby ste si nemysleli, uz som dvakrat burala, nastastie ani raz mojou vinou, raz to do mna napral jeden blavak, lebo mu nic nehovorilo pravidlo pravej ruky, a druhykrat, ked som nechcela zrazit nejaku prepelicu ... vtedy to bolo len ja betonovy murik a 80 na tachometri , ale sadla som za volant a sla, srdco som mala v gatoch , zaludok stiahnuty, a ritku stiahnutu az hruza, ani vlasok ...

vsetkým soferkam

Tak mne sa podarilo vyhodit...z auta instruktora! Vodicak som robila pred 18-tkou, cvicisko celkom o.k., ale ked sme vyrazili do bratislavskych ulic, bolo to napate. Hlavne preto, lebo instruktor si moje jazdy pomylil s rozvozom taxisluzby a tak sme v ramci jazd navstevovali jeho kamaratov, s ktorymi mal vybavovacky. Mna vzdy prestrikoval ulickami, nechal zaparkovat, potom odbehol, vybavil a zasa naspat strikovanie jednosmerkami. Vsetci kamarati byvali v tych najzapadnutejsich, najuzsich a najneprehladnejsich ulickach Stareho mesta a viaceri na Kramaroch (uzke ulicky, ale vo vertikalnom smere ). Tak a tam sme si to raz namierili, pol hodinu ma tam buzeroval - cuvanie hore kopcom, rozjazd hore kpcom, odbocovanie dolava dole kopcom, parkovanie paralelne dole kopcom....vsetko v priestoroch, ze sme minali klucky aut...a furt nejake poznamky k tomu..tak som chytila totalny hysak, zastala, plac ako z nemeckeho filmu, rozmazana spirala, kvilenie, sople...vsetko! A potom som na neho stikutajuc vystekla, ze ked sa mu nepaci, nech si laskavo vystupi a da mi svaty pokoj... Ako bol sokovany, tak si poslusne vystupil, parkrat neveriacky obisiel auto, nieco si hovoril, potom opatrne nastupil a velmi kludne a pomaly artikulujuc ma POPROSIL!, aby som nastartovala, ze ideme prec. Sli sme a odvtedy uz boli jazdy eno-nuno .

Dnes jazdim uz 18 rokov a musim priznat, velmi rada.

Kefara - tebe blahozelam k vodicaku , chce to len jazdit, jazdit a jazdit a najlepsie sama.

Ha, tak ja taketo problemy nemam . Vodicak mam uz niekolko rokov, robila som si ho kvoli robote, ale skor nez som ho mala v ruke, tak som o nu prisla. No a kedze doma sme auto nemali, tak jazdit nebolo na com. Ale vzdy, ked som mala moznost soferovat, tak som zaludok mala uplne naopak. Takze odjazdenych mam mozno niekolko hodin, asi tak 2 az 3 . Ale ved ked si kupim auto, tak budem patrit k vam. A aj ked to bude trvat este asi dlho, hlasim sa uz dopredu. Vezmete ma?

kefarka blahozelam ja mam vodicak,ale iba na paradu......nejazdim,lebo som sralo a ani jazdit nebudem,hoci mam na com...nedokazem sa nejako prekonat...ale ak si toto budem citat povinne kazdy den tak mozno zacnem uvazovat ako ten strach prekonat.Obdivujem vsetky soferky,ktore sa na to daju po niekolkorocnej pauze

caute ja som si vodicak robila v 30tke.Povedala som si ze narodeninovy darcek-ked som to zahlasila manzelovi tak povedal ze toho by sa raz chcel dozit.:my sme totiz mali nehodu pred 10rokmi a ja som sa jednoducho zablokovala.ani neviem ako ale zacala som.Jazdy boly super len prvé dve som jednoducho ciklistu nepredbehla-nemohla som,stale som mala pred ocami tu nasu nehodu,tak vtedy mi pomohol instruktor(on bol totiz informovany o mojom strachu).Na 3 jazde som ho uz predbehla ale som ho sledovala ocami ako sup-nie ze mi vbehne pod auto.Prisiel den skusok.Testy uplne v pohode a jazdu som si poriadne vychutnala cca 20min.teraz soferujem 2rok este som v skusobnej lehote ale bez nehody.soferovanie si vychutnávam ale tiez bez manzela-nejako som pri nom nervozna.Ved ked som prvy krat sla sama tak stal na balkone s DALEKOHLADOM v ruke a sledoval ma ako sup ci neurobim nejaku chybu(to ho prezradila suseda!)on to vsak popiera ze vraj mi doveruje.no len ked som niekde s autom a huka sanitka tak mi pre istotu zavola ze ci som v poriadku.Takze treba iba nabrat odvahu a hlavne si VERIT.Pa...

Baby, ja sa tiež hlásim do klubu, vodičák mám tri mesiace, auto momentálne v servise, som akosi oškrela mužove auto, a to jááááák som sa dušovala že to ja nie , no ale nemal vedla mna parkovať a ešte tak blízko a ja som mu len doniesla domov značku z auta že som ju našla na zemi, že mu ju asi ktosi "oderval" a on sa len z okna pozrel a mne bolo jasne, videl na snehu stopy z môjho auta, no vidíte raz chcem zaklamať a aj to mi nevyjde, v autoškole bolo dobre, teda len mne, išla som frajerka na rýchlokurz, takže sa ma zriekol jeden inštruktor, potom druhý a potom na mna nasadili špecialnu instruktorku, lebo som svato svate tvrdila že som išla pri jadzdi chvílu "v lufte", no proste ja som jazdievala tak približne 20tkou, malokedy viac a potom do mna len inštruktor húdol a húdol nech pridám a ja som pridala, baby, neuveríte, ale na 50tku a tam bola taká nerovná vozovka a mne sa zdalo, nie že zdalo, som o tom presvedčená, že sme išli chvílu vo vzduchu, normálne sme leteli jak Kid Rider, ozaj som to cítila a potom sme dopadli, ale inštruktor mi chcel oponovať že isto nie, tak som nanho zvýšila hlas, že ja som to ako vodič citila a hotovo a odvtedy už so mnou nejazdil a ešte som zablokovala jednu veliku križovatku v piatok o 16 hod. (rozumej dopr. špička), no ale to som mala hlupe auto a prepásla som tam 3 krát !!!! zelenu, no vždy ked skočila zelená, tak mi to skapalo, ale čo už, ked som konečne naštartovala a išla tak som v spätných videla policajtov, išli to usmernovať, no po mne už nebolo ani chýru.... ale testy som zvládla super, aj slalom a jazdu tiež, stále som len vyprávala a vyprááááávala a pýtala sa policajta odkial je a kolko ma deti a tak a nejak som to prešla, ale ešte stále mi ritku zviera ked idem jazdiť

ahojte aj ja bi som sa chcem stat clenom vasho klubu. robila som si vodiciak pred pol rokom po 31-ke a vobec som sa nebala a verila som si(az priliz) .
mala som vodicak v ruke asi 3hodini a chcela som vicuvat z nasho parkoviska , moja svagrina ktora ma 3roky vodicak sa neodvazila, tak som isla ja oskrela som susedove auto a zdrhla som, nasa druha suseda ma videla cez okno a vidiera ma dodnes nestiham jej piect palacinky abi drzala klapacku. potom som este taketo uspesne parkovanie opakovala este tri krat ztoho som raz do slpa a dva krat do ineho auta, este som aj strika zrazila nastastie mal len modrinu
raz ma aj policajti zastavili isla som v meste 70km/h aj ako velky frajer som aj telefonovala. poprosila som ich aby mi uribili dichovu skusku co ked zabudnu na pokutu nastastie to vislo pustili ma tim ze je to tipicky pripad blondinky a polkicajta(som blondina)a uz ma nechcu nikdi stretnut. nastastie stvti mesiac jazdim bez nehodi a to skoro kazdi den som na ceste....netreba to vzdat a jazdit jazdit jazdit

Ahojte baby,tiez sa k vam pridavam a samozrejme gratulujem vsetkym co uspesne maju vodicaky za sebou Ja som to stastie nemala...Zacala som si ho robit minuly rok v septembri,to som mala este 26 rokov.Jazdy neboli bohvieco,vzdy som bola vyklepana,bleda a cela som sa triasla a cakala som len na to kedy to skonci.Mala som strach z premavky a ten mam stale.Teoria nebol problem,testy som vedela.Nakoniec prisiel den D,tento rok v januari.Testy dopadli dobre,na plny pocet a udrzbu som tiez zvladla bez problemov.Ked sa zacalo chodit na jazdy,citila som,ze zacina mi byt zle a bola som vyklepana.Isla som medzi poslednymi,ani sama neviem preco,asi som sa bala.To bola chyba.My ako posledne auto s troma babami sme isli do mesta.Ostatni predtym jazdili len par minut po sidlisku.Isli tie dve a potom ja.Hned mi dali cuvanie,ako jedinej zo vsetkych co sme tam boli!!!Viem to preto,lebo kolegovia sa nam dosli pochvalit ci urobili alebo nie a ake mali jazdy.Samozrejme,to uz som bola v takom strese,ze stacilo len malo a skolabujem.Nejak som to zvladla.Dalej krizovatka...Policajt ze "na krizovatke dolava".Nejak mi to hned nedoslo,ale po druhom upozorneni som sa este stihla zaradit.Dalej uz ani nebolo co pokazit,ale policajtovi sa aj tak nieco nepacilo.Ze vraj idem rychlo z kopca,rychlo berem zakrutu..Pritom rychlost nebola prekrocena.Posledna krizovatka a koniec.Tam mu zas vadilo,ze som sa zaradila o kusok vyssie na krizovatke do tvaru T.Neviem co je na tom.A kvoli tymto veciam co som pisala som nepresla.Divne,nechapem.Ked som potom stretla par ludi co somnou robili,tak jeden mi povedal,ze isiel 50 tam kde je 40 a presiel.Dalsi ze nepustil chodcov a presiel..a vela inych,co tiez presli s horsimi vecami ako som mala ja.Pucula som,ze v tej autoskole sa beru aj uplatky a podla toho aj niekto prejde alebo nie...Mam kamosku co na jazde vybehla na obrubnik,auto jej stale skakalo a presla.Odvtedy mam stach ist na opravnu jazdu,bojim sa ze to neurobim a to by som sa citila potom dost zle a ist zase treti krat,uf to by uz som asi fakt tam niekde padla na zem Ale teraz v juli ma to caka a uz mam stres.Citala som,ze ked ma niekto stres robi strasne chyby,take ake by inac neurobil.Ale ja neviem ako sa toho zbavit a byt na jazde kludna.Ked som na skuske a viem,ze je tam policajt a sleduje ma,sa strasne bojiiiiim Prosim,drzte mi palce a ak sa niekto najde co je na tom podobne ako ja,napiste

ja som asi!!! prekonala strach a po dvoch rokoch!!!...som jazdila celé jedno popoludnie a poslednú jazdu toho dňa som si dokonca vymyslela, len aby som mohla ísť autom a šla som tadiaľ, kadiaľ som predtým nieže len nešla, ale len pomyslenie bola pre mňa panika....ale má to všetko jeden veľký háčik....musím ísť sama...bez ,muža....

Ahojte, som tu nová. A nie len tu ale aj v autoškole...
Potrebovala by som "polopate" poradiť, lebo inštruktor niekedy rozpráva mne nezrozumiteľným jazykom, čo má za následok, že niektoré veci ktoré mi v aute vysvetľuje mi zapnú až doma.
Mám za určitý krátky čas od naštartovania cez zaraďovanie 1, 2, 3 dostať sa až na rýchlostný stupeň 4. O.k. to by som ako tak zvládla (na rovine kde nie je ani vtáčika letáčika), ALE!!!!

Rútim sa na 4 rýchlosťou cca 45km/h napr. ku kruhovému objazdu. A teraz potrebujem PODROBNÝ popis ako mám spomaliť auto, či len preraďovať zo 4 na 3, z 3 na 2 atd, či aj brzdiť a ak brzdiť či pritom stláčať spojku, ak stláčať spojku tak prečo, ak brzdiť bez spojky tak prečo?????
Prosím poradte mi lebo ja musím byť dopredu pripravená na ďalšiu jazdu, pretože zatiaľ sú pre mňa jazdy len strach a stres a inštruktora vnímam asi tak na 30%.

takto som sa už dávno nezabavila. Baby, ste super!!! Človeku aspoň trochu
stúpne sebavedomie, keď zistí, že nie je sama "nanič vodička".
Vodičák mám cca 20 rokov, s pomerne málo najazdenými km. Asi pred 4 mesiacmi som si urobila 3 kondičné jazdy. Odvtedy jazdím len sporadicky, na mne známej trase- k mojim rodičom vzdialenej asi 6 km. Keď je pri mne manžel robím kiksy, potím sa celá a on iba ziape a ziape...
Podľa neho som najnemožnejšia vodička na svete, v meste by som spôsobila
krvavé jatky s najmenej 50 mŕtvymi. Takže budem sa snažiť jazdiť viac a hlavne sa pred tým nadopujem nejakými oblbovákmi, aby som bola kľudná... http://www.nanicmama.sk/sites/all/modules/smileys/packs/skype-anim/emot…

Ahojte, Kefara, Milada, ďakujem Vám za odpovede a objasnenie brzdenia. Žiaľ, skôr som sa sem nedostala a jazdu som mala včera a musela som ju zvládnuť bez Vašich polopatistických rád. Boli sme v neďalekej dedinke kúsok von z mesta. Trielila som na 5 sedemdesiatkou. (Medzi obcami samozrejme).Vďaka zrozumiteľnej navigácii inštruktora to celkom šlo. Čo sa týka "VŽDY POZERÁŠ NA TACHOMETER" milá Kefara, keď mi narastú ešte aspoň dva páry očí (na tachometer a na spätné zrkadlo - zišiel by sa ešte jeden pár na dopravné značky) tak by to bolo fajn. Ja som totiž celá handycapovaná. Hneď som inštruktorovi hovorila že mám málo nôh. Pedále sú tri a nohy mám len dve...
Ja som po meste ešte nejazdila, nebudem stíhať sledovať značky a už vôbec nebudem vedieť kto má prednosť, keď budeme obaja na hlavnej alebo obaja na vedľajšej. Pričom na obrázkoch to viem perfektne.
Som hrozná stresistka.
Ale aj keď to včera celkom šlo, samostatne by to boh vie čo nebolo. Nie je mi jasné kedy stačí trochu pribrzdiť, kedy podradiť, len som plnila povely inštruktora. Nakoľko môj mozog pracuje s oneskorením o niekoľko hodín (čo sa jázd týka), ďakujem Vám za doplňujúce údaje - mimoriadne dôležité - že so spojkou sa brzdí až pri úplnom zastavení.
Zajtra navečer mám jazdu, tak sa potom objavím a dám Vám vedieť ako to šlo. Ešte raz srdečná vďaka.

Dievcata ked uz vas tu takto mam nemate nahodou niektora pozicat knihu z autoskoly< ? V tej kam chodim mi ziadnu nedali...tak ak nahodu budem vam vdacna. Cestne vratim....

Veľmi rada Mikve ale teraz sa z nej učím. Ja som si kupovala sama

Pridávam sa do klubu ...aj keď trošku neskoro...  ...ale stále nechápem, čo som si to pre mňa za nebezpečný "šport" vymyslela   ...