Festivalové typy

Už je to nejaký ten piatok, čo som celkom slušne vydesila jedného mladého junáka, keď som mu dala nazrieť do záhybov svojich myšlienkových pochodov, či som a či nie som festivalový typ.

Ono - k letu tie festivaly patria. Hudba, slnko, priatelia, trochu vzruchu, trochu piva, hodne smiechu a dobrej nálady.

Takmer tri týždne dozadu sme v nedeľu navečer spratali posledných "pohodárov" a povedali si ako občania mesta - "chvála Bohu, aj tento 22. ročník je šťastlivo za nami". Čo si budeme hovoriť. Napriek nadšeniu, úžasnej propagácií, množstvu kultúrny, politických, športových osobností, napriek tomu, že raz za rok sa v médiach Trenčín prezentuje ako mesto, kde sa niečo deje, nielen ľudia "zabúdajú" deti v autách pred nákupnými centrami, keď sa teplota kotúľa okolo 30tky, napriek tomu všetkému hovoríme "chvála Bohu!".

Možno preto, lebo sa na to všetko dívame skepticky a neberieme veci s Pohodou spojené ako bonusy k životu, ale tak kyslo na pol huby konštatujeme - "no však Pohoda sa blíži....". A tak pokosili. Aj cestu čosi kdesi opravili (naprd, už je rozbitá). Aj značenie dorobili.

V piatok, keď som mladého muža viezla na tento festival, som si uvedomila, že možno zbytočne hejterím, lebo v podstate som na žiadnom festivale nikdy nebola, no a možno ... možno by sa mi to aj páčilo. A ak nie Pohoda, tak možno nejaký iný festival dobrej hudby a jedla. No však, aj môj svokor chodí na dychovkárske festivaly ... nikto nepovedal, že nutne musím mykať hlavou v rytme The Prodigy.

Neviem, čo sa kde u mňa pokazilo, lebo zabávať sa zabávam teda rada. Spoločnosť vyhľadávam a môžem slobodne prehlásiť, že ani nejaká priveľká bujarosť mi nie je až tak proti srsti. Len proste ... mne sa to zdá všetko tak umelo naaranžované v štýle „a teraz všetci heeeej hooou a ruky hore a veselme sa“. Fakt neviem. Zažila som niekoľko koncertov, fakt môžem povedať, že som sa skvele bavila aj si zaskákala, aj sa opotila aj sa zabavila. Nejak mi však tie príliš hlučné akcie nevoňajú.

Dnes som sa vyteperila na Brezinu – zalesnený kopec okolo hradu, kde nájdete bežcov, cyklistov, tety s turistickými paličkami, psíčkarov a nespočetné množstvo mamín na materskej s drobizgom. A keď budete mať šťastie, tak aj kone. Sú tam úseky „náučných chodníkov“, kde sú rôzne zastavenia s tabuľami, idete kilometer dva – päť hore cestičkou, dolu cestičkou.... taký pidi lesík vlastne. No a tam som sa pristihla, že si uvedomujem, ako je tam skvele. Ako človek počuje nielen vtáčiky, ale aj konár padať ... teda list a vlastne tie svoje myšlienky nechá odznieť. Tak som si spomenula zas na tú Pohodu a všetky tie hlučné festivaly. Že načo je to vlastne dobré. Lebo tam si nielenže vlastného slova nie je občas počuť, ale myšlienku počuť istotne nebude.

Tak to uzatváram. Nie, nie som festivalový typ. Prenechám to priateľom a známym, mladším či starším ročníkom. Ak chcú, nech mykajú hlavou do rytmu, prelievajú pivko pivkom, nech sa takýmto štýlom „resetnú“. Môj reset je totiž o niečom inom.

Musím byť pritom hlavne sama so sebou.

A čo vy? Ste či nie ste festivalový typy?

Komentáre

náš mladý so svojimi kamošmi je vo veku, keď sa festivaly riešia. Ten váš odmietli z fleku - príliš drahé lístky. Tak riešili niečo iné. A ten náš kategoricky vyhlásil, že nie je blbý dať za to 60€, že to vie užiť aj lepšie. A tým skončili aj kamoši. Ich mamy vyhlásili, že keď nepôjde ten náš, svojich nepustia. A bolo vymaľované...

Ja som rozmýšľala o nejako festivale s jedlom. A zistila som, že to je pre nás zbytočné. Manžel je v tomto smere konzervatívny a v konešnom dôsledku vyskúšam dva, maximálne tri druhy jedla. A treba mi to????

Nuž veď to je to. Treba mi to?

Ale ako viem, že mi to netreba, ak som to neskúsila? Veľký úsmev

 

Žeby to bolo vekom, za maldi sme také nezažili?

Keď si spomeniem, ako sa starší syn, do Rakúska trepal na rockovo- metalový či aký festival tuším prvýkrát v 16. tich .... Úsmev Vtedy len na jeden deň, kvôli obľúbenej skupine, Adus zlatá tiež vypomáhala, skoro ako ty teraz s mladším. Úsmev Ešte lepší zážitok mám, keď sa mi podarilo pre staršieho vyhrať ozaj drahé lístky znova na ten istý festival v Rakúsku, vďaka zlatým devám na našich stránok.... Tuším týmto končia moje festivalové zážitky. Inak strarší je expret, minulý rok, vyhral tiež lístok na festival, chcel ísť s kočkou, tá už lístkok mala a už boli vypredané. Môj ťažký abstiment vyhral lístok v nejakej súťaži so značkovým alkoholom. Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe

Tu končia moje sprostredkovane zážitky, cez synátorov ... jaj ešte mladší, ten bol tuším vďaka pohode, dokonca dva dni na slnku, doplnil resty vitamínu D Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe

Za mňa, nemám rada masy ľudí, kdekoľvek, takže tiež nie som festivalový typ. Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe

A však ale nebol spálený mladší? Som si nevšimla Prekvapenie.

Neviem, či je to poznačené tým, že som za puberty také ja neabsolvovala. Skôr mám pocit, že som pochodila diskotéky, tak nejaké koncerty v rámci stredoškolskej kolektív utužovacej nálady boli. Ale také, že pome viac dní sa veseliť, tak také mi nechýba Veľký úsmev.

Vidím, že viacerým.

Asi som festivalový typ. Aj keď po festivale alebo už počas neho potrebujem "odbočku" do lesa, kde je ticho. Do 30-tky sme chodievali na rockové, aj keď len jednodňové/jednodnočné až do rána - s manželom, kamarátmi. Ani sme toho alkoholu veľa nepopili, ale bavili sme sa, spievali, tancovali... No, kde inde bežný človek zošnurovaný spoločenskými pravidlami bude spievať z plných pľúc alebo robiť smiešne pohyby (ale volá to tanec)? Takže asi preto sme na tie festivaly chodili Chichocem sa   Teraz ma najviac lákajú folklórne festivaly. Najbližšie ideme aj s mojimi chlapmi na Hontiansku parádu do Hrušova a teším sa hlavne na dobrú partiu, s ktorou si popozeráme remeslá, ochutnáme jedlá a večer si zatancujeme - musím tie nové tanečné topánky poriadne vyskúšať. Som zvedavá, ako to (psyhicky) zvládne manžel a či bude mať odvahu sa "odviazať" Mrkám

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.