Stojím v Lidli pri pokladni, vykladám svoj bleskový nákup ( len štyri položky 
) keď mi v kabelke psychodelicky zazvoní mobil.
Volá známy.
Je v našom meste na víkendovej návšteve. Že reku, či si nájdem čas na krátke stretko.
Zadumám... plánujem byť doma, nič vo výhľade ... Nuž nahlas prisvedčím … že celkom rada … popoludnie mám voľné, vlastne aj podvečer či večer.
"Tak kedy? - pýtam sa, a uvedomujúc si, že ľudia za mnou pribúdajú, prechádzam do tlmeného hovoru.
Volajúca protistrana nemá v čase celkom jasno. Medituje, nahlas uvažuje, dáva mi doplňujúce otázky.
"Môžeš aj popoludní?"
"Môžem. O ktorej asi?"
"Alebo …" nečaká na moju odpoveď … "večer máš čo na pláne? Mohla by si večer?"
Ťažko vzdychnem.
"Môžem. Aj popoludní, aj večer. Tak kedy??"
Pás s nákupom sa pomaly posúva.
"Noo … ja ešte neviem presne…Ešte si chcem niečo vybaviť … kedy ti to vyhovuje viac?"
Vyťahujem peňaženku, gúľam očami.
"Podvečer."
"Hmm … ja neviem, kedy budem presne odchádzať … "
Uaaaaaa! Môj nákup sa prisúva na blokovanie a mne vyšumieva všetka trpezlivosť 
Rázne uzatváram debatu:
“Vieš čo?! Končím, idem platiť, ty si rozmysli, či chceš, či môžeš, či poobede, či večer a ozvi sa mi neskôr. Čau!”
Zaplatím, zbalím nákup, odchádzam.
Pri východe ma dobieha neznámy týpek v športovej bunde, ktorého som úkosom registrovala v rade za sebou.
“Slečna, slečna!" ( 
) s odhodlaným úsmevom sa mi prihovára.
"Viete čo … ? 
keby tamten večer nemohol … tak … ja… Ja by som mohol!"
Jaaaaj, aleže som sa zarumenila! 
Či pre tú slečnu 
, či pre fakt, že môj nie veľmi duchaplný rozhovor sa nedal nepočuť… alebo za ten roztomilý pokus o rande ?
Neviem celkom presne.
Stratila som reč, zmohla som sa len na priblblé zaklipkanie očami, rozpačitý úsmev a následný úprk k autu.
Tuším, že prvýkrát sa mi také stalo.
Normálne som onemela.
JA ! 
oooooooooo
tak to je krásny kompliment, vskutku úžasný a mám pocit, že úprimný. No tak toto by ma teda veľmi potešilo 
Mňa to v prvom momente fest zaskočilo, potom som sa na tom vychechtávala a dozvuky boli tešivostné
jááj, srdenko moje, ani sa mu nedivím, že prejavil záujem
a za tú slečnu ..., tak to by som pozvala ja jeho
navskutku som bola nepripravená.
Včul by som bola múdrejšia a reagovala by som strategicky
No mám dojem, že také zážitky sa nezvyknú opakovať
No - komu inému sa môže také prihodiť
no, ako by povedal Kraus: ale prosííím vááás
Tak takto ty po tých obchoďákoch funguješ 
Tu trapas, tam návrh...no, nevlečieš sa znudene že či mrkva odtiaľ a kaleráb odhentiaľ, ale akcia..no tak sa nedivíme 
No ale toho týpka v športovej budne si len chabo popísala...to by chcelo podrobnejšiu charakteristiku, nech máme námet na reálne predstavy, lebo ja som videla v hlave niečo vysoké, tmavovlasé, modrooké, šarmantné...hm?
Už som spomínala, že u mňa sa nedeje nič jednoducho.
.
Ani bežný nákup v obchode
A skôr ti popíšem tú mrkvu & kaleráb ako dotyčného
.
Zelená bunda, brunet, nie veľmi vysoký, nie najmladší a modré oči tuším boli tiež
No teda slečna odpadla som,pffff sa niekto má romantikuš
Romantika ?
Rozpakyyyyyy, ťažké rozpaky
No, aby som písať zabudla, to teda fakt neviem, čo by sa muselo udiať
Joj, milá slečna Kefara, ja sa ani tomu mladému pánovi nečudujem, že chcel takú kočku pozvať na rande
.
Musím dodať, že som mala do pol čela nacapenú takú pubertálnu čapicu,s kreatívnym kvietočkom
a moje obľúbené crazy čižmy, klamala som telom 
Tak toto je naozaj nádherné a na celý život
No, na celý hádam nie, snáď ešte niečo veselé postretnem
ale no, ved nechaj aj iným
no na takéto pozvanie na rande sa nezabúda, nikdy 
Veľmi pekné a príjemné.
sa tu rehocem...
ale vôbec nečudujem, ty si kočka
Hviezda ... mierne zapadajúca
Vôbec sa nečudujem, čudujem sa, že prvý krát sa ti také stalo.
baby, sorry, ale ja by som si nedovolila typovať vek viacerým , ako niektoré doma pretáčate čas do zadu
... hehe, ja mám síce oneskorenú pubertu ale šediny vo vlasoch 
Super
boduješ 
džentlmeni ešte nevymreli
super 
