Ja, moje tričko, kamarátka, strašne veľa policajtov a jeden nešťastník

Bolo to už dávno, kedy sa tento príbeh stal, ale vždy na neho budem s úsmevom spomínať. A vždy si hovorím, toto nevymyslíš, ani keby si chcela toto je život. Tak teda pekne od začiatku.

Volá mi kamarátka, či by mohla u mňa prespať, lebo má poobednú a následne na to rannú, aby nemusela cestovať o pol jedenástej 50 km domov a za pár hodín opäť 50 km do práce.

„Jasné, dobehni, nie je problém.“ Na sídlisku máme tú možnosť, že môžeme parkovať za rampou na parkovisku, na ktorom je kamerový systém. Tak jej hovorím nech zaparkuje, auto bude v bezpečí.

Prišla okolo 22:30 hod, ako dobrá hostiteľka nachystala som niečo dobré pod zub. Okolo pol noci sme išli spať, však ráno treba skoro vstávať.

Zobudil ma príšerný zvuk diaľkového od auta, na ktorom vrešťal alarm. Hneď som bola na nohách. Bože, čo to vreští? Kamarátka hovorí: „Niekto mi vykráda auto.“ Blbosť, to si nikto nedovolí na parkovisku s kamerovým systémom. To ti asi len mačka skočila na auto z garáží. Na balkóne kamarátka vypína alarm namierením ovládača smerom na parkovisko. ( Parkovisko je až za domom, tak snáď to zaberie. ) Celé to funguje tak, že musíte ovládačom otvoriť na sekundu auto a následne ho opätovne zatvoríte. Kamarátka ešte skonštatuje, že je možné, že jej zblbol alarm, že sa jej to už stalo. Ľahneme si späť do postele. Je asi 01:30, kokso, ráno nevstanem do práce. Po pár minútach opäť ten istý scenár.   Huláka alarm, kamarátka ho vypína, zapína. Keď sa to zopakuje tretí krát rozhodneme sa ísť k autu.

Nič by na tom nebolo, keby neboli dve hodiny v noci. Nechce sa mi prezliekať, však určite nikoho v tom čase nestretneme a ešte k tomu je leto a vonku je teplo. Idem v tom, v čom spávam. Mám na sebe krátke saténové nohavice a tričko. Tričko s nápisom: „Chceš sex? Nič nehovor, stačí sa usmiať...“ Už si nepamätám, kto mi ho daroval, ale lepšie uplatnenie ako na spávanie som mu nenašla.....

Ideme na parkovisko, nechce sa mi ísť až k autu, tak stojím cca dve tri autá od kamarátky. Ona prichádza k autu a hovorí mi: „Klaudi v mojom aute je nejaký muž.“ Začnem sa smiať. „Sranduješ?“ Prichádzam k autu a stále sa smejem. Čo by tam robil? Ona: “Spí“

V aute na spolujazdcovom sedadle spí muž. Tenisky má vyzuté a na šoférovom mieste má odložený mobil a hodinky. Zakrytý je dekou. Pozerám ako puk.  Je to tvoje auto?

„Si normálna? Snáď si poznám svoje auto!!!!!!!“ Obidve nechápeme, ale bojíme sa otvoriť dvere a chlapa zobudiť. Hovorím jej: “Nie je to nejaký tvoj kolega?“. Viem, že zvyknú kvôli šetreniu chodiť viacerí jedným autom. Nezobrala si kolegu z práce a nezabudla si na neho v aut? „Čo ti šibe? Si normálna? To ťa ako môže taká kravina napadnúť?“  Neviem proste, premýšľam, ako sa tam mohol dostať.

Vždy, keď idem z domu nosím sebou mobil, aj keď idem smeti vysypať, lebo raz som sa vybrala bez mobilu a zasekla som sa výťahu. Nemala som si ako zavolať havarijnú službu. Odvtedy bez mobilu ani na krok.

Voláme políciu. Vysvetľujem do telefónu, aká vec sa nám stala. Na druhej strane chvíľa ticha a potom otázka: „Pani, pili ste?“ Nie, nepila a prosím vás pošlite sem hliadku. Prichádza hliadka zrejme informovaná o tom, že na parkovisku je opitá pani, ktorá tvrdí bludy. Páni vystupujú z auta. Perfektné tričko a smiech. To som netušila že, za tú noc to budem počuť ešte niekoľko krát. Vtedy som oľutovala, že som si na seba niečo doma nehodila a išla som v pyžame.

Vysvetľujeme čo sa stalo. Jasné, typický postoj polície. „Poprosíme doklady od auta a občianske preukazy.“ Si snáď robíte prdel, sme išli len na parkovisko pozrieť prečo huláka alarm. Bez dokladov sa s nami odmietajú baviť. Totálne som vytočená. Môžeme ísť pre doklady, ale len jedna. Druhá tam musí zostať. Asi aby sme nedajbože neutiekli. Ukazujeme doklady. „Tak dievčatá ešte raz pekne po poriadku, čo sa to tu vlastne stalo? Kto je ten muž? Ako sa dostal do auta?........Páni na to sme zavolali vás. Auto už nehulákalo ani raz, lebo sa pánko uložil a tvrdo spí. Policajt svieti do auta baterkou, kontroluje dvere či na nich nie sú stopy po násilnom vniknutí. Vysielačkou sa s niekým dohaduje. Prichádza ďalšia hliadka. Opakuje sa scenár. „Perfektné tričko a smiech.“ - „Chceš sex? Nič nehovor, stačí sa usmiať...“. Už mám fakt nervy je pomaly pol tretej, potrebujem sa vyspať do práce.

Policajti nechápavo pozerajú do auta. „Naozaj ho nepoznáte?“ Páni, kebyže ho poznáme tak nemáme dôvod vás volať. Neviem prečo, ale mám pocit, ako keby som ja niečo zlé urobila a nie ten človek v aute. Už len čakám kedy mi dajú fúkať, lebo všetko k tomu smeruje. Opäť sa policajt cez vysielačku spája s operačným. Nič sa nedeje, len na niekoho čakajú. Prichádza vyšetrovateľ v civile, ktorého evidentne zobudili. Nie je moc prívetivý, ale keď zbadá moje tričko......smiech. Opakuje sa scenár. „Perfektné tričko a smiech.“ - „Chceš sex? Nič nehovor, stačí sa usmiať...“ Bože môj v tej chvíli by som tam stála hádam radšej aj nahá.......

Pýta sa: “Nepoznáte toho človeka? Máte kľúče od toho auta? Viete ho otvoriť?“

Kamarátka mu podáva kľúče. Okolo auta sa postavia policajti, otvoria dvere a dvaja policajti s krikom „POLÍÍÍÍÍCIA“  vyťahujú chlapa z auta a tvárou k zemi a rukami za chrbtom ho položia na zem. Chlap nestihne ani zareagovať. V tom mu jeden z policajtov zasvieti baterkou do tváre. A v tom z chlapa vylezie také to opilecké :“Zhasni ty pako!“  Bože smiala som sa tak ako nikdy. Totálne opitý chlap. Je toto možné? Kde sa tam zobral? Postavia ho na nohy. Ledva stojí na nohách. Začnú ho vypočúvať. Chlap len povie: „Chce sa mi šťať“. Ja nechápem ako sa ten človek dostal do auta. Je to vôbec možné?! Áno je a budete sa smiať, keď  vám poviem, aké to bolo jednoduché.

Chlapa držia dvaja policajti a odchádzajú s nim ku kríkom, aby si urobil potrebu. Kým sa vrátia policajti berú z auta otlačky prstov, kontrolujú celé dvere, či na nich nie je nejaká známka vlámania.  Pýtajú sa chlapa ako sa dostal do auta. Chlapík povie: “ To je moje auto.“ Nie, nie je to jeho auto, je to auto mojej kamarátky. Ale ako sa do kelu do neho dostal?. Policajt hovorí chlapíkovi nech ukáže doklady od auta, keďže tvrdí, že je jeho. „Nemám, vyhodila ma žena z domu, lebo  som prišiel opitý.“

V tom niektorého z policajtov napadlo:“ Tak nám ukážte kľúče od toho auta, keďže tvrdíte, že je vaše?“ Mám ich vo vrecku vytiahnite si ich. On nemohol, lebo mal ruky za chrbtom v putách.

Policajt vyťahuje kľúče a stláča tlačidlo na otvorenie auta. V tej sekunde zabliká auto o jedno auto ďalej. Tiež modré kombíčko. „To je moje auto.“  A toto je čo za záhadu?

„Ako ste sa dostali do cudzieho auta?“ „A čo ja viem ?“

Je pol piatej ráno musíme ísť do práce, hovorím policajtovi, že musíme odísť. Pýta sa či chceme podať trestné oznámenie. Kamarátka hovorí, že nie, nič jej nepoškodil.

Odchádzame a obidve ideme do práce ako po prežúrovanej noci. V práci sa kolegovia pýtajú, či som v noci nespala, lebo vyzerám hrozne. V hlave mám kopec otázok. Objasní ich až kamerový záznam.

A čo sa vlastne v tej noci stalo? Chalana vyhodila žena z domu, keď prišiel opitý. Jediné, čo ho napadlo, išiel sa vyspať do auta. A z kamerového záznamu sme zistili: Začala mu byť zima, tak si išiel vybrať z kufra deku. Cestou si ešte išiel uľaviť do kríkov oproti autu. A keďže opitého ťahá pri chôdzi značne do boku netrafil do svojho auta.......však modré auto, ako modré auto.....

Začal lomcovať kľučkou v tom momente sa spustil alarm a kamarátka mu pri vypínaní alarmu otvorila vlastne dvere. Chlapík si sadol, vyzul sa zakryl sa dekou, zložil si hodinky a kým sa takto vrtel v aute, tak alarm sa stále spúšťal. Keď sa konečne uložil a zaspal, dorazili sme k autu my dve. A ďalej to už poznáte...

Na túto príhodu nikdy nezabudnem. A ani na policajtov. Oni snáď do dnešného dňa netušia, ako to vtedy bolo.

A moje úžasné tričko, ach jááááááj.....

Toto nevymyslíš, toto je život.....