Furt snívam o dovolenke, ale zväčša, kým sa po nej dostanem do normálu, aj mesiac prejde ... Najviac to vidím, na mojom fotení a IG účte, ništ ...
Viem, keby som len také problémy mala, len to je taký môj barometer. 
Ale zo dvakrát som sa vybrala na krátku zdravotnú prechádzku na "poľo" aj za vidna. Zväčša skoro za tmy chodím, však ma 5 mačiek stráži . Dokonca som si aj foťák zobrala.
Prvýkrát som obdivovala dozretú bázu, krásne fialové bobuľky, že aké sú fotogenické ..., až som zistila, že som kartu do foťáka nechala doma. 
Včera som si dala repeté, zapadajúce slnko krásne svietilo, len jedna mačka mi robila doprovod ....,Pre zmenu som zistila, že mi bobuľky bazy niekto otrhal, abo zožral ... Buď niekto robí víno, abo ptáčky mali hostinu.
No nič to, spravila som zopár záberov šípok, či niečoho podobného, krásneho bieleho kvetu, keď som začala špekulovať ..."Mám ja vôbec tú kartu vo foťáku ...?" Jasné objektív som si vymenila, kartu zas nechala zasunutú v počítači ....
Ta čo už, vtáčikom som odpustila, sebe tiež a vybrala sa vyššie pod les kuknúť, či neostala baza tam. Keď tu pozerám, že nám družstevníci komplet, ale úplne rozorali cestu, čo šla tesne pod lesom. Ooooj! Kde je moja zlatá cesta? 
Smutne som kukala na kraj lesa na opačnej strane, že aspoň tu bázu ešte nájdem, voľajaká lúka či čo tam je.
Pomedzi to som registrovala, že na poli kus nižšie, i dalej, ujko v oranžovej veste sa na motorke premáva ... Keď sa tu zrazu rovno ku mne vybral. Len som rýchlo skontrolovala, kde sa moja mačka schovala ... A tu mladý pán, nepredstavujte si žiadneho frajera na parádnej mašine. 
No dobre dedko, niežeby som bola mladica ..., rovno predo mnou zastavil, "že pozerá, kto to tu chodí ...",Ako neviem akú mal predstavu, či na srnky poľujem, či mu zemiaky idem vykopať ... Len som zmätene, podotkla, že nám cestu rozorali ... , vysvetľoval, že musia ... A jasné, že mu nedalo " A vy z kadzik, vas nepoznám" ... Ta odkiaľ, ukázala som na dom len kúsok od nás. Jeho odpoveď ma dojala
"Jooooj, ta to totáááá ....."
A teraz, čo si mám pod tým predstaviť. Bývame tu zo 15 rokov, na konci dediny sme až na zopár výnimiek sami svoji ... Akurát, viem, že som asi "Tá čo má štyri deti ..." a po novom ešte " Totáááá" Však sivá som teraz, ta ma možno nespoznal ...
Ta čo už so mnou, najdôležitejšie aby som sama so sebou vyšla. 
Ono keď mi sestra, žijúca sice v trošku väčšej dedine na Morave, rozpráva aké možné aj nemožné akcie tam permanentne majú, športové, kultúrne, od vianočných sviatkov, aj cez rok priebežne, Sokola, požiarnikov, futbal ... U nás tak véééľmi symbolicky, aj keď nová starostka sa snaží ... Však som dokonca so svojim koláčikom tretia skončila, v súťaži ..., len to ma suseda dokopala, aj cenu prevzala, bo ja som vtedy dcére obývačku maľovala ... Takže sa ani nesnažím zapanúdť, my sme s MM divný tak či tak, tak si to tak navzájom užívame.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krásne. Biely kvet vravíš?
A to tento?
A bazu požralo aj nám. Vtáčatá, bo tam kde je, sa človek nedostane.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a to máš tuším invazívny pohankovec, či krádlatku japonskú. To, čo sa nekontrolovateľne plazí krajinou. Kedysi dovezené ako ozdobný ker do parkov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To ja nemám. To máme v Trenčíne na Ostrove. My máme v Trenčíne totiž všetko.
Foto z prechádzky soboty rána. To neni dážď, to je rosa prosím pekne.
Ale aspoň viem, čo za kvetinku som si odfotila. Sa mi ľúbila medzi tými jabĺčkami a šírkami a hlohom, že jeeeeeej niečo ešte kvitne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moje biele boli také veľké zvončekoidné, ale skôr ťahavé ..., u nás pre zmenu rastie voľačo vysoké, žlté strapcovité, čo by som typovala za ďalšiu invázivnu rastlinu ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tipujem zlatobyľ
a to biele nemôže byť pupenec?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tuším to boli knižky od Petra Mayle, čo mi kedysi požičala Balalajka. Alebo nejaké iné o francúzskom vidieku. Pani sa prisťahovala a zdalo sa jej, že ju nejak pomaly domorodci akceptujú. A tá, čo sa jej sťažovala povedala - ja tu bývam už 30 rokov, zúčastňujem sa všetkých dedinských aktivít a furt nie som domáca. Furt som len tá, čo sa prisťahovala....