Jeme priveľa?

Svoj obľúbený blog Minimalistka som tu už pár krát spomínala. Aktuálne beží téma o potravinách. Veľmi zaujímavé.

Zaujalo ma, keď Andra líči, ako varí jej anglická svokra. Na obed spočíta počet stravníkov, vynásobí x1,5 a má počet, zemiakov, ktoré sa varia. Robím to podobne. ALE - ja to násobím x3!!!! Ostala som šokovaná. To fakt stačí?

Podobne som čítala v jednej knihe, kde američanka píše o tom, ako sa vydala za francúza. A ako svokra mala na obed snáď 8 ľudí. A pripravila jednu rybu. Vraj výbornú, celú obalenú v soľnej kruste. ALE iba jednu. V Amerike tak maximálne pre 2 ľudí. Tu sa najedla celá spoločnosť a vraj sa všetci tvárili, že sú najedení. Že jednoducho po príchode do Francúzska si musela zvykať na úplne iné porcie.

Spomínam si na svoje prvé nefalšované raňajky v Ríme. S talianmi. Jedna kávička veľosti, že keď tam pridáte lyžičku cukru, tak káva zmizneVeľký úsmevVeľký úsmev a k tomu maličký koláčik. Fakt maličký, niečo, čo u nás len tak mmch hodíme do úst. A Obed až neskoro poobede. Podľa nás. Žiadna desiata.

Kedysi dávno nás jedna slovenka žijúca v Kanade šokovala svojimi nákupmi. Tiež nakupovala pre presný počet stravníkov, 4 jablká, 4 jogurty. Ale nie bezhlavo a všetko naraz. Pekne plánovane. Aby sa nevyhadzovalo.

 

Je jasné, pri tomto štýle sa konzumuje čerstvá strava. Nič sa neohrieva. Mnohí dietari poznajú a sú už zvyknutí. Ale čo, keď prídu hostia? Majú sa vtedy s čím podeliť? Alebo už hostia nechodia? Respektíve neohlásení hostia? Alebo hostia nie su o tom, že hostíš, ale že mu venuješ svoju pozornosť?

Komentáre

mne sa zdá,že ako národ "žerieme"...,že žijeme len preto aby sme jedli!

porovnám napr.Norsko aspon tam kde to poznám...návšteva-káva a jeden koláčik na tanieriku a záleží ako rýchlo ho zješ!žiadne dokladanie toto zobnúť tamto zobnúť...a podobne je to aj na svadbe..takej tej pravej norskej .tam kde sa to už mieša zvykne sa dať viac na stôl.

inak stravovanie(spanie ,pobyt vonku za každeho počasie) v MŠ a celkovo detí je dosť zaujímavá kapitola-myslím,že naše premotivované matky keby to zažili asi by to považovali za týranie..

ale aj dospelí celkovo severské štáty by som povedala,že sa neprejedajú..ale zas sa vedia poriadne "odtrhnúť z reťaze" ked pride vikend a alkohol...

u nemcov som sa stretla s podobným-kusok mäsa,kúsok chleba ale zas zeleninový šalát sme si mohli naložiť podla chuti..

podotknem zas ked prišli k nám zobli si z každeho ale ozaj len tak po lyžici..žiadne také že kopec majonez.šalát+rezeň,za chvilku kapustnicu  prekladať to zákuskami.Na oslave ak si dali napr.vývar s rezancami potom niečo druhé fakt nič iné potom nejedli..a ja by som veru aj taký aj onaký zákusok chcela -no daj si ked oni len o káve!Úsmev

možno je niekde hlboko v nás taká tá slovanská pohostinnosť. Ten pocit, že najlepšie si hosťa uctíme, keď mu naplníme brucho.

Može to mať iný dôvod. Mala som kolegu, čo v detstve bol dosť často hladný. A tak keď išiel nakupovať na oslavu do firmy, vždy toho bolo aj na dve tri oslavy naviac...

tak také stravovanie by som zaviedla aj doma, ja sa tam bežne stravujem, ale niektorí už nevedia , čo by chceli. Sú strašne rozmaznaní. Nestačí toto, nestačí hento. Ja mám v chladničke poloprázdno. Žiadne zásoby masla, syrov, jogurty a neviem čoho ešte. Snažím sa variť jednoducho ale fakt doma akoby nevedeli čo so sebou. Dopriala by som im žiť chvíľu v takej krajine, že dostanú len koláčik a trošku kávy a nie na raňajky volské oči neviem z koľkátich vajec, 5 druhov zeleniny, chleba, káva, posypať syrom a čo ja viem čím. O 2 hodiny zase niečo, obed polievka, druhé najlepšie mäso a na výber zemiaky aspoň 2 druhy, ryža a neviem čo ešte. Ja si v reštikách ani nič neobjednávam, lebo nevládzem zjesť ani 1/2 alebo to jem hodinu.

lastovička, úplne z duše mi hovoríš. Rozmaznaní sme. Minule som robila v robote prednášku kolegyni, ktorá sa sťažovala, že vyhadzuje jedlo. Pre mňa nepochopiteľné. Faktom je, že väčšina z nás nezažila hlad a biedu. Nikomu nič ako hlad neprajem, samozrejme. Ja už nakupujem len to, čo viem, že zjem. Znamená to, že som každý druhý deň v obchode, ale aspoň nevláčim veľké nákupy. Minule som otvorila chladničku a už mi bolo aj smiešno zo seba, lebo som tam našla len horčicu, maslo a vajcia:DD No tak bola na večeru praženica. Vybavené:) 

Akurát včera som čítala článok o tom, že ten náš nadbytok spotreby vo všetkom, je takou reakciou na veľký nedostatok pred vojnou, počas nej ... Lebo čo som čítala tie strádania našich babičeik ostávajú aj v našich génoch, to nie je že výhovorka, len j eto celkom dosť možné.

A tom v článku bolo aj spomínané , že jediná cesta, ako z terajšej situácie, klimatické zmeny ..., je znížíť spotrebu takú i onakú ...

Asi začnem praktizovať. Tiež som uletená a musím mať v chladničke nakúpené. Nie pre návštevu. Pre nás. Šunka, syr, saláma alebo šunka taká udená Schwarz. typ alebo tak. Lebo ...  ak nestihnem navariť, tak potom večeru budeme mať studenú, raňajky tiež treba niečo zjesť.

Zato ryžu som sa naučila (dúfam) konečne variť presne na obed. 330gr. Proste 1/3 vrecka. Doteraz sme mali 1/2 a ostávalo v chladničke. A na druhý deň sa nosom krútilo, že sa im to neľúbi nejak, radšej čerstvú, alebo si chlebík dajú, alebo pečivo, alebo .... potom to šlo do koša.

Veru, aj ja kupujem 4 jogurty. Akurát pre 1. Na denné nákupy teda čas nemám, ale keď si to tak človek vezme - je treba mať každý deň jogurt? Úsmev Netreba. Idem prehodnotiť moje nákupy a hoci som sa dnes chcela na služobke staviť v obchode v Čechách, asi pridám radšej plyn a len tade prefrčím.

Ešte - nedá mi. Keď cestujem a treba nám pauzu, tak už máme vytypované obchody na tých našich trasách. Proste si tam spravíme prestávku. Bavia ma nemecké potraviny. Zvyčajne tam stojím 20 minút len pred regálom so zeleninou a ovocím. Minule som kupovala jablká. Neviem prečo, ale tie u nás v obchode sa mi zdali také umelé. Tieto nemecké boli ... proste sa pýtali zjesť. Keby neboli tak prísne perfektne veľkosťovo rovnaké a mali nálepku, že umy ma, lebo som navoskované, tak sú presne ako zo záhradky keď ideš. No a tak sme zobrali 2kg sáčok. A vedľa mali eko bio tuti Made in Germany zas 2kg sáčok, odroda, ktorá ešte doma dozrieva po týždni na linke. Dobre - vezmeme aj tie. No nevezmi bio jablká za 3/4 cenu našich nebio! Takže hej - som chamtavá a mám rada zásoby.

Na vyške som mala spolužiačku - už mala 40 v tej dobe, keď ja 20 Úsmev. Naša obedná prestávka vyzerala tak, že ja som si dávala zmrzlinu a ona nakupovala mäso a mlieko a tak. Z obchodu vyšla jak slniečko a ovešaná ako vianočný stromček. A vždy povedala "ja sa tak dobre cítim, keď mám plné ruky nákupu". Veľký úsmev Po rokoch som na tom podobne Váľam sa od smiechu po podlahe

Počuj, keď ti ostane ryža, skúšala si niekedy praženú? Na to ideálna práve odstáta ryža z druhého dňa.

Áno, mať tie zásoby nás svojim spôsobom ukľudňuje. Len mojim veľkým problémom potom je ustriehnuť to tak, aby som tie zásoby aj míňala. Aby som z nich varila. Lebo plná mraznička surového mrazené mäsa a ja idem do obchodu, lebo radšej varím z čerstvého.... Taká výzva, že proste variť len z toho, čo mám doma. Aj v sobotu som vyrazila pol vrecka fazule. Uvarila som jedno jedlo a zvyšok odložila na inokedy. A kým príde to inokedy, tak su v nej chrobáky.

Toto je moja veľká výzva, popasovať sa sama so sebou a so spôsobom nakupovania a varenia. A variť fakt z komory. Ked to v nej už je.

Vďaka tomuto blogu som dnes vrátila do regálu bulgur. A nejakú zdravú sáčkovú polievku - to také tie farmárske či jaké - proste samá strukovina a trochu sušenej zeleniny. Mám ich rada a ide jeseň, sa mi žiada.

Ani hrozno som nekúpila - a chcela som, aj viem, aký koláč by z neho bol. Lenže ešte tam mám 2kg tých super duper nemeckých jabĺk a asi kilo sliviek v chladničke. A v mrazničke marhule, takže skutočne nie je treba. Skutočne.

A s tým mäsom - presne viem o čom píšeš. Zistila som inak, že musím mäso viac ako 24 hodín rozmrazovať. Neviem, čo štátna hygiena na to Úsmev. Po tých 24 hodinách totiž začínam mať psychologický pocit, že mám mäso "chladené", ktoré taktiež uprednostňujem. Chichocem sa

Ja mám inak takúto úchylku na zeleninu a ovocie. Kým dojdem domov, teším sa na to všetko jak králik - by som to chrúmala a krájala a dojdem, vyložím nákup ... a baklažán chudák už pôjde do bioodpadu zajtra. Smútok

Ďakujem, že si pochopila, čo som chcela povedať ÚsmevÚsmev

Ja si dávam tiež záväzok, že tento týžden navarím čo najviac jedál iba zo zásob. Bez prikupovania nového.

Som si uvedomila, že potravina, ktorá mi vždy ostáva je droždie. Nikdy nepečiem z celého kila múky. A tak pol kocky vždy ostane. Tuším budem musieť prejsť na sušené.

No a ešte, nie všetko, čo vyskúšam sa osvečí. Vraj sa dá šetriť tým, že sa zelenina iba umyje, nečistí. Tak som testovala v polievke mrkvu. Našťastie iba jednu. A toto už testovať nebudem. Ostaneme pekne pri starom ÚsmevÚsmev

ja dávam droždie do mrazáku a dá sa potom ešte použiť. Je síce pravda, že chleba a pečivo nepečiem a do koláčov je dobré.

ja o sebe tvrdím, že trpím zvláštnou uchylkou. Viem do mrazáku odkladať. Aj nadnormatívne zásoby, aj zvyšky. Ale neviem to z neho vyťahovať. Proste skôr ako by mi napadlo, že tam mám toto a toto, tak zabehnem do obchodu. Respektíve tam zabehnem skôr, ako len uvažujem o tom, čo je v mrazáku.

Mala by som si konečne vziať príklad zo svokry - má mrazákový zošit a všetko tam píše. Aj s dátumom. Som to skúšala a tuším som ani prvú stranu nezapísala...

ÚsmevÚsmevÚsmev Takto som tam ládovala čučoriedky v lete. Keď boli v akcií, tak som kúpila aj 7 balení.  A šup do mrazáku. Našťastie, včera som dojedla posledné. Lenže tie sa dajú podľa potreby odsypať - po troške.

A vytiahla som dnes ráno pri varení papriku z neho!!!

Add droždie - ja ho nechám normálka v papieri v chladničke pootvorené. Ono sa pekne usuší samo Veľký úsmev. A použiť sa dá bez problémov. Zasa - často z "živého" nerobím. Stalo sa mi, že som kúpila (do zásoby - zas tie zásoby) a potom vyhadzovala, lebo sa pokazilo.

tak ja tiež všetko odkladám do mrazáku, ale aj pravidelne vyťahujem, už musím pozrieť, čo tam je dlho a vytiahnuť. Ja nakupiuem tiež v akcii čučoriedky a kukuricu. Čučoriedky potom odsýpam do ríbezlí a dávam do pudingu, koláča. Nemusím v zime kupovať drahé.

Toto sa ja musím naučiť - nielen dávať, ale braž z mrazáku. To je moja veľká výzva. Lebo aby to neboli iba zásoby pre zásoby.

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok