Cawte babulky, no neviem ci mi to nejako pomoze, alebo staci ak sa vykecam...nejde o nic velmi vazne, teda zivotne, ale mne sa aj s tym tazko zije
Teda v zivote som zmenila uz par pracovnych miest a firiem, kde som vykonavala pracu dobre a hlavne profesionalne Ale teraz ja neviem co sa deje..Mam noveho kolegu, teda ani nie tak noveho je tu par mesiacov, nejako som si ho ani nevsimala..Az na jednej porade..Dost si ma vsimal a zrazu som si uvedomila ze je fajn...odvtedy presiel nejaky ten cas a ja som z toho nejaka chora...velmi sa mi paci, obcas ma zvezie do prace rano, vzdy ked ma stretne tak sa usmieva, akoby ma videl prvy krat a to jeho zmurkanie je niekedy fajn /aj ked neviem co tym mysli?
/, ale inokedy by som mu zato strelila facku, hlavne ked si spomeniem, ze ma priatelku...
Neviem co mam robit, nechcem, aby mi to zneprijemnovalo pracu, obcas som rada ze ho vidim, rozbucha sa mi srdce ako skolacke a potia sa mi dlane.. /a to mam kolko rokov
/
Niekedy sa pristihnem, ze sa mu vyhybam..snazim sa byt profesionalna a nemiesat pracu a srdce..nikdy sa mi to nestalo a ja neviem co mam urobit...
Mam mu povedat, aby sa mi vyhybal, alebo co...Viem, ze mozno mi ani tak nevadi, ze je moj kolega ako to, ze ma priatelku a ja nechcem byt TA MRCHA...aj ked ma velmi pritahuje a sama neviem co znamenaju vsetky tie usmevy, zmurkania a pozeranie do oci dlhsie ako je normalne
Som dost zmätena....poradtte...ako si mam zachovat chladnu hlavu a drzat si ho od tela /aj ked to v skutocnosti nechcem (brokenheart) /
Damiana, teraz vôbec nemusím mať pravdu, ale čo keď kolega sa na teba usmieva, žmurká a pozerá sa ti do očí bez nejakých postranných úmyslov? Možno kolega vie, že si fajn baba, tak sa pri tebe usmieva, možno cíti, že si smutná a chce ťa len rozosmiať, nie zbaliť. Svojím správaním podľa mňa neprejavuje záujem o teba ako o frajerku, len ti chce spríjemniť deň.
Ináč presne takto som správanie chlapov videla aj ja - ak sa na mňa niekto dlhšie díval, usmial sa na mňa... už som si myslela, že sa mu asi páčim. Ale teraz si myslím, že chlapi úsmevom, či dlhým pohľadom nemyslia nič viac ako len to, že sa na teba radi pozrú. Podľa mňa za tým nič viac neni.
Zaľúbenosť po čase prejde. Jednoducho ju odfúkne čas. Aj keď raz ma to držalo asi dva roky a nie a nie sa odľúbiť. Tak neviem. Nejak to len preži Damiana.
ahoj,pred pár rokmi som sedela na kurze s chlapíkom,ktorý sa do mňa doslova zabuchol. Spočiatku mi to neuveriteľne lichotilo-poznáte to,keď doma muž na také lichôtky dávno zabudol,trošku mi to podlamovalo kolená...
potom som to predýchala tým,že som si vždy spomenula na svojho mužíčka doma,že by som nemala robiť niečo,čo nechcem,aby robil on mne.Na to,že on má doma manželku a deti a potom mu už nepomohli ani slzičky...Nevravím,že to bolo lahké,ale vždy treba najprv myslieť...na obe strany
Vdaka babulky..no asi mi sibe viac ako chcem, jasne...to je asi tym ze o mna neprejavil zaujem ziadny muz uz nejaky ten rocik a snad aj viac...no urcite si iba namyslam, ze by som sa mohla pacit.... ja doma nemam nikoho takze mam cistu mysel...no dufam ze to pojde do stratena (brokenheart)
no mici, vies ako to je...hladnemu prasiatku sa o kukurici sniva. Nejdem ti brat iluzie, urcite si pekna zienka a muzom sapacis. Ale vies ake su to potvory. Nemaju problem tvarit sa ako ti najnezadanejsi chlapi a pritom doma maju nejaku priatelku. Kolega podla mna neflirtuje, iba ty to tak vidis. A chces vidiet. Ja som mala par takychto kamaratov, tak nejak platonicky sme mali radi a nikdy z toho nic nebolo. Cloveka to prejde po case...a viem, ze rozum nikdy nedebati so srdcom, musis to zvladnut. Predides tomu, ze ta bude boliet srdce. Drz sa
Tak potom prrrrrrrrrr,Ty nemáš doma chlapa?Tak sa poteš chlapcom,nič za to nedáš,možno zlomené srdce,ale aspoň je na čo spomínať.Len nech to chlapec nehrá na dve strany.Nikam neponáhľaj,pomaly užívaj,tie pohľady,začiatky-to je to naj
Nie nemam, som rozvedena 4 roky a odvtedy som nemala vztah...podla mna mne nikto zlomit srdce uz nemoze, ale nechcem to urobit ani jemu...
jasne ze nema o mna zaujem ako o frajerku ked ma svoju
myslim si, ze to asi zostane pri tych pohladoch a zmurkaniach, ale je to asi to jedine co ma tesi od nejakeho mnuza...a nic zle nerobi ani on ani ja...tak si to budem vychutnavat :) pokial sa stretneme v praci...
tesim sa ako male decko, ktore dostane cokoladku ked poslucha
Skús tomu nechať voľný priebeh, ty si nezadaná on je slobodný...život býva niekedy stráášne čudne zamotaný. A je aspoň vekovo primeraný k tebe?
Hej, hej, na pracovisko kde som kedysi robila prišiel nový kolega - ešte keď len priniesol životopis tak ma kolegyne na sekretariáte (bola som tam jedna z mála slobodných) podpichovali, že pozri ten by bol pre teba - ja že nie, veď je ženatý a má dieťa. Do pol roka mu utiekla manželka s druhým a do roka sme začali spolu "chodiť" - je mojím manželom dodnes
Ja som zazila par vztahov na pracovisku, az na ten posledny to boli hotove katastrofy. Vsetky zacinali rovnako, zmurkania, pohlady, obedy, vecere... po case rutina, ziarlivost, rozchod a zmena pracoviska... takze ak si nechces hladat nove miesto, asi by som to neriskovala...
P.S.: ten posledny je mojim manzelom, miesto som tiez v podstate zmenila, lebo som 4 rok na materskej. A to sme chodili okolo seba skoro 11 rokov absolutne bez zaujmu...
Tak si vyber!!!(brokenheart)
môj muž má milenku v práci ja neviem ako to mám zvládať...
Janyka - založ si vlastný blog, keď potrebuješ poradiť. Už som ti písala do blogu Lilu, ako sa to robí .
http://www.nanicmama.sk/pohladenia-duse/neviem-sa-spamatat
Keď sa takto miešajú dve témy v jednom blogu, je to veľmi neprehľadné, vieš?
Ber to, prosím, ako prvú radu k tvojmu problému...
Janyka,dobre Ti radí georgína,naľavo na boku všetky posledné príspevky a pod tým je asi piate pridať obsah.pridaj a píš.lebo takto,ťažko Ti je radiť,hlavne v bloku niekoho iného.A ešte -napíš viac.
:) zaujimave, az neuveritelne :) ja by som si vybrala, clovek vzdy pozera na to v dobrom a nemysli nato zle...
je vekovo primerany...uvidime, necham tomu volny priebeh, on vie ze nemam nikoho, obcas ma aj podpichne
Co sa ma stat sa stane, mozno jeho kroky do nasej firmy boli pre nejaky dovod a mozno aj nie...
Necham sa prekvapit...Uvidim ci to bude tak ako by som si tajne zelala , alebo nie (brokenheart)
A este jeden zo zivota ma napadol. Mala som kamarata, fantasticky chalan, do voza aj do koca, vyzorom nebol topmodel, ale ani Quasimodo, srdce mal vsak zlate a napriek tomu bol strasne sam... a strasne niekoho chcel. Stale hovoril, ze asi chodi s transparentom - zufalo hladam lasku - ked ho nikto nechce! Asi ho to prestalo bavit, tak prestal hladat, este viac sa zacal venovat sam sebe, chodil na spinning, plavat, squash, cestoval. Nejako sme sa jeden druhemu na par mesiacov odmlcali a ked som mu volala, tak mi stastny oznamil, ze ma lasku a cakaju spolu dieta. No nie je to uzasne! Tym som len chcela povedat, ze na dobru vec sa oplati pockat a to co ma stat (ja tomu verim) sa stane! Vela stastia!
Mila Damianka!
Nedalo mi to, aj ked som najprv nechcela reagovat.
Kratko po vlastnej svadbe, asi dva mesiace, po svadbe s muzom, ktory mi strasne ublizil uz po svadbe, som sa zalubila do kolegu, ktory bol slobodny a nemal ani priatelku.
Uplne ma to zasiahlo, pohltilo....
Bola som ako vo sne....
Aj on si ma vsimal.
Boli to dost horuce pohlady....
Bola tam iskra. A zostala asi naveky
Niekedy je osud zvlastny a zahrava sa s nami.
Bola to obrovska platonicka laska. Len pohlady. Bolo to vidiet v ociach.
Stale som sa tesila do prace.
Ale uvedomovala som si, aka som s manzelom nestastna, aky je kruty a agresivny a bezcitny.
Ale tomu kolegovi som sa neodvazila povedat, ze to mam doma zle. Este som ani nebola tehotna.
Citila som, ze som zalubena.
Citia som sa stastna a zaroven nestastna, lebo som nevedela, co s tym....
Chodili sme spolu na kavu, na vino, raz ma pozval na obed, bolo to tak povediac pracovne.
Myslela som si, ze mi povie, ako ma ma rad, ze je do mna zalubeny. Ale to boli len moje myslienky, moje tajne tuzby.
Nikdy mi nic taketo nepovedal.
Flirt bol na dennom poriadku, ale ja som tuzila po jeho laske. Ale ako nesmela zena som mu nic nepovedala. Ved muz ma byt ten, ktory urobi prvy krok, no nie?
On - ten kolega si nasiel priatelku a mne to zlomilo srdce.
Uz ma nepozyval na vinko.
Nikdy sme spolu nespali a ja som to milion krat olutovala.
Tak som sa rozhodla, ze zostanem s manzelom, ked som tea vydata a ze budem mat aspon dieta, o ktore sa budem starat a na kolegu zabudnem.
Strasne ma bolelo, ze sa potom ozenil.
Ale predstav si, ze stale ma vyhladaval a stale na mna tak pozeral - s vasnou, s tuzbou.
Nie su chlapi sialeni?
Velmi som sa trapila.
Nedokazala som na neho zabudnut
S manzelom som sa rozviedla po 5 a pol rokoch manzelstva, lebo laska tam nebola. Len bolest a trapenie - od sameho zaciatku.
Ale kolega mi stale nosieval kvety, aj ked som uz pracovala na inom oddeleni, na inom poschodi.
Ta chemia tam stale bola.
Len nechapem, preco sa ozenil.
Toto ma bolelo najviac. Ma dieta, uz vacsie.
Zabudnut som nedokazala. Nikdy.
Vzdy ked sa nam stretnu oci, vzdy je to tam napisane.
Uz viac nez 16 rokov.
Ked sa ozenil, stale chcel sa stretavat.
Naco sa zenil?
Vybral si. Lebo mi nechcel rozbijat manzelstvo - ale vtedy ked bol slobodny, vtedy nebojoval o mna.
Rozhodni sa podla toho, ako citis, drzim Ti palce.
Hovori sa, ze v laske je dovolene vsetko.
Tak aj ja som jedna z tých čo majú za manžela kolegu Moje exmanželstvo už bolo rozpadnuté len papier mi chýbal a vtedy sme sa viac skamarátili,po mojom rozvode sme tomu nechali voľný priebeh a dnes sme už skoro 12rokov manželia a aj kolegovia,lebo putujem s ním aj pracovne
.
Dakujem Vam, vsetky pribehy su pekne...s krasnym koncom, len si myslim, ze mne sa take nieco nemoze stat, taka rozpravka.. .mne?? ved som iba obycajna baba...
dnes ked som bola na ich oddeleni tak druhy kolega nieco hovoril a ja uplne nejaka mimo...bolo tam este 5 ludi a ja som mala pocit, ze som tam iba JA a ON...pozeral a usmieval sa, obcas nieco povedal a ked som mu pozerala na ruky tak som hrozne tuzila, aby sa ma dotykali..aj ked viem ze nikdy nebudu ma priatelku a podla mna sa za chvilu ozeni, ved su spolu asi dlho...tak sa nikdy nedozvie po com tuzim
nikdy sa na nu nepytam, len ked sa nieco rozpravame a spomeniu ju tak ma prejde chut a hned chcem utiect..
ja som si povedala, ze ma nebude ziadny zaujimat viac ako je potrebne....rok sa mi to darilo...len neviem preco to muselo prist takto
Damianka, trapis sa.
Myslim, ze chlap citi, ze asi nieco citis.
Mozno citi, ze sa Ti paci.
Opytaj sa ho, preco sa zdrziava v Tvojej blizkosti.
Ja som dlho lutovala, ze som bola ticho.
Ale pravdou je, ze chlapi su takito. Jednu maju doma a dalsiu zvadzaju.
Velmi Ti prajem, aby Ti to dopadlo dobre.
Co citis Ty?
Ja som si myslela, ze on citi to, co ja, ale nebolo to tak.
Viem, ze som ho pritahovala a to bolo vsetko.
Mozno ma dobry vztah.
Asi by som sa mu isty cas vyhybala, aby som si urovnala myslienky.
Drz sa. Chapem Ta.
Ani jeden nevyhladavame spolocnost druheho, len proste sa stane, ze sa inak neda a niekde sa streteme, alebo nieco od neho potrebujem ci opacne...Urcite citi, ze sa mi paci..no asi je to zle... len obcas neviem co je to z jeho strany
jasne zacnem sa mu vyhybat..len skoda, ze obcas sa nevie vyhnut on mojim snom...
a nechcem sa ho nic pytat, mozno je hanblivy, ale ma spokojny vztah..podla mna, ked casto rozprava o svojej priatzelke ..
a ja nechcem, aby som si s niekym v praci pokazila pracovny vztah iba preto, ze ma velmi pritahuje a citim tuzbu...
este ze idu sviatky aspon ho neuvidim, iba dufam..lebo ma priatelku z mojho mesta a stava sa mi, ze ho stretnem aj v meste
Mozno prave preto, ze citi, ze sa Ti tak paci, mozno preto spomina svoju priatelku. Mozno si jeho "butlavou vrbou".
Ja som ho nevyhladavala, ale chodili sme pracovne riesit nejake veci, tak sme zasli na kavu. On to bral ze kolega ide s kolegynou na kavu, ja som sa nestastne zalubila.
To su tie strasne pocity, ktore chces zo seba dostat a nejde to.
Ja som spravila chybu, ze som o nom snivala.
Mala som 20. Potom to boli neplanovane nahodne stretnutia, ked som sa nenavidel aza to, ze pracujeme v jednej budove. Ale bolo to lepsie, ze nie spolu na jednej chodbe, ci kancelarii.
Vlastne sme boli kolegovia a stretnutiam sa neda vyhnut.
Ak chces vymazat ho z hlavy a zabudnut, najlepsie by bolo zmenit pracu, ak sa da.
Mne to trocha pomohlo, ale neviem uplne zabudnut.
Teraz by som uz nechcela mat s nim vztah, ale chveje sa mi srdce trocha, ked ho niekedy vidim.
Popros Boha, aby Ti pomohol zabudnut, ak sa velmi trapis.
Na mna ten muz nezmurkal, ani si ma nedoberal.
Uvidis, ako to bude po sviatkoch, ci sa nieco zmeni, myslim z jeho strany.
Skus na neho nemysliet, chod na kavu s kamaratkami a odreaguj sa.
Ahoj.
Tak keď má priateľku s ktorou má asi dobrý vzťah keď o nej často rozpráva a už si ich aj stretla v meste, tak potom čo do kelu chce ? Nech ma tí chlapi ne...hnevajú to posielam tebe.Aj ja som zažila niečo podobné na pracovisku a potom som sa radšej vyhýbala a "tešila" sa idú sviatky, víkend a pod. aby som ho nevidela lebo som sa ešte viac trápila. Na porazenie, na zbláznenie, na smútenie, na snívanie a ešte neviem na čo to bolo.
uf uff babulky
co som sa vcera nedozvedela...ja pracujem mimo mojho mesta a dochadzam...na vlaku...ale asi budeme mat firemne auto a budeme dochadzat viaceri..tak asi viete kto bude okrem mna v tom aute
ale budem 150% profesionalna kolegyna...
tak mi drzte palce
Aspoň sa máš na čo tešiť do práce, nie? A ak sa to nejak zvrhne, fajn. Pokiaľ má len nejakú anonymnú priateľku, o ktorej nič nevieš, nebrala by som to ako dôležitý fakt. Ak sa na teba len usmieva a tak ďalej, je to skvelé. Si mu sympatická, možno už pomýšľa nad ukončením toho vzťahu a javíš sa mu ako celkom vhodná kandidátka na budúcu frajerku. Nemáš žiadne zaručené informácie; ja by som ju vypustila z hlavy a už teraz sa tešila na cesty do práce. Auto plné jeho vône... Hmmm... :)
-k- jaj prestan....zomriem..ved ked ma obcas zvezie on svojim autom tak ja ani nedycham
Jajajáááj, to poznám tak držím palce, aby si to zvládla
Tak toto sa stalo aj mne bohuzial alebo bohudik lebo som si nakoniec uvedomila ako lubim manzela.Ale bolo to tazke.Boli sme na rovnakej vlnovej dlzke ako sa vravi.Ja "Tie mrchy"nemam rada ale pravdou je ze bez vetra sa ani listok nepohne a keby on nechcel tak sa na inu ani nepozrie.Neviem ti poradit ale chapem ta.Sama som vtedy potrebovala radu ale nakoniec som to sama razne ukoncila.Nebolo medzi nami nic vazne len take platonicke pobluznenie teraz to uz viem.Ale niekedy to nie je zle zazit nieco take pri stereotype
ktory taaak milujem