reklama
Ak by ste prepadli pedálom a dvom kolesám ako ja, vedeli by sme, že rovinky sú neni záživné. Na úplnom začiatku vás to baví. Je to super - dostanete sa z bodu A do bodu B. Potom sa tam dostanete rýchlejšie. A potom sa dostanete aj do bodu C, ktorý je 50km od vás najprv ďaleko a dokonca, čuduj sa svete, sa z toho bodu C vládzete vrátiť aj domov. Ale časom rovinky prestanú byť výzva. Sú to len také regeneračné oddychovky. Rege ride. Ešte tak vyšprintovať a hnať sa s vetrom o preteky, teda lámať sa v priemere u žien cez 35 km/ hod ... DOBRE. Ale ak by ste prepadli pedálom a kolesám ako ja ... tak by ste vedeli, že kopce sú najviac. V úpeku, či vetre. Dobrom počasí či s hrozbou dažďa. Kopce ti preveria charakter ... sú proste ... NAJ.Nielen pre tie zjazdy, ktoré potom prídu.Je to hlavne o stúpaní.Občas nekonečnom sa zdajúc.Občas máte chuť to otočiť a vrátiť sa.Leje z vás pot.Sem tam zahučí za zadkom obiehajúce auto a vy neviete, či ten spätný vietor vôbec ustojíte, lebo však máte problém, aby ten bicykel pod vami nezačal cúvať
.A potom - konečne potom sa dostanete na kopec. A ste kráľovná kopca.Bez ohľadu na to, čo si myslí aplikácia o Vašom čase (kľudne aj 23 z 25 môžem byť, ja som kráľovná vo vlastných očiach). Tá radosť je neskutočná.
Lebo ste dali do toho všetko.Lebo ste v tom kopci nechali fakt všetko. Trápenie každodenného života, výzvy na ktoré ste nikdy netrúfli si odpovedať, slzy zmiešané s potom, milión kalórií, ktoré vám budú chýbať hneď ako sa dostanete z toho kopca dolu. Ale predtým, než začnete klesať, si ešte treba vychutnať ten pocit vrcholu, tie výhľady. Do nekonečna a ešte ďalej.
No a potom už prídu len tie zjazdy - a tam je to ako v živote - proste to ustáť a nezrúbať sa.A ono je to tak všetko ako v tom živote a nielen pri zjazdoch.Celé sa to občas komplikuje a vy si myslíte, že nič tak zlé ste ešte nezvládli. Vtedy je dobré nezabúdať na veci, ktorými ste už prešli. A povedať si, že ak ste prežili výber mandlí, totálne zlý účes, pôrod, skazenú slávnostnú večeru či dovolenku so svokrou, tak ustojíte aj ďalší problém. A potom ďalší a ďalší. A stanete sa kráľovnou kopcov.Lebo bez kopcov by ten život nebol ono.Hlavne - ako to napísal pri koláči Axeco ... hlavne to nejak veľmi v živote nekomplikovať. Na to sme my - ženy špecialistky. Občas stačí len sa hýbať. Ako keď šliapete do tých pedálov. Pomaly. Systematicky. Len pre upresnenie, že kde je tak pekne a by ste chceli ísť:1. Kykula2. Vršatské Podhradie - pohľad na Vrštské neviem čo
3. Zjazd z Homôlky4. Dúbrava - pohľad cca smer Česká hranica5. asi z polovice Bolovice foto - pohľad na Trenčín 
Lebo ste dali do toho všetko.Lebo ste v tom kopci nechali fakt všetko. Trápenie každodenného života, výzvy na ktoré ste nikdy netrúfli si odpovedať, slzy zmiešané s potom, milión kalórií, ktoré vám budú chýbať hneď ako sa dostanete z toho kopca dolu. Ale predtým, než začnete klesať, si ešte treba vychutnať ten pocit vrcholu, tie výhľady. Do nekonečna a ešte ďalej.
No a potom už prídu len tie zjazdy - a tam je to ako v živote - proste to ustáť a nezrúbať sa.A ono je to tak všetko ako v tom živote a nielen pri zjazdoch.Celé sa to občas komplikuje a vy si myslíte, že nič tak zlé ste ešte nezvládli. Vtedy je dobré nezabúdať na veci, ktorými ste už prešli. A povedať si, že ak ste prežili výber mandlí, totálne zlý účes, pôrod, skazenú slávnostnú večeru či dovolenku so svokrou, tak ustojíte aj ďalší problém. A potom ďalší a ďalší. A stanete sa kráľovnou kopcov.Lebo bez kopcov by ten život nebol ono.Hlavne - ako to napísal pri koláči Axeco ... hlavne to nejak veľmi v živote nekomplikovať. Na to sme my - ženy špecialistky. Občas stačí len sa hýbať. Ako keď šliapete do tých pedálov. Pomaly. Systematicky. Len pre upresnenie, že kde je tak pekne a by ste chceli ísť:1. Kykula2. Vršatské Podhradie - pohľad na Vrštské neviem čo reklama
reklama
Vdaka.
Furt uvazujem, ako tvoju neter ukecam raz niekam u vas do kopcov ist. Este nedozrel ale cas.
parada
dievča ty to dávaš
Dakujem.
že wau ! úžasné výkony aj filozofia

aj ja bicyklujem, ale oproti tebe vééélice rekreačne, zatiaľ mi viac vyhovujú rovinky, z tých zjazdov mávam celkom strach
Zo zjazdov mam obcas strch aj ja. Tie ma ucia jazdit moji chlapci. S takou doverou akou sadnu na bicykel a pustia sa dolu .... ono je to u mna tak - MTB ma uci doverovat bicyklu. Kolko krat si myslim, ze uz neudrzim rovnovahu a ide to. A cestny bike ma uci zas rychlosti. Skvele sa to doplna.
Ono to pride, ked bude na to vhodny cas.
Ono je to o bicykli. MTB mas tazsie, sirsie kolesa. Proste tam dam 30km/ hod ( nie priemernu, ale usekovo) fakt len na rovine. Na cestnom sa da ist pekne ... ale popravde aby som sa rozbehla, musim vist z mesta a uz tak 35 km/hod nevytiahnem. U nas tiez nie je absolutna rovina, takze ak idem do 30 km/hod je to taky standard. Davno som nebola rovinkovu trasu. Tento rok ani nie. Dolu na juhu, kde je najvyssi bod kam oko dovidi kukuricne pole, tak tam mozu jazdit rovinku kolko chcu.
Neni som az tak dobra zas
... tych 35 v PRIEMERE nemam kde dat.