Lebo dnes je ten deň

Akoby som začala. Neviem akým algoritmom som sa dostala na stránku o národných dňoch. Proste - na každý deň pripadá nejaká oslava. Keďže je to stránka americká a na internete treba brať všetko s rezervou, urobila som si radosť a zaregistrovala sa tam. A oni mi s radosťou nadránom tesne po tretej pošlú správu, aby som nezabudla, aký je sviatok. A ja mám z toho radosť. Jednak preto, lebo mám mobil pri posteli a mailové správy mi tak rozkošne pípajú a ja ich neviem ( a asi ani nechcem) vypnúť. Však čo iné by Vás zobudilo a vylúdilo vám úsmev na tvári lepšie ako správa že dnes je Medzinárodný deň čerešňového koláča?! Veselme sa!!!

A tak sa veselím. Nielen s myšlienkou na ten čerešňový koláč - tuším máme niekde čerešne, mohla by som veru taký kysnutý spraviť, i keď neviem, kto mi to bude jesť, lebo decká také nemusia a včera som robila bábovku a z tej tam ešte kus aj je, ale tak všeobecne - aký pekný deň nás to len čaká. Veď to nemôže byť zlý deň, keď je sviatok čerešňového koláča.

Včera ma to napríklad viedlo k veľkému prieskumu nákupného centra. Včerajšok bol totiž dňom čoko - mätový. To som sa dočítala ( inak, docela fajn je to, aj z histórie sem tam niečo na stránke nájdem, nejaký receptík a tak ...), že čokoláda po tom, ako ju novousadlíci prišelší do Ameriky ukoristil Mayom a Aztékom, sa začala kombinovať s koreninami medzi ktorými bola v prvom rade mäta a škorica. Až potom ich napadlo pridať tam cukor a tým to všetko pokaziť - teda hlavne čo sa tých liečivých účinkov čokolády týka.

Lebo keby nie toho cukru, tak možno by som dnes ráno nerušila pôst, sama pred sebou sa nehanbila, lebo som neodolala čokoládke a nie moje stavy riešila čokoládou, ale v podstate sa "liečila".
Jaj, ale iné som chcela. Tak to čoko - mätové včerajšie celebration - som ostala normálne prekvapkaná, lebo vraj čoko - mätová príchuť je medzi top 10nou v príchutiach zmrzliny, čo sa predávajú. Ja neviem, či som vôbec videla takú zmrzlinu u nás v boxoch - ako zmrzlinári ponúkajú všeličo v sezóne, to hej, ale tak štandard v kýbliku na domov pri TV asi ľahko nenájdem. A tak som si okrem tej čokolády, čo sa je "po piatej" na nič nemohla spomenúť.

No a čo sa najlepšie robí večer v te*cu? Hľadajú čokoládovo - mätové cukrovinky. Len tak zo zvedavosti a pasie. Našla som na moje prekvapenie asi 5 druhov čokolád a čoko tyčiniek. Všetko zahraničný výrobcovia. Boli síce poskromne vyložené oproti tým fialovým čokoládam, ale boli tam. Ako som sa vracala okolo cukríkov, zistila som že Pepermitky stále vyrábajú. Tie mentolové bombóny poliate čokoládou, ktoré si pamätám ešte ako decko. Tak som jedny motivačne zobrala manželovi, nech aspoň on oslávi ten deň, keď ja mám pôst. Hneď vedľa som našla nejaké poľské cukríky - tvrdý mentolový obal a dnu čokoládka. A ešte cestou ku kase som našla Mätu - keksík, starý dobrý známy. Takže nebude to s nami až také vzdialené nakoniec tým americkým chutiam. Lebo tieto sladkosti si pamätám hodne dlho. A zlé veci predsa toľko nevydržia sa vyrábať.

No a ja si dnes idem spomenúť aký čerešňový koláč okrem toho kysnutého poznám. Už ma napadá bublanina. Hmmmm .... ešteže je ten pôst!