Medzi moje najväčšie problémy patrí moje ego. Uvedomujem si to a hlavne, dáva mi to život pocítiť. Našťastie, sú to len také drobné a jemné ťuknutia. Ale vždy ma celkom zasiahnu. Práve na tom mojom citlivom mieste. Pošteklia mi to moje ego.
A tak tu tuším môžem začať písať serial. lebo len prednedávnom som doslala malé upozornenie. Nestačilo mi - veď kto sa poučí na prvý krát.
Pár dni dozadu som tu písala o šoféroch a o tom, ako dokážu v bežnom meste najazdiť desiatky kilometrov len preto, elbo sa nevedia orientovať.
V sobotu som bola na otočku v Trnave. Nejak mám toto mesto zafixované ako problematické z hľadiska smerových tabulí. Poistila som sa navigáciou. Nepomohla ani tá. A tak pri ceste domov som správny smer, teda Trenčín a Žilinu chytila až po otočke vo Voderadoch. A aj to sa zadarilo až na druhej kruhovej križovatke.... Našťastie, žiadna tragédia, nikam som sa neponáhľala, nemala som hlásený presný príchod.... Ale v zlomku sekundy, keď som si uvedomila, že som blbo odbočila a ja som na dialnici smer Bratislava sa mi pred očami mihlo - no vidíš... Nie si taká dokonalá
Odbočím nie je to o šoferovaní ale predsa o orientacií. Istotne som to už tu písala, už ako 13 ročná som chodila sama aj po rašelinískach u nás a môj otec ma v tomto smere veľmi preceňoval, na strach iných ľudí o mňa vždy povedal - o ňu sa nebojím ta nikdy nezablúdi je lepšia ako mnoho starých ľudí a vie sa orientovať a vždy pozná smer. Ako veľmi sa mýlil, ja som bola ta čo všade zablúdila ale je pravda že vždy nakoniec našla cestu naspäť ale to som mu nejako nedokazala povedať a chcela som mnoho krát, no stále ma to nútilo chodiť do toho nášho Boru viac a viac, čím viac som tam blúdila tým viac ma to priťahovalo.
Minule mi to pripomenula krstná mama a ja som jej povedala aj to koľkokrát som zablúdila len som to otcovi nepovedala. No hned ako sme prišli z toho pohrebu domov kde sme just toto preberali som mala sen, veľmi živý sen a predsa si pamätám iba to - o ňu sa nikdy báť nebudem, ona nezablúdi ona vždy nájde smer - no cítila som že to nešlo o ten les ale o moju cestu. V tom čase som cítila neskutočný smútok v duši ako ked odrazu človek sa obzerá naspäť a hovorí si kráčam naozaj správne alebo som urobila chybu?
Takže naše zablúdenie v reálie nie je nič v porovnaní s iným zblúdením, len nám hovorí aj to sa stáva, je iba dôležité že to zistíš a vrátiš sa správne domov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
len toto nebolo o zablúdené pre zlú orientaciu - toto bolo niečo iné.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Stále je to rovnaké, len ja som nevedela na prvýkrát nájsť cestu naspäť v lese a ty odbočku na ceste.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vieš čo ti tie Voderady mali ukázať? To bola skúška, či nejdeš nakupovať.
Inak, orientácia je moja "silná stránka". Včera som ju tiež preverovala, ale v lese ...
. A pôjdem zas a zas a zas ... len musím ísť skôr, lebo sa nejak začasu stmieva.