mozem to nazvat povrchnostou?

moja rada...nemysli za ostatných, mysli iba sama za seba..... ľudia sú všeliakí. čo sa páči jednému nemusí sa druhému. a samozrejme, že všetky rastieme dokrásy, čím sme staršie tým sme krajšie, múdrejšie, skúsenejšie, žiadanejšie. to je aj o tebe, len o tom ešte nevieš, práve preto, že sa príliš zaoberáš myslením ostatných. ak budeš rozmýšľať iba sama za seba ukľudníš sa, potom sa rýchlo zorientuješ a začneš žiť svoj život pre niečo úplne iné. raz som jednej pani čo mi pripomínala aká som bola, a že teraz už nie som taká štíhla a čo ja viem čo ešte, povedala. schudnúť sa dá hocikedy, ale ak raz človek nemá v hlave, tak tam mať ani nikdy nebude. si aká si a ľudí nerieš. želám krásny deň. Petra

Ahoj laura.Je to zvláštne,ja som nikdy nad niečim takým ako píšeš neuvažovala a ani som nemala taký pocit,že čím som staršia by som bola menej atraktývna pre môjho manžela alebo okolie.Keď som mala osemnásť mala som krásne dlhé vlasi,peknú postavu,peknú tváričku.Teraz mám 53 všetko sa zmenilo ale veď je to prirodzené.

Prečo riešia teba a nie seba??? Alebo sú taký dokonalý, že nemajú čo na sebe zmeniť???
PS: v cudzom oku špinku vidím, ale v tom svojom nie.

...na reči ostatných by som sa vykašľala...a priateľovi na rovinu povedala, že ma jeho reči zraňujú a , že mi nimi ubližuje ...ak ťa má naozaj rád, tak to by mu malo stačiť , a keď nepomôže ani to...tak on sa hádam za posledných 15 nezmenil???

Nuž Laura, ja ťa tak trochu chápem, počúvať to odvšadial je prinajmenšom otravné, i keď tak ako píše vločka dôležitá si ty a to ako sa ty cítiš. Najviac však zamrzí a tak trochu ma zarazil postoj tvojho priateľa. On je hotový mládenec? U mňa je to podobné, s tým rozdielom, že som ani za mladi kočka nebola a keď mi niekto povie, že som sa vôbec nezmenila, tak sama neviem ako to brať, často však počujem aj názor, že vyzerám uťahane, aj keď ja sa cítim v pohode. Čo je ale dôležité, že manžel ma meniť nechce a pre neho som stále príťažlivá určite nie pre výzor, a to ma drží nad vodou. Takže na reči typu "si ťa pamätám...." zareaguj podobne.

Niekedy aj mne muzícek povedal,ze všetky zeny po pôrode casom schudnú,ze mohla by som aj ja.Po prvé:Ja som so sebou celkom spokojná.
Po druhé:Povedala som,ze si mohol zobrat nejakú inú a nie mna
Po tretie:"Ešte ze som si teba zobrala."To je moja oblúbená veta,ak mi chce nieco vycítat.Potom nemá slov,lebo sa zasmejeme.
Skús tým ludom povedat aj ty nieco s dávkou humoru,aby neboli šokovaní tvojou reakciou, a hlavne aby sa aj oni trocha nad sebou zamysleli.Nedá sa to vzdy,ale...treba skúsit.Drzím palce.A nikto nie je dokonalý.

moj manzel staale spomiina jedneeho stareeho stryyka ktoryy mal velmi dobryy dar reci..ked k nim prisiel dokaazal celee hodiny rozpraavat na vsetky moznee teemy a deckaa ho s radostou pocuuvali...a ten stryyko s oblubou opakoval mlaadencom ze-"chlapci moji,ked si budete vyberat nevestu tak sa zamyslite,nevadii ak nebude najkrajsia hlavne nech maa dobree srdce nech sa s laaskou o vaas a rodinu staraa a v neposlednej rade ak nebude priilis peknaa tak vaam ju nikto neodluubi a neodlaaka"chlapci sa na tom vzdy zasmiali ale moj manzel mi to castokraat zopakuje..ze vie ze nie som najkrajsia zena pod slnkom a hlavnee je ze sa o nich pekne staraam a ze ich luubim a ze maa vo mne oporu a vzdy dodaa ze stryyko Antal mal veru pravdu... ale aby to nevyznelo tak ze manzel ma maa iba ako sluuzku tak zas dodaam ze ma luubi ozaj takuu akaa som..a tieto veci mi zopakuje vzdy v raamci nejakej srandy...ale mysliim si ze je to takaa staraa pravda starej skoly...

no Lauri tak ja mám presne opačný problém.Celé roky som bola len šedá myška v tieni svojej atraktívnej sestry.Nič iné som nepočúvala len "mala by si trocha schudnúť vyzerala by si lepšie "a ja hlúpa som si to celé vždy brala k srdcu,videla som sa len škaredá a tlstá...nechodila som po zábavách,trčala doma,čítala knihy,pozerala telku ...chodila len v rifliach a tričku,obuté botasky,vlasy v cope a žiaden make-up...
Dnes mám o možno 10-15kg menej ako sestra ,maľujem sa,ľudia mi hovoria aká som kočka,ale moja zničená sebadôvera už neverí nikomu(ani vlastnému manželovi)
Všetci tí,ktorí ma pár rokov dozadu zatracovali a veľa chalanov sa so mnou ani nebavilo,lebo som bola pre nich taká škaredá,že som nestála za slovo,teraz chcú byť mojimi kamošmi a lichotia mi.
Ja už ale o ich priateľstvo nestojím,a skôr sa bavím s takými,z ktorích sú častokrát nie vlastnou vinou outsideri a tam sú poklady v tých ľuďoch a nie v tých namyslených bábikách...
Mala som spolužiačky,ktoré sa so mnou bavili len do počtu,dokonca jedna povedala vraj na oslavu jej 18 narodiek ma musela pozvať lebo som sa stále vypytovala kedy bude
...dnes má min.90kg,opuchnutú tvár,manžela narkomana,dve deti na krku a nemôže ísť na stretávku,lebo ju manžel nepustí...najkrajšia baba z triedy a až časom som pochopila že dutá jak bambus...
pekná tvár často klame lebo veríme tej hlúpej ilúzii že čo je pekné je aj dobré...
ja som voľakedy zo žartu hovorievala že preto je toľko rozvodov,lebo chlapi sa ženú za peknými tváričkami a častokrát dievčinka,nevie ani variť,prať,skrátka sa o seba postarať,lebo mala v hlave kopec iných vecí a keď na to ten chlap príde býva neskoro...
dúfam že ma neukameňujete toto je pre mňa aj po 14 rokoch veľmi citlivá téma

no toto poznam zazivam take aj ja ... po 2 detoch mi ostalo dost nadvahy /cca 15kg/ mna osobne to az tak moc netrapilonebyt manzelovych poznamok... velmi ma to ranilo a aj od rodiny pocuvat ze aka som "tucna" nieje bohvie co .....bolo mi z toho velmi tazko... aj som vela koli tomu ponociach plakavala ale asi pred mesiacom som si povedala dost ja sa pre hlupych trapit nebudem manzelovi som to "vytmavila" co ma trapi ... uznal ze to dost prestrelil... a ostatnych si nepripustam.... aj ja tuzim byt opat pekna/v ramci moznosti/ a tak som si povedala ze to skusim a uz sa mi za ten vyse mesiac podarilo zhodit 4kg a 12 cm v pase.... je to fajn pocit aj ked to na mne az tak nevidiet ale manzel si to hned vsimol, ale ide to tazko a pomaly lebo pri detuchoch mi vela energie na cvicenie neostava a tak si davam aspon pozor na stravu a cvicim v ramci moznosti....

ale stale bojujem s tym pocitom menejcennosti... a to mi odburava najviac sil........ moje sebavedomie je dost mizerne ale snazim sa s tym nieco robit a to ma aspon trochu uspokojuje.... drzim palceky nech aj ty prides na to ze Ty si dolezita a robis to pre seba a nie pre inych....

Lydusha, najviac ma pobavil ten usmev cislo sest, musim vyskusat aj ja . Naco by sa clovek stresoval dietami, ved zijeme len raz! Samozrejme, obezita uz nie je zdrava, ale to spravne zaoblenie musi byt. Ked sa moj manzel niekedy napr. v novinach zadiva na nejaku kocku, tak ja mu hned vylepim do oci: "Som zvedava, ci vie varit a ci tie jej prsia nadvihuje wonderbra alebo silikon" . Neznasam porovnavanie.

Ono to ani možno nie je tak povrchnosťou, ako celospoločenským mediálnym tlakom, všade nám masírujú mozgy, ako SME POVINNÍ (aj ženy, aj muži) dobre vyzerať, ako dobrý vzhľad je zárukou úspešnosti, lebo je tak ľahšie nájsť si dobre platenú prácu, potom treba tie prachy opäť investovať do seba, lebo tú dobre platenú prácu si treba udržať, tak treba ešte viac.....
Kde je ale napísané, že dobre vyzerať znamená chodiť každý druhý deň ku kaderníčke, každý prvý ku kozmetičke, mať umelé nechty, mihlanice, prsia, na sebe tony make-upu, každý rok facelifting alebo odsávanie tuku.....
Mám priateľku - zo začiatku často hovorievala - pozri na ňu, ako môže takto ísť medzi ľudí, čo so sebou niečo nerobí, čo nemá doma zrkadlo (hlavne na takých, čo mali nadváhu, ale niekedy aj na nenamaľované a tak). Keď som oponovala, že to môže byť aj chorobou (porucha štítnej žľazy,....) tak ona vždy - nehovor mi, že sa s tým nedá niečo robiť. No, čas bežal, rozprávali sme sa o tom často a dnes síce ona sama naďalej nejde bez kompletného make-upu ani smeti vyhodiť, ale aspoň už nekritizuje "okoloidúcich".
Samozrejme, je fajn, ak sa ľudia snažia vyzerať dobre, ale len preto, lebo je to "spoločenská norma"? Nie, nie a ešte raz nie!

adus no ved to je to zle .... ze odvsadial pocuvas aka mas byt....stihla, usmiata a bla bla bla... ja som z toho mavala casto dost dobru depku hlavne ked som videla tie stihle maminky co vyhlasuju ze uz den po porode mali menej ako pred tehotenstvom..... myslim ze doteraz som sa ja osobne celkom nezmierila sama so sebou ale uz to tak neriesim..... chcem sa mat rada taka aka som.... a viem ze robim preto aby som sa citila dobre nieco ..... ale mnoho zien ma s tymto problem a nevie z toho von...... ale kto vlastne vymyslel tento kult dokonalosti??? treba s tym cosi robit.....lebo mylim ze vela zien je nepravom koli tomu v depresii prinajmensom...

myslím Laura, že to predovšetkým vychádza z Teba...TY si so sebou nespokojná, neveríš si a preto možno nevyžaruješ tú "iskru". Skús sa viac zamerať na to, s čím si spokojná, čo je na Tebe pekné /určite sa niečo nájde/ na to sa sústreď, ak chceš niečo zmeniť - zmeň, ale ako píše liduscha - pre SEBA, nie pre iných. Ja mám 38 rokov, cca pred 10-timi rokmi som tiež bola so sebou nespokojná - že už nevyzerám ako v 18-tich, že už nie som taká štíhla a pod. Zožierala som sa tým. Rokmi som nejak nadobudla sebavedomie, som hrdá na to, že som žena, matka, že sa viem dobre starať o rodinu, byť pomerne úspešná v práci a akosi ruka v ruke s tým prišla aj spokojnosť so svojim výzorom. Nie neschudla som a už vôbec neomladla, ale i tak sa sama sebe, manželovi a možno aj okoliu /aspoň niektorým/ páčim. Kedysi som napríklad nosila minisukne, keďže som mala celkom pekné nohy - no výstrih, nič moc /nebolo tak veľmi čo dať/ . Teraz už nohy neukazujem, zato dekolt je akurát. Myslím, že aj pár kíl navyše môže byť sexi

Všetko je to o sebavedomí. Ak si budeme stále nahovárať, aké sme nemožné, tlsté, škaredé, nepomôže ani schudnúť, nebudeme v mysli krajšie. Treba byť spokojný a potom sa táto spokojnosť odrazí aj na našej kráse a myslím si, že aj neviemako silná žena môže vyžarovať zo svojho vnútra väčšiu iskru ako krásna štíhla, ktorá ešte nevie, čo chce. Vnútorná duša je dôležitá.

Laura, tak to sme dve, čo máme taký dojem.
Keď som mala asi dvadsať-dvadsaťpäť strašne ma otravovalo, keď všetky ženy, ktoré som stretla rozoberali moju vizáž, oblečenie, účes, make-up, dokonca rozoberali aj farbu laku na nehtoch. Zrejme mi chceli polichotiť. Veľa ľudí si možno myslelo, že nemyslím na nič iné, len na svoj zovňajšok.Ach, tak rada by som sa s nimi rozprávala napr. o knihách, cestovaní, hudbe, kadečom, len nie o zovňajšku. /Pritom lakovanie nehtov, či úprava vlasov nepatrí medzi moje oblubené činnosti. Raz ktosi ma okomentoval slovami: Vidím, že si rada lakuješ nehty. Ja na to: To práveže nie. A na to som dostala otázku: A prečo si potom nehty lakuješ?
/Nemôžem však za to, že som si kupovala oblečenie, ktoré sa mi páčilo, skrátka vtedy som sa rada obklopovala peknými vecami. Možno som si tak spríjemňovala život a aj dnes keď si oblečiem niečo z toho obdobia, tak mi je príjemne, lebo mi pripomenie všetky zážitky, ktoré som v tom oblečení zažila. Necítim sa príjemne v tom oblečení preto, že ma v ňom chválili.
V tom čase veľmi rada cestovala do zahraničia, kde sa nikto nepozastavoval nad mojim účesom, oblečením, make-upom. Až v zahraničí som zistila, že snáď len na Slovensku nosia ženy vlasy rôznych farebných odtieňov a dá sa žiť v pohode aj s nefarbenými vlasmi.
Posledné roky chodím podľa mnohých vyjadrenia zanedbaná, či dokonca spustnutá /v pohode behám po svete aj bez make-upu, nehty si už niekoľko rokov nelakujem. Konečne sa so mnou už nikto nebaví o farbe vlasov, make-upe, či oblečení. Trávim veľa času v prírode, kde sa nikto za mnou neotáča a je mi fajn v pohodlnnom športovom oblečení, ktorého hodnotu poznajú len predavači v športových obchodoch. Už nepotrebujem cestovať do zahraničia. Je pravda, že mnoho ľudí pri stretnutí sa mi ani nepozdraví, niektorí sa len neveriaco prizerajú, či som to ja. Stále je tu však dosť ľudí, ktorí ma radi vidia aj neupravenú.
Mimochodom, keď som mala počas tehotenstva niekoľko kíl navyše, tak som nechápala tie divné pohľady. Dokonca aj istá lekárka si ma premerala a podľa svojho úsudku sa ku mne správala ako k nejakej chudere. Po pôrode len zalapala po dychu, že som sa akosi zmenšila, ja som jej len vysvetlila, že som len porodila a som taká aká som vždy bola. Vtedy som pochopila, s akým chorým prístupom sa musia denne stretávať žienky, ktoré majú pár kíl navyše. Však je choré, ako niektorí ľudia odsudzujú niektoré ženy len preto, že nemajú postavu a tvár modelky a nemajú na sebe trendové veci v hodnote minimálnej mzdy. Vyslovene na Slovensku platí šaty robia človeka. Nie vedomosti, vzdelanie, skúsenosti - ale len handry. Však to je choré. Predavačky, káderníčky, dokonca aj lekári sa k svojim klientom správajú podľa oblečenia /ktoré musí byť v určitej hodnote/ a vizáže /ktorá doslova predurčuje ženu do spoločenského rebríčka./ Však je to úbohé.
A je mi smutno, keď sa môjmu dieťaťu prihovárajú tak, že komentujú oblečenie, obuv, účes. Aké máš pekné to a pekné hento. Keby sa ho opýtali na záujmy, zážitky, hocičo - len keby nespomenuli zovňajšok.

Odkedy čítam túto stránku prežívam vnútorné napätie z nicku Lydusha. Najednej strane ked si pozriem jej veci na Artmame zdá sa mi to úžasné aké je to krásne . Velmi obdivujem tvorivých ludí, je to akýsi druh slobody slova a sebavyjadrenia , čo im príští z rúk. Na druhej strane ked niekedy čítam jej príspevky, niektoré ma vedia totálne vytočit, iné ma hrozne iritujú.Sú ale aj také, z ktorými musím súhlasit. Dočerta, čo je to za kontroverznú ženskú! Ako može byt niekto taký a zároven aj onaký! Vobec sa neviem rozhodnút , či ju mám rada , alebo nemám rada .Tolko na ilustráciu, a teraz k veci. Presne o to ide: NEMUSÍ ŤA MAŤ KAŽDÝ RÁD. To ani reálne nie je možné. Ak toto pochopíš, si za vodou. NAJDOLEŽITEJŠIE ZO VŠETKÉHO JE ,ŽE SA MÁŠ RADA TY SAMA. Povedz pravdu, máš sa rada? V snahe zapáčit sa iným , je jedno či je to matka alebo životný partner, premárniš život a zistíš , že všetko čo si robila , si robila pre niekoho iného a žiješ život a predstavy niekoho iného. Chceš to? Ja nie a odkedy som na to prišla to ani nerobím. Pravda, prišla som o pár "priatelov" a niektorých príbuzných ale iných som zase našla a žijem svoj život a životnú rolu , ktorú som si sama vybrala. Tak mi boh(osud,alebo hocikto iný, vyberte si( pomáhaj a Tebe tiež.

Napisane uz bolo asi vsetko,ale mna napadla jedna krasna veta:Aj veľká rit vie očarit.No povedzte nie je to pravda?