Naozaj je pozitívne myslenie liek na všetko?

Rozmýšľam, kedy vlastne to pozitívne myslenie ku nám prišlo. Kedy sa stalo to, že zrazu liekom na všetko je pozitívne myslenie. Vraj stačí myslieť na to, čo chceme a všetko sa splní. Priznám sa, že občas mám tých motivačných citátov plné zuby. A teda, len málo ich aj prečítam.

Bola som v kníhkupectve. Motivačnej literatúre majú vyhradené celé oddelenie. Vyzerá to tak jednoducho. Prečítam knihu a hneď mám toho najsuper partnera, výnimočné deti. Som zdravá, zarábam milióny. Som šťastná a spokojná. A to všetko len vďaka tomu veľkému tajomstvu, ktoré mi knihy odovzdávajú. Stačí sa zamerať na úspech, usporiadať si to v hlave a hneď je to zariadené. Stačí sa pozitívne naladiť a všetky choroby odplávajú.

No keď sa pozerám okolo seba, tak neviem, neviem. Buď ľudia nevedia čítať, alebo ? Žeby to až tak jednoducho nefungovalo?

Vlastne, ako ľudia vedia, že sú šťastní, keď sú permanentne šťastní? S čím to porovnávajú? Nie je to, že nie vždy je nám dobre celkom prirodzené? Naozaj je chybné, keď cítime smútok, sme nešťastní? Môžeme si za to len sami?

Priznám si, že filozofia pozitívneho myslenia mi trochu vadí. Vlastne, ja v mojom živote oveľa radšej používam niečo iné. Pri problémoch, a je jedno, či veľkých, či malých, či sú to problémy so zdravím, s peniazmi alebo partnerské si  premyslím, čo je z môjho pohľadu najhoršia verzia. Snažím sa ju predstaviť a pripraviť, čo by to znamenalo. Ako by som sa zariadila. A potom všetko ostatné je už len príjemné prekvapenie.

Samozrejme, nie vždy sa to deje okamžite. Niekedy to vidím hneď, ale často sa umáram. Doslova. Trápim sa. Až kým si nepredstavím najhoršiu variantu. A potom to už nejak nechávam na vyššiu moc. Lebo ako hovorí Storočný starček "Najlepšie bude, keď bude tak, ako bude"

Jasne, neznamená to, že nič nerobím. Len teda, nemám pocit, že vždy a celý život mám len pozitívne myslieť. Sú v živote veci, ktoré treba aj odsmútiť. To sa nedá vždy preskočiť.

Komentáre

Nuž s pozitívnym myslením sme na tom rovnako, je to blud na ovladnutie iných, ale to som tvrdila od sameho začiatku. Poznám ľudí ktorí tak pozitívne myslia že sa roky trápia, maju za sebou rôzne operácie dokonca skončila na psychiatrií, ale vždy je naladená a nikomu neprizná, vlastne ani sebe že niečo nie je v poriadku. Našťastie hu už nestretávam, lebo tie jej odpovede boli také umelé a potom sim si vypočula prednášku ako zle žijem a kvôli čomu všetko a pod.

Ja si myslím že tiež žijem pozitívne, verím že raz bude všetko dobre a lepšie aj pre mňa. Určite nie som pesimista aj ked občas človeka prepadne aj to, no viem jedno že vymyvanie mozgu u mňa rôznymi formulkami  nie je možné - mne sa to vypomsti ihned a je to všetko naopak.

Som stará a zranená a už sa mi nechce byť za silnú a nebojacnú a tak veľakrát strčim hlavu do piesku a spoľahnem sa na toho tam hore.

Je ťažké prijať, že ti niečo je. A pre niekoho je ešte ťažšie prijať, že veci nemusia byť iba tak, ako si naplánoval. Že sú aj iné riešenia amôžu sa ukázať rovnako dobré. Len treba pripustiť, že nemusí byť všetko vždy iba pozitívne. Lebo nakoniec sa aj to negatívne ukáže v inom svetle. Možno nás to má niečo naučiť.

Odkesy som ja osobne prijala, že nemusí byť vždy iba podľa mojich plánov, podľa toho, čo si ja myslím, že je pre všetkých okolo najlepšie, neskutočne sa mi uľavilo. Len teda, vysporiadať sa s tým, to bolo iné trápenie :)

teda, chcela som povedať, že mať stále v hlave iba pozitívne myšlienky môže byť niekedy cesta do pekla... Aj keď je to možno odvázne tvrdenie na prvý pohľad

teda pod toto sa ja silno podpisujem. A toto "premyslím, čo je z môjho pohľadu najhoršia verzia. Snažím sa ju predstaviť a pripraviť, čo by to znamenalo. Ako by som sa zariadila. A potom všetko ostatné je už len príjemné prekvapenie."praktikujemz roky tiez a je to oslobodzujuce!

 

Co sa tyka motivacnej literatury (cha chaaaa). Tam staci precitat jednu knihu, absolvovat jedinu prednasku a uz akoby ste videli v tejto sfere vsetko :D.

Viete čo je sranda? Že v živote sa nervujeme nad situáciami, ktoré:

1/ nemajú absolútne žiadny silne dôležitý význam pre ďalší život

2/ neovplyvníme (bude ako bude)

3/ ten okamih, čo ti mení život, na ktorom v živote najviac záleží ( teraz myslím s trvalými následkami), na ten sa nepripravíš, neovplyvníš, nespomalíš, nezmierniš .... neurobíš v danú chvíľu NIČ čo by ten "osud" (?) zmenilo

Ja som mala fakt zlé obdobie pred rokom takto. A vtedy som dostala radu " keď toto prežiješ, prežiješ všetko". Pozmenila som si ju občas na "keď toto zvládneš, zvládneš všetko". A keď je zasa zle nedobre, tak si poviem "zvládla som XY, zvládnem aj toto". Nie, nie je to čistý pozitivizmus - viem, že v daný okamih sú problémy. Ale problémy sú od toho, aby sa riešili, cez ne preliezalo alebo občas aj obchádzalo.

Ako bolo vo filme Dom na Tara Road povedané "my si len neuvedomujeme, že sme boli šťastní, kým nie sme nešťastí".

jaaj, tá posledná veta je geniálna. Naozaj, keby sme občas neboli nešťastní ani nevieme, ako je nám inokedy dobre.

 

A teda, fakt sa vieme stresovať nad kravinami. Ktoré z hľadiska vývoja čohokoľvek vlastne ani nemajú význam.  Len teda, keby nám to v tom okamžiku niekto povedal - dalo by sa o tom písať na pokračovanie Veľký úsmevVeľký úsmev

Tak dievčata to čo si myslíme že je zlé, lebo sa trápime nad kravinami alebo hádame sa kvôli tomu - no ono to tak nie je. Je to nahromadená potlačená energia, kedy sme nepovedali nie. Našťastie naše telo sa bráni, aby sme to neriešili pri vážnych veciach ale pri takých že nakoniec sa človek aj na sebe zasmeje. Vážne veci našťastie pred tým v sebe prežúvame aspoň poväčšina tak urobí, pri naozaj vážnych veciach sa vieme brániť silným emóciam. Takže podakujme aj za tie prkotiny, lebo maju v gygiene dušu veľmi veľké miesto.

Nooo, ja to na pozitívnom prístupe nevidím nič zlé, ale všetko s mierou. Byť neustálle  v dobrej nálade, mať na všetko ten slniečkový pohľad, mať potrebu byť permanentne šťastná... to nie, to by som nezvládla. Ale zas nie som ani fatalistka, ktorá si predstaví tie najhoršie scenáre. Beriem všetko, čo život prináša... riešim, trápim sa, smejem sa veľa krát aj na hovadinách, kričím, nervačím, povzbudzujem, atď. Nemusí byť všetko dokonalé, vlastne nemusí byť nič dokonalé, postačí mi, keď to aspoň nejak funguje. A motivačná literatúra je pre mňa brak... vadí mi, ak mi niekto priamo alebo len cez písmenká v knihe nahovára slovíčkom "musíš" a "mala by si" a pod. Ja sama sa "musím" chcieť zmeniť, a pokiaľ tú potrebu nemám, tak mi ani kniha písaná zlatým písmom a s najlepšími recenziami nepomôže. Ja potrebujem sama nadobudnúť pocit šťastia, spokojnosti, pozitívna... a beriem aj tie dni, ktoré ma zvalcujú, potrebujem sa občas vyplakať. Tak ako vnímam to bezprávie, problémy, nespravodlivosť... tak potrebujem aj to pozitívne, ale zas mne v tomto smere stačí fakt málo, napr. pár milých slov s niekým cudzím, kompliment od niekoho, keď sa mi niečo vydarí. Ja som skrátka Váha a túžim mať veci v rovnováhe...

Vidíš Anjeli, poznám Ťa len cez písmenká, ale vždy sa mi páčili Tvoje názory (aj recepty :D).rada Ťa čítam :-). Aj toto čo si napísala mi je blízke.

Ďakujem, dulka, to je ako pohladenie pre dušuÚsmev... a musím priznať, že veľa krát som aj ja s Tebou musela súhlasiť, mám podobné názory na život, si spriaznená duša.

Viete čo je na tom všetkom divné? - je veľa ľudí ktorí absolvovali mnoho kurzov a prečítali množstvo kníh o pozitívnom myslení a stále potrebujú nové prednášky a nové knihy, no skúste im to povedať že je tam niekde chyba - obhája všetko svojím nadupaným pozitivnym prístupom a vás zmetú pod čiernú zem a aj to z ich pozitívnym prístupom.

to mas ako s pracim praskom. Uz teraz nas v reklame presviedcaju, ako vyperie vsetko vseciiiicko uplne docista. Az pokial nepride novsi, ktory je vraj este lepsi :D.

bingo, toto je super prirovnanie

Jaaj, ked ono to je hodne o marketingu a snahe zarobiť. Všetci sa chcú s tebou podeliť o svoje tajomstvo, ako byť úžasný, jedinečný, ako zarábať. Ale kým nenájdeš pokoj sám v sebe, tak je to len na podporu autora a týmu okolo neho

Aj ked zase nechcela by som zatratiť úplne všetky knihy. Občas niečo prečítam a sem tam ma aj niečo zaujme. A aj také sú, čo ma k niečomu inšpirujú

 

Myslím si, že zásadný rozdiel je v tom, či niekto naozaj, zvnútra myslí pozitívne, bez toho, aby si to vôbec uvedomoval a medzi tými, ktorí sa zúčastnili nejakého seminára, alebo si prečítali nejakú motivačnú knihu a potom to pozitívne myslenie propagujú takým tým umelým spôsobom. Pozitívne myslenie je fajn, ak z človeka vyžaruje nenásilne, prirodzene. A takí, tí ozajstne pozitívni ľudia sa nehanbia za to, keď sú smutní, alebo ich niečo nahnevá, neskrývajú to za masku "keep smile". Neviem, či toto sa dá naučiť, alebo sa ten človek musí taký jednoducho narodiť,každopádne to vyžarovanie sa naučiť podľa mňa nedá,naučiť sa dajú len tie frázy. Pozitívny človek má rád ľudí takých akí sú, bez toho, aby ich súdil, má rád život, je so sebou spokojný, tým pádom je šťastný. Ľudia ho vyhľadávajú, lebo sa v jeho spoločnosti cítia dobre. Takýto človek možno nikdy nečítal tie motivačné knihy, jednoducho je to jeho prirodzenosť.

áno, niekto má pozitívne myslenie priam v génoch. Stretnúť takého človeka je priam šťastie.

Vieš, moja mama spomína, že keď som bola malá, bola som vždy usmiate dieťa. Ráno, keď ma budila do jasiel, tak sa na to tešila, lebo som vstávala s úsmevom (toto sa niekde vytratilo časom :D). V autobuse, ktorým sme cestovali mi ľudia opätovali úsmev, prihovarali sa mi. Takže verím, že dobrá nálada, úsmev, majú svoju moc. Sestra bola pravý opak, vstávala s plačom, celé ráno sa mračila (s ňou chodil do škôlky oco :D). V táboroch som si vždy našla kopec nových kamarátov, ona nie. Teraz je to tak, že sestra stále vníma všetko skôr v tom negatívnom svetle. Aj keď je spokojná, hneď myslí na to, ako sa to môže pokaziť. Ja naozaj, tak nejako prirodzene sa snažím vidieť skôr tie dobré veci. Naučila som sa, keď sa mi niečo nepodarí, som z toho smutná, "vstať" a povedať si, asi je to tak lepšie, čas ukáže. A väčšinou sa mi naozaj časom potvrdí, že dobre sa stalo tak, ako sa stalo. Neviem či sa to dá nazvať pozitívnym myslením, ale mne osobne toto veľa krát pomohlo.

len drobná poznámka, je rozdiel, keď niekto vníma všetko skôr negatívne a keď sa niekto pri problémoch pripraví na najhoršiu možnosť a potom už ide normálne.

"Ľudia ho vyhľadávajú, lebo sa v jeho spoločnosti cítia dobre. Takýto človek možno nikdy nečítal tie motivačné knihy, jednoducho je to jeho prirodzenosť. " trefné Áno dulka. Aj ja mám rada takýchto ľudí vo svojej blízkosti, je to ich dar.

 

A predstav si, keď takúto pani stretneš na sociálnej poisťovni :-). To už je aký zázrak. Mala som kontrolu a pani bola taká milá a tak fajn sme si pokecali pri preberaní dokladov, že som odtiaľ normálne odchádzala nabitá energiou :D

V štátnej správe sa to veru milými ľuďmi nehemží, o to krajšie je, keď sa predsa len taká osôbka nájde... Mne tak krásne spríjemnili deň predavačky v drogérii: pozdrav, úsmev, príjemné vystupovanie, pár slov navyše prehodených... ani odísť sa mi nechcelo. Zajtra si tam dám repete, na ne sa môžem spoľahnúť, že zas mi bude fajn.

To môže byť aj nebezpečné :-). Máme známych, sú to manželia, ktorí už sú na dôchodku. Občas sa navštevujeme. A minule nám tento manžel vravel, ako dal manželke 50eur, aby šla do obchodu a nakúpila nejaké potraviny. A ona doniesla chlieb, šunku, maslo, nočný krém, denný krém, očný krém, rúž, lak na nechty. Tak sa jej spýtal, či to je do chladničky. A ona, že nie, ale v drogérii sú milšie predavačky, tak sa tam zdržala dlhšie :D.

No vidíš, tak takto nejak si tú kúpu kozmetiky môžem odôvodniť Veľký úsmev. Ale zas niečo na tom pravdy je, v potravinách je skôr ufrflaní personál a niekedy až protivní /aj keď sa im nečudujem, robila som vedúcu v jedných a teda mala som čo robiť, aby som neutekala odtiaľ Chichocem sa/. zato v tejto jednej a to naozaj len v tejto akoby som medzi kamošky prišla a to sa potom hádže do košíka Veľký úsmev...

Súhlasím že to pozitivne, ale v tom dobrom slova zmysle, nie násilné je už v génoch. Mala som spolužiačku, vždy bola zamračená, dokonca aj na každej spoločnej fotke je zamračená a ja už ako malé dieťa som si to všímla a raz som sa jej na to opýtala - zarazila ma odpoved - a prečo by som nemala?. Je divné na tom to že ak sa smiala bolo to vždy iba ak sa niekomu niečo stalo, vlastne bol to taký smiech - dobre že sa ti to stalo. Ten smiech ma pichal pri srdci a doma som sa na to opýtala mamy. Povedala mi - vo svete ľudí je to tak, niekto príde ako slniečko a niekto ako veľký a ťažký mrak, no budem rada ak sa s ňou nebudeš kamaratiť.

Neviem roky som ju nestretla, ktovie či zmenila pojhľad na svet. Hovorí sa že dietka večne vyškerené na každého človeka si získavajú ihned hlavne staršie generácie, aj ked vraj ta ich citlivosť ich robí zraniteľnými. Lenže tak ako Dulka napísala pozitívny človek nemá problém ukazať že má nejaký problém, že sa hnevá, že plače a to je ten rozdiel.

Môj Mirko vždy hovoril, netráp sa ved už je to zlé teraz tak čo môže byť ešte horšie, nevedel že to horšie prišlo, ale jeho slová sú vo mne.

No poznám jednu pani ktorá bola veľká pesimistka a zdalo sa jej že jej svet dal iba to najhoršie až v kúpeľoch stretla takého správneho chlapa a z tej ušomranej pesimistickej ženy je žena plná optimizmu a života. Nemá problém priznať že je to dar od jej drahého a ona konečne žije, lebo to čo bolo predtým nebol život.

Dáška pekná téma, dakujem.

Či je to liek na všetko?Nie,istotne nie.Ale keď sa taký narodíš...Chichocem sahej, vážne, vždy som bola ten presný opak všetkých tragédov, ktorým nič nevyjde, nič sa nedarí...kamošky chodili radi ku mne na kávu alebo sa len vytotokChichocem sapretože u mňa pohoda, klídek, tabáček.Nie, nebol to ten mášvprdelizmus, nebolo to falošné slniečkovanie, bol to jednoducho môj život - všetko sa dá vyriešiť, s našou pomocou alebo bez, vždy sa všetko vyrieši...aaž mi život ukázal že myslieť pozitívne je jediná cesta, s ktorou zvládnem čo mi bolo naloženéSlnko akosi poplakať do vankúša sa stala pre mňa ťažoba, nie úľava, pretože mi to vyžieralo vnútro hlbšie a hlbšie... Takže pozitívne myslenie liek na všetko?Istotne nie.Len pre mňa momentálne jediná cesta ako existovať.Ale zase je úplne úžasné usmiať sa len pre to že po dvoch dňoch vyjde slnko, alebo preto že rozkvitol kvet, decko umyje riady...

Nikdy som si neuvedomovala slovné spojenie pozitívne myslenie.Až kým sa to nestala pre mňa jediná možnosť ako prejsť istým obdobímPohoda

teraz úplne odvážna konštrukcia, ale po prečítaní mi napadá jediné - pozitívne myslenie ti bolo dané preto, aby si toto všetko dokázala ustáť.

človeku sa niečo zlé prihodí, prvý moment sa zľakne, možno si poplače, ponadáva, alebo si pozúfa, ale myslím si, že fakt je liekom pozitívne myslenie, utápanie sa v nešťastní a v sebaľútosti nevyrieši ani problémy ani choroby ...môj najväčší liek sú rozhovory s kamarátkami, či už osobne ale dosť často i virtuálne...a viera v čokoľvek, kto to ako cíti-ja v pána Boha Srdce 

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.