Naše Vianoce

Tohtoročné Vianoce zanechali vo mne dve výrazné stopy. Snáď prvý krát to boli príjemné sviatky, bez stresu. Nemala som ani darčekový stres, ani s varením, ani s upratovaním. Len teda, občas mi napadlo, že až príliš málo sa chystám, málo nakupujem. Ale zahnala som tieto hlasy a užívala si. Absolútne nikto nezdvihol hlas, nikto proti ničomu neprotestoval, nechcel inak, neofrflal. Pohoda.

Len táto pohoda bola spredzaná takými nie celkom bežnými udalosťami. Zatiaľ mali všetky v podstate dobrý koniec, ale aj tak rozmýšľam, či o tom rozmýšľať či nechať plynúť.

Keď som pri pečení rozbila misku so štvrť kilom roztopenej čokolády, tak si človek povie, že je to len čokoláda, zamiesime niečo iné.

Keď nám počas štedrej večere vybuchla v kuchyni žiarovka tak, že sa rozsypala na tisícku drobných kúskov, tak sme si povedali, fajn, že jedlo je už v obyvačke, poistky sa podarilo nahodiť na prvý krát.

Každý rok na Vianoce rozkladáme zbierku našich betlehémov. Tento rok sme sa zastavili na čísle 59. Každý rok v rovnakých zasvecujeme čajovky. A tento rok ten náš prvý spoločný betlehém začal z ničoho nič horieť. Ale tak, že keby bol začať o 15 minút neskôr, už sme na polnočnej a z bytu neostane zrejme nič. Opôť našťastie, bolo to včas, aby sme stihli zasiahnuť.

No a zatiaľ posledná udalosť prišla dnes. Išla som von. Len tak, nič som nemala v ruke, proste sa prejsť. Prázdna ulica, na chodníku oproti mne iba dievča so silným psom. Ani nie tak vysokým ako takým tým pevne stavaným. Povedala by som snáď že bojovým. Nevyznám sa v plemenách, ani som si ho nevšímala. A v momente, keď sme sa na dostatočne širokom chodníku obchádzali, pes po mne vyštartoval. Cez kabát a pulover mi až poškrábal kožu. Do krve. Proste stopa po zuboch. V prvom okamžiku šok. Takže som sa ani nespýtala na meno. Nič. Len matne tuším, kde asi býva. Potom cirkus - mestská polícia, úrazovky. Infekčné u nás dovolenkuje, tak davaj do Trenčína.... A pekný deň je za nami.

Nejak nemám silu ani rozmýšľať. Našťastie, všetky tie udalosti boli také light. Len také ťuknutie. Možno aby som si uvedomila, jak mi je dobre.